Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Steatóza pečene je nielen liečiteľná, ale aj vyliečiteľná. Základom úspechu je správne nastavená diéta a dostatok investovaného času nevyhnutného na to, aby sa úprava systému stravovania mala možnosť prejaviť. Prebytočný tuk z pečene je stále zásobným tukom, tzn. využije sa ako zdroj energie.
Príjem energie v rozmedzí 1700-1800 kcal pri telesnej hmotnosti 140 kg sa môže javiť ako príliš nízky, neznamená to ale, že diéta je zle koncipovaná. Pri nastavení energetickej bilancie by sa malo vychádzať predovšetkým z meraných hodnôt bazálneho metabolizmu (BMR), podielu svalovej hmoty a úrovni pohybovej aktivity. Nie je úplne ideálne, aby príjem energie klesal pod hodnoty BMR, v praxi je ale možné také diéty krátkodobo realizovať, prináša svoje úspechy.
Kľúčové je nastaviť vhodné pomery makroživín, podmienkou je dostatok bielkovín (v týchto situáciách sa nebojte mierneho nadpriemeru v rozmedzí 20-25 % z celkového príjmu energie, pretože pri nižšom príjme energie potrebujete podporiť činnosť svalového metabolizmu a súčasne zvýšiť stupeň zasýtenia). Z dôvodu nutnosti vyhnúť sa zbytočným výkyvom krvnej glykémie orientujte pozornosť na preferenciu zdrojov komplexných sacharidov (najlepšie v podobe celých zŕn, súčasne sa vyhýbajte produktom z múky). V neposlednom rade zvýšte príjem vlákniny (primárne zo zdrojov strukovín a zeleniny), ktorá zvyšuje stupeň zasýtenia.
Pokiaľ klient prechádza zo stravovacieho režimu, ktorý bol príčinou nárastu telesnej hmotnosti, na redukčný, je prirodzené, že sa bude stretávať s pocitmi hladu a výkyvmi krvnej glykémie, tomuto sa nikdy úplne nevyhnete.
Toto je základný rámec, s ktorým v takýchto situáciách pracujte. Nie je síce 100% zárukou toho, že bude fungovať u každého, v prípadoch niektorých metabolických porúch spôsobujúcich nárast telesnej hmotnosti (dysfukkcia štítnice a pod.) je nutné prispôsobiť diétu individualite jedinca.
Nie je dokázané, že by pre stav roztrúsenej sklerózy bola výhodnejšia vegánska strava. Primárne sa poukazuje na výhodnosť obmedzovania prebytku zdrojov živočíšnych bielkovín z dôvodu ich prozápalového vplyvu. Pokiaľ toto odporúčanie zaradíte do koncepcie stravovania, dôjde k navýšeniu podielu rastlinných zdrojov bielkovín a s nimi aj vlákniny, ktorá plní prebiotickú funkciu, kde tento faktor je súčasťou protizápalovej koncepcie stravovania pri RS. Podmienkou je ale pracovať s vhodnými potravinami, zďaleka nie každá rastlina je pre danú situáciu bezpečná (typickým príkladom sú zdroje antinutričných látok). Navyše aj samotná vláknina sa v prebytku chová antinutrične, takže samotný výber vhodných potravín nie je zďaleka jedinou podmienkou na zostavenie vhodného stravovacieho plánu - vybrané suroviny je potrebné kombinovať tak, aby sa naplnila podmienka nutričnej vyváženosti. Preto v priebehu kurzu plníte úlohy vo výučbovej aplikácii, kde pri každej úlohe máte k dispozícii zoznam vhodných a nevhodných potravín a súčasne nutričné limity. Úlohou si tak vyskúšate vytvoriť modelový jedálniček, ktorého súčasťou je dostupné spektrum nutričných charakteristík vhodných pre danú situáciu.
Systém klasifikácie pro/proti-zápalových potravín nie je jednotný. V podstate ani nemôže, pretože sa zohľadňuje celý rad charakteristík – kalkuluje sa nielen s ich nutričným zložením a obsahom nežiaducich látok, ale aj spôsobom spracovania vrátane finálnych kulinárskych úprav. U prozápalovo pôsobiacich potravín musí byť výsledkom stav, kedy ich konzumácia vyvoláva v tele pochody vedúce k vzniku zápalových reakcií, u ich protizápalových náprotivkov naopak situácie, keď sú zápalové procesy v tele potlačované. Z odborného hľadiska sa jedná o nie úplne dobre preukázateľnú metodiku, preto na tomto poli neexistuje žiadny unifikovaný zoznam potravín.
V prípade rozdielu medzi kvasnicami a kváskom sa uvažuje tak, že kvások z dôvodu podstatne širšieho spektra zastúpených probioticky pôsobiacich druhov mikroorganizmov stojí za produkciou väčšieho množstva mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú schopnosť zamedzovať rozvoju patogénov v črevách (v porovnaní s monokultúrnymi kvasnicami).
Jogurty obsahujú probiotické mikroorganizmy. Považujte ich preto za vhodnú potravinu, podmienkou je absencia zdroja pridaných cukrov a aditív. Rožky sa štandardne vyrábajú z múky a kvasníc, preto sú v zozname uvedených potravín považované za nevhodné = prozápalové.
Testové otázky sú zámerne koncipované tak, aby Vás nútili premýšľať, je to edukatívny zámer. Výživa je špecifická tým, že zďaleka nie vždy disponuje pevnými pravidlami. Nutnosť premýšľať o jednotlivých situáciách je tak súčasťou nutričnej gramotnosti, ktorú v priebehu štúdia postupne rozvíjate.
Moderná výživa má prirodzenú tendenciu pristupovať k stravovaniu systematicky, štandardne prezentuje nasledujúci postup rozdelený do niekoľkých fáz:
V prvej fáze sa podáva jednodruhové ovocné alebo zeleninové pyré (najlepšie jablká, banány, hrušky, tekvica, mrkva, hrášok), každý nový druh je vhodné zaradiť s odstupom 3 – 4 dní. Tieto pokrmy by sa nemali prisladzovať.
V druhej fáze sa postupne zaraďujú viaczložkové ovocné, zeleninové a mäsovo-zeleninové príkrmy až do stavu, keď dieťa má príkrm s mäsom 6x týždenne (1x týždenne je možné mäso nahradiť vareným sliepkovým žĺtkom). V priebehu 2 – 3 týždňov sa tak nahradí 1 mliečna porcia dávkou príkrmu s objemom 50 – 200 g.
V tretej fáze (štandardne počas 7. mesiaca) sa nahrádza druhá mliečna porcia ovocno-mliečnym príkrmom (používa sa nesladený jogurt, minimálne do konca 12.mesiaca sa vyhýbajte tvarohu).
Vo štvrtej fáze (8. mesiac) sa tretia mliečna dávka nahrádza mliečnou kašou. Bežne sa odporúča použiť bezlepkový zdroj, aj keď sa vedú diskusie okolo výhodnosti manipulácie so zdrojmi lepku v priebehu tzv. imunologického okna.
Posledná fáza zahŕňa zaraďovanie príkrmov s obsahom cestovín.
Tento postup je ale rámcový, dôležité je reflektovať na potreby dieťaťa, ktoré sú silne individuálne.
Túto oblasť nie je možné vnímať čiernobielo, je otázkou do širšej diskusie a súčasne je nutné zohľadňovať zdravotný stav jedinca. Všeobecne platí, že modernú civilizáciu trápia vo vzťahu k spôsobu stravovania 2 veľké problémy stojace za vznikom zdravotných porúch:
1. Prvý je prebytok spojený s neriadenou konzumáciou čohokoľvek, čo je v dnešnej dobe považované za požívateľné.
2. Druhý potom kvalita toho, čo jeme – v strave prevažujú vysoko priemyselne spracované produkty, priebežne sa zvyšuje aj podiel xenobiotík majúcich zásadný vplyv na správanie buniek v tele.
V kontexte s týmto je myšlienka riadeného hladovania veľmi atraktívna, pretože umožní organizmu spracovať všetko, čo sme mu dali, a navyše si aj oddýchnuť. Toto všetko má jasne pozitívny vplyv na správanie imunitného systému. Platí tak, že dlhší interval lačnenia je výhodnejší, než kratší. Na stranu druhú efektivita IF súvisí nielen s dĺžkou postenia, ale aj kvalitou používaných surovín a energetickou bilanciou. Pokiaľ napríklad bude bilancia záporná, stále bude zdraviu profitovať aj s kratšími úsekmi hladovania v priebehu IF.
Správny (= zdravý) prístup k strave by mal byť taký, kedy nebude produkovať stres a súčasne z neho budete mať radosť. S tým súvisia aj posuny intervalov v priebehu IF, kde modely, ktoré v kurze prezentujeme, sú síce optimalizované, ale každý záujemca by si ich mal prispôsobiť k obrazu svojmu.
Pri autoimunitných poruchách je vhodná určitá opatrnosť pri manipulácii s akoukoľvek formou pôstov, pri niektorých chorobách nie sú stavy lačnenia výhodné, je rozumné tieto postupy konzultovať s ošetrujúcim lekárom.
V tomto prípade je myslená tzv. Maillardova reakcia - jedná sa o chemickú reakciu medzi niektorými sacharidmi a aminokyselinami, ktorá prebieha pri teplotách nad 120 °C. Pri tejto reakcii vzniká akrylamid, čo je látka s potenciálne karcinogénnymi účinkami. Je preto vhodné sa snažiť nepoužívať pri príprave pokrmov príliš vysokú teplotu (pečenie, vyprážanie, fritovanie).
Pri výbere vhodného prípravku s omega-3 tukmi riešte nielen jeho zdroj a obsah látok stabilizujúcich štruktúru mastných kyselín (= antioxidačne pôsobiace látky), ale aj pomery kľúčových mastných kyselín (DHA, EPA, prípadne DPA), ktoré rozhodujú o účinnosti produktu. Každý zdroj O3 obsahuje iný pomer týchto MK, snažte sa preto na produkty nazerať komplexne, jeden faktor by nemal byť pri výbere rozhodujúci.
S ohľadom na rozmach záujmu o rastlinnú stravu je logické, že nemalá časť populácie bude z etických dôvodov preferovať produkty z rias, ktoré (našťastie) svoju kvalitu majú.
Kávová sadlina je odpad, a ako s takým by sa s ňou malo aj zaobchádzať. Jej konzumáciu považujte za zdravotne rizikovú, v pravidelných dávkach či vyššom množstve môže z dôvodu vyššej koncentrácie niektorých látok podráždiť sliznicu tráviaceho traktu. Odborná literatúra uvádza aj schopnosť zvýšiť hladinu celkového aj LDL cholesterolu, za toto nesú zodpovednosť látky cafestol a kahweol.
Huby sú kľúčovým zdrojom vlákniny, čo je ich najdôležitejšia nutričná vlastnosť. Okrem tejto majú schopnosť absorbovať zo svojho okolia chemické látky, platí to aj pre minerály. Pri hodnotení potenciálnej (ne)v(ý)hodnosti ich konzumácie treba brať na zreteľ, na akej pôde boli pestované, od toho sa odvíja aj celková nutričná charakteristika. Vo vzťahu k obsahu minerálnych látok hrá úlohu ich koncentrácia v pôde, takže nie je možné zastúpenie minerálov v hubách paušalizovať, hodnoty sa výrazne líšia.
Za normálnych podmienok a súčasne v situácii absencie zbytočných aditív u týchto výrobkov mi príde kontraproduktívne sa im vyhýbať. Je dobré si uvedomiť, že maslá v takej podobe sú kvalitnou (= priemyselne nesprocesovanou) potravinou s veľmi zaujímavým nutričným profilom. Spoločne so strukovinovými nátierkami sú v podstate ideálne na použitie v kombinácii s pečivom, majú zaslúžený nárok byť neoddeliteľnou súčasťou jedálnička. Pristupujte k nim ale ako k potravine, o ktorej viete, že je citlivá na oxidáciu (masla obsahujú vysoký podiel tukov, ktoré nemajú príliš v láske kyslík a svetlo), náchylná k plesniam a v neposlednom rade aj zdrojom niektorých alergénov.
Pri voľbe suplementov sa vždy rozhodujte nielen na základe veku športovcov, ale aj vhodnosti produktu pre jednotlivé formy záťaže. Zďaleka nie každý preparát je vhodný pre všetky typy športov, platí to aj pre vami uvádzanú trojicu.
Aj napriek tomu, že výrobcovia a predajcovia športovej doplnkovej výživy budú mať tendenciu vás presviedčať, že spomínané produkty sú pre vrcholových športovcov v adolescentnom veku v poriadku, osobne by som ani jeden z týchto výrobkov neodporučil. Som presvedčený, že na ich používanie je príliš skoro. Organizmus sa v tejto fáze života stále vyvíja. Pre jeho správny vývoj a v podstate aj budúcu športovú kariéru by priority mali smerovať k úprave systému stravovania s doplnením tých živín, o ktorých buď viete, že ich športovec nevyhnutne potrebuje, prípadne existuje vyššia pravdepodobnosť, že sú deficitné. Pri intenzívnej záťaži sú to predovšetkým vitamíny a vybrané minerálne látky (vápnik, horčík, zinok, selén), ktorých príjem bežnou stravou dlhodobo ťažko udržujete na úrovni individuálnej potreby takto zaťažovaného jedinca.
Ďalšou métou by mali byť prípravky, ktoré posilňujú odolnosť športovcov vrátane jeho imunitného systému. Riešia sa tak látky, ktoré bežnou stravou nedodáte – z dobre dostupných variantov má zmysel pracovať s kvalitnými produktmi s obsahom cesnaku, echinacey, beta-glukánov a adaptogénov.
Suplementy podporujúce športovú výkonnosť by sa mali vždy radiť svojim významom až za tento zoznam.
Pri snahe upraviť systém stravovania pre HIT treba počítať nielen s (potenciálnym) obsahom histamínu a jeho liberátorov v jednotlivých potravinách, ale aj so silne individuálnou reakciou u každého jedinca. Táto kombinácia podmienok preto robí z histamínovej intolerancie v praxi veľmi ťažko uchopiteľný problém (minimálne v zmysle aplikácie akéhokoľvek konkrétneho modelu). Vždy počítajte s tým, že obsah histamínu v jednotlivých potravinách sa bude silne líšiť od tabuľkových hodnôt, rozptyl môže byť skutočne veľmi výrazný. Zo študijných dôvodov sme v aplikácii na tvorbu jedálnička k tejto lekcii označili za nevhodné potraviny také, ktoré sa najčastejšie prezentujú ako významný zdroj histamínu, biogénnych amínov a histamínových liberátorov (súčasťou zoznamu sú aj tuky a oleje). Pracujte s nimi ako vstupným základom, je to prvý krok smerom k praktickému uplatňovaniu eliminačnej diéty.
Všeobecne platí, že exrakty majú väčší nutričný potenciál, tzn. z dôvodu spôsobu ich výroby by mali obsahovať vyššiu koncentráciu účinných látok, ktoré sa pýšia lepšou biologickou využiteľnosťou. Pokiaľ výrobca neuvedie pri produkte bližšie informácie o forme extraktu, tak ako spotrebiteľ viete, že sa jedná o extrakt, teda rastlinný materiál zbavený vlákniny, v priemere s vyššou koncentráciou živín ako prášok, a súčasne vyššou biologickou využiteľnosťou. Pre väčšinu potenciálnych záujemcov je toto dostatočný argument, prečo investovať viac financií do jeho kúpy, než do suplementu s obsahom prášku.
V tomto prípade nejde ani tak o to, čo by som odporučil ja, ale čo v skutočnosti športovec potrebuje. Všeobecne (= pre polupláciu) sa prezentuje, že s rastúcou fyzickou a psychickou záťažou rastie aj (s)potreba mikroživín. Je ale potrebné sa vyhýbať akejkoľvek paušalizácii, pretože každý športovec disponuje odlišnými požiadavkami, ktoré sa odvíjajú nielen od jeho metabolického profilu, ale aj rozsahu záťaže. Navyše existujú rozdiely medzi vitamínmi rozpustnými vo vode av tukoch - hydrofilné látky si organizmus nevytvára do väčších zásob ako je to pri lipofilných zložkách, je možné ich preto bezpečne užívať vo vyšších koncentráciách (vo vzťahu k ich referenčnej hodnote).
Kalkulácia s referenčnými hodnotami a ich násobkami je ale ošemetná, pretože u každej látky sa navyše definuje jej bezpečná hranica, súčasne sa ešte rozlišuje medzi odporúčanou a terapeutickou dávkou. Ideálne je vždy zaistiť také množstvo každej živiny, ktorá zodpovedá skutočným požiadavkám jedinca, čo ale naráža na problém v podobe voľby analýzy, ktorá by bola schopná stanoviť potrebné množstvo.
Celkom určite ale počítajte s tým, že v režime viacfázových tréningov nebude športovec schopný zaistiť všetky vitamíny v potrebnom množstve len zo stravy, pretože ich skutočná potreba sa väčšinou pohybuje v nižších násoboch ich RI. Vždy je preto vhodná podporná suplementácia, pri ktorej sa navyše rieši, či je vhodnejší multivitamín alebo príjem jednotlivých látok cez samostatné produkty, čo umožní lepšiu manipuláciu s dávkovaním.
Na situáciu skúste nazerať nasledovne: Kolagén si telo vie vytvárať samo, a to v dostatočnom množstve (pre bežnú = normálnu prevádzku), kde základom pre jeho tvorbu sú potrebné aminokyseliny. Tieto kľúčové AMK sú súčasťou vyváženej stravy, prípadne môžeme ich príjem zvýšiť pomocou potravín, ktoré sú ich koncentrovaným zdrojom – typickým príkladom je želatína. Želatínu ale môžete vymeniť za kolagén, ktorý je ešte viac bohatším zdrojom týchto AMK. Ak zvolíte hydrolyzovanú formu, zaistíte "iba" rýchlejší proces rozkladu a vstrebania AMK. Vo všetkých prípadoch ale platí, že organizmus musí vstupné zdroje bielkovín najprv rozložiť na jednotlivé AMK, ktoré sa za určitých podmienok použijú na tvorbu nových proteínových štruktúr (vrátane kolagénu). Je tak otázkou do debaty, či nemalá finančná investícia do prípravkov s hydrolyzovaným kolagénom má väčší zmysel, pretože neexistuje rovnítko medzi množstvom prijatého kolagénu a tvorbou nového v tele.
Dobrý deň,
zaujímalo by ma aký vplyv by mohol mať astaxantín na trombózu, či nejaký?
Ďakujem
Astaxantín je silný antioxidant, vo vzťahu k protrombotickým procesom – rovnako ako iné antioxidačne pôsobiace látky – pôsobí významne protizápalovo, tzn. ovplyvňuje nielen vznik trombov, ale aj ich správanie. V tomto smere má zmysel ho užívať, resp. na všeobecnej úrovni sa snažiť navyšovať antioxidačnú kapacitu cez príjem čo najširšieho spektra antioxidantov s využitím ich synergického účinku.
Na stav dni má vplyv celý rad faktorov, obsah purínov v strave je len jedným z nich. Má síce svoj význam ich množstvo v strave korigovať, ukazuje sa ale, že koncepcia jedálnička postavená len na sledovaní jedného čísla situáciu nijako zásadne nerieši. Všeobecne sa prezentuje zoznam potravín bohatých na puríny, ktorým je vhodné sa pri liečbe dni vyhýbať. Neznamená to ale, že tieto potraviny sú úplne zakázané, tzn. napr. menšie množstvo strukovín sa v jedálničku môže objaviť bez toho, aby tým metabolizmu trpel. Navyše sa treba vždy pozerať na celú koncepciu, jeden recept ešte nemusí znamenať problém.
U diét vždy záleží na tom, za akým účelom ich praktizujete a s ako výrazným nutričným obmedzením. Krátkodobé reštriktívne diéty sú pomerne účinným prostriedkom na rýchlejšiu redukciu telesného tuku, vždy ale nesú riziko určitej záťaže na metabolizmus, nemalo by sa s nimi preto manipulovať dlhodobo. Keto diéta je extrém, ktorý sa (bohužiaľ) stal módnym trendom. Väčšina zástancov tejto diéty si neuvedomuje spektrum rizík z nej plynúcich, to je ale v praxi v podstate normálne a bežné, pretože nutričná gramotnosť populácie je na pomerne nízkej úrovni. Ketóza je síce prirodzený metabolický stav, ktorý bol v histórii neoddeliteľnou súčasťou spektra podmienok a vplyvov, ktoré formovali ľudský genóm, nie je ale určená (= vhodná) na dlhodobé fungovanie. Má svoje výhody, ale aj spektrum negatív, všetko budeme ešte v kurze preberať. V praxi je zdravotne bezpečnejšie voliť také postupy (zmeny stravovania), ktoré toľko nezaťažujú metabolizmus - týchto je celý rad, v očiach bežného stravníka ale nie sú tak atraktívne, pretože neposkytujú dostatočne rýchle výsledky.
Konkrétne hodnoty sú vždy otázkou schopnosti a ochoty športovcov hľadať systém, ktorý vyhovuje práve jeho individualite. Sacharidová superkompenzácia vo fitness je špecifikum, ktorého cieľom je napumpovať do svalov čo najviac glykogénu. Toto vždy súvisí s trénovanosťou jedinca v zmysle postupného posúvania jeho metabolických schopností vytvárať v bunkách čo najväčšie množstvo živočíšneho cukru. Optimálne je pracovať s postupným znižovaním a zvyšovaním príjmu sacharidov. Tzn. v priebehu bezsacharidových dní sa príjem sacharidov postupne znižuje na úplné minimum, ktoré prinúti organizmus úplne vyčerpať glykogénové zásoby (pokiaľ je napr. denný príjem sacharidov na úrovni 400 g, tak prvý deň tejto fázy sa zníži na 150 g, druhý deň na 80 g, tretí na 30 g). Nasleduje sýtiaca fáza, prvý deň napr. 150 g, druhý deň 250-300 g, tretí 400-450 g. Toto ale prosím vnímajte ako rámcový a navyše statický model. V praxi sa jedná o proces, ktorý trvá aj niekoľko týždňov (2-4), v rámci ktorých sa príjem sacharidov v jednotlivých mikrofázach navyšuje, vždy v súlade s tým, ako to športovcovi vyhovuje. Je potrebné prejsť niekoľko takých cyklov, než prídete na to, aké hodnoty množstva sacharidov sú optimálne. Súvisí s tým samozrejme aj skladba jedálnička, kedy je nutné vyhýbať sa zbytočne rýchlym cukrom, ktoré by viedli k ukladaniu tukových zásob, súčasne ale aj tým pomalým (za „ideálny“ zdroj sa v tejto komunite považuje biela ryža – obsahuje dostatok vysokoglykemických polysacharidov). V praxi buďte prosím opatrní na preberanie cudzích názorov, obzvlášť zo strany samotných kulturistov. Keďže je súťažná sekcia tohto športu postavená na užívaní nepovolených podporných prostriedkov, stalo sa od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia zvykom používať inzulín, ktorý zrýchľuje proces transportu cukru do buniek. Jedálniček takého jedinca potom z pochopiteľných dôvodov vyzerá úplne inak, než strava naturalného športovca, tzn. líšia sa aj čísla.
Koncepcia stravy vrátane spôsobu života (stres, pohyb, fajčenie, antikoncepcia, tehotenstvo...) má pomerne silný vplyv na trombotické pochody. Či už sa jedná o následok životného štýlu, alebo je situácia spôsobená poruchami koagulačného systému (napr. Leidenská mutácia), majú úpravy stravy vždy spoločný základ. Pri dlhodobom dodržiavaní spektra pravidiel potom úplne zásadným spôsobom rastie pravdepodobnosť zníženia rizika vzniku trombov. S ohľadom na fakt, že protrombotické procesy vedia prebiehať pomerne rýchlo, je nutné cieliť na všetky faktory, ktoré sa na vzniku krvných zrazenín podieľajú, a to pomerne starostlivo (vyhýbanie sa ultrasprocesovaným potravinám, kontrola príjmu vitamínu K, sledovanie pomeru O3:O6 z dôvodu antikoagulačných účinkov omega-3 tukov...). V reálnom živote s tým má bohužiaľ problém prevažná väčšina takto postihnutých...
Koncepcia low carb v praxi ukazuje, že sa javí ako výhodnejšia väčšinou pre vytrvalostné aktivity vykonávané na nižších TF. Má to svoju logiku, pretože organizmus pri tejto fyzickej činnosti využíva vyšší podiel energie z tukov, vysoký podiel sacharidov v strave tak vykazuje schopnosť potláčať využitie plného metabolického potenciálu pri športovom výkone. Z tohto dôvodu nemalá časť vytrvalostných športovcov vo výžive kráča týmto smerom.
S ohľadom na snahu o individuálny prístup to ale samozrejme neznamená, že táto paušalizácia bude vyhovovať úplne každému, bavíme sa tu o všeobecnom modeli. Vždy treba brať do úvahy typ aktivity, stupeň trénovanosti jedinca, metabolický profil športovca a v neposlednom rade aj jeho ochotu experimentovať s trénovaním metabolickej flexibility, čo je v prevažnej väčšine prípadov beh na dlhšiu trať.
Rovnako naopak platí, že u typicky anaeróbnych športov bude jedinec vyžadovať viac sacharidov z dôvodu dostupnosti rýchleho zdroja energie potrebného na podanie výkonu a podpory tvorby glykogénových zásob v pozáťažovom režime.
Telo je schopné vytvárať menšie zásoby niektorých živín, platí to aj pre antioxidanty. V základe je nutné rozlišovať medzi látkami rozpustnými vo vode a v tukoch. Lipofilné látky organizmus kumuluje na dlhšiu dobu, rádovo aj na mesiace (typickým príkladom je vitamín E alebo karotény). Naopak hydrofilné látky sú v prebytku vylučované, ich zásoby v tele sú krátkodobé (napr. vitamín C v závislosti od mnohých podmienok 1-2 týždne). S podobnými časovými hodnotami môžete počítať aj pri fytochemických látkach prijímaných z rastlín.
Pri rýdzo vegánskej strave je to samozrejme logická úvaha, v podstate aj jediná možná. V danej situácii ale musíte počítať s tým, že objem bielkovín za deň by z dôvodu zákona limitnej aminokyseliny musel byť podstatne väčší, než v situácii zmiešanej stravy. Vzniká tak otázka, či by športovec bol vôbec schopný zjesť také veľké množstvo jedla, pretože na uvádzané zdroje bielkovín je viazaný určitý objem sacharidov a vlákniny. To súčasne z antinutričných dôvodov vedie k nižšej biologickej využiteľnosti a väčšej záťaži na trávenie, z hľadiska celkovej efektivity sa tak bez ohľadu na pomery strukovín a obilnín vrátane zastúpenia ďalších rastlinných zdrojov bielkovín bavíme o vysoko nevýhodnom postupe.
Celkovú bilanciu môžete zlepšiť používaním proteínových doplnkov rastlinného pôvodu, ktoré sú zbavené týchto záťažových látok a sú oveľa lepšie stráviteľné.
V tomto výrobku je použitý extrakt z kvasníc, čo je prírodná surovina. Kvasnice všeobecne obsahujú menší podiel kyseliny glutamovej, extrakty samozrejme oveľa vyššie. Kvasničné extrakty sa používajú ako prírodné ochucovadlo a zvýrazňovač chuti práve z dôvodu vyššej koncentrácie kyseliny glutamovej, ale nejde o syntetickú kyselinu glutamovú/glutaman.
Pokiaľ prestanete jesť, vždy klesá hladina krvného cukru, s týmto stavom hypoglykémie potom súvisia aj popisované reakcie organizmu. V podstate sa jedná o prirodzený prejav, ktorému sa nevyhnete. Je možné ale pravidelným tréningom, ktorý posilňuje metabolickú flexibilitu, takéto reakcie zmierniť.
Dobrý deň, stretol ste sa prosím s tým, že by sa na obal potravín uvádzala GI hodnota?
Ďakujem.
Hodnoty GI sa v potravinárstve nepoužívajú, pretože sú silne zavádzajúce (= hodnoty postprandiálnej glykémie po požití rovnakej potraviny sú u každého človeka odlišné, je to odrazom metabolickej individuality).
Aké je optimálne chudnutie koľko kg/týždeň, aby to nebol stres?
Ďakujem.
Štandardne sa odporúča redukcia max. 0,5 kg tukovej hmoty za týždeň. Pri vyšších hodnotách rastie riziko zvýšených hodnôt krvných tukov vrátane cholesterolu a s nimi aj ich oxidácie, čo má negatívny vplyv na zdravie (záťaž srdcovo-cievneho systému, pečene).
Pôsty plnia oboje funkciu, v podstate tieto aspekty nie je možné oddeliť, telo a myseľ sú prepojené nádoby. Vždy záleží len na nás samotných, ako k pôstu budeme pristupovať, na tejto platforme neexistujú pevne dané pravidlá. Pôst je proces, ktorý by mal byť v ideálnom prípade prirodzený, tzn. treba sa do neho nenútiť. Sami sa preto rozhodnite, akú formu zvolíte a ako by mohol vyzerať jeho priebeh. Ak budete vnímať pôst viac ako duchovný proces, nie sú vývary najvhodnejšou tekutinou. Naopak pri pôste cielenom na ozdravné procesy považujte mäsokostné vývary za výhodnú formu doplnenia niektorých živín.
Problematické je to len v situáciách, keď užívaný doplnok obsahuje aditíva, na ktoré je jedinec citlivejší. Ide tak o silne individuálny faktor, ktorý je možné kontrolovať voľbou kvalitnejšieho výrobku. Všeobecne platí, že ak je karnitín v tekutej forme, vstrebáva sa rýchlejšie, je preto vhodné ho užiť krátko pred športovým výkonom (5-20 minút), čo v podstate vylučuje konzumáciu pevnej zložky stravy. Určitým kompromisom môže byť kombinácia doplnku s tekutou výživou (= hypertonickým nápojom).
Ak pracujete s tabletami alebo kapsulami, je proces vstrebávania aktívnej látky podstatne pomalší, použitie takého výrobku sa preto posúva dlhšie pred výkonom (40-60 minút). Tu naopak platí, že pevnú formu suplementu je výhodnejšie zjesť s jedlom, pretože strava vyprovokuje produkciu tráviacich a zažívacích enzýmov, dôjde tak k efektívnejšiemu spracovaniu obsahu celého doplnku.
V týchto situáciách je nutné rozlíšiť príčinu bolesti, v základe pracujeme s tromi možnosťami:
1. Stav artrózy.
Pokiaľ je preukázaná artróza, má jednoznačne zmysel zamerať pozornosť na kvalitu a množstvo bielkovín v strave, navýšenie príjmu vitamínu C av rámci podpornej suplementácie napr. na kombináciu glukosamínu a chondroitínu.
2. Situácia prebiehajúceho zápalu v kĺbovom tkanive.
Najväčší vplyv majú extrakty z boswelie. Zápal býva často sprevádzaný degeneráciou kĺbovej chrupavky (= artróza), v takejto situácii je žiaduca kombinácia odporúčaní pre situáciu z bodu 1 a 2.
3. Preťaženie väzov a šliach.
Táto disbalancia sa rieši predovšetkým zvýšenou orientáciou na stabilizačné cviky a vhodnou formu regenerácie, výživa tu nemá priamy vplyv.
Dobrý deň,
aký je váš názor na konzumáciu prevarenej vody? A na konzumáciu teplej vody?
Piť prevarenú vodu dáva zmysel v podstate len v situáciách, keď existuje pravdepodobnosť, že je voda kontaminovaná mikroorganizmami, ktoré var buď ničia priamo, prípadne deaktivuje proteínovú zložku v enzýmoch a dôjde k strate schopnosti mikroorganizmov sa rozmnožovať.
Konzumácia teplej vody môže pomôcť pri potrebe sa zahriať. Väčší význam má ale v podobe čajov, ktoré ponúkajú potenciál príjmu antioxidantov a celého radu ďalších živín.
Hodnotu BMR najpresnejšie zmerajú bioimpedančné prístroje, pretože ich algoritmus pracuje s aktuálne meranými hodnotami telesných parametrov.
Ďalšou možnosťou je napr. u nás na webe - https://www.kurzyatac.sk/kalkulacka/bmr
Pracovať s nutričnými hodnotami stravovania môžete priamo v aplikácii ZOF - www.zofapp.cz
Pri akejkoľvek zvýšenej fyzickej záťaži (bez ohľadu na jej charakter) rastie (s)potreba mikroživín. Konkrétne hodnoty nie je možné paušalizovať, jedná sa o silne individuálny faktor.
V základe je potrebné rozlišovať potrebu príjmu:
1. Lipofilných vitamínov - tá sa zvyšuje v porovnaní s ostatnými mikroživinami najmenej, cca 10-20%,
2. Minerálnych látok - je vyššia, cca o 20-50 % (u vrcholových vytrvalostných výkonov, ako sú napr. ultramaratóny, ironman a pod. je to ale podstatne viac).
3. Hydrofilných vitamínov - môže sa jednať aj o nižšie násobky RI.
Pri vytrvalostných výkonoch hrajú najväčšiu rolu sodík, železo, horčík, význam má venovať pozornosť aj antioxidantom.
U lisovaných štiav je s ohľadom na ich trvanlivosť dôležité zaistiť čo najnižšiu teplotu a zabrániť prístupu kyslíka. Optimálnym prístupom je tak ich uchovávanie vo vákuových systémoch a v chladničke – sú tak schopné vydržať aj niekoľko dní (2-3).
Pri klíčených semienkach je dôležitá teplota (nízka) a svetlo (minimum), zníži sa tak aktivita mikroorganizmov, ktoré potravinu znehodnocujú. Aj tu platí, že je rozumné ich uchovávať v chladničke, výdrž je aj mierne dlhšia, než u štiav.
Gainer vždy považujte za náhradu, ktorá nikdy nemôže byť plnohodnotná. Disponuje síce výhodou v podobe jednoduchej stráviteľnosti, ktorej prirodzená strava nemôže konkurovať, jedná sa ale o umelo vytvorený produkt s množstvom nedostatkov a nevýhod. Ich konzumácia v danej situácii je síce riešením, vždy je výhodné si ale klásť otázku, ako veľmi zmysluplným. Telo stále musí jednotlivé zložky spracovať, konzumácia potravy krátko pred spaním tak vždy bude zaťažujúca.
Pokiaľ vám pri športovaní ide aj o zdravie, išiel by som radšej cestou prirodzenej stravy a gainery by som prenechal profesionálom v oblasti silových športov, ktorí sa bez týchto produktov nezaobídu. V rámci pozáťažovej stravy potrebujete dať telu predovšetkým bielkoviny a sacharidy s menším podielom vlákniny a tukov, v neskoro večerných hodinách „zabalené“ do čo najlepšej dosiahnuteľnej stráviteľnosti. Skúste napr. kombináciu zemiakov (alebo batátov či ryže) s nízkotučnou rybou (pstruh), zaujímavým variantom sú mäsokostné vývary s miso pastou, zemiakmi a lahôdkovým droždím. Pokiaľ cielite na kvalitu spánku, riešte aj objem posledného chodu, od ktorého sa odvíja celková záťaž na trávenie.
Pokiaľ by išlo o situáciu dlhodobého príjmu energie pod hodnoty BMR, dochádza k celému radu dôsledkov (= prejavov katabolizmu):
- Strata svalovej hmoty,
- Spomalenie metabolizmu,
- U žien poruchy menštruačného cyklu a neplodnosť,
- Zhoršenie imunitného systému a zvýšené riziko infekcií,
- Poruchy spánku a únava,
- Zhoršenie nálady a depresie,
- Zvýšené riziko osteoporózy a zlomenín kostí.
Pre potreby redukcie hmotnosti existujú diéty, pri ktorých sa príjem energie pohybuje pod BMR, jedná sa ale o krátkodobé eventy a aj pri týchto platí, že by na ich priebeh mal dohliadať odborník.
Všeobecne platí, že pre situácie záťaže do 2,5-3 hodín nie je nevyhnutné čokoľvek dopĺňať okrem čistých tekutín. Často to môže byť aj kontraproduktívne, na stranu druhú v situáciách zvýšeného potenia by súčasťou tekutín mali byť potrebné minerálne látky, ktoré sú bežnou súčasťou iónových nápojov.
Pokiaľ sa jedná o extrémy typu ultravytrvalostných závodov, tak tu je situácia zložitejšia, pretože prax ukazuje, že z dôvodu extrémnej fyzickej i psychickej záťaže športovci reagujú individuálne, prestávajú tak platiť všeobecne prezentované pravidlá. Ide o situácie, ktoré športovci veľmi neradi riešia, pretože jediná zmysluplná cesta k optimalizácii systému stravovania vedie cez postupne zbierané VLASTNÉ skúsenosti, čo je vždy beh na dlhú trať. Na tejto úrovni sa zameriavajte na to najdôležitejšie:
1. Nastavenie pravidelnosti a časového odstupu medzi jednotlivými chodmi.
Toto je samo o sebe výzva, pretože jedna vec je mať plán, druhá potom to, čo povie telo – pokiaľ v daný okamih nebude mať chuť na jedlo, väčšinou do neho nič nedostanete, v opačnom prípade sa vie tráviaci trakt odmeniť silnými protestmi, ktoré výrazne skomplikujú následný výkon. Nejaký plán by ale byť mal, pretože pokiaľ všetko necháte len na vlastných pocitoch, stáva sa, že športovec vydrží bez jedla dlhé hodiny, pri prvej prestávke neudrží žravosť spôsobenú akumuláciou stresu a deficitu živín pod kontrolou a systematický prístup k strave sa zvrhne do ťažko riešiteľnej situácie.
2. Nastavenie pomeru makroživín.
Základom sú vždy bielkoviny, ktorých ale aj napriek extrémnej záťaži nie je potrebné väčšie množstvo. Kľúčové je rozvrhnúť pomery sacharidov a tukov ako zdrojov energie. Na tomto poli sa u vytrvalcov v posledných rokoch dostávajú do popredia záujmu predovšetkým low carb systémy, z vlastných skúseností ale musím povedať, že vysokosacharidová koncepcia funguje, a navyše dobre (ak ju správne nastavíte, tzn. zaistíte dostatok vlákniny a polysacharidov).
3. Zaistenie dostatku antioxidantov a vybraných adaptogénov.
Vždy je rozumné ráno po prebudení najprv „naštartovať“ systémy v tele, kde základom je hydratácia (vždy sa prebúdzame v mierne dehydrovanom stave, pretože v priebehu spánku nepijeme, potíme sa a navyše určité množstvo vody strácame dýchaním). Keď dáte organizmu možnosť, aby rannú dávku tekutín vstrebal, nič vám nebráni vyraziť športovať...
U ženšenov uvažujte nasledujúcim smerom:
1. Každý druh žien-šenu poskytuje trochu odlišné adaptogénne účinky. V tomto smere je potrebné voliť nielen na základe odporúčania zo strany literatúry, ale predovšetkým osobné skúsenosti – je preto výhodné postupne vyskúšať v RÔZNYCH situáciách jednotlivé druhy, toto vám poskytne tú najlepšiu možnú spätnú väzbu.
2. Každý druh žien-šenu pôsobí adaptogénnym vplyvom na základe obsahu špecifických látok. Pokiaľ chcete metabolizmus ovplyvniť týmito bylinami skutočne efektívne, je potrebné v oblasti suplementácie pátrať po takých produktoch, ktoré garantujú štandardizované množstvo týchto živín, čo je veľmi problematické, pretože prevažná väčšina výrobcov tieto informácie neposkytuje. Navyše na území EÚ z dôvodu regulácií sa tieto informácie potláčajú, optimálne je tak hľadať na americkom trhu, ktorý poskytuje oveľa lepší prístup aj kvalitu. Pokiaľ nechcete ísť touto (organizačne náročnejšou) cestou, môžete využiť ženy-šeny v podobe čajov a macerátov - aj tu je ale problém s garanciou kvality, čo platí všeobecne u všetkých bylín používaných týmto spôsobom.
3. Žen-šeny je možné užívať krátkodobo v podobe cyklov, prípadne aj dlhodobo. Vždy záleží na tom, čo ich príjmom sledujete. Pri vrcholovom športe by som osobne pozornosť zameral na cykly zodpovedajúce tréningovej záťaži.
4. Ak túžite po adaptogénnom účinku bylín so stimulačným dopadom, premýšľajte o kombinácii rozchodnice ružovej a macy, poskytne veľmi zaujímavý efekt.
Nastavenie cyklov je silne individuálna záležitosť, vždy súvisí primárne s potrebami (= účelom užívania) jedinca. Všeobecne platí, že po časovo dlhšej fáze príjmu by mala nastať kratšia prestávka, a to rádovo v týždňoch.
Kombinácia rôznych adaptogénov by mala podliehať určitým pravidlám - minimálne je vhodné sa vyvarovať súbežnému príjmu niekoľkých typicky stimulačných adaptogénnych bylín z dôvodu možného rizika predávkovania, ktoré má podobné prejavy, ako napr. kofeín (malou výnimkou sú tu krátkodobé snahy o maximalizáciu stimulácie u športovcov pred výkonom ) - jedná sa predovšetkým o macu a rozchodnicu, prípadne sibírsky ženšen.
Každá adaptogénna bylina obsahuje látky, ktoré ovplyvňujú metabolizmus špecifickým spôsobom a smerom. Pri hľadaní vhodných kombinácií treba tento fakt zohľadniť a neužívať súčasne byliny s protichodným účinkom - napr. klanoprašku, ktorá má harmonizačný vplyv na nervový systém (v niektorých krajinách sa používa ako súčasť liečby depresií) a rozchodnicu, ktorá naopak funkciu nervovej sústavy stimuluje.
Existujú síce štúdie, ktoré sa zaoberajú porovnaním nutričnej hodnoty konvenčne pestovaného a bio ovocia a zeleniny, ich výsledky ale nie sú jednoznačné (líšia sa v závislosti od druhu ovocia či zeleniny, pôdy, klimatických podmienok a ďalších faktorov).
Všeobecne je možné povedať len to, že sa ukazuje, že bio ovocie a zelenina obsahujú vyššie množstvo antioxidantov, vitamínov a minerálov ako konvenčne pestované plodiny.
Analýza mikrobioty svoj zmysel má, pretože poskytne informácie, ku ktorým sa iným spôsobom nedostanete. Je potrebné mať na mysli, že analytické metódy sa neustále vyvíjajú, do budúcnosti budú poskytovať oveľa presnejšie informácie, to platí aj o ich interpretácii. Určitou nevýhodou je cena vyšetrenia, pri nových technológiách je to ale bežné. Pokiaľ hľadáte vhodné laboratórium, vyberajte vždy na základe toho, čo za požadované financie ponúka, tzn. aké informácie poskytne a predovšetkým s akou mierou vzťahu k vašej individualite. V prípade suplementácie probiotikami je to jednoduché – trh sa veľmi rýchlo vyvíja, trendy smerujú buď k čo najširšiemu počtu kmeňov obsiahnutých v každej dávke, alebo naopak k zastúpeniu menšieho počtu špecifických zástupcov s cieľom ovplyvniť konkrétne metabolické pochody. Záleží teda na tom, kam cielite. Všeobecne ale platí, že neoľutujete, keď budete preventívne užívať prípravky so širším spektrom Lactobacilov.
Ak klesnete príjmom pod hodnoty BMR, metabolizmus na toto reaguje ako na krízovú energetickú situáciu, v rámci ktorej sa (zjednodušene povedané) "prepína" do úsporného energetického režimu. Tzn. začnú prevažovať katabolické deje, ktoré športovec subjektívne vníma znížením vitality a predĺžením pozáťažovej regenerácie. Súčasne sa oslabuje imunitný systém, takže sa zvyšuje riziko ochorenia. Pretože organizmu chýba nielen energia, ale aj mnohé živiny, riskuje športovec zranenie.
ANS funguje v podstate v rovnakom režime, je ale zásadne ovplyvňovaný katabolickými pochodmi, keď organizmus berie nemalú časť energie aj živín z vlastných zásob. V takejto situácii je jediným schodným riešením navýšiť energetický príjem a snažiť sa optimalizovať nutričné hodnoty jedálnička.
Na prvý pohľad toto nespoznáte. Určiť metabolický typ je zložité, pretože neexistuje len jedna metóda, treba kalkulovať s radom faktorov. V praxi sa treba zmieriť s tým, že táto nejednoznačnosť komplikuje snahu o cielenú a presnú manipuláciu s metabolizmom pomocou stravovania, čo je ale v poriadku, pretože to odráža sofistikovanú komplexnosť správania živých systémov, ktoré sa vyvíjali po stámilióny rokov.
Na určenie metabolického typu (vrátane ich jednotlivých prejavov, teda aj rýchlosti) sa preto bežne používa kombinácia rôznych metód. Pri snahe určiť rýchlosť metabolizmu je potrebné rozlišovať, o akú rýchlosť ide.
V základe sa hodnotí:
1. Rýchlosť tvorby energie (napr. na základe analýzy prvkov z vlasov podľa pomeru Ca/P, prípadne analýzou črevnej mikrobioty zistením zastúpenia kľúčových kmeňov mikroorganizmov fermentujúcich viac tuky alebo naopak sacharidy),
2. Efektivita tráviaceho traktu (produkcia enzýmov, črevná peristltika, vstrebávanie živín),
3. Nervosvalová koordinácia (pri analýze prvkov napr. pomer Ca/Mg),
4. Aktivita žliaz s vnútornou sekréciou (vrátane fukncie štítnej žľazy - pri analýze prvkov napr. Ca/K, štandardne potom endokrinologické vyšetrenia).
Do hodnotenia navyše vstupuje faktor genetiky (vrátane somatotypu) aj epifenetických vplyvov. V praxi je dôležité používať metódy, ktoré sú dobre dostupné, a súčasne zbytočne neriešiť fakt, že výsledok hľadania nebude stopercentne vypovedajúci (= presný).
Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať, ako sa meria hrúbka kožnej riasy?
Hrúbka kožných rias sa meria kaliperom, a to dvoch typov - typu Best alebo typu Harpenden (líšia sa tvarom styčných plôch a rozdielnym tlakom, ktorým pôsobia na meranú kožnú riasu). Meranie sa vykonáva na presne definovaných miestach na tele (nad bicepsom, nad tricepsom, na stehne, pod lopatkou, nad hrebeňom kosti bedrovej). Hrúbka sa meria v milimetroch, podmienkou správneho merania je predovšetkým správny spôsob vytiahnutia kožnej riasy, čo si vyžaduje odborné zaškolenie a určitú prax.
Pokiaľ chcete pomocou úpravy stravovania manipulovať s metabolizmom, je vždy najprv potrebné vedieť, aký je cieľ. Napr. typický ektomorf, ktorý disponuje rýchlym ENERGETICKÝM metabolizmom, má zásadný problém v podobe faktu, že vytvára energiu príliš rýchlo. Veľmi dobre tak reaguje na príjem sacharidov, ktoré sú pre jeho metabolický profil výhodnejším zdrojom energie, pretože takto podporujú jeho genetikou nastavenú prirodzenosť. Ak však chcete uvažovať holisticky, čo znamená viesť individualitu k rovnováhe, je potrebné tie prednosti metabolizmu, ktoré ho súčasne vedú k extrému, potlačovať a súčasne zosilňovať vlastnosti, ktoré sú v pozadí svojho vplyvu. Rýchly energetický metabolizmus obnáša riziko väčšieho množstva rýchlo produkovanej energie (zo sacharidov), kde vedľajším prejavom je zvýšená tvorba voľných radikálov, teda zvýšený oxidačný stres so všetkými jeho dlhodobými dôsledkami. Ektomorfom tak odporúčame vyšší podiel bielkovín a tukov a nižšie zastúpenie sacharidov. Obmedzenie sa navyše týka primárne pomerov medzi makrozložkami, nie hmotnostnému zastúpeniu, ktoré sa vždy odvíja od energetickej bilancie.
Pokiaľ ale bude cieľom vyťažiť z potenciálu ektomorfa maximum, budete naopak znižovať podiel tukov a zvyšovať príjem sacharidov - na túto úpravu typický ektomorf vždy z pozície vlastnej prirodzenosti reaguje najlepšie (je ale nutné počítať s následkami takého počínania v podobe zvýšeného oxidačného stresu a z neho plynúcej únavy a riziká zranenia).
Respiračný kvocient sa merí pomocou analyzátora výmeny dýchacích plynov. Náustok alebo maska, ktorú má jedinec po celú dobu merania na ústach, je spojená s analyzátorom, ktorý takto monitoruje pomer mezo prijatým kyslíkom a vydaným oxidom uhličitým.
Každú zmenu spôsobu stravovania sprevádza reakcia organizmu. S ohľadom na metabolický profil jedinca a rozsah zmien sú tieto prejavy buď výraznejšie (dyskomfortné), alebo ich naopak individualita zvláda bez väčších ťažkostí. U IF je najčastejšou výzvou zvládanie protestov tráviaceho traktu, ktorý sa z pozície dlhodobého zvyku dožaduje prísunu stravy aj v dopoludňajších hodinách (prejavuje sa to aj na výkyvoch hladiny krvného cukru so všetkými následkami). Treba si uvedomiť, že toto sú prirodzené, teda normálne prejavy, ktorým sa nevyhnete. Len ich rozsah a teda aj pocitové vnímanie sa u každého človeka líšia. Organizmus disponuje adaptačnými mechanizmami, je schopný sa tak prispôsobiť širokému spektru rôznych situácií. Aj tu ale platí pravidlo individuality, tzn. každý jedinec reaguje odlišným spôsobom a proces prispôsobovania je rôzne dlhý – niekto prejde na systém IF okamžite a bez trápenia, iní zase musia zvládať rad typických prejavov, ktoré môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov.
Pokiaľ budete mať tendenciu vykonávať očistné kúry, vždy vychádzajte zo zdravotného stavu. Všeobecne platí, že akonáhle uvediete organizmus do systematicky riadeného katabolizmu, dochádza k zvýšeniu koncentrácie odpadových látok v krvi – toto zaťažuje srdcovo-cievny systém, funkciu pečene a obličiek, imunitného systému, celkovo sa zvyšuje stav únavy. Pre človeka, ktorý nie je úplne zdravotne v poriadku, toto predstavuje zbytočné riziko, je preto rozumné nechcieť za každú cenu dosiahnuť čo najrýchlejší efekt a výsledok, ale postupovať skutočne pomaly a opatrne. U zdravých jedincov sa v rámci preventívnej snahy zamerajte na taký postup, ktorý bude vyhovovať organizačne aj pocitovo, nikdy nemá zmysel sa do čohokoľvek nútiť. Prax ukazuje, že väčšina ľudí preferuje krátkodobé pôsty so šťavami pred čistou vodou, je to ale otázka vlastnej preferencie. Ako zmysluplný sa ukazuje systém jednodňových očistných kúr raz týždenne.
Pred saunovaním je potrebné sa dostatočne hydratovať (cca 60-90 minút), v priebehu saunovania potom priebežne po malých dávkach dopĺňať tekutiny. To isté by malo byť vykonávané aj po ukončení procedúry – pamätajte, že nárazovo vysoké množstvo vypitých tekutín telo nespracuje.
Pri výbere záleží iba na Vás, či uprednostníte suchú alebo parnú - v prvom prípade sa budete viac potiť, druhý je napr. vhodnejší pre všetkých, ktorí majú problémy so srdcovo-cievnym systémom alebo sa im v suchom prostredí zle dýcha. Parné sauny sa navyše bežne vylepšujú rozprašovaním soľných roztokov z dôvodu podpory regenerácie kože či riešení niektorých dermatických ťažkostí.
Do sauny nechoďte v prípadoch, keď sa necítite na 100% fit (prechladnutie, chrípky, zápaly a pod) alebo trpíte epilepsiou, diabetom, ste kardiak popr. máte pokročilú formu dermatitídy.
U športovcov platí, že by krátko pred súťažou/zápasom (minimálne 1-2 dni) nemali saunu navštíviť z dôvodu vysokej straty minerálov, ku ktorej dochádza pri intenzívnom potení. Môže vzniknúť elektrolytická nerovnováha, ktorá výrazne ovplyvní podanie výkonu, prípadne športovec riskuje aj zranenie.
Samostatný glutatión má nízku využiteľnosť, pretože kyselina chlorovodíková ho v žalúdku rýchlo rozpúšťa. Acetylovaná forma glutatiónu má oveľa vyššiu stabilitu, do buniek sa tak dostáva oveľa väčšie množstvo tohto antioxidantu.
Pri jednotlivých zložkách obsiahnutých v potravinách je potrebné rozlišovať, v akej chemickej forme sa nachádza a s akými ďalšími látkami sú previazané. Organizmus dokáže využiť rôzne formy väzieb, faktom ale je, že úroveň ich biologickej využiteľnosti sa líši. Železo je tu typickým príkladom, pretože väčšina železa v živočíšnych potravinách je viazaná na porfyrín, kedy túto väzbu označujeme ako „hemové železo“, kým v rastlinách táto väzba nie je, definujeme tak „nehemové železo“. Hemové železo je pomerne dobre využiteľné, súčasne absorpcia železa cez membrány črevnej sliznice je tiež vyššia (uvádza sa okolo 10-20 %). Využiteľnosť nehemového železa je výrazne nižší, toto je spôsobené nielen jeho väzbou na aktívny nosič, ale aj prítomnosťou antinutričných látok (kyselina fytová v obilí a klíčkoch, kyselina šťaveľová v špenáte, ligniny v bunkových stenách rastlín, taníny v čaji či káve, vplyv má aj vláknina alebo vápnik ako antagonista železa).
Presnú hodnotu nenastavíte nikdy, nie je to realizovateľné a v podstate ani cieľom pri tvorbe jedálnička. Princípom (nielen v tomto smere) je snažiť sa, aby obsah živín, ktoré chcete v strave sledovať, kráčal smerom k hodnotám, ktoré sú všeobecne (populačne) prezentované, a súčasne zhruba zodpovedal potrebám individuality, pre ktorú jedálniček zostavujete.
V prípade obsahu sodíka je potrebné naučiť sa vyvažovať jeho množstvo v strave s úrovňou fyzickej aktivity a súčasne stupňom potenia, kde v súčte oboch faktorov dochádza k jeho najväčším stratám z organizmu. Preto je rozdiel medzi oboma hodnotami taký markantný, v praxi ale môže byť ešte oveľa väčší. Nikdy presne nezistíte, koľko stratíte sodíka pri pohybovej aktivite. V rámci výskumov sa vykonávajú analýzy potu a sledujú sa obsahy jednotlivých minerálov, z nich sa následne odvodzujú bežne prezentované populačné odporúčania, je potrebné ich ale považovať skutočne za všeobecné. Pokiaľ je príjem sodíka príliš nízky, zistíte to v praxi po niekoľkých dňoch takého deficitu na zvýšenej únave - športovci sú pocitovo schopní tento stav definovať lepšie, pretože svoje telo vnímajú oveľa citlivejšie, než nešportujúca populácia.
Názov vitamín pochádza zo začiatku minulého storočia, bol navrhnutý ako zloženina latinských slov „vital“ a „amine“ (v preklade „životne dôležité amíny“). V súčasnej dobe sa do skupiny vitamínov radu B komplexu radia nasledujúce látky:
Vitamín B1 (tiamín), Vitamín B2 (riboflavín), Vitamín B3 (niacín), Vitamín B4 (adenín), Vitamín B5 (kyselina pantoténová), Vitamín B6 (pyridoxal, pyridoxol, pyridoxamín), Vitamín B7 (biotín = vitamín H), Vitamín B8 (inositol), Vitamín B9 – kyselina listová (folacín, folát), Vitamín B10 (kyselina para-amino-benzoová - PABA), Vitamín B11 (cholín), Vitamín B12 (kobalamín), Vitamín B13 (kyselina orotová = kyselina lipoová), Vitamín B14, Vitamín B15 (kyselina pangamová), Vitamín B16, Vitamín B17 (amygdalín).
Pojem vitamín bol postupne rozširovaný aj na ďalšie objavované látky, nie všetky ale boli v chemickej štruktúre zastúpené amínovou skupinou - kategorizácia sa už nemenila, dnes hovoríme o vitamínoch ako o látkach esenciálnych (životu nevyhnutných, ktoré si telo nevie samo vytvárať a preto ich musíme dodávať každodennou stravou). Svojím spôsobom je označenie „vitamín“ zastarané a nezodpovedá pôvodnému významu tohto pojmu.
Inhibítory enzýmov fungujú tak, že blokujú aktivitu enzýmov. Najvýznamnejším vo vzťahu k antinutričným látkam sú inhibítory trypsínu, ktorého úlohou je štiepiť bielkoviny. Sekundárnym prejavom je potom neschopnosť organizmu využívať minerálne látky viazané na bielkoviny. Najväčšia koncentrácia inhibítorov trypsínu je v sójových bôboch.
Mandle sú jedným z najbohatších zdrojov fytátov. Tieto antinutričné látky sú pomerne termostabilné a majú schopnosť viazať niektoré minerály do ťažko rozložiteľných komplexov. Namáčaním mandlí sa teda príliš veľa minerálov do vody neuvoľní, to isté platí aj pre tepelnú úpravu (v oboch prípadoch sa jedná o jednotky percent, ktoré sú týmito procesmi uvoľnené). Omnoho účinnejšia je fermentácia, klíčenie (toto sa pri mandliach nepoužíva), prípadne kombinácia dlhšej tepelnej úpravy pri vyššom tlaku. Pri výrobe mandľového mlieka je tak potrebné rozlišovať komerčne vyrábané produkty a mlieka vyrábané v domácich podmienkach, kde sa výrazne líši výsledný obsah všetkých živín. V prípade domácej výroby je vhodné mandle lúpať, následne namáčať, tepelne upraviť, rozmixovať a scediť – to všetko s cieľom znížiť podiel fytátov a súčasne zaistiť čo najväčší podiel makro i mikroživín.
Pri snahe znižovať podiel antinutričných látok má zmysel pri namáčaní používať aj menší podiel soli. Dôvodom je fakt, že podporuje aktiváciu enzýmov, ktoré deaktivujú inhibítory enzýmov obsiahnutých v orechoch a semenách. Výsledkom je lepší rozklad predovšetkým kyseliny fytovej, ktorá sa v orechoch a semenách (vrátane strukovín a obilnín) nachádza vo vysokých koncentráciách.
V prípade fermentácie zŕn pomocou baktérií mliečneho kvasenia nie je nevyhnutné soľ použiť, pretože hlavný účinok majú práve tieto baktérie, ktoré produkciou kyseliny mliečnej znižujú pH prostredia, čo je spoločne s mierne vyššou teplotou kľúčový faktor pre aktiváciu enzýmov rozkladajúcich fytáty. Pokiaľ ale soľ použijete, ničomu neublížite...
Pri hodnotení zdravotného dopadu konzumácie potravín je potrebné uvažovať celostne, nie farmakologicky. Každá potravina obsahuje široké spektrum rôznych látok s výrazne odlišným vplyvom na metabolizmus. Niektoré z nich sú prospešné, iné naopak škodia. Situáciu navyše komplikuje fakt, kedy jedna látka môže mať pozitívny vplyv na určitý orgán či systém, súčasne ale zaťažuje orgán iný.
Ďalej je potrebné správne pochopiť význam "väčšie množstvo" príjmu látky. Účinok akejkoľvek látky sa odvíja od jej koncentrácie a požitého množstva - akákoľvek látka tak môže v rovnakej situácii pôsobiť ako jed či naopak "liek".
Z týchto dôvodov nie je možné na potraviny nazerať farmakologickým spôsobom, u ktorého sa sleduje vplyv jednej látky a nie neprebernej zmesi, ktorú navyše nie sme ani schopní dôkladne analyzovať.
Tieto dôvody okrem iného viedli k tomu, že legislatíva nedovoľuje spájať potraviny s akýmkoľvek liečivým účinkom...
V praxi sa preto postupuje tak, že sa na celodennom tanieri obmedzuje množstvo potravín s vyššou koncentráciou určitých látok vo vzťahu k špecifickým chorobám (typicky kapustovitá zelenina u hypofunkcia štítnice, potraviny s vyšším podielom histamínu u histamínovej intolerancie a pod.).
Pri kapustovitej zelenine sa najčastejšie cituje vplyv štiepnych produktov glukozinolátov na zvýšenú krvácavosť pečene, čo ale vnímajte ako všeobecnú informáciu, pretože rozsah tohto účinku glukosinolátov sa líši u jednotlivých cicavcov (= neznamená to, že by pravidelná konzumácia kapusty či brokolice likvidovala pečeň). Tieto druhy zeleniny obsahujú naopak celý rad iných látok majúcich pozitívny vplyv na správanie pečeňových buniek.
Tu je potrebné rozlišovať dve odlišné situácie:
Prvá je vzťah mierne vyššieho podielu tukov v strave k tvorbe energie pre aeróbne aktivity.
Tuky sú zdrojom „pomalej“ energie, čo je pre vytrvalostné aktivity výhodnejšia vlastnosť. Tento vzťah ale nemusí byť priamočiary, tzn. nie je podmienkou, aby tuky v strave ako zdroj energie dominovali, pretože pri dlhotrvajúcom tréningu má organizmus schopnosť túto energiu brať z vlastných zásob.
Druhou je situácia potreby redukovať tukové zásoby bez toho, aby sa riešila efektivita športového výkonu.
Pokiaľ je cieľom len redukcia telesnej hmotnosti, navyše pomocou pohybu, je primárnym faktorom pri úpravách systému stravovania záporná energetická bilancia. Rozhodnutie, či tento systém bude vysokosacharidový alebo low carb, nemá na všeobecnej úrovni až tak veľký vplyv (význam ale má na individuálnej úrovni s ohľadom na metabolický profil jedinca).
Prajem pekný deň,
dá sa nejako zrýchliť/ovplyvniť bazálny metabolizmus?
Samozrejme, a to pomerne jednoducho. Najväčší vplyv má pohybová aktivita, ktorá ho zrýchľuje (= zvyšuje hodnoty). Ďalej je to podiel svalovej hmoty v tele, ktorý je ovplyvnený (vedľa fyzickej činnosti) príjmom bielkovín - s rastúcim množstvom svalovej hmoty hodnoty BMR rastú. V neposlednom rade môžu hodnoty BMR klesať ako následok vedľajších účinkov niektorých liekov (to sú ale výnimočné prípady).
Tu záleží na tom, aké následky chcete riešiť, resp. ktorým potrebujete predchádzať. Katabolické pochody spôsobené zápornou energetickou bilanciou štartujú redukciu hmotnosti, pri nedostatku bielkovín navyše aj odbúravajú svalovú hmotu. Všeobecne platí, že prevaha katabolických pochodov vedie u športovcov k zvýšenej únave, riziku zranení a znižovaniu celkovej výkonnosti.
Tieto pochody vznikajú ihneď pri zmene spôsobu stravovania, s postupujúcim časom sa tieto prejavy rozširujú. S negatívnym dopadom na zdravie počítajte až s dlhodobejším pôsobením.
Ako by sa v praxi líšila energetická a proteínová malnutrícia?
Proteínová malnutrícia je výsledkom nedostatku bielkovín, ako taká vedie k svalovému katabolizmu. Ubúda teda svalová hmota, čo sa odráža na funkcii nervovej sústavy, hormonálnej regulácie či imunitného systému. Okrem iného sa zhoršuje metabolizmus prvkov, toto sa prejaví na rednutí kostí.
Energetická malnutrícia vedie celý metabolizmus k posunu do katabolických dejov. Nie vždy je sprevádzaná deficitom bielkovín, v situáciách dostatku proteínov sú jej najčastejšie prejavy únava, redukcia tukových zásob, prípadne zmena kvality tráviacich pochodov.
Glycerol (chemicky propán-1,2,3-triol) je hygroskopická bezfarebná viskózna kvapalina, vo forme svojich esterov je súčasťou tukov. Vyrába sa z tukov (esterov glycerolu s vyššími mastnými kyselinami) alkalickou hydrolýzou (vedľajší produkt pri výrobe mydiel).
Bežne sa používa v kozmetických výrobkoch (prísada v hydratačných krémoch a mydlách), v potravinárskom priemysle potom ako prísada na úpravu nápojov, zmäkčovadlo želé a iných cukroviniek. Ako súčasť potravín má označenie E 422.
Pokiaľ je táto odpoveď príliš komplikovaná, vnímajte glycedrol zjednodušene ako súčasť celkovej chemickej štruktúry tukov :o)
Tryglyceridy a triacylglyceroly sú synonymá, bežne sa používajú v literatúre oba pojmy. Sú hlavnou zložkou tukov, sú zložené z glycerolu a troch molekúl mastných kyselín, organizmus z nich procesom lipolýzy oddeľuje mastné kyseliny, ktoré sa následne metabolizujú. V praxi vo vzťahu k výžive by vás vždy mali zaujímať (okrem triglyceridov) parametre celkového množstva cholesterolu vrátane HDL aj LDL frakcií, z ktorých sa počíta tzv. aterogénny index. To je hodnota, ktorá ukazuje na riziko vzniku aterosklerotických pochodov, je tak vztiahnutá k srdcovo-cievnym chorobám (platí to aj pre zvýšené hodnoty triglyceridov v krvi).
Ovocie je zdrojom aj sacharózy. Odporúčanie konzumácie ovocia po záťaži je otázka do diskusie - výhoda spočíva v rýchlom prvotnom zasýtení, uspokojení sladkej chuti, dodaní vlákniny, sacharidov a mikroživín, naštartujú sa tak procesy vedúce k obnove vyčerpaného glykogénu. Iný uhol pohľadu (názor) hovorí, že zvýšená aktivita inzulínu viazaného na metabolizmus sacharidov, ktoré dodáte ihneď pozáťaži, potlačí produkciu rastového hormónu, ktorý je (predovšetkým u silových športov) dôležitý pre regeneráciu svalového tkaniva. Príjem ovocia po záťaži je tak otázkou vlastného zváženia daného požiadavky na metabolizmus.
Áno, rozumiete tomu správne. Cieľom tejto skupiny športovcov je maximálne podporiť proteoanabolizmus v svalovom tkanive a súčasne zabrániť (potenciálnej) strate svalovej hmoty. Keďže je toto ich jediným cieľom, nehľadí sa na zdravotný dopad takýchto manipulácií. Smutným faktom potom je, že sa tieto informácie šíria aj medzi športovcov ostatných odvetví, v extréme aj medzi nešportujúcu populáciu, bohužiaľ so všetkými zdravotnými následkami.
Kombinácia vody s citrónom kvôli obsahu organických kyselín stimuluje produkciu tráviacich a zažívacích enzýmov, takže lepšie takto ráno naštartuje trávenie. Voda s olejom cieli taktiež na zvýšenie aktivity tráviaceho traktu, účinky smerujú na vylučovanie (olej nalačno zvýši vylučovanie žlče a podporí peristaltiku čriev). Pokiaľ je olej kvalitný (nefiltrovaný), obsah horčín zvýši sekréciu tráviacich a zažívacích enzýmov a štiav.
Z jedla obsahujúceho sacharidy, ktoré dôkladne a pomaly hryzieme a žujeme, sa v ústach vďaka mechanickému rozdrveniu a času potrebnému na enzymatické naštiepenie sacharidov uvoľňuje a vstrebáva menšiu časť cukrov, čím dochádza k prvému (miernemu) navyšovaniu hladiny krvného cukru. Potom, čo sa trávenina dostane do tenkého čreva, začnú pôsobiť enzýmy pankreasu as určitým časovým odstupom od procesov prebiehajúcich v ústach prichádza druhá (výraznejšia) vlna nárastu krvnej glykémie. Pretože sa postprandiálna glykémia meria v časovom úseku 90-120 minút po jedle, je pomalý proces konzumácie vysokosacharidovej stravy vo vzťahu k rýchlosti nárastu hladiny krvného cukru výhodnejší (glykémia je nižšia, pretože sa hodnoty "spriemerujú"), než konzumácia jedla v zhone (v takejto situácii dochádza k uvoľňovaniu cukru do krvi až z tenkého čreva, proces je tak viac nárazový).
Zápach z úst môže mať súvislosť s aktivitou črevného biomu, vždy ale nepriamou. Oveľa častejšie situácie súvisiace so stravou sú porucha funkcie pečene a obličiek (napr. predávkovanie bielkovinami, kedy dochádza k hromadeniu dusíkatých splodín), prípadne pri diabete či ketogénnych diétach acetónový zápach spôsobený prebytkom ketolátok.
Kazivosť zubov je riadená primárne ústnou hygienou, má teda priamy vzťah k strave.
Každá zložka v potravinách má svoj význam, platí to aj o lepku. Ľudský tráviaci trakt vrátane imunitného systému sú na príjem určitého množstva lepku za niekoľko tisíc rokov jeho konzumácie pomerne dobre adaptovaní, u zdravého jedinca je tak vcelku zbytočné prechádzať na bezlepkové stravovanie – pokiaľ je množstvo lepku v celodennej strave „primerané“, nič zásadné takouto zmenou stravovania nezískame. Iná situácia je v prípadoch, keď je množstvo lepku príliš vysoké, čo je v praxi pomerne bežné. Neexistuje žiadne oficiálne odporúčanie na početnosť konzumácie zdrojov lepku či priamo tzv. "odporúčané denné dávky", v rámci snahy o zabezpečenie či udržanie rovnováhy je ale vhodné kombinovať lepkové aj bezlepkové obilniny, výsledkom bude zníženie celkového podielu lepku a súčasne posilnenie pestrosti stravovania.
Tieto liečebné metódy sú nevedecké, teda neoverené, prevažná väčšina krajín ich zakazuje (čo je v podstate dôvod, prečo sa za touto "liečbou" cestuje najčastejšie do Mexika). Problém je v tom, že manipulácia so zdravím pomocou neschválených metód je zdravotne riziková, Gersonova terapia vo vzťahu k zhubným ochoreniam aj životu nebezpečná.
Všeobecne platí, že zvýšený príjem ovocia a zeleniny je zdravotne prospešný, vo vzťahu k nádorovým chorobám na preventívnej úrovni dokonca preukázateľne prínosný. Celý problém týchto alternatívnych metód spočíva vo fakte, že sú používané nie na preventívnej báze, kde vieme, aký je ich dopad, ale v pokročilých štádiách (často nevyliečiteľných) chorôb na čele s rakovinou. A tu je skutočne vedecky potvrdené, že tieto metódy už nemajú priamy vplyv na vývoj nádoru, navyše z celého radu dôvodov môžu zdravie ešte viac poškodiť.
Erytritol sa vyrába prirodzenou fermentáciou glukózy, v tomto smere nie je možné hovoriť o vysoko technologicky sprocesovanej potravine. Nie sú známe žiadne vedľajšie účinky, jedná sa o bezpečnú potravinu. Riziko jej konzumácie ale stojí na rovnakých princípoch, ako u akýchkoľvek iných sladidiel - ich konzumáciou zosilňujete vnem sladkej chuti, čím sa zvyšuje potenciálne riziko závislosti na sladkom (u detí je podstatne väčšie ako dospelých). Všeobecne tu platia rovnice – čím menej sa v jedálničku objavujú sladidlá, tým lepšie.
20 g mandlí denne je pre dospelého človeka ešte stále podpriemer. Tepelne neupravené zrná síce obsahujú antinutričné látky, týchto sa ale obávať nemusíte, v danom množstve u zdravého jedinca nijako neublíži (ich vlastnosťou je, že komplikujú vstrebávanie minerálov z takej potraviny).
Šupky mandlí síce obsahujú kyanid, ale zdravotne rizikové dávky začínajú pri dlhodobej každodennej konzumácii v niekoľkonásobných množstvách, ako je 20 g, čo je u bežného jedinca vysoko nepravdepodobné. Navyše je možné ich obsah do určitej miery eliminovať varom.
K týmto situáciám treba pristupovať koncepčne. Ak je rovnováha fungovania akéhokoľvek systému v tele posunutá mimo svoju zónu optimálneho fungovania a súčasne ak sú známe potenciálne príčiny, je nutné sa rozhodnúť, či na riešenie použijete:
A) "Skratku" v podobe vhodného lieku (ktorý ale vo výsledku nelieči, len potláča symptómy),
B) S nutnou dávkou trpezlivosti po odstránení príčin upravíte svoj životný režim (strava, pohyb, korekcia stresu...) a budete čakať, kým sa organizmus na novú situáciu adaptuje.
Všeobecne platí, že pri riešení zdravotných disbalancií skratky nefungujú, na stranu druhú je ale možné proces zefektívniť individualizáciou prístupu vrátane použitia vhodných suplementov. V situácii, ktorú popisujete, sa v dnešnej dobe používajú niektoré probiotiká (ich výber je určený buď na základe správne stanovenej diagnózy, alebo je výsledkom analýzy črevnej mikrobioty). Kvasené potraviny sa zaraďujú s veľkou opatrnosťou, najčastejšie na základe reakcií organizmu na postupné zmeny, ktoré v stravovaní realizujete.
Mäsokostné vývary sa javia v týchto situáciách ako jedny z najvýhodnejších potravín, má svoj zmysel s nimi systematicky pracovať, a to aj na dennej báze.
Sliznica čreva má pomerne dobrú schopnosť regenerácie, potrebuje na to ale správne podmienky a dostatok času, nezriedka sa jedná o dlhšie mesiace "experimentovania" s úpravami jedálnička. Ak máte "šťastie" a nedôjde k zjazveniu tkaniva, je šanca na úplnú obnovu kontinuity sliznice a uvedenie stavu do pôvodnej rovnováhy, čo sa prejaví o. i. aj na hormonálnej regulácii.
Gilbertov syndróm nie je také závažné ochorenie, ako zápal pankreasu, vzťahuje sa navyše na poruchu funkcie pečene (jedná sa o dedičú genetickú poruchu, pri ktorej má pečeň problém odstraňovať bilirubín z krvi). Štandardne sa u tejto poruchy odporúča ľahká pečeňová diéta - v porovnaní s diétou určenou pre zápaly pankreasu sa tak jedná o pomerne "mierne" odporúčania.
Dobrý deň,
prosím aký je rozdiel medzi pôstom a hladovkou?
Na prvý pohľad žiadny, pretože sa jedná o proces, v rámci ktorého nejete, alebo prijímate živiny len v obmedzenom množstve. Pôst je v pravom slova zmysle aktom postaveným na konštruktívnej práci s mysľou (meditácie a pod.), ktorá ovplyvňuje produkciu celého radu hormonálnych látok majúcich pozitívny vplyv na správanie metabolizmu. Vďaka tomu sa zmierňuje negatívny vplyv silných katabolických pochodov, takže pôstne aktivity zvládate ľahšie, než hladovku, ktorá je postavená len na princípe odmietania jedla.
Dobrý deň,
chcem sa opýtať, aké množstvo vajec týždenne sa odporúča u detí.
Ďakujem
Konvenčné odporúčania (pri zmiešanom stravovaní) uvádzajú 2-4 vajcia týždenne, tzn. približne o tretinu až polovicu menej, ako u dospelej populácie.
Pokiaľ nastane situácia, že sa na poškodenom tkanive vytvoria jazvy a zrasty, je tento stav považovaný za nezvratný. Sliznica čreva tak neplní svoju funkciu v plnej miere a dochádza k zhoršenému vstrebávaniu živín zo stravy či nedostatočnej produkcii zažívacích enzýmov.
Všeobecne platí, že sladenie nie je nutné, dokonca ani vhodné, aj keď by malo ísť o nízkokalorické sladidlá. Organizmus pridané cukry/sladidlá nepotrebuje, tieto látky plnia predovšetkým funkciu uspokojenia vnemu na sladkú chuť. Ak hľadáte vhodné sladidlo, ktoré vyjde v ústrety aj potrebám črevnej probiotickej mikrobioty, javia sa ako najvhodnejšie zdroje inulínu (napr. čakankový sirup) - disponuje nízkym množstvom energie, je sladké a predovšetkým sa chová prebioticky.
Situácia, ktorú popisujete, sa v praxi vyskytuje pomerne často. Navyše trendy vo výžive a prognózy zameriavajúce sa na zdravie populácie naznačujú, že do budúcnosti sa počty budú zvyšovať. Pri snahe riešiť zdravotné problémy vždy záleží na tom, aká je príčina ich vzniku, na základe toho sa potom volí cielená liečba. Pri poškodení sliznice tenkého čreva nevhodnou stravou či stresovými prejavmi dochádza k zníženej produkcii niektorých enzýmov, tráviaci trakt tak prestáva plnohodnotne zvládať niektoré funkcie. Akonáhle ale zjednáte nápravu a nastolíte potrebné podmienky, výrazne rastie pravdepodobnosť, že uvediete situáciu do pôvodného stavu. Vo vzťahu k pokore voči svojmu telu a jeho fungovaniu je rozumné rešpektovať fakt, že nejde o istotu, ale "len" zvýšenú pravdepodobnosť.
Črevný mikróbiom pri týchto problémoch hrá nemalú úlohu, okrem úpravy stravy tak má zmysel zacieliť aj na podpornú suplementáciu probiotík aj prebiotík.
Vyšetrenie existuje, používa sa napr. laktulózo/mannitolový test (nalačno sa vypije roztok s laktulózou, manitolom a glukózou, potom sa 5 hodín zbiera moč, v ktorom sa sleduje množstvo jednotlivých cukrov).
Príčin vzniku problému je celý rad, veľmi často sa jedná o multifaktoriálny jav. Užívanie liekov sa ale cituje ako jedna z reálnych príčin, obzvlášť pri dlhodobej medikácii.
Svoju odpoveď vztiahnem k celej kategórii produktov tekutej náhradnej výživy. Táto má v potravinárstve svoje miesto, výrobky boli pôvodne vyrábané za účelom doplnenia presne definovaného množstva živín a energie pri špecifických situáciách v nutričnej terapii (rekonvalescencie po operáciách či úrazoch), prípadne ako náhradná dojčenská výživa. Postupom času sa začali propagovať ako súčasť redukčných diét či športovej výživy, kde síce „fungujú“, tzn. prinášajú propagovaný účinok, zdráhal by som sa ich ale označiť za v(ý)hodné. Dôvody sú predovšetkým dva:
1. Nie úplne ideálna kvalita niektorých používaných surovín (bielkoviny, minerály, vitamíny, formy sacharidov),
2. Ich tekutá forma – pravidelná či dlhodobá konzumácia tekutej stravy nie je ideálna pre optimápne fungovanie tráviaceho traktu.
Prax ukazuje, že pre časť populácie je veľmi lákavé nahrádzať kvalitnú (= prirodzenú) stravu za síce nutrične vyvážené, ale zato výrazne sprocesované produkty bez toho, aby títo používatelia premýšľali o následkoch. Toto nevnímajte ako kritiku, ale len „povzdychnutie“ nad nedostatkom nutričnej gramotnosti ľudí.
Zvieravú (= adstringentnú = trpkú) chuť spôsobujú v potravinách polyfenoly - nachádzajú sa v niektorých druhoch ovocia (väčšinou nezrelých, ale nie je to podmienkou), prípadne ju poznáte z vína (obsahuje vyšší podiel trieslovín). Akonáhle zjete arónie, nezrelý banán alebo sa napijete červeného vína (v lepšom prípade rozhryznete hroznové zrniečka), ucítite v ústach typicky trpkú (= zvieravú) chuť.
Na toto neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože v menovaných potravinách sa nenachádza len retrográdny škrob. Pokiaľ by nastala situácia, kedy budete jesť prílohy studené, zaistíte tak, že sa väčší podiel nestráveného balastu v podobe škrobov dostane až do hrubého čreva k probiotickým baktériám, takže určitá výhoda tu je. Nemalá časť zložiek sa ale stále bude štiepiť v tenkom čreve, čo nie je pre kvasinkovú liečbu úplne výhodné. Toto ale nevnímajte ako odporúčanie sa tomuto postupu vyhýbať - vo výžive nič neplatí na 100 %, najlepšia cesta k poznaniu vedie cez vlastnú skúsenosť, osobne by som sa takého experimentu nebál.
Narazili ste na učebnicový príklad prezentácie a šírenia dezinformácií vo výžive. Existuje celý rad dôvodov, prečo sa systémovo alternatívne pohľady na fungovanie vzťahu strava-zdravie potláčajú. Ak chceme tvrdiť, že akákoľvek látka má v tele konkrétny účinok, je potrebné vychádzať z vedecky podložených informácií. Aj napriek tomu, že aj vedecké poznanie sa dynamicky vyvíja a teda priebežne mení, platí (nielen v tomto odbore) v každej dobe v spoločnosti určitý konsenzus, ktorý je postavený na faktoch. A tu sa (pomyselne) láme chlieb, pretože sa treba zhodnúť na tom, čo faktom je a čo nie je. Keďže chceme vychádzať z vedeckého poznania, ktoré ako jediné je schopné dobrať sa z faktického hľadiska racionálneho pohľadu na svet (skrz systematické budovanie teoretickej štruktúry), je potrebné brať do úvahy seriózne vedecké štúdie zaoberajúce sa danou problematikou.
Vedeckých štúdií sa na celom svete realizuje obrovské množstvo, a aby z nich bolo možné vyvodzovať konkrétne závery, je (logicky) nutné pracovať s tými, ktoré:
1. Spĺňajú pomerne prísne podmienky na ich uskutočnenie.
Tieto definuje sama veda, vylučuje tak z hodnotenia tie, ktoré spektrum podmienok nenaplnia. Takéto štúdie nemajú potrebnú relevanciu a preto by nemali byť používané pre argumentáciu. V podstate to platí pre citované odkazy z vami uvádzaného článku.
2. Sú dostupné vo väčšom počte.
Tu vyvstáva ďalší problém, pretože vo vzťahu ku konkrétnej hodnotenej situácii zďaleka nie vždy existuje "rozumný" počet štúdií, ktoré by bolo možné brať do úvahy. Všeobecne tu platí, že s rastúcim počtom vedeckých štúdií na danú tému sa viac blížime k skutočnému poznaniu. Z toho dôvodu sa v posledných rokoch začína pozornosť venovať skôr metaanalýzam (štatistickej kombinácii výsledkov skôr publikovaných štúdií). Tu sa o. i. naráža na ďalší problém v podobe faktu, že metaanalýz nie je dostatok.
Každopádne sa pracuje tak, že ak máte pre danú situáciu k dispozícii napr. 20 000 vedeckých analýz, ktoré jasne poukazujú na určité vzťahy a súvislosti, v ktorých sa v základe zhodujú, a vedľa toho rádovo jednotky takých, ktoré poukazujú na opak, je vcelku jasné, kam bude smerovať ľudská racionalita. Fakt, že existujú opačné nie uhly pohľadu (tie sú v podstate len filozofickým vyústením debaty na danú tému), ale opačné výsledky výskumu, je toto (z vedeckého pohľadu) úplne v poriadku, pretože princípy vedy sú postavené na neustálom spochybňovaní, čo je hnací motor ľudského poznania.
Článok, na ktorý odkazujete, je od začiatku až do konca opozičný, a to aj k informáciám, o ktorých sa dnes na vedeckej platforme už veľmi nediskutuje (rovnako ako sa nediskutuje o tom, že planéta nie je placatá, hoci sa nájdu jedinci, ktorí sú schopní toto verejne v médiách s vážnou tvárou tvrdiť). Nie je v mojich silách (= časových možnostiach) túto cestou rozoberať každú vetu autorky, v stručnosti len naznačím, že cca 90 % všetkého prezentovaného by na akademickej platforme neprešlo revíziou (polovica vedcov by sa tomu vysmiala, druhá polovica by si dala tú mravčiu prácu a vyvrátila vetu za vetou). Tu nemám na mysli len prezentáciu informácií (= faktov), ale predovšetkým ich snahu interpretovať ich a dávať do vzťahu so zdravím.
Vzhľadom na to, že vo výžive vo vzťahu k individualite jednice nie je nič pevne dané, nevnímajte moje vyjadrenia ako snahu dehonestovať názor niekoho iného. V praxi je skutočne možné stretnúť sa situáciami, keď prebytok O3 škodí. Paušalizácia názoru, že PUFA vo všeobecnosti sú toxické a pod., je ale za hranicou a vo vzťahu k používaným odkazom a citáciám úplne vytrhnuté z kontextu.
Nenechajte sa tým do budúcnosti rozčarovať, je nevyhnutné mať priestor na vyjadrovanie svojich názorov. Oblasť zdravia je ale súčasťou širšej legislatívnej kontroly, ktorá pri snahe (nie vždy dobre či správne smerovanej a používanej, ale napriek tomu snahe) kontrolovať dodržiavanie určitých pravidiel začína už používať systémy AI (= umelej inteligencie) s cieľom potláčať šírenie dezinformácií. Je to trochu tenký ľad, na internete sa ale deje to, že podobné názory na vplyv stravy na zdravie začínajú byť postupne vo vyhľadávačoch upozaďované – obávam sa, že v relatívne krátkej budúcnosti sa to bude týkať aj sociálnych sietí. Určite nebudem tvrdiť, že je to správny smer a spôsob, ako nemanipulovať s populáciou, v dnešnej dobe ale lepší k dispozícii nie je.
V kurze sa vám snažím prezentovať informácie, ktoré sú dnes považované za faktické, a pri nich súčasne viesť ku kriitickému spôsobu myslenia, tzn. nazerať na ne z rôznych uhlov pohľadu a vyvodzovať závery aplikovateľné do praxe. Nie je to vždy jednoduché pre mňa, nieto tak pre vás (študentov), je to ale jediná možnosť, ako vás v reálnom živote nasmerovať na správnu cestu...
Draselné soli sú v dnešnej dobe už pomerne dobre dostupné, nemal by byť problém s ich nákupom. Pokiaľ ich nenájdete v bežnej sieti (supermarkety), hľadajte na eshopoch. Je výhodnejšie používať zmesi (KCl+NaCl), budete tak mať pod väčšou kontrolou príjem sodíka a jeho pomer voči draslíku. Toto je dôležité predovšetkým v situáciách, keď pri snahe znižovať príjem sodíka eliminujete zo stravy pečivo, syry, údeniny a v podstate všetky skryté zdroje soli, a súčasne budete používať na solenie pokrmov len draselnú soľ. Organizmus určité (hoci v normálnych podmienkach veľmi malé) množstvo sodíka potrebuje, jeho nedostatočný príjem v kombinácii s vyššími stratami (potenie) je zdravotne rizikový (kŕče, únava, malátnosť, v extréme až kolaps srdcovo-cievneho systému).
V tomto prípade ide skutočne o kontroverznú záležitosť v zmysle neexistencie jednoznačnej odpovede. Jednotlivým dôvodom sa budeme venovať v priebehu kurzu, kedy si tie najdôležitejšie výzvy budete nacvičovať formou tvorby jedálničkov na ZOF. V základe sa jedná o nasledujúce "problémy":
1. Prvý spočíva v tom, že low carb nemá pevné pravidlá. Definuje sa zníženým podielom sacharidov v strave, a to buď v rozmedzí 120 - 180 g za deň, prípadne 20-35 % z celkového príjmu energie. Pretože nejde o jasne definované podmienky, veľmi ťažko sa na tejto platforme realizujú akékoľvek výskumy, čo pri snahe o kvantifikáciu situácie výrazne znižuje vypovedajúcu hodnotu potenciálneho výskumu.
2. Posledných 15 rokov došlo v niektorých krajinách vo sfére oficiálnych odporúčaní v oblasti príjmu tukov k zmenám, pôvodne odporúčané rozpätie 20-30 % z cekového energetického príjmu sa zvýšilo na 35 %, niekde dokonca na 40 %. To sa pomaly blíži k definícii low carb, hoci ju ale stále zďaleka nenapĺňa. Akonáhle výrazne znížite podiel sacharidov, musíte pri snahe udržať energetickú bilanciu zvýšiť tuky. To znie dobre do okamihu, keď:
A) Ste nútení zaistiť a udržať "rozumné" pomery medzi skupinami mastných kyselín (nasýtené vs. nenasýtené, mono-vs. polynenasýtené, omega-3 vs. omega-6 - všetko budete skúšať previesť na tanier v priebehu štúdia). Tu zistíte, že teoreticky túto výzvu zvládnete, pri reálnom tanieri to ale dlhodobo neudržíte.
B) Začnete sledovať zastúpenie trans-mastných kyselín v potravinách, o ktorých vieme, že sa v dlhodobom prebytku zásadným spôsobom podieľajú na vzniku metabolických porúch skrze poškodenie funkcie bunkových membrán. Na tejto rovine budete riešiť:
- teoretický podiel TMK, kde sa bohužiaľ vo väčšine prípadov nedostanete k skutočným hodnotám, pretože na území EÚ nie je povolené ich uvádzanie (čo je možné bez škrupulí považovať za jedno z najväčších zverstiev v potravinárstve, ktoré na nás legislatíva pácha ),
- ich skutočný obsah, ktorý v kuchyni výrazne zvyšujeme tepelnou úpravou zdrojov tukov (vznikajú pri prepálení, teda prekročení dymového bodu tuku).
3. Na zníženie podielu sacharidov v strave vždy veľmi pružne reaguje črevná mikrobiota, pretože často dochádza k zníženiu príjmu vlákniny, ktorá je vo väčšine potravín v nerozlučnom spojení so sacharidmi. Výraznejšia úprava pomerov makrozložiek je vždy krokom do neznáma v oblasti akejkoľvek predikcie, ako budú systémy v tele reagovať (tento faktor je silne individuálny).
4. Zvýšenie príjmu tukov vždy zaťaží pečeň a žlčník.
Aj keď sa vám podarí vytvoriť stravovací systém, ktorý vykazuje stav optima na všetkých nutričných úrovniach, ani v takom prípade nebudete mať istotu, že neprimeraný podiel tukov u danej individuality (bavíme sa o zdravom človeku, u jedincov s poruchami metabolizmu toto riziko výrazne rastie) bude bezpečný (riziko steatózy pečene a preťaženie žlčníka). Podobne sa bude správať srdcovo-cievny systém, ktorý bude zaťažený vyšším množstvom tukov v krvi.
5. Zďaleka nie každý zvládne low carb psychicky.
Emočná platforma je priamo prepojená s hormonálnou reguláciou, ktorá je najviac ovplyvňovaná príjmom sacharidov a kolísaním/stabilitou hladiny krvného cukru. Akonáhle znížite sacharidy, v typickom low carb, kedy metabolizmus nie je plne v ketogénnom režime, bude vysoké percento populácie vykazovať disbalanciu v oblasti správania, čím sa takýto systém stáva nepoužiteľným.
6. Ak by sme sa presunuli do oblasti ketogénnych diét, ktoré sú z odborného hľadiska jednomyseľne považované za nutričný extrém určený len pre výnimočné situácie, spektrum potenciálnych problémov (záťaže) len porastie. V podstate je LC typickou situáciou vo výžive, ktorá pomerne transparentne poukazuje na nejednoznačnosť a následnú potrebu kráčať cestou individuálnych možností, ku ktorým vedie v praxi tak trochu strastiplná cesta cez skúšanie a testovanie. Pri tom procese je ale nutné poznať a rešpektovať teoretické pravidlá, ktoré by mali plniť funkciu pomyselných mantinelov brániacich nám ísť do zbytočného rizika, ktoré je oveľa vyššie v situáciách metabolických porúch (diabetes, kardiovaskulárne problémy).
Efekt prerušovaného pôstu stojí a padá na princípe, keď obdobie bez jedla je časovo dlhšie ako sýtiaca fáza. Práve dlhší pôstny úsek prináša všetky diskutované benefity IF. Pokiaľ riešime koncepciu stravy v klasickom poňatí raňajok-obed-večera, tak odstup medzi hlavnými chodmi (primárne medzi večerou a raňajkami) nie je dostatočne dlhý, aby sa naštartovali požadované metabolické pochody. Technicky vzaté nejde o prerušovaný pôst, ale normálny stravovací režim.
Kurča chované v podmienkach velkochovov je zaťažené celým radom faktorov, ktoré pomerne zásadným spôsobom ovplyvňujú kvalitu mäsa nežiaducim smerom - jedná sa predovšetkým o stres, kvalitu kŕmnych zmesí vrátane procesu prekrmovania z dôvodu potreby rýchleho rastu, prípadne problém s podávanými antibiotikami, ktorých rezíduá v mäse zostávajú. Pokiaľ už chcete v kuchyni použiť mäso, je rozumné investovať do bio produkcie, je kvalitatívne na úplne inej úrovni.
Nie som zástancom používania športovej doplnkovej výživy u malých detí, väčšinou sa jedná o marketingovo dobre prepracovaný biznis výrobcov. Iónové nápoje potrebuje iba vrcholový športovec. Zvyšok sveta nevyužije plne potenciál týchto produktov, sú pre normálne športovanie úplne zbytočné, pretože organizmus pri (relatívne) vyváženej strave má k dispozícii dostatok všetkých zložiek nutných na podávanie nepretržitého výkonu v rozsahu minimálne 2 hodín. Pokiaľ máte obavy o vývoj kostrového aparátu, riešte primárne koncepciu stravy, a to dostatok bielkovín a vápnika, tieto faktory rozhodujú najviac. Pokiaľ takto stravu nastavenú nemáte, má určitý zmysel siahnuť po tejto kategórii produktov, ale majte na mysli, že to nie je riešenie, ale záplata.
Z dôvodu sladkej chuti deti vypijú vždy viac sladených tekutín ako nesladených, je to podmienené pomerne silným emočným vzťahom k sladkej chuti a súčasne fyziologicky reakciami na množstvo krvného cukru, ktorý má vplyv na mozgovú chémiu. Dieťa v rámci svojho vývoja prechádza čiastkovými fázami, v ktorých zbiera skúsenosti, toto je absolútne dôležité pre jeho budúci život. Nemá preto zmysel ho úplne izolovať od sladkostí, na stranu druhú je súčasne potrebné ich príjem systematicky kontrolovať. Ako rodičia nesieme morálnu i právnu zodpovednosť za ich výchovu a vzdelávanie, k tomu patrí aj prístup v oblasti stravovania. Z toho vyplýva, že jednoducho treba kontrolovať aspoň základné veci, vždy ale tak, aby tento proces nevzbudzoval v dieťati zbytočný stres. Objem prijatých tekutín tak nie je nutné merať úplne presne. Pokiaľ už súčasťou pitného režimu musia byť aj sladené nápoje, vždy preferujte riedené lisované šťavy - máte u nich istotu, že neobsahujú aditíva a neriskujete pridané sladidlá navyše. V celkovom súčte by ale vždy mala prevažovať čistá voda.
Vzhľadom na to, že dieťa nemá vyvinuté potné žľazy na rovnakej úrovni, ako dospelí, nereaguje s rovnakou citlivosťou na pocit smädu ako dospelý jedinec, na stranu druhú ani nedochádza k väčším stratám tekutín. Deti preto nechajte piť taký objem tekutín, o ktorý si samy povedia, v prípade nutnosti ich občas vyzvite k vyššiemu príjmu. Nikdy z toho ale nerobte "strojový" systém, akákoľvek forma nátlaku na dieťa sa do budúcnosti môže vypomstiť (poukazuje sa na neustále rastúci počet adolescentov postihnutých poruchami príjmu potravy).
Toto príliš neriešte a pozornosť zamerajte na to, aby podávané druhy zeleniny mali patričnú kvalitu (najviac rizikový je obsah hnojív, pesticídov, insekticídov, herbicídov a pod.). Zmysluplnou zárukou na tejto úrovni je bio pôvod. Aj v tejto oblasti existujú výnimky, preventívne sa vyhýbajte príliš častej konzumácii kapustovitej zeleniny, ktorá je zdrojom strumigénnych látok (potláčajú funkciu štítnej žľazy).
Sú pre deti od 12 mesiacov už vhodné všetky druhy strukovín?
V žiadnom prípade - strukoviny sú veľmi bohatým zdrojom antinutričných látok a nerozpustnej vlákniny. Podiel strukovín v strave detí do 1 roku veku by mal byť úplne minimálny. V rozmedzí 1-3 rokov v prípade ich použitia je treba preferovať lúpané formy a dôkladne ich tepelne upravovať. Vyplatí sa vyhýbať klasickým druhom fazule, opatrní buďte aj na sójové bôby.
Deti v tomto veku tieto potraviny konzumovať môžu, treba ale zaistiť ich dobrú stráviteľnosť, čo obnáša:
1. Dôkladnú tepelnú úpravu celých zŕn (najlepšie v tlakovom hrnci) - treba tlakom a teplotou rozložiť štruktúru antinutričných látok a zmeniť štruktúru nerozpustnej vlákniny, ktorá sa tak stane lepšie stráviteľnou.
2. Snažiť sa kontrolovať celkové množstvo vlákniny v celodennej srave vrátane pomerov medzi rozpustnými a nerozpustnými formami.
Pokiaľ toto nezaistíte, riskujete tráviace a zažívacie problémy (plynatosť, nadúvanie...).
Zastúpenie vlákniny v jednotlivých varietach daného druhu obilniny je približne rovnaké, nemá zmysel v praxi riešiť rozdiely.
Toto je zložitejšia téma, a to predovšetkým vo vzťahu k rozhodnutiu, čo je tzv."lepšie" či "výhodnejšie". Všeobecne platí, že každá potravina disponuje spektrom výhod aj nevýhod, je tak otázkou uhla pohľadu, ktorý v rámci hodnotenia zaujmeme. Tvrdé syry vyrobené z pasterizovaného mlieka sú náročnejšie stráviteľné, súčasne neriskujete potenciálnu mikrobiálnu nákazu ako pri zrejúcich produktoch, ktoré sú ale vďaka pôsobeniu mikroorganizmov nutrične bohatšie (primárne o mastné kyseliny s krátkym reťazcom), prípadne je ich výhodou podstatne nižší obsah laktózy. Pokiaľ je dieťa zdravé, nie je problém od jedného roka dávať zástupcov z oboch skupín potravín, dôležité je predovšetkým zvoliť ich správne množstvo (predovšetkým z dôvodu vyššieho obsahu soli) a vyberať patričnú kvalitu – v tomto smere buďte obzvlášť opatrní na syry s ušľachtilou plesňou.
Tieto tvrdenia sú problematické z dôvodu nie úplne správnej interpretácie vedeckých poznatkov. Faktom je, že tieto druhy zeleniny obsahujú niektoré látky (najčastejšie sa prezentuje solanín), ktoré vo VÄČŠÍCH koncentráciách majú toxický vplyv. U solanínu sa uvádza, že príznaky otravy sa u človeka prejavia po požití dávky od 2 do 5 mg/kg telesnej hmotnosti. Ak budete na situáciu nazerať cez čísla, tak napr. jedna nezrelá paradajka obsahuje približne 25 mg tohto alkaloidu. Ak by sme konzumovali paradajky nezrelé, tak logicky dôjde k zdravotným nepríjemnostiam (vedľa rizika otravy to sú aj uvádzané bolesti kĺbov, pretože solanín zvyšuje priepustnosť katiónov vápnika cez bunkové membrány, kde výsledkom môže byť hromadenie tohto prvku v tkanivách so všetkými jeho dôsledkami).
Faktom na druhú stranu zostáva, že jedinec so základnou nutričnou gramotnosťou by sa mal konzumácii zelených nezrelých paradajok (prípadne plodov zemiakov) vyhnúť (so stupňom zrelosti plodiny podiel solanínu klesá).
Od toho sa potom odvíja aj spôsob šírenia a zdieľania týchto informácií vrátane aplikácie od praxe, kedy je veľmi nešťastné tvrdiť, že napr. tieto druhy zeleniny sú nevhodné z dôvodu určitých zdravotných rizík. Tento radikálny prístup potom v praxi vedie k úplne zbytočnému obmedzovaniu pestrosti a nutričnej kvality jedálnička.
Iná je samozrejme situácia, kedy chcete/potrebujete riešiť určitý zdravotný problém, na ktorý má (zhodou okolností) vplyv aj konkrétna potravina či celá kategória.
V tomto prípade nie, pretože dôvodom bude nejaká reakcia na mliečnu bielkovinu, nie laktózu. Je potrebné sa vyhnúť takým mliečnym výrobkom, ktoré obsahujú bielkoviny, čo sú prakticky všetky s výnimkou ghí.
Suplementácia lecitínu by s ohľadom na koncentráciu aktívnych látok nemala v priebehu medikácie Tamoxifenom vykazovať žiadne vedľajšie (= proestrogénne) účinky, mala by tak byť bezpečná. To isté platí aj pre obdobie po ukončení konvenčnej liečby - s podmienkou dodržania štandardne odporúčaných (= neterapeutických) dávok lecitínu.
DLPA funguje ako jeden zo stavebných kameňov pri tvorbe hormnonov štítnej žľazy. Mechanizmus je pomerne zložitý, na tejto úrovni nefunguje priamo v zmysle "zvýšenia príjmu DLPA = jasne definovaná podpora hormonálnej regulácie štítnice" (DLPA sa pomocou enzýmu fenylalanínhydroxylázy mení na tyrozín, v štítnici potom z tyrozínu a jódu vznikajú hormóny trijodtyronín a tyroxin. Podporná suplementácia tu ale nie je zárukou zvýšenej tvorby spomínaných hormónov, pretože záleží na mnohých ďalších premenných faktoroch).
Pri úpravách koncepcie stravy vždy najprv cieľte na nutričnú rovnováhu na čele s dostatkom látok, o ktorých vieme, že majú na fungovanie tohto orgánu priamy vplyv (jód, selén, antioxidanty...).
Pokiaľ je jedinec s hypofunkciou štítnice s medikáciou, je vhodné, aby sa o suplementácii DLPA poradil s ošetrujúcim endokrinológom.
To je "dobrá" otázka... Všeobecne sa prezentuje, že s melatonínom - ako každou inou hormonálnou látkou - by sa malo nakladať opatrne. U tohto hormónu nie sú preukázané prakticky žiadne vedľajšie účinky, navyše sa vedľa schopnosti harmonizovať spánkové biorytmy (čo zásadným spôsobom prispieva k regenerácii) prezentuje ako silný antioxidant. Z tejto pozície sa tak jeho používanie javí ako bezpečné.
Keďže sa ale jedná o hormón, ktorý zasahuje do procesov v tele, môže sa ovplyvňovať s ďalšími liekmi, takže je potrebná určitá opatrnosť. Ideálne je konzultovať suplementáciu s ošetrujúcim onkológom, kde si ale nie som istý, či povie čokoľvek konkrétne. Odborná literatúra uvádza pri melatoníne onkostatické účinky, čo je bezpochyby skvelá informácia, nie je ale k dispozícii dostatok štúdií pre situácie, na ktorú sa pýtate.
Faktom je, že onkoliečba vykazuje celý rad vedľajších nežiaducich účinkov, medzi ktoré patria aj poruchy spánku, v tomto smere by som videl užívanie melatonínu ako prínosné.
Značke Bio veriť môžete, v porovnaní s konvenčným poľnohospodárstvom sa tu pravidlá kontrolujú oveľa prísnejšie, takže výsledná kvalita potraviny je pomerne transparentná (nemá samozrejme zmysel riešiť výnimky, ktoré sú prítomné vo všetkých oblastiach). Pri výbere potravín vo vzťahu k ich kvalite je najdôležitejšie vizuálne zhodnotenie (stupeň čerstvosti, náznaky hniloby či plesní, stupeň zrelosti...). Napr. výrazne nezrelé či nahnité bio ovocie či zelenina by nemali dostať prednosť pred čerstvými a zrelými produktmi z konvenčného poľnohospodárstva, pretože riziko zdravotného dopadu z mikrobiálnej nákazy prevyšuje potenciálne mínusy konzumácie nebio produktov.
Všeobecne sa prezentuje, že je vhodné uprednostňovať produkty pestované v našich podmienkach pred dovážanými zo zahraničia. Smerodajným faktorom je tu vzdialenosť, ktorú potraviny musia prejsť od výrobcu k záklazníkovi, tzn. napr. Rakúsko ako susedná krajina nemusí znamenať problém v porovnaní so Španielskom či dokonca zámorskými krajinami.
Autoimunitné poruchy sú v praxi komplikovaným problémom, pri ktorom je pri snahe o ich riešenie treba hľadať príčinu (spúšťač). Imunitný systém sa môže "zblázniť" z celého radu dôvodov, v posledných rokoch sa stále častejšie hovorí o syndróme zvýšenej priepustnosti čriev, kedy sa nestrávené (nerozštiepené) molekuly bielkovín (veľmi často medzi ne patrí aj kazeín) dostanú do krvného obehu a okrem bežných alergických reakcií môžu byť aj príčinou vzniku autoimunitných porúch vrátane štítnej žľazy (Hashimotova thyroiditída). Určite ničomu neublížite, keď zdroje kazeínu vynecháte, resp. ich nahradíte inými (v strave vždy sledujte príjem bielkovín, ktorý by nemal klesnúť pod 10-15 % z celkového príjmu energie).
Existujú aj štúdie naznačujúce vzťah schopnosti laktózy znižovať vstrebávanie liekov používaných pri poruchách funkcie štítnej žľazy, kedy po vysadení mliečnych produktov zo stravy dôjde k oveľa lepším reakciám organizmu na podávanú medikáciu.
Pokiaľ v tomto veku už dieťa nie je dojčené a zo zdravotných dôvodov nemôže konzumovať živočíšne mliečne výrobky, je stále množstvo možností, ktoré rodičia môžu využiť:
1. Snažiť sa v strave cielene zaisťovať zdoje vápnika. Najvýznamnejším sú mäsokostné vývary, doplnkovo potom napr. produkty z orechov a semien (výhodný je mandľový nápoj a pod.).
2. Zaistiť adekvátny prísun vlákniny, prebiotík a probiotík (fermentovaných výrobkov).
Tieto zásadným spôsobom ovplyvňujú diverzitu črevnej mikrobioty produkujúci vitamín K, ktorý rozhoduje o celkovej úrovni vstrebávania vápnika z čriev (tzn. nie je až tak úplne dôležité množstvo prijatého vápnika stravou, ale predovšetkým schopnosť tela ho vstrebať a následne dobre metabolizovať).
3. Sledovať príjem vitamínu D, ktorý je v populácii kriticky deficitný.
Kalciferol riadi metabolizmus vápnika, v situáciách jeho nedostatku nič nerieši ani zvýšený príjem vápnika. Jeho bohatým zdrojom sú predovšetkým tučné ryby (prípadne rybí tuk).
4. Pokiaľ by dieťa vykazovalo deficit vápnika, vždy je možné siahnuť po podpornej suplementácii.
Toto je nový trend v oblasti výroby multivitamínových preparátov. Dôvody sú predovšetkým dva:
1. Argumentuje sa faktom, kedy oba prvky sú v antagonistickom vzťahu. Niektoré štúdie ukazujú, že ich súčasné užívanie môže zhoršovať ich biologickú využiteľnosť, preto sa objavuje snaha nezlučovať ich v jednom výrobku dohromady.
2. Trendom je okrem iného aj určitá snaha o "personalizáciu" suplementácie, čo na populačnej úrovni vo vzťahu k zloženiu výrobkov znamená, že sa výrobca snaží napr. do multivitamínov nedávať také látky, o ktorých sa vie, že v priemere nie sú deficitné. Je to logické, pretože je zbytočné (často aj zdravotne rizikové) užívať niečo, čo telu nechýba. Vápnik je v praxi trochu preceňovaný, západná populácia ho prijíma z dôvodu pravidelnej konzumácie mliečnych výrobkov pomerne dostatok. Jeho metabolický deficit tak nie je výsledkom jeho nedostatku v strave, ale skôr nie úplne kvalitným vstrebávaním daným nedostatočnou produkciou vitamínu K črevnou mikrobiotou, prípadne deficitom vitamínu D, ktorý má vplyv na metabolizmus tohto prvku.
Bežne používanými tepelnými úpravami zeleniny neovplyvníte množstvo rozpustnej vlákniny, pomery tak zostanú zachované. Vo vzťahu k vláknine sú tepelné úpravy naopak vhodné, pretože zmenia štruktúru nerozpustných frakcií a tráviaci trakt nebude tak zaťažovaný. Každá rastlina obsahuje obe skupiny, teda rozpustnú a nerozpustnú vlákninu, vždy v odlišných pomeroch. Na tejto úrovni ich nie je možné oddeľovať, je preto dôležité rešpektovať faktor pestrosti vo výbere potravín a zdroje vlákniny kombinovať tak, aby sa výsledok čo najviac blížil pomyselnému optimu.
Pri tepelnej manipulácii vždy záleží na používanej teplote a druhu tuku. Najviac termolabilné sú omega-3 tuky, nasledujú omega-6. Najväčšiu stabilitu (= najvyšší dymový bod) vykazujú omega-9 a nasýtené tuky. Pečivo sa pečie najčastejšie pri teplote okolo 180 stupňov, pri semienkach s vyšším podielom omega-3 (chia, ľana, konopná) tak môže dôjsť k vzniku trans mastných kyselín. Toto ale vnímajte ako zovšeobecnenú informáciu, pretože vždy záleží na spôsobe výroby (= použitej teplote) pečiva.
Konkrétnu hranicu, ktorá by platila paušálne, nie je možné stanoviť, množstvo prijímaných bielkovín súvisí predovšetkým s telesnou hmotnosťou, úrovňou fyzickej aktivity a metabolickým profilom jedinca. Faktom je, že s rastúcim množstvom bielkovín v jednej porcii rastie aj záťaž na trávenie. V rámci hodnotiteľných ukazovateľov sa bežne rieši faktor dusíkovej bilancie, ktorá môže byť negatívna (v situácii s nižším podielom bielkovín v jedle) alebo pozitívna (pri vyššom podiele bielkovín v strave). Pokiaľ je dusíková bilancia pozitívna (aminokyseliny obsahujú amínové skupiny, ktorých súčasťou je dusík - organizmus pri trávení bielkovín dusík odbúrava, v prebytku potom vzniká tento bilančný stav), pri svalovom metabolizme prevažujú proteoanabolické pochody, prebytok dusíka ale súčasne zaťažuje.
V dlhodobej perspektíve by malo byť snahou každého človeka udržanie metabolickej rovnováhy, preto sa vo vzťahu k zdraviu vypláca sledovať aj množstvo bielkovín v strave (vrátane zastúpenia rastlinných a živočíšnych zdrojov). Uvádzaných 35 gv jednej porcii je populačne spriemerovaný údaj. Jedinci s vyššou telesnou hmotnosťou (resp. podielom svalovej hmoty) a fyzickou záťažou sú schopní bez väčších problémov zvládnuť v jednej porcii aj oveľa vyššie množstvo proteínov.
Zjednodušene povedané taký, ktorý mu pocitovo vyhovuje najviac. Teória biorytmov je všeobecná, pri jej aplikácii na individualitu jedinca v praxi narazíte na rad "nezrovnalostí". V najväčšom rozsahu tu vstupujú faktory adaptácie človeka na podmienky, v ktorých je nútený žiť (= prispôsobenie sa situácii), a fungovanie nervovej sústavy vo vzťahu k tomu, či viac inklinujete k modelu "škovránka" (= ste ranné vtáča) alebo "sovy" (vrchol aktivít máte vo večerných hodinách).
Som toho názoru, že nemá zmysel sa "trápiť" snahou o realizáciu niečoho, čo zásadným spôsobom nabúra organizáciu celého dňa.
Lipozóm je veľmi malá gulička tvorená dvoma vrstvami fosfolipidu (vyrába sa z lecitínu), vo vnútri ktorej sa nachádza aktívna látka (vitamín, minerál...). V tejto forme prechádza suplement žalúdkom neovplyvnený jeho agresívnym prostredím a vstrebáva sa v tenkom čreve. Lipozomálna technológia preto umožňuje podstatne vyššiu úroveň vstrebávania látky a jej transport do buniek, v tomto smere je vysoko účinná.
Lipozómy sa pýšia vysokou mierou využiteľnosti a z nej plynúcich výhod aj nevýhod. S ohľadom na vysokú mieru biologickej využiteľnosti aktívnych látok viazaných na lipozomálnu technológiu je rozumná určitá opatrnosť pri dávkovaní, teoreticky môže hroziť pri nevhodnej manipulácii riziko predávkovania = snažte sa dodržiavať dávkovanie odporúčané výrobcom, ktoré zbytočne neprekračujte (viac nemusí znamenať lepšie).
Každú potravinu, ktorá prejde fermentačným procesom, tráviaci trakt lepšie spracováva. Fermentácia enzymaticky naštiepi niektoré zložky v potravine, uľahčí tak tým prácu nášmu tráveniu. U rastlinných zdrojov bielkovín to platí obzvlášť, pretože sú v potravine previazané so sacharidmi a vlákninou, ktoré fermentačným pochodom podliehajú taktiež.
Zdravím.
Je možné fungovať v keto-vyžive aj bez zlúčnika?
Je možné, aj keď je nutné počítať s tým, že tráviaci trakt bude pod väčšou záťažou. V situácii absencie žlčníka nedochádza k hromadeniu žlče, kde túto funkciu za normálnych okolností plní práve žlčník, ale žlč sa priebežne uvoľňuje do čreva. V rámci nízkosacharidových diét je v danej situácii trávenie vyššieho príjmu tukov problematické. Zo zdravotného hľadiska je preto výhodnejšie ísť cestou vysokosacharidového stravovania...
Rozdiel medzi nimi je, treba ich vnímať na niekoľkých úrovniach. Obsah bielkovín je plus mínus rovnaký, výraznejšie rozdiely sú predovšetkým u:
1. Obsahu mikroživín (vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov) - ich množstvo sa odvíja od zloženia stravy sliepok, kde v niektorých smeroch majú navrch velkochovy (skrze kŕmne zmesi fortifikované niektorými látkami) , inokedy naopak sliepky z voľného výbehu.
2. Obsahu niektorých mastných kyselín – najčastejšie sa jedná o omega-3 tuky, kde aj tu sa ich obsah vo vajciach mení s ohľadom na podiel ALA v strave sliepok (niekedy môže byť cielene navyšovaný ľanovými semienkami). Vo výsledku tak nie je možné paušálne označiť žiadny spôsob chovu za nutrične výhodnejšie, je to otázka prístupu konkrétneho poľnohospodára.
Často sa ale cituje rozdiel kvalitatívny v zmysle obsahu či naopak absencia xenobiotík, kde všeobecne platí, že kvalitnejšie v tomto zmysle sú vajcia sliepok z voľného výbehu.
Pokiaľ je druhá oblička zdravá, nie je všeobecne potrebné dodržiavať prísne diétne opatrenia. To znamená, že môžete jesť "normálne" v zmysle štandardne odporúčaných pomerov makrozložiek, preventívne je ale žiaduce ju zbytočne nepreťažovať (vysokým príjmom alkoholu, soli, bielkovín...).
V kontexte s otázkou vzniká predovšetkým otázka, ako vnímať význam pojmu "dostatok". U nešportujúcej populácie by s BCAA nemal byť problém, niektoré rastliny ich zastupujú v relatívnom dostatku (napr. ryža je významným zdrojom). U vegánsky sa stravujúcich športovcov (obzvlášť silového rázu) je vhodná podporná suplementácia - v dnešnej dobe sa vyrábajú ryžové proteínové koncentráty vo vysokej kvalite (so zaujímavým obsahom BCAA), v prípade potreby je možné zvoliť aj čisté aminokyselinové prípravky, ktoré sú rastlinného pôvodu sa fermentačnou činnosťou mikroorganizmov).
Tieto testy sú prezentované ako možnosť zistenia senzitivity na jednotlivé potraviny. Problém je v tom, že vyššie hladiny protilátok vypovedajú len o tom, že sa testovaný jedinec s danou potravinou niekedy v minulosti stretol. Neriešia tak ich toleranciu ani (ne)vhodnosť. Veľmi často bývajú tieto testy dávané do súvislosti s možnosťou zistiť intoleranciu (potravinovú neznášanlivosť), čo je nezmysel, pretože sa jedná o test protilátok, teda testovanie reakcií imunitného systému (intolerancie nemajú žiadnu súvislosť s imunitným systémom). Ak môžem dať radu, tak sa týmto testom vyhnite, nie sú validné aj napriek faktu, že ich ponúkajú niektoré nemocnice...
Tieto rastlinné alternatívy fungujú v kuchyni ako pomerne zmysluplná náhrada. Všeobecne ale platí pravidlo, kedy každá potravina (či jej zložka) je unikátna a neexistujú dve s úplne rovnakými vlastnosťami, tzn. aj algináty majú mierne odlišné charakteristiky v porovnaní so živočíšnou želatínou. Nutrične sú potom úplne na inej úrovni, pretože želatína je zmesou bielkovín, zatiaľ čo rastlinné verzie sú zložené z polysacharidov.
Takáto situácia hovorí, že daný jedinec disponuje postavou typu jablka, tzn. tendenciou k brušnej obezite az nej plynúcich zdravotných komplikácií. Krajné somatotypy (ektomorf, endomof, mezomorf) sú v populácii pomerne vzácne, vnímajte ich predovšetkým ako zjednodušené modely. Nie je výnimkou, keď dominantný ektomorf nesie v génoch predispozície k abdominálnej obezite, variabilita správania a prejavov živých systémov vie byť veľmi pestrá...
Vzhľadom na to, že sa jedná o liečebnú výživu, kde hlavným cieľom je regenerácia poškodenej časti tráviaceho traktu, a súčasne v niektorých situáciách zdravotný stav jedinca neumožňuje zaistiť nutričnú plnohodnotnosť, musíte počítať s tým, že jednoducho nesplníte v strave všetky podmienky. Pri eliminačných diétach je veľmi časté, že sa dostanete do energetického mínusu. Táto situácia sa rieši buď snahou navyšovať podiel energetických substrátov (sacharidy, tuky), alebo naopak z dôvodu zdravotných komplikácií ju neriešite vôbec. Pokiaľ príjem energie neklesne pod BMR, nie je dôvod sa po toto časovo obmedzené (testovacie) obdobie zbytočne stresovať – len sa treba zmieriť s tým, že sprievodným prejavom tejto diéty bude aj redukcia hmotnosti.
Všeobecne platí, že suplementácia je nevyhnutná v situáciách, keď bežnou stravou nie sme schopní dodať telu dostatok potrebných látok. Pri význame omega-3 tukov je popri snahe o zabezpečenie ich minima v podobe referenčných hodnôt nutné riešiť aj ich pomer voči omega-6, ktoré sú bežne v prebytku, platí to pre všetky vekové kategórie vrátane detí. Ak nie sú pravidelnou súčasťou stravy tučnejšie ryby, dôjde s najväčšou pravdepodobnosťou k deficitu O3 av takejto situácii by mala nastúpiť podporná suplementácia. Kvalita týchto produktov sa definuje veľmi ťažko, pretože existuje množstvo kritérií na jej hodnotenie - záleží tak na samotnom užívateľovi, akej kombinácii dá prednosť. S ohľadom na ekologickú záťaž sa v posledných rokoch javia ako veľmi výhodné zdroje z morských rias, tieto sú ale mierne cenovo nákladnejšie, než doplnky z tuku rýb. Vždy je dobré, aby výrobok obsahoval antioxidanty, ktoré stabilizujú O3 a súčasne majú schopnosť podporovať ich metabolizmus v tele.
V podstate uvažujete správnym smerom. V praxi toto ale nemá príliš veľký význam, pretože ak sa bavíme o alergénoch, stačí ich veľmi malé množstvo na to, aby vznikla alergická reakcia, v tomto zmysle potom nie je významný rozdiel medzi nízko- a vysokotučnými výrobkami. Iná situácia je u intolerancií (= potravinovej neznášanlivosti), kde určité menšie množstvo problematickej látky môže organizmus zvládnuť spracovať bez zjavných ťažkostí.
Tieto prístroje vyžarujú UVA a UVB žiarenie, čo má vplyv na tvorbu vitamínu D. Problém je v tom, že cielené vystavovanie kože koncentrovaným zdrojom tohto žiarenia je rizikové s ohľadom na vznik melanómov v koži. Je preto potrebné sa rozhodnúť, čo je v danej situácii menším zlom – či nedostatok vitamínu D, alebo riziko vzniku rakoviny. Výhodnejšie sa v zimných mesiacoch javí podporná suplementácia kalciferolu, pri ktorej vieme, že je v primeraných dávkach úplne bezpečná a predovšetkým funguje.
Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať, ako sa meria hrúbka kožnej riasy?
Hrúbka kožných rias sa meria kaliperom, a to dvoch typov - typu Best alebo typu Harpenden (líšia sa tvarom styčných plôch a rozdielnym tlakom, ktorým pôsobia na meranú kožnú riasu). Meranie sa vykonáva na presne definovaných miestach na tele (nad bicepsom, nad tricepsom, na stehne, pod lopatkou, nad hrebeňom kosti bedrovej). Hrúbka sa meria v milimetroch, podmienkou správneho merania je predovšetkým správny spôsob vytiahnutia kožnej riasy, čo si vyžaduje odborné zaškolenie a určitú prax.
Každú zmenu spôsobu stravovania sprevádza reakcia organizmu. S ohľadom na metabolický profil jedinca a rozsah zmien sú tieto prejavy buď výraznejšie (dyskomfortné), alebo ich naopak individualita zvláda bez väčších ťažkostí. U IF je najčastejšou výzvou zvládanie protestov tráviaceho traktu, ktorý sa z pozície dlhodobého zvyku dožaduje prísunu stravy aj v dopoludňajších hodinách (prejavuje sa to aj na výkyvoch hladiny krvného cukru so všetkými následkami). Treba si uvedomiť, že toto sú prirodzené, teda normálne prejavy, ktorým sa nevyhnete. Len ich rozsah a teda aj pocitové vnímanie sa u každého človeka líšia. Organizmus disponuje adaptačnými mechanizmami, je schopný sa tak prispôsobiť širokému spektru rôznych situácií. Aj tu ale platí pravidlo individuality, tzn. každý jedinec reaguje odlišným spôsobom a proces prispôsobovania je rôzne dlhý – niekto prejde na systém IF okamžite a bez trápenia, iní zase musia zvládať rad typických prejavov, ktoré môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov.
Hladinu vápnika v krvi je možné merať, podobne ako pri mnohých ďalších mineráloch. Vypovedajúcu hodnotu takejto analýzy trochu kazí fakt, že organizmus má cez homeostatické systémy tendencie udržiavať v krvi konštantnú hladinu živín, pri ich nedostatku v strave ich dopĺňa z vlastných depotných zásob. Môže sa tak stať, že telo trpí deficitom (u vápnika napr. vzniká porucha nervosvalovej koordinácie, prípadne môže dôjsť k odvápňovaniu kostí, ale v krvi je hladina vápnika v poriadku). Pri suplementácii je kľúčové riešiť formu prvku. U minerálov voľte organicky viazané formy (buď chelát, alebo väzba na fytochemikálie), ďalej zásadnú úlohu pri vstrebávaní a následnú metabolizáciu hrajú vitamíny K2 a D3.
Veľmi zaujímavé sú rôzne rastlinné nátierky, je možné ich vyrábať v neprebernom spektre rôznych variantov. Dobrým postupom je kombinácia strukovín a zeleniny s korením a menším podielom oleja lisovaného za studena, tieto sú v dnešnej dobe dostupné stále v širšej ponuke aj v komerčnej produkcii.
Pokiaľ riešite len doplnky, tak má zmysel zvýšiť pozornosť pri takých, ktoré obsahujú štandardizované množstvá fytoestrogénov. V danej konfigurácii pri dlhodobom užívaní môžu skutočne ovplyvniť hormonálnu reguláciu, najcitlivejšie sú vždy malé deti. Dávky pohybujúce sa na úrovni bežne odporúčanej suplementácie by u dospelých nemali posunúť rovnováhu nežiaducim smerom, navyše u mužskej populácie sú tieto produkty často výhodné na potláčanie vedľajších účinkov testosterónu. Problémy vždy nastávajú pri prebytku, je potrebné sa pri dávkovaní držať rozumných noriem a nič nepreháňať (aj napriek faktu, že nejde o lieky, ale doplnky).
Pri používaní korenia a byliniek je treba postupovať uvážene. U batoliat je jednoznačne nutné sa vyhýbať nadmernému príjmu soli, ďalej potom ostrým druhom korenia, aromatickým bylinám a rastlinám ovplyvňujúcim funkciu nervovej sústavy a hormonálneho systému (stimulanty, adaptogény...). S rastúcim vekom sa postupne tieto pravidlá obmedzujú. Je nutné ale rešpektovať aj odlišnosť v prístupe k dávkovaniu, pretože všeobecná formulácia, že daná bylina nie je vhodná, ešte neznamená, že napr. v malom množstve nemôže byť použitá. Úlohu v tomto smere hrá obsah aktívnych látok, kvôli ktorým jednotlivé obmedzenia vznikajú. Pomerne transparentne je to riešené v oblasti doplnkovej výživy, kde sa eviduje konkrétny obsah rastlín a často aj zastupovanie aktívnych zložiek, pri bežnej strave sa ale hranice odporúčaní stierajú. Pokiaľ by som mal dať zmysluplnú radu, tak v detskej výžive kontolujte predovšetkým to, čo je v skutočnosti naozaj problematické, tzn. na prvom mieste jednoznačne obsah soli, ďalej potom ostré druhy korenia (korenie, paprika, karí...).
Pri hľadaní spoločných kritérií metabolického typovania pri alternatívnych smeroch (filozofiách) a vedeckom prístupe nikdy nenájdete kompletnú zhodu. Technicky to ani nie je možné, pretože každý prístup vychádza z iného uhla pohľadu na realitu. Faktom ale je, že niektoré prvky sú spoločné, takže to, čo opisujete, dáva z nemalej časti zmysel. Trochu len upravím niektoré úvahy:
1. Straviteľnosť a metabolická záťaž pri nasýtených a nenasýtených tukoch je prakticky rovnaká. Vzniká tak otázka, čo znamená, že vás zasýti tučnejšia strava s nasýtenými tukmi, väčšinou sa záťaž na trávenie spája s prítomnosťou bielkovín, a to prevažne živočíšneho pôvodu.
2. Starostlivosť o deti v domácnosti nie je záťaž anaeróbneho rázu (tá je spojovaná s tepovou frekvenciou presahujúcou anaeróbny prah, čo s deťmi doma nedosiahnete s výnimkou systematického cvičenia). Popisovaná záťaž je primárne psychického rázu, štandardne v kombinácii prolongovaného stresu a opakovaných krátkodobých emočných výlevov (v poňatí makrobiotiky sa jedná o prevahu jin), čo samozrejme vyvolá špecifické nároky na metabolizmus v podobe potreby jesť buď ťažšie jedlá (u bielkovín jang, v prípade tukov jin), alebo naopak rýchlo stráviteľné pokrmy (najčastejšie sladké = jin) - záleží na to, aká forma záťaže a po akú dlhú dobu prevažuje. 3. Makrobiotická filozofia vychádza z presvedčenia, že najúčinnejšia forma manipulácie s metabolizmom je postavená na jednoduchej snahe viesť ho k rovnováhe skrze používanie faktorov, ktoré považuje za homeostatické. To obnáša koncepciu stravy, ktorá vykazuje energetickú rovnováhu s menším podielom faktorov zodpovedajúcim metabolickej individualite. Príklad: V klasickom makrobiotickom jedálničku mierne navýšite podiel jang faktorov (rýb) a náročnejšie stráviteľných potravín (strukoviny, orechy, semená). Dôjde k posunu, kedy zvýšená záťaž na tráviaci trakt (jang) bude vyrovnávať emočné napätie (jin). Postupujte opatrne, nie je výhrou hneď skraja posunúť jedálniček do extrému...
Vždy je optimálne tieto hodnoty upravovať, a to na základe zmeny telesnej hmotnosti či telesnej konštitúcie. Výpočet množstva makroživín kontrolujte aj vo vzťahu k ich percentuálnemu zastúpeniu z celkového príjmu energie, nie vždy gramáže zodpovedajú percentám. Ak budete sledovať vývoj zmien u klienta, budete mať aj možnosť vykonávať potrebné úpravy, cesta k dosiahnutiu výsledku tak bude o to efektívnejšia.
V takýchto situáciách je treba trochu experimentovať, pretože je nutné pracovať nielen so schopnosťou športovca zjesť jedlo, ale aj dostupnosťou potravín/receptov. Ideálne sú dôkladné raňajky (= objemovo aj energeticky dostačujúce/plnohodnotné, s dostatkom bielkovín a vlákniny), ďalšie chody už sú pod taktovkou réžia závodov, tzn. časových možností. Vždy je výhodnejší menší počet porcií za deň ako snaha pravidelne v malých, ale častých dávkach telo nasýtiť. Tento prístup ale musí byť umožnený prestávkami medzi súťažami, čo na tomto mieste nevyriešime, treba pracovať s konkrétnymi údajmi. Pokiaľ pôjdete cestou častejšieho počtu menších porcií, je nutné strážiť stráviteľnosť, nech nepreťažíte tráviaci trakt, ktorý by takto znižoval schopnosť podať adekvátny výkon. Ako výhodné sa javia banány, pečivo, menšie množstvo mliečnych výrobkov (napr. jogurt)...
Tu neexistuje jednoznačná odpoveď v zmysle pevne definovanej hranice príjmu. Všeobecne platí, že s rastúcou pohybovou aktivitou sa zrýchľuje aj metabolizmus, s tým súvisí aj zvyšovanie aktivity tráviaceho traktu. Športovec tak bude schopný spracovať väčšiu nárazovo prijatú dávku bielkovín, než fyzicky neaktívnu. Aj tu ale existujú rozdiely, a to medzi vytrvalostnými a silovými športovcami, navyše treba rozlišovať medzi ženy a mužmi, dôležitú úlohu hrá aj telesná hmotnosť (podiel svalovej hmoty). Anaeróbne športujúci muž si tak môže dovoliť do jednej porcie dať 50-60 g bielkovín bez toho, aby toto spôsobilo väčšie problémy, pre nešportujúce ženy sa napr. uvádza rozmedzie 20-30 g. Všetky tieto čísla ale vnímajte s určitou rezervou, každá individualita reaguje po svojom (oi. sa spracovanie bielkovín odvíja aj od diverzity črevnej mikrobioty).
Rastlinné mlieka (správne nápoje, pretože legislatíva povoľuje označovať ako mlieko len produkty mliečnych žliaz cicavcov) sú zaujímavou alternatívou, treba ale s nimi vedieť pracovať:
1. Najdôležitejšia je kvalita výrobku, tzn. takýto produkt by nemal obsahovať aditíva, najlepšie ani sladidlá.
2. Jedným z dôležitých kritérií kvality je obsah bielkovín, ideálny je v rozmedzí 2-3%.
3. Tieto rastlinné produkty nie sú (z princípu ani nemôžu) byť plnohodnotnou náhradou za živočíšne mliečne výrobky, pretože majú vždy odlišné zloženie. Všeobecne sa neodporúča nimi NAHRADZOVAŤ mliečne výrobky v dojčenskom a batoľacom veku, ako doplnková súčasť stravy sú ale v poriadku. Myslite na to, že hlavná kritika na ne smeruje z dôvodov:
A) Menšieho podielu bielkovín,
B) Nízkeho zastúpenia vápnika (ktorý je navyše rastlinného pôvodu, takže horšie biologicky využiteľný),
C) Často aj vyššieho množstva antinutričných látok, ktoré sú nebezpečné predovšetkým pre dojčatá a batoľatá.
Takáto situácia nevyvolá výraznejší nedostatok B12, ale predovšetkým omega-3 tukov. Je vypozorované, že zvieratá žijúce vo voľnom prostredí a živiace sa prirodzenou stravou majú podstatne vyšší podiel O3, než zvieratá v konvenčnom chove. Pokiaľ by mala vzniknúť obava z nižšieho množstva B12 v mäse, je možné zaradiť do stravy aj vnútornosti, ktoré sú na obsah tohto vitamínu najbohatšie (najlepšie je na tom pečeň).
Pokiaľ vám ide len o B12 a O3, tak tieto bezproblémovo doplníte suplementáciou, nie je nevyhnutné sa nútiť do konzumácie niečoho, čo je proti vášmu presvedčeniu. Navyše vajcia a mliečne výrobky poskytnú určité množstvo týchto živín, teoreticky by ste tak strádať nemali. Iná situácia je pri vegánstve, kde vylúčenie živočíšnych produktov spôsobí absenciu mnohých živín.
Vo vzťahu k konzumácii mäsa sa dnešné odborné pohľady zhodujú, že priemerný jedinec by nemal nutrične trpieť v situácii, keď má mäso na tanieri 1-2x týždenne.
Zjednodušená odpoveď znie NIKDE. Ide o to, že neexistuje unifikovaná nutričná databáza všetkých potravín, ktorá by súčasne zahŕňala všetky známe a hodnotiteľné nutričné charakteristiky. Je to vec, ktorú trápia všetky firmy pracujúce s nutričnými programami. Našu databázu vytvárame postupne, je aritmetickým priemerom hodnoty vychádzajúcich z niekoľkých nutričných databáz používaných v USA, Európe, Ázii a Austrálii. Musíte sa zmieriť s tým, že v tomto odbore sa jedná o komplikovaný problém...
Zoznam nevhodných potravín pri syndróme dráždivého čreva sa odvíja od toho, akú diétu zvolíte. Ak sa jedná o lowFODMAP, tak kvasené druhy zeleniny neobsahujú FODMAP, môžu preto byť bežnou súčasťou stravy.
Antibiotiká nezničia úplne všetky mikroorganizmy, dnes už sa používajú väčšinou také, ktoré cielia len na určité skupiny, takže v tomto smere sú „bezpečnejšie“. Faktom ale zostáva, že ich užívanie nie je prospešné pre diverzitu a stabilitu črevnej probiotickej mikrobioty. Je preto výhodné po absolvovanej antibiotickej kôre zvýšiť príjem prebiotík i probiotík, vždy najlepšie stravou. Doplnky tu majú svoj význam, ako výhodnejšie (významnejšie?) sa javia prebiotiká (u probiotík vyberajte také, ktoré kombinujú čo najviac kmeňov).
Som toho názoru, že bezlepková diéta u zdravých jedincov nemá zásadný vplyv na zdravie ani na redukciu hmotnosti. To ale vnímajte ako vstupný postulát do diskusie, pretože je nespochybniteľným faktom, že západná strava disponuje nepekným prebytkom produktov z lepkových obilnín, čo v niektorých ohľadoch vedie k zvýšenej záťaži na metabolizmus. V skutočnosti nejde len o lepok, ale i prebytok technologicky spracovaných sacharidov so všetkými známymi dôsledkami na zdravie. Akonáhle jedinec v tejto situácii začne riešiť zmenu stravovania a vydá sa bezlepkovou cestou, veľmi často (toto ale nie je podmienkou) dochádza pri voľbe bezlepkových variantov k zvýšeniu kvality konzumovaných obilnín (nižšia GI, vyšší podiel vlákniny a mikroživín, ľahšia stráviteľnosť, menšie zastúpenie aditív. ..) a súčasne zníženie ich objemu v jedálničku. Tieto (na prvý pohľad nie zásadné) zmeny môžu mať v mnohých prípadoch výrazný vplyv na daného jedinca, čo potom budí zdanie, že vinníkom všetkého zlého vo výžive je lepok.
Nutričné zdroje uvádza obsah glutamínu v potravinách (na 100 g) napr. vo vajciach 0,6 g, hovädzom mäse 1,2 g, v mlieku 0,4 g, v kukurici 0,4 g, tofu 0,6 g. Priemerný zmiešaný jedálniček poskytne približne 3-6 g glutamínu denne, čo sa pre mnohé situácie ukazuje ako nedostačujúce.
Tu rozlišujte situácie, kedy vy sami prezentujete svojmu okoliu určité fakty či odporúčania, alebo ste naopak žiadaní o odporúčania. Všeobecne platí, že informácie vždy padnú na úrodnú pôdu lepšie, keď nimi cielite na žiadateľa, percentuálna pravdepodobnosť je z princípu podstatne vyššia. Aj tak sa v praxi pripravte na určitý odpor či nesúhlas s radami bez ohľadu na to, ako dobre sú myslené. Pokiaľ ako poradca máte predstavu, akým spôsobom av akom rozsahu by mal byť jedálniček transformovaný, je ďalšou výzvou túto ideu klientovi prezentovať tak, aby sa naplnilo príslovečné „Vlk sa nažral a koza zostala celá“. Cieľom je teda zmena stravovania, kde pri vami definovanom cieli sa vopred musíte zmieriť s tým, že nemusí byť realizovaný v plnom rozsahu. Vo väčšine situácií toto nie je problém, vždy je dôležité vykonať zmenu a posunúť sa čo najviac vpred. Typický mäsožravec s najväčšou pravdepodobnosťou nebude vykazovať ochotu znížiť denný počet porcií mäsa zo štyroch na jednu a racionálne argumenty ho väčšinou nijako zásadne nepresvedčia. V danej situácii ale považujte za určitú výhru, keď dosiahnete kompromis v podobe dvoch porcií - ako poradcovia tak nebudete mať pocit, že ste zlyhali, au klienta dosiahnete reálny progres. Všeobecne platí, že všetko má svoj čas, zbytočne neočakávajte rýchle zmeny v krátkom období, táto idea jednoducho v praxi nefunguje...
Echinacea sa odporúča užívať buď preventívne v krátkodobých cykloch, alebo cielene v situáciách prvopočiatkov subjektívne vnímaných či prejavovaných disbalancií. Jej jedinečnosť spočíva v schopnosti krátko a efektívne podporovať proces fagocytózy, najefektívnejšie takto pôsobí pri podávaní v priebehu inkubačnej doby (čo v praxi takmer nie je šanca presne zistiť) a krátko po prvých klinických príznakoch a symptómoch choroby. Pokiaľ echinaceu suplementujete až po rozvinutí príznakov, výrazne sa znižuje jej schopnosť ovplyvniť priebeh choroby (čo ale neznamená, že sa stáva zbytočnou). Keďže každý výrobca ponúka odlišné zloženie produktov, nie je možné dávkovanie paušalizovať, vždy sa držte odporúčania výrobcu.
Ak klesnete príjmom pod hodnoty BMR, metabolizmus na toto reaguje ako na krízovú energetickú situáciu, v rámci ktorej sa (zjednodušene povedané) "prepína" do úsporného energetického režimu. Tzn. začnú prevažovať katabolické deje, ktoré športovec subjektívne vníma znížením vitality a predĺžením pozáťažovej regenerácie. Súčasne sa oslabuje imunitný systém, takže sa zvyšuje riziko ochorenia. Pretože organizmu chýba nielen energia, ale aj mnohé živiny, riskuje športovec zranenie. ANS funguje v podstate v rovnakom režime, je ale zásadne ovplyvňovaný katabolickými pochodmi, kedy organizmus berie nemalú časť energie aj živín z vlastných zásob. V takejto situácii je jediným schodným riešením navýšiť energetický príjem a snažiť sa optimalizovať nutričné hodnoty jedálnička.
V prípade tejto kombinácie ani tak nejde o synergické pôsobenie, ale skôr doplňujúce – hlavným efektom kyseliny boswellovej je pozitívny vplyv na potlačovanie zápalov, čo sa hodí pri výžive kĺbového a spojivového tkaniva ako doplnenie k nutrične-výživným účinkom chondroprotektív. Táto kombinácia je teda výhodná, preto ju mnohí výrobcovia doplnkov radi používajú.
Šošovku nie je nevyhnutné namáčať v situácii, keď je lúpaná. Odstránením vrchnej obalovej vrstvy sa u zŕn (strukoviny, obilniny, semená) sa výrazne zníži podiel vlákniny a antinutričných látok, také zrno je vhodné na tepelnú úpravu bez predchádzajúcich manipulácií. Lúpané zrná bez ohľadu na druh strukoviny vrátane jej farby je výhodnejšie pred tepelnou úpravou namáčať.
Pri manipulácii s rýchlosťou metabolizmu je potrebné rozlišovať, ktorú časť metabolizmu chcete ovplyvňovať: Zmena v pomeroch energetických substrátov má primárne vplyv na zmenu rýchlosti energetického metabolizmu, teda rýchlosti tvorby energie. Zmena v množstve príjmu bielkovín zasahuje predovšetkým do rovnováhy anabolických a katabolických dejov, ovplyvňuje teda rýchlosť metabolizmu iným spôsobom ako sacharidy a tuky, navyše aj v iných systémoch organizmu.
Ochranná atmosféra je zmes plynov (najčastejšie dusíka a oxidu uhličitého), ktorá sa používa na predĺženie trvanlivosti a zachovanie farby a chuti niektorých balených potravín (údeniny, mäso, ovocie, syry, zelenina...). Túto konzervačnú metódu považujte za bezpečnú, v praxi sa ale objavujú prípady, keď výrobca nedodrží predpísané postupy a podiel niektorých plynov nezodpovedá legislatívnym požiadavkám (málo oxidu uhličitého, veľa kyslíka...) - ochranný obal tak prestáva plniť svoje funkcie a kvalita potraviny sa výrazne zhoršuje. Navyše sa ukazuje, že potravina konzervovaná v ochrannej atmosfére stále "pracuje" a dochádza v nej k úbytku niektorých nutričných zložiek (typickým príkladom je zelenina).
Enzýmy sú látky proteínovej povahy, ktoré sú produkované mikroorganizmami. Enzýmy rozhodujú o tom, či bude prebiehať fermentácia (= vďaka enzýmom dochádza pri kvasení k premene orgnických látok). Podľa toho, aké enzýmy mikroorganizmy produkujú, sa odvíja aj kvalita a rýchlosť kvasných procesov. Fermentovaný výrobok je taký, ktorý prešiel fermentáciou (zrením) - eidam fermentovaný je, mozzarella a ricotta sa väčšinou riadene nefermentujú (existujú ale aj výnimky). U mliečnych výrobkov je ale situácia zložitejšia, pretože už pri úprave mlieka, jeho syrení, formovaní a lisovaní prebieha predbežné zrenie pomocou tzv. primárnych kultúr (mikroorganizmov prirodzene obsiahnutých v potravine), ktoré ovplyvňuje štruktúru a konzistenciu výrobku. Pojmy "kyslý" a "kyslý" sú synonymá, majú tak rovnaký význam. Fermentovaný výrobok musí prejsť procesom kvasenia, sterilácia je naopak proces konzervácie teplom. Veľa fermentovaných potravín sa ale bežne upravuje steriláciou.
Toto upozornenie je všeobecné, v praxi sa vzťahuje predovšetkým v dlhodobej konzumácii silnejších výluhov, prípadne sa s týmto javom stretnete u citlivejších jedincov. Jeden šálku čaju pred spaním považujte za úplne bezpečný prístup.
Pri snahe nájsť optimálny režim vždy začínajte rozvahou nad tým, aký je cieľ vašej snahy. Pokiaľ sa napr. jedná o krátkodobú snahu zredukovať pár nadbytočných kilogramov, systém prerušovaných pôstov je schopný ponúknuť zaujímavý potenciál aj v tomto časovo obmedzenom režime. Všeobecne je ale myšlienka PP postavená na presvedčení, že je trvalo použiteľným stravovacím režimom.
Pri hodnotení typu postavy je potrebné rozlišovať jednotlivé typológie, ktoré sa vo svojich metódach výrazne líšia. Klasické hodnotenie somatotypu podľa Sheldona na ekto-, endo- a mezomorfy vychádza z iných charakteristík av spôsobe merania je podstatne zložitejšie, než jednoduchý systém delenia postáv na typ hruška a jablko, ktorý sleduje rozmiestnenie tuku na tele. V podstate sa tak nejedná o nepresnosť, ale odlišný uhol pohľadu na danú problematiku.
Kolonoskopia prípadne klystíry vždy zasiahnu do funkcie črevnej mikrobioty. Ich vplyv ale nie je tak fatálny, ako pri užívaní antibiotík, výnimkou sú iba dlhodobo (opakovane) vykonávané výplachy čriev. Obnova diverzity v črevách prebieha podstatne rýchlejšie, než po antibiotických kúrach, nie je preto nevyhnutné použitie podporných preparátov, na stranu druhú ich voľba nie je kontraproduktívna. V prípade úpravy stravy sú najdôležitejšie:
1. Pestrosť vo voľbe potravín s prevahou rastlinných potravín,
2. Kvalita použitých potravín (= vyhýbanie sa priemyselne sprocesovaným výrobkom),
3. Dostatok vlákniny,
4. Preferencia fermentovaných potravín.
HIT je komplikovaný problém, pretože každý postihnutý reaguje na jednotlivé potraviny odlišným spôsobom, takže na tejto platforme v podstate neexistujú unifikované zoznamy vhodných a nevhodných potravín. Cibuľa aj kel patrí medzi potraviny, ktoré sa prezentujú ako stredne záťažové, tzn. ich konzumácia nevyvoláva veľké reakcie. Obe potraviny sú ale radené medzi histamínových liberátorov, tzn. ich konzumácia podporuje uvoľnenie histamínu z žírnych buniek. Situáciu ešte trochu komplikuje fakt, že organizmus má tendenciu reagovať odlišne aj na jednotlivé druhy danej potraviny (zeleniny, ovocie...), tzn. niektoré druhy cibule (to isté platí o keli) sa uvádza ako odporúčané, iné naopak mierne rizikové. V praxi to znamená, že treba vyskúšať, ako daná individualta na potravinu reaguje, inak sa bohužiaľ k poznaniu nedopracujeme...
V tejto situácii je potrebné správne vnímať význam jednotlivých nutričných pravidiel (požiadaviek). Dostatok vlákniny obnáša také množstvo, ktoré sa všeobecne pre jednotlivé vekové kategórie detí odporúčajú (tzn. vek + 5) – túto hodnotu vnímajte ako základnú. Súčasne sa malým deťom odporúča upraviť pomery medzi rozpustnou a nerozpustnou vlákninou v strave, a to na 2-3:1. Od toho sa odvíja aj voľba potravín – z dôvodu snahy o zníženie podielu nerozpustných frakcií sa odporúča znižovať objem celozrnných výrobkov, v opačnom prípade bude problém požadovaný pomer (na teoretickej úrovni) zabezpečiť. Pri nerozpustnej vláknine sa súčasne ešte prezentuje nevhodnosť konzumácie obilného šrotu z dôvodu ostrých hrán vlákniny, čo je z vyššie vedeného prakticky to najdôležitejšie odporúčanie.
Prevedené do praxe – u malých detí sa celkom určite vyhýbajte výrobkom zo šrotu, sú skutočne rizikové. V prípade snahy o dodržanie ostatných požiadaviek nie je nevyhnutné ich slepé nasledovanie, uvádzané hodnoty a pomery vnímajte len ako čísla, ktoré by vás mali ukázať správny smer. Nie je teda napr. problém použiť celé obilné zrná či vločky, len dbajte na to, aby boli dôkladne tepelne upravené kvôli ovplyvneniu štruktúry nerozpustnej vlákniny.
1. Mikrovlnné žiarenie rozkmitá molekuly vody v potravine, tento proces môže spôsobiť rozklad niektorých nutričných látok, riešia sa tak predovšetkým vitamíny a fytochemické zložky.
2. Zmena pH má schopnosť zmeniť štruktúru potraviny - použitie jedlej sódy zvyšuje pH a výsledná zmena chuti je celkom zreteľná. Z nutričného hľadiska sa ale tento postup neodporúča, pretože sóda ničí vitamíny B komplexu v strukovinách – záleží teda na tom, či dáte prednosť chuti alebo naopak nutričnej hodnote výslednej potraviny.
Tu záleží na tom, z akého uhla pohľadu obe potraviny budete chcieť hodnotiť.
Pokiaľ z hľadiska kvality použitých surovín, tak jednoznačne vyhrá maslo, pretože margarín je technologicky silne sprocesovaná potravina. Ak budete hodnotiť len z nutričného hľadiska, tak víťazom bude väčšina margarínov, pretože ich výrobcovia fortifikujú nielen o omega-3 a často aj omega-9 tuky, ale aj niektoré vitamíny a antioxidanty (D, E, beta-karotén...) - rozdiel je potom viac než transparentný.
Z dôvodu snahy o udržanie čo najvyššej kvality jedálnička zo strany používania prirodzených potravín osobne volím vždy maslo, trhové správanie ale ukazuje, že tento názor zďaleka nezdieľajú všetci...
V takých situáciách záleží na tom, ako definujete redukčný režim. Ten môžete vnímať ako kaloricky reštriktívny, tzn. prístup postaviť na nastavenie zápornej energetickej bilancie po obmedzenú dobu a manipulácia s energetickými substrátmi (sacharidy, tuky), čím sa budete snažiť cez čísla riadiť správanie metaboizmu.
Súčasne ale môžete "len" upraviť jedálničke v zmysle preferencie kvalitných (priemyselne nesprocesovaných) potravín, kontroly glykemických hodnôt stravy, zaistenia dostatku bielkovín a zvýšeného príjmu vlákniny a rešpektovania pravidiel striedmosti. Metabolizmus sa v danej situácii bude prispôsobovať novým podmienkam a začne reagovať postupným vrátením sa k svojej (geneticky danej) prirodzenej hmotnosti. Vzhľadom na to, že každému vyhovuje iný prístup, si netrúfnem povedať, ktorá z týchto dvoch základných ciest je tzv. lepšia či výhodnejšia, fungujú ale obe.
Pri hodnotách BMR nejde len o stupeň nadváhy jedinca, ale aj o podiel svalovej hmoty a úrovne pohybovej aktivity, tieto dve charakteristiky majú na BMR najväčší vplyv. Všeobecne platí, že s rastúcou hmotnosťou jedinca je aktívna hmota nútená vykonávať prácu s vyšším energetickým výdajom, to isté platí v situáciách, keď (aj obézny) jedinec disponuje vyšším podielom svalovej hmoty.
Pri redukčnej diéte je v dlhodobom meradle vhodné neklesať pod hodnoty BMR, metabolizmus ich potom vníma ako krízový energetický režim a reaguje príliš silnými katabolickými pochodmi. Tzn. snažte sa pri počítaní energetickej bilancie udržiavať príjem mierne nad BMR, tento spôsob a smer výpočtu je najbezpečnejší.
Pokiaľ budeme riešiť len bežne konzumovanú zeleninu, tak pre zdravého jedinca by mali byť "bezpečné" (= bezproblémové) v podstate všetky druhy. Všeobecne platí, že každá bylina obsahuje iné spektrum a pomery látok, podiel antinutrične pôsobiacich je daný nielen druhom, ale aj podmienkami prostredia (v každej rastline teda kolíše). Ich vplyv na metabolizmus je potom otázkou celkového ich príjmu a individuality jedinca v zmysle fungovania jeho metabolizmu - napr. konzumácia kapustovitej zeleniny zvyšuje prísun strumigénov, čo nie je nebezpečné pre zdravých jedincov (= netrpiace dysfunkciou štítnice, prípadne nemajúce genetické dispozície k týmto). Paušalizácia tak nie je úplne najšťastnejšia, pretože vedie k zbytočnému znižovaniu pestrosti stravy. Som toho názoru, že v situácii, keď je jedinec zdravý a jeho strava je riadená pravidlom pestrosti, je zbytočné sa vyhýbať potravinám, u ktorých sa všeobecne prezentujú nevýhody spojené so zastúpením antinutričných látok (antinutričné faktory sú v určitom rozsahu rizikové, ale len v špecifických podmienkach av určitých množstvách). Listy a vňate tak riešte ako prirodzenú a súčasne v ich použitom objeme ako doplnkovú súčasť jedálnička.
Ako už zaznelo v lekcii, ide skôr o vizuálnu pomôcku ako dignostický nástroj. Z tejto pozície je dobré pristupovať k hodnoteniu s určitou rezervou, vždy sa bude jednať len o rámcový odhad vzťahu konzistencie vs. strava vs. kvalita tráviacich pochodov. Najviac vypovedajúcu hodnotu má tuhosť, ktorá (vo vzťahu k ďalším ukazovateľom – farba, zápach...) poukazuje na:
1. Podiel vlákniny v strave. Príliš nízky vedie k extrémom typu hnačkovitej stolice alebo naopak príliš vysokej tuhosti. Príliš veľa vlákniny zrýchľuje peristaltiku, stolica tak môže byť redšia, prípadne nedrží tvar a vizuálne vykazuje vyššie zastúpenie nestrávených zvyškov.
2. Zastúpenie tukov v strave. Príliš veľa tukov zaťažuje činnosť pečene a žlčníka, stolica bude mať vždy redší tvar.
3. Množstvo bielkovín v strave. Prebytok bielkovín má tendenciu (pri súčasnom nedostatku vlákniny) viesť stolicu k redšej konzistencii, súčasne je stav sprevádzaný typickým zápachom.
4. Aktivitu črevnej mikrobioty. Vzhľadom na to, že má zásadný vplyv na formovanie stolice v hrubom čreve z dôvodu svojej fermentačnej aktivity, môže súčasne poukazovať na prebytok alebo nedostatok niektorých živín (cukry, bielkoviny, tuky, vláknina) a kvalitu konzumovaných potravín (črevné mikroorganizmy pomerne citlivo reagujú na mikrobiologickú. aj chemickú kontamináciu jedla - reakcie bývajú väčšinou rýchle v podobe redšej stolice).
Tento prístup k sledovaniu daného ukazovateľa spoločne s ďalšími tak podá zaujímavú informáciu o tom, čo (zrejme) prebiehalo v čase medzi príjmom a vylučovaním, na základe toho je možné usudzovať na kvalitu stravy a prípadné zmeny v jedálničku.
Každá potravina je niečím špecifická, pretože obsahuje rozličné pomery jednotlivých živín. Hodnotiť potraviny z pohľadu ich nutričnej atraktivity v zmysle nadpriemerne vysokého zastúpenia niektorých živín je často obmedzujúce a zväzujúce, na stranu druhú pri západnom spôsobe myslenia bežné (výhodnejšie je snažiť sa zaujať celostný pohľad).
Para orechy sú v podstate najbohatším zdrojom selénu, je preto vhodné ich množstvo v strave kontrolovať, nech nedôjde k zbytočnému predávkovaniu, čo sa s ohľadom na koncentráciu tohto prvku stať naozaj môže. T
ekvicové semienka sa prezentujú ako významný zdroj zinku a vitamínu E - tieto v kombinácii s obsiahnutými fytochemikáliami majú pozitívny vplyv na prostatu (dávajú sa do vzťahu s podpornou liečbou benígnej hyperplázie prostaty).
Slnečnicové semienka obsahujú vyšší podiel vitamínu E. Sú ale bohatším zdrojom omega-6 tukov, čo vzhľadom na zvýšený podiel týchto mastných kyselín v strave západnej populácie nie je príliš výhodná nutričná charakteristika.
Omega-3 tuky sú skutočne termolabilné, nie je preto výhodné s nimi výraznejšie tepelne manipulovať. Pri výrobe pečiva je otázkou, aké teploty použijeme a akú dlhú dobu. Bežne sa vyrába pečivo aj pri nižších teplotách (v pare), takže v reáli je možné dosiahnuť požadovanú kvalitu. Faktom je, že autori tohto liečebného postupu s týmito „detailami“ buď nepočítali, alebo ich prehliadali prípadne ich považovali vo vzťahu k zacieleniu diéty za menej podstatné. Malou náplasťou snáď môže byť to, že také pečivo je v celkovej koncepcii jedálnička prezentované ako doplnok, takže jeho objem nebude nijako závratný.
Celkové množstvo omega-6 tukov môže byť vyššie, to je ale relatívne, pretože dôležitejší je ich pomer s omega -3, kde tieto recepty súčasne zastupujú vysoké množstvo omega-3.
Táto problematika je trochu zložitejšia a zďaleka nie tak čiernobiela, ako sa prezentuje v citovanom článku. Všeobecne ide o to, že pri nebio produktoch je riziko obsahu nežiaducich látok podstatne vyššie, s tým by mal spotrebiteľ pri výbere potravín aj doplnkov stravy vždy počítať (a legislatíva je nastavená tak, že kontroluje obsah len niektorých rizikových látok, tzn. fakt, že potravina sa bežne predáva, ešte nezaručuje, že je vo všetkých smeroch bezpečná). Tieto trendy v západnej civilizácii našťastie silnejú, v ČR ale bohužiaľ nie tak znateľne, ako v niektorých susedných krajinách. K tomu pripočítajte fakt, že sa síce bavíme všeobecne o škodlivých látkach, prítomnosti mnohých z nich sa ale nevyhneme ani pri Bio produkcii, navyše vždy záleží aj na konkrétnej látke, ktorú sledujeme (pretože o jej existencii vrátane nežiaducich účinkov vieme) - napr. niekoľkými málo rokmi sa vôbec neriešil podiel mikroplastov v prírode, dnes sú takmer všadeprítomné as pomerne neznámym dopadom na zdravie.
Ďalej pri potravinách platí, že ak sa vo výskumoch zameriate jedným smerom, vždy nakúpite väčšie množstvo informácií av ich svetle sa tak bude zdať, že odkrývate pravdu, ktorej podstata je ale silne relatívna. Typickým príkladom môže byť vitamín C, ktorý je jednou z najpreskúmanejších látok vôbec - pokiaľ sa zameriate na jeho štúdium, zistíte, že štúdie je možné rozdeliť na 2 skupiny, kde výsledky jednej popierajú tú druhú (rovnaké je to pri káve a mnohých ďalších potravinách či látok). To je dané tým, že sa jedná o vedecké štúdie, a veda je vo svojom princípe postavená na procese spochybňovania, čo vníma a prezentuje ako hnací motor vývoja (poznania).
Tvrdenie, že GFSE produkty sú rizikové na niektoré chemikálie, je samozrejme nespochybniteľným faktom, tento problém ale má prevažná väčšina nebio produktov. Takáto informácia by tak mala byť impulzom k uvedomeniu si, že zďaleka nie všetko, čo legislatíva schvaľuje do predaja, je skutočne zdravé a bezpečné, čo by správne malo vyústiť nie do snahy odmietania, ale naopak hľadania kvalitných produktov.
Tieto úvahy samozrejme nemajú za cieľ zľahčovať závažnosť nežiaducich účinkov obsiahnutých škodlivých látok, ale nájsť ten správny postoj voči danej problematike. Opäť príklad - ak si kupujete horčicu (či iné potraviny), nemalá časť výrobcov používa na ich konzerváciu sorbany a benzoany, kde tieto látky likvidujú prakticky všetko živé, čo platí aj pre črevnú mikrobiotu (patogénnu aj probiotickú). Zvláštne v praxi je, že nad týmto sa nikto nepozastaví, pritom koncentrácia oboch látok má natoľko výrazné antibiotické účinky, že takýto výrobok v podstate vykazuje "nekonečnú" mikrobiálnu stabilitu (čistotu).
Pokiaľ sa zameriate na štúdie, ktoré sa venovali výskumu antibiotických účinkov bioflavonoidov v GFSE, zistíte, že jednotlivé bioflavonoidy sa týmto efektom nechvália, ako komplex ale tieto vlastnosti vykazujú. A navyše majú schopnosť potláčať aktivitu patogénnych, nie probiotických kultúr, čo popiera tvrdenia tu diskutovaných štúdií, ktoré poukazujú na to, že antibiotický vplyv majú iba chemikálie nachádzajúce sa v týchto výrobkoch. Tento rozpor je ale vo vede normálny, preto sa čiastkové štúdie vždy berú s určitou rezervou a ako smerodajné sa prezentujú metaanalýzy, ktoré majú oveľa väčšiu vypovedajúcu hodnotu. U nich je ale problém v tom, že vyžadujú dostatočný počet vykonaných štúdií, ktoré v praxi aj napriek pomerne rýchlemu vývoju nie sú vždy k dispozícii.
Pokiaľ chcete pracovať s doplnkami stravy, musíte sa zmieriť s tým, že sa vystavujete riziku kúpy produktu, ktorý nie je úplne bezpečný, čo platí pre všetky rastlinné aj živočíšne materiály. Bohužiaľ neexistuje žiadna istota, že vyberiete ten správny, iba percentuálnu pravdepodobnosť rozumnej voľby pri dodržiavaní všetkých známych av praxi použiteľných pravidiel (voľba bio produkcie, sledovanie správania výrobcu daného produktu vo vzťahu k propagácii jeho účinkov, sledovanie portálov zaoberajúcich sa analýzou zloženia potravín - www .bezpecnostpotravin.cz, www.nebezpecneleky.cz, www.potravinynapranyri.cz a i.).
Tieto situácie sú trochu nešťastné, pretože povinnosťou pediatrov je nezanedbať starostlivosť o dieťa, takže sú nútení postupovať podľa pravidiel, ktoré im diktuje ich profesie, čo im v žiadnom prípade nemôžeme mať za zlé. Na stranu druhú – ak sú rodičia typickí ektomorfovia a dieťa tento somatotyp zdedilo, je logické, že vznikne problém „napasovať“ sa do populačných tabuliek. Som toho názoru, že pokiaľ je energetický aj nutričný príjem dieťaťa v poriadku a skutočne nič dôležité v strave nechýba, nie je žiadny dôvod ho prekrmovať. Metóda BLW je fajn, aj tu by ale malo platiť pravidlo, kedy rodič nesúci zodpovednosť za svoju ratolesť by mal sledovať nutričný profil jeho jedálnička (k tomu slúži nutričná aplikácia) – v podstate len touto cestou môžete s určitosťou tvrdiť, že strava je vedená správnym smerom. Určitá motivácia k jedlu by ale mala byť, pretože dieťa si tak do budúcna vytvára a formuje emočné vzorce, ktoré budú ovplyvňovať jeho vzťah k jedlu.
Kvások a kvas sú synonymá, takže tu žiadny rozdiel nie je. Pokiaľ sa u pečiva stretnete s označením "pečivo s kváskom", je potrebné dôkladne preštudovať zloženie - môže sa jednať o rýdzo kváskové pečivo, ale aj pečivo, ktoré obsahuje len určitý podiel kvásku s prítomnosťou kvasníc (túto informáciu musí výrobca potraviny zo zákona uviesť na obale, prípadne ju u nebalených potravín dať zákazníkovi na požiadanie).
Toto tvrdenie prevláda v našich končinách, a to z dôvodu intenzívnej propagácie zo strany jeho výrobcov. Technicky vzaté to le pravda nie je, pretože pokiaľ vedľa seba do porovnania postavíte olivový a repkový olej, oba v RAFINOVANEJ podobe, tak lepšie vyjde olivový. Obsahuje totiž viac nasýtených a mononenasýtených tukov, ktoré sú teplotne stabilnejšie, než polynenasýtené tuky, na ktoré je bohatšia repka. Ghí je pre tepelnú manipuláciu výhodným tukom - obsahuje prevažujúci podiel nasýtených tukov, má tak veľmi vysoký SP. Len je potreba určitej obozretnosti v celkovom jeho množstve práve kvôli nasýteným mastným kyselinám v rámci sledovania celodenného pomeru medzi nasýtenými a nenasýtenými tukmi (ten by sa mal pohybovať okolo 1:2).
Dávkovanie tejto byliny sa odvíja od množstva saponínov v extrakte, štandardne sa odporúča pre nešportovcov denné množstvo v rozmedzí 5-10 mg na 1 kg telesnej hmotnosti, najlepšie rozdeliť do dvoch až troch dávok. Bylinu je vhodné cyklovať - pevné pravidlá tu nie sú, v priemere sa prezentujú 4-6týždňové cykly, medzi ktorými je v rámci systematickej terapie vhodné dať 2-3týždňovú prestávku.
Myšlienka prezentovaná v knihe má svoju logiku a zmysel, pretože jedným z najväčších problémov v modernej výžive je stále rastúci podiel priemyselne spracovaných sacharidov v jedálničku. Je tak prirodzené, že sa heldajú cesty, ako tento trend zvrátiť, a low carb tak vyzerá ako optimálne riešenie. V princípe sa jedná o dobrú cestu, a to v zmysle vyhýbania sa neprirodzeným potravinám, čo potom môže často vyzerať ako snaha o návrat k strave lovcov a zberačov, o ktorej potom na stranu ďalšiu môžeme diskutovať, v akom rozsahu má dnes zmysel. Pravdou však je, že v strave malých detí je prebytok sacharidov a mal by sa korigovať. V súčasnej dobe vieme, že organizmus má určité požiadavky na príjem základných živín, a tých sa treba držať. Tzn. vždy najprv v strave kontrolujte množstvo bielkovín, u ktorých je nebezpečný deficit, ale aj prebytok. Až potom hľadajte pomyselnú rovnováhu medzi pomermi energetických substrátov, teda sacharidov a tukov. A to tak, že kľúčová je kvalita surovín, tzn. eliminácia priemyselne spracovaných tukov a sledovanie podielu cukrov, ktoré by mali pochádzať iba z ovocia a zeleniny. Na základe pomeru makrozložiek nastavíte energetickú bilanciu a základ teórie budete mať splnený. Pri prevode do praxe ale zistíte, že narážate na prirodzené reakcie detí v podobe získavania životných skúseností (hľadanie toho, čo im chutí, prípadne čo ich telo aktuálne potrebuje viac), ktoré formujú ich osobnosť a prístup k jedlu. Nutričný výsledok potom bude trochu niekde inde, než bol pôvodný plán, a je to tak v poriadku, nesmiete sa tým nechať vykoľajiť. To najlepšie, čo pre malé dieťa môžete urobiť, je zaistiť kvalitné (= prirodzené) potraviny v čo najširšom spektre variantov a dať dieťaťu možnosť voľby. S ohľadom na fakt, že prirodzene inklinujeme k sladkej chuti, nie som presvedčený, že dieťa samo od seba v takom veku automaticky prejde na striktný low carb, a súčasne ani v situácii absencie nezdravých sladkostí nebude mať možnosť preferovať dominantne sladké jedlá a vytvárať si tak do budúceho života zúfalo nesprávne návyky. Sledujte hlavne to, aby v jedálničku boli k dispozícii zdroje bielkovín, vápnika, železa a omega-3, tzn. určitý podiel živočíšnych potravín by tu byť mal. Pokiaľ budete v rámci tohto prístupu sledovať nutričnú charakteristiku výživy dieťaťa, zistíte, že múdrosť prezentovaná v uvádzanej knihe sa síce tvári ako low carb (z pohľadu porovnania s konvenčným jedálničkom jednoznačne áno), pomery sacharidov a tukov ale stále budú v prospech sacharidov, tzn. v princípe sa stále bude jednať o vysokosacharidovú koncepciu.
Je potrebné špecifikovať "koľko lyžíc ČOHO" - pokiaľ máte na mysli rybí tuk, tak to záleží na tom:
1. O akú rybu sa jedná (množstvo o3 sa líši pri každom druhu),
2. V akom prostredí ryba žila (živočíchy v studenom) prostredie vytvára viac o3 akopo súčasť termoregulačných mechanizmov),
3. Čím sa živočích živil (kvalita stravy hrá kľúčovú úlohu pri tvorbe o3 v zásobnom tuku).
Pokiaľ používate rybí tuk ako potenciálny zdroj o3, je výhodnejšie preferovať také produkty, kde ich výrobca priamo uvádza podiel o3, čo je v dnešnej dobe už štandardom.
Pri prevodoch medzinárodných jednotiek (IU) záleží na forme, v ktorej sa daný vitamín vyskytuje, tzn. pri každej látke je iný: Vitamín E - 1 IU = 0,67 mg vitamínu E
Vitamín D - 1 IU = 0,025 mcg vitamínu D
Oxidovaný cholesterol vzniká v potravinách pri ich intenzívnejšej tepelnej úprave (vyprážanie, grilovanie, pečenie). Pokiaľ je jeho konzumácia (vajcia, mäso, vnútornosti...) v tejto forme dlhodobá, má taký cholesterol schopnosť podporovať prozápalové reakcie v tele a byť súčasťou tvorby chronických zápalov.
Pri príprave vajec je najvhodnejšou formou na mäkko.
S príjmom kofeínu je to zložitejšie - jedná sa o stimulačnú látku, ktorej účinok závisí od fungovania receptorov, na ktoré sa viaže. Každý človek vykazuje inú úroveň senzitivity, u zdravých dospelých jedincov sa ako bezpečná denná dávka uvádza 300 mg (to zodpovedá 5-8 malým šálok). Problém je v tom, že nemalý podiel populácie vykazuje prejavy vedľajších účinkov kávy už u dávok okolo 50 - 80 mg, pre tieto sú potom odporúčané množstvá nedostižnou métou. U tehotných žien hrozí nebezpečenstvo zo strany zvýšených stresových prejavov dieťaťa, je bezpečnejšie sa káve v priebehu tehotenstva úplne vyhýbať (rovnako ako alkoholu).
Mliečne výrobky považujte za najvýhodnejší zdroj vápnika – to znamená, že tieto produkty obsahujú vápnika relatívne veľké množstvo a súčasne sa tento prvok pomerne dobre vstrebáva. To samo o sebe ale neznamená, že sú spásou pri potláčaní vzniku či prejavov odvápňovania kostí. Pre optimálny metabolizmus vápnika je v tele dôležité zaistiť adekvátny podiel horčíka, ktorý je jeho antagonistom. Ďalej má zásadný vplyv vit. D3 (kalciferol), funkcia štítnej žľazy (produkuje hormón kalcitonín), dostatočný príjem bielkovín a aktivita črevnej mikrobioty (produkuje vitamín K2, ktorý riadi vstrebávanie vápnika). Ak sa akýkoľvek z týchto faktorov odkloní od rovnováhy, komplikuje sa aj metabolizmus vápnika. Vzťahovať preto vyšší výskyt osteoporózy na konzumáciu mliečnych produktov je veľmi nešťastné a zo strany zástancov niektorých alternatívnych stravovacích režimov účelové.
Vzhľadom na to, že primárny lymfedém je vrodený problém (je spôsobený nedostatočným vývojom lymfatického systému), nečakajte od úpravy stravy žiadne výraznejšie dopady. Najväčší vplyv má sledovanie pomeru medzi sodíkom a draslíkom, kde prebytok sodíka preťažuje lymfatický systém a zvyšuje zadržiavanie vody. Upravte teda stravu tak, aby príjem soli neprekračoval odporúčané množstvo a snažte sa prirodzene (stravou) navyšovať podiel draslíka.
Najčastejšie sa príčina vzťahuje k hormonálnej nerovnováhe, konkrétne k zmenám v produkcii mužského hormónu testosterónu, prípadne aj estrogénu. Vďaka tomu dochádza k zväčšovaniu oblasti žľaznatých buniek okolo močovej trubice a množeniu svalových a väzivových vlákien v tejto oblasti.
Táto makrobiotická špecifikácia významu pojmov jin a jang je vztiahnutá k vplyvu stravy na správanie metabolizmu. Nie úplne korešponduje s pôvodným významom definovaným čínskou kultúrou, čo bol zo strany zakladateľov makrobiotiky účel - jin je tu vnímaná ako tendencia, ktorá v tele podporuje procesy uvoľňovania (= konzumácia potravín/receptov s prevahou jin podporuje uvoľnenie napätia, črevnej peristaltiky, tepelnej energie, nervosvalovej koordinácie...). Pretože sú jin a jang vzájomne prepojené, jedna prechádza do druhej a súčasne sa prelínajú, dochádza k tomu, že v situácii prevahy jin energií v jedálničku dôjde k týmto prejavom, ktorým sa homeostatické princípy snažia "brániť" vyvolaním protichodnej reakcie (= snaha systému udržať rovnováhu). Typickým príkladom je konzumácia alkoholu ako potraviny s enormne silným jin vplyvom. Vieme, že alkohol uvoľňuje napätie, rozťahuje cievy, spomaľuje reakcie, uvoľňuje tepelnú energiu, od čoho sa odvíja aj ochladzovanie organizmu (riziko umrznutia v zime po konzumácii alkoholu je vždy väčšie...). Pri potravinách, ktoré sa na makrobiotickej škále energetických tendencií nachádzajú v hraničných extrémoch (soľ, alkohol, niektoré drogy...), potom dochádza k odlišnej interpretácii vo vnímaní ich termického vplyvu medzi čínskou medicínou a makrobiotikou. V literatúre sa tak budete stretávať s odlišnými kategorizáciami (ohrievajúce vs. ochladzujúce), tu bohužiaľ neexistuje zhoda, pretože sa jedná o exaktne nemerateľný parameter, ktorého správanie sa hodnotí len subjektívne (ešte raz späť k príkladu alkoholu - jeho konzumácia vyvolá krátkodobo pocit zahrenia ktoré sa ale po určitej dobe menia na chlad z dôvodu úniku tepelnej energie, rozťahovania ciev a spomaľovania srdcovo-cievnej aktivity - a tu potom záleží na pozorovateľovi, v akom časovom odstupe od konzumácie túto charakteristiku hodnotia).
1. Kvasnice sú bohatým zdrojom vitamínov B komplexu, záleží ale na tom, v akej forme aj množstve ich konzumujeme. Tieto látky sú termolabilné, s ich zdrojmi treba zaobchádzať opatrne, tabuľkové hodnoty obsahu živín tak nemusia byť smerodajným ukazovateľom (vo výučbovej hre sú aj rôzne druhy droždia s obsahmi vit. B komplexu).
2. Foláty, folacín alebo kyselina folová sú deriváty kyseliny glutamovej, ktoré vykazujú odlišnú biologickú aktivitu kyseliny listovej. Ich metabolizmus je komplikovaný, všeobecne sa lepšie sa vstrebáva monoglutamát, horšie polyglutamáty. Z týchto dôvodov sa používa označenie "ekvivalent kyseliny listovej", ktorý sa počíta ako súčet monoglutamátu a 0,2-násobku polyglutamátu. Biologická využiteľnosť B9 je daná pomerom monoglutamátov a polyglutamátov (v priemere sa uvádzajú hodnoty v rozmedzí 50 – 70 %), situáciu trochu komplikuje aj fakt, že využiteľnosť je vyššia zo živočíšnych zdrojov, ale obsah kyseliny listovej v nich je nižší - z týchto dôvodov sa odporúčajú ako dominantné zdroje B9 potraviny rastlinného pôvodu. Doplnková výživa sa snaží hľadať cesty, ako zaistiť látky s najlepšou možnou biologickou využiteľnosťou, u B9 jej do kariet nahráva fakt, že vysoké percento európskej populácie trpí mutáciou génu pre enzým MTHFR (methylentetrahydrofolát reduktáza), ktorý je kľúčový pre metabolizmus kyseliny listovej a spôsobuje zvyšovanie hladiny homocysteínu, v priebehu tehotenstva napr. vyššie riziko rázštepových vád u plodu. Metylfolát je forma B9, ktorá sa vstrebáva dobre aj bez nutnosti zásahu zo strany tohto enzýmu, v doplnkovej výžive sa postupne stáva štandardom.
Keďže sa jedná o látky rozpustné vo vode, telo sa ich prebytku zbavuje (vylučuje ich, najviac močom). Základné DDD vnímajte ako populačne spriemerované, v žiadnom prípade nemusí ísť o množstvo, ktoré daný jedinec skutočne potrebuje. V tomto kontexte sa javí ako výhodné prijímať mierne vyššie dávky ako prevenciu pred ich nedostatkom, v takejto situácii sa netreba obávať akýchkoľvek nežiaducich vedľajších účinkov. Predávkovať sa je ale možné čímkoľvek, platí to aj pre vitamíny B komplexu, ich extrémny prebytok môže zrýchľovať celý rad metabololických dejov a ovplyvňovať tak fungovanie niektorých orgánov (slinivka, štítnica...), buďte preto opatrní na manipuláciu s neprimerane vysokými dávkami.
U týchto techník buďte vždy obozretní. Existujú síce postupy, kedy je možné žlčník stimulovať tak, aby vypudil aj menšie kamienky (na úrovni veľkosti menších zrniek piesku), práve veľkosť je ale limitujúcim faktorom, navyše zďaleka nie každá detoxikačná technika je bezpečná (s ohľadom na zdravotný stav jedinca). Pomerne často žiadanou metódou je rozbíjanie kameňov ultrazvukom na malé časti, ktoré potom prejdú žlčovými cestami voľne do čreva, kde už žiadne problémy neurobia. O vhodnosti tejto metódy ale vždy rozhoduje ošetrujúci lekár.
Z jedla obsahujúceho sacharidy, ktoré dôkladne a pomaly hryzieme a žujeme, sa v ústach vďaka mechanickému rozdrveniu a času potrebnému na enzymatické naštiepenie sacharidov uvoľňuje a vstrebáva menšiu časť cukrov, čím dochádza k prvému (miernemu) navyšovaniu hladiny krvného cukru. Potom, čo sa trávenina dostane do tenkého čreva, začnú pôsobiť enzýmy slinivky brušnej as určitým časovým odstupom od procesov prebiehajúcich v ústach prichádza druhá (výraznejšia) vlna nárastu krvnej glykémie. Pretože sa postprandiálna glykémia meria v časovom úseku 90-120 minút po jedle, je pomalý proces konzumácie vysokosacharidovej stravy vo vzťahu k rýchlosti nárastu hladiny krvného cukru výhodnejší (glykémia je nižšia, pretože sa hodnoty "priemerujú"), než konzumácia jedla v zhone (v takejto situácii dochádza k uvoľňovaniu cukru do krvi až z tenkého čreva, proces je tak viac nárazový).
Táto informácia je zo zákona povinná práve kvôli alkoholu. Pri fermentovaných nápojoch dochádza k tvorbe etanolu, ktorý vytvárajú kvasinky alkoholovým kvasením zo sacharidov. V podstate aj nealkoholické pivo obsahuje určité minimum alkoholu (väčšinou okolo 0,5 %). Je tak otázkou, koľko alkoholu sa vám podarí „vyrobiť“ v domácich podmienkach u kombuchy, a súčasne či budete ochotná konzumovať alkohol v priebehu tehotenstva (všeobecne platí, že tehotné ženy by sa alkoholu mali vyhýbať).
Pokiaľ je mrkva v surovej podobe, môže vyšší podiel tepelne neupravenej vlákniny zaťažiť črevný trakt, u zdravého jedinca ale toto nie je nebezpečné, maximálne sa prejaví diskomfortom v oblasti trávenia. Vysoká koncentrácia karoténov môže spôsobiť žltooranžové sfarbenie kože (hyperkaroténémia), toto ale nie je zdravotne nebezpečné.
Stravou tento problém nijako výrazne neovplyvníte. Teoreticky je možné zaradiť pravidelný príjem stimulačných látok (najvhodnejšie sú niektoré adaptogény, väčšina populácie toto ale rieši konzumáciou kávy či iných zdrojov kofeínu), prípadne ostrejších druhov korenia. Je to ale otázka individuálneho zhodnotenia vhodnosti daného postupu (minimálne vo vzťahu ku kofeínu a koreniu). Často je tento jav spojený s príliš nízkym príjmom energie (primárne pri redukčných diétach).
V týchto situáciách záleží len na vás, aký režim nastavíte (aj na základe dohovoru s klientom). Som toho názoru, že má zmysel robiť veci, ktoré fungujú (obojstranne), dlhodobá prax by vás nakoniec rovnako k tomuto zisteniu mala dotlačiť sama. Pokiaľ bude vaše poradenstvo postavené aj na princípe snahy svojich klientov edukovať, k novému systému stravovania sa prepracovávajte postupne tak, že priebežne sledujte prístup klienta k jedlu a tento v jednotlivých krokoch upravujte (nebudete teda vytvárať nový jedálniček úplne od základu, ale priebežne upravovať existujúce, na ktorý je dlhodobo zvyknutý). Výsledkom bude systém (s evidovanou históriou), ktorý poslúži klientovi ako platforma pre samostatný prístup k výžive do budúcnosti. Časovo je to síce náročnejšie, ale výsledky vedia predbehnúť očakávania.
Pokiaľ bude žĺtok po úprave v mäkkom stave, štruktúra cholesterolu zostane bez väčších zmien. Záleží teda na spôsobe prípravy v zmysle použitej teploty a dĺžky jej vystavenia.
Tu uvažujete konštruktívne, vždy treba vo vzťahu k individualite riešiť dôležitosť jednotlivých nutričných pravidiel. Odporúčania týkajúce sa pomeru rastlinných vs. živočíšnych bielkovín je všeobecné, nemá jasne definované hranice či limity. V praxi by tak nemal byť problém realizovať jedálniček, ktorý obsahuje cca polovičný podiel rastlinných bielkovín, pretože z výsledného zastúpenia živočíšnych zdrojov dodáte stále rozumné množstvo hemového železa, navyše si môžete „pomôcť“ zaraďovaním silných mäsokostných vývarov, ktoré sú na minerály veľmi bohaté. Pokiaľ ešte k celkovému dostatku železa v strave (bez rozdielu jeho pôvodu a formy) zaistíte aj vyšší príjem vitamínu C, ktorý zlepšuje metabolizmus železa, nemal by organizmus ani pri výrazne vyššej fyzickej záťaži trpieť nedostatkom (av danej situácii stále budete mať v rezerve možnosť podporné suplementácie).
S dĺžkou kvasenia sa zvyšuje obsah alkoholu a mení sa nutričné zloženie (predovšetkým sa znižuje množstvo cukrov). Najväčším prínosom burčiaku je obsah kvasníc produkujúcich vitamíny B komplexu, v primeranom množstve tak konzumácia tohto nápoja má pozitívny vplyv na správanie črevného mikrobiomu. V neprimeranom množstve sa potom odmení presne opačnými účinkami :-)
Všeobecne možno povedať, že pokiaľ takýto problém nie je spôsobený alebo dotovaný psychosomatickou platformou jedinca, tak úprava stravovania s cieľom redukcie hmotnosti, ktorá je postavená na nutričnej vyváženosti, bude mať za následok zlepšenie zdravotného stavu. Bunky v tele disponujú pamäťou av prevažnej väčšine situácií sú schopné sa vrátiť do pôvodného stavu fungovania, treba im len dať vhodné podmienky.
Tieto zmesi sú výhodné, pretože umožnia korigovať prísun sodíka, ktorého množstvo je v strave priemernej populácie silne nadlimitné. Súčasne je zdrojom draslíka, u ktorého je žiaduce sa snažiť zaistiť príjem aspoň okolo hodnôt DDD, čo na rozdiel od sodíka je v praxi pomerne náročné. S prebytkom sodíka potom súvisí aj nepomer medzi Na:K so všetkými známymi následkami.
Tu je myslených 10 rôznych potravín denne. Ide ale o nešťastný prímer v zmysle vyjadrenia presnej hodnoty obsahu lykopénu, navyše lykopén získavaný z tepelne neupravených potravín má veľmi nízku biologickú hodnotu. V takej forme je potrebné tejto látky prijímať podstatne viac, než z tepelne upravených jedál či doplnkov stravy, preto je uvádzaný počet potravín taký vysoký.
Ide o všeobecné odporúčanie vo vzťahu k celej skupine adaptogénov. S ohľadom na špecifickosť pôsobenia týchto látok na systémy v tele a ich prakticky nemerateľnému a exaktne nevyhodnotiteľnému účinku a vplyvu sa prezentuje nevhodnosť pre epileptikov (dôvody sú v tomto smere predovšetkým preventívne bezpečnostné). Ich experimentovanie je rizikové, buďte v tomto smere opatrní, pretože zvyšujú celkovú vitalitu organizmu a tým ovplyvňujú aj elektrochemickú aktivitu mozgu.
Nastavenie cyklov je silne individuálna záležitosť, vždy súvisí primárne s potrebami (= účelom užívania) jedinca. Všeobecne platí, že po časovo dlhšej fáze príjmu by mala nastať kratšia prestávka, a to rádovo v týždňoch.
Kombinácia rôznych adaptogénov by mala podliehať určitým pravidlám - minimálne je vhodné sa vyvarovať príjmu niekoľkých typicky stimulačných adaptogénnych bylín súčasne z dôvodu možného rizika predávkovania, ktoré má podobné prejavy, ako napr. kofeín (malou výnimkou sú tu krátkodobé snahy o maximalizáciu stimulácie u športovcov pred výkonom ) - jedná sa predovšetkým o macu a rozchodnicu, prípadne sibírsky žien šen.
Každá adaptogénna bylina obsahuje látky, ktoré ovplyvňujú metabolizmus špecifickým spôsobom a smerom. Pri hľadaní vhodných kombinácií treba tento fakt zohľadniť a neužívať súčasne byliny s protichodným účinkom - napr. klanoprašku, ktorá má harmonizačný vplyv na nervový systém (bežne sa používa ako súčasť liečby depresií) a rozchodnicu, ktorá naopak funkciu nervovej sústavy stimuluje.
Saponíny majú hydrofilné vlastnosti, pomerne dobre sa teda rozpúšťajú vo vode. Ich množstvo v potravinách výrazne znížite nielen lúpaním, umývaním či namáčaním, ale aj varením (vrátane prípravy v pare), prípadne klíčením a fermentáciou.
Tryglyceridy a triacylglyceroly sú synonymá, bežne sa používajú v literatúre oba pojmy. Sú hlavnou zložkou tukov, sú zložené z glycerolu a troch molekúl mastných kyselín, organizmus z nich procesom lipolýzy oddeľuje mastné kyseliny, ktoré sa následne metabolizujú.
V praxi vo vzťahu k výžive by vás vždy mali zaujímať (okrem triglyceridov) parametre celkového množstva cholesterolu vrátane HDL aj LDL frakcií, z ktorých sa počíta tzv. aterogénny index. To je hodnota, ktorá ukazuje na riziko vzniku aterosklerotických pochodov, je tak vztiahnutá k srdcovo-cievnym chorobám (platí to aj pre zvýšené hodnoty triglyceridov v krvi).
Príprava zeleniny na oleji je v poriadku do okamihu, keď olej prepálite. Je preto potrebné mať pod kontrolou teplotu pri pečení, restovaní či smažení. Pri použití vody namiesto tuku sa väčšinou nastavuje nižšia teplota, u surovín tak vzniká menší podiel niektorých nežiaducich látok (napr. akrylamidy).
Mak je síce jedným z najbohatších zdrojov vápnika vôbec, ale jeho využiteľnosť výrazne znižujú prítomné alkaloidy (opiáty). Ich podiel sa znižuje s rastúcim stupňom zrelosti maku, takže často citovaných 10 % je relatívna hodnota. Navyše tepelná úprava výrazne znižuje množstvo týchto alkaloidov, takže napr. v priemyselne spracovávaných potravinách s obsahom maku počítajte s oveľa vyššou hodnotou. Morské rias sú koncentrovaným zdrojom širokého spektra minerálov (nielen vápnika), v potravinárstve sa používajú stále častejšie. S ohľadom na ich nutričné výhody a možnosti použitia je možné ich označiť za „superpotravinu“, do budúcnosti sa s nimi budeme v strave stretávať stále častejšie. Jedinou potenciálnou "vadou na kráse" je riziko kontaminácie ťažkými kovmi či derivátmi ropného priemyslu, pretože podstatná časť svetovej produkcie sa pestuje na farmách, ktoré sú súčasťou otvorených morí, a zďaleka nie každá šarža výroby je kontrolovaná, ako sa snaží prezentovať legislatíva. Biologická využiteľnosť minerálov z morských rias je veľmi dobrá, riasy obsahujú minimálny podiel antinutričných látok (primárne vlákninu), s ohľadom na ich atraktivitu ale neprimerane navyšujú cenu výrobku.
Keďže psychosomatika skúma vplyv emócií na telesné pochody, vo vzťahu k jedlu tu vždy platí, že dlhodobá konzumácia potravín, ktoré nám nechutia, skrze tvorbu "negatívnych" emócií nežiaducim spôsobom ovplyvní rad metabolických pochodov (najčastejšie tráviaci trakt). Takto je možné somatizovať rôzne zdravotné komplikácie (napr. poruchy trávenia), preto by mal byť jedálniček zastúpený dominantne potravinami (receptami), ktoré nám skutočne chutia (všeobecne tu platí, že nikto - pokiaľ však nemusí - nebude dlhodobo jesť jedlo, ktoré mu nechutí ). Vzhľadom na to, že neexistuje jasná definícia zdravé a nezdravé potraviny, ťažko sa tu definujú akékoľvek pravidlá. Na druhú stranu sme bytosti riadené a ovládané emóciami, stav našej mysle tak vždy rozhoduje o tom, ako budeme vnímať realitu. To znamená sami seba máme možnosť presvedčiť, že tzv. „nezdravé“ potraviny nechceme jesť nielen z racionálnych dôvodov (obsah nežiaducich látok), ale aj preto, že nám jednoducho nechutia (ak sa takto rozhodneme). V takej situácii potom už len záleží na tom, ako nastavíme koncepciu jedálnička, aby vykazoval všetky potrebné nutričné charakteristiky (čo pri troche snahy je možné). Akonáhle ale toto budete vnímať ako obmedzovanie, tak z psychosomatického pohľadu budete kráčať zlým smerom. Je potrebné sa tak naučiť so svojou mysľou pracovať v prospech vlastne definovaného cieľa – nie je problém, aby sa v jedálničku nachádzalo menšie množstvo (potenciálne) nezdravých potravín (telo ich dokáže metabolizovať a pri dodržiavaní pravidiel striedmosti zvládne bez väčších problémov eliminovať ich nežiaduce účinky), súčasne je ale realizovateľné udržiavať metabolizmus a zdravie v zóne optimálneho fungovania len s potravinami, o ktorých sme presvedčení, že patria medzi tzv. „zdravé“.
Lyzín je antagonistom arginínu, v dlhodobej perspektíve je výhodné udržiavať ich pomer v rovnováhe. Štandardná odporúčaná dávka sa pohybuje okolo 3 mg/1 kg telesnej hmotnosti, vzniká tak otázka, čo znamená vyššie alebo vysoké množstvo. Štúdie poukazujú na fakt, že zdvojnásobenie príjmu u zdravých jedincov v kratšom čase (okolo 1 týždňa) neprinieslo žiadne zistiteľné vedľajšie účinky, na terapeutické použitie sa tak nebojte potenciál tejto aminokyseliny využiť, najlepšie ale v cykloch z dôvodu snahy dlhodobo nerozladiť aminokyselinovú rovnováhu.
Dobrým zdrojom K2 sú fermentované potraviny (vôbec najbohatším je natto), teoreticky vzaté by s týmto vegánska populácia nemala mať problém. Nemalé množstvo K2 vytvára aj črevný mikrobióm, čo je ďalší dôvod, prečo by vegánsky sa stravujúci jedinci s dostatkom vlákniny nemali vykazovať prejavy deficitu. Otázkou do diskusie sú ale účinky tohto vitamínu, ktorého úlohou je okrem iného zefektívniť metabolizmus vápnika - príjem tohto prvku u vegánov je dlhodobo silne nedostačujúci, navyše vápnik prítomný v rastlinnej strave je veľmi zle využiteľný z dôvodu väzby na antinutričné látky. Osobne by som u vegánov zacielil viac pozornosti na zabezpečenie adekvátneho množstva dobre využiteľného vápnika, čo je na všeobecnej úrovni potenciálne väčší problém/výzva, než pomyselný deficit K2 (ten nastáva najčastejšie pri poruche diverzity črevného biomu či absencie fermentovaných potravín v jedálničku).
Táto informácia je myslená tak, že bielkoviny síce obsahujú rovnaké množstvo energie na jednotku hmotnosti ako sacharidy, sú teda energeticky bohatšie ako vláknina, ale organizmus ich nevyužíva ako primárny (hlavný) zdroj energie (metabolicky je to nevýhodné), túto funkciu plnia sacharidy a tuky.
Je možné pri troche snahy naberať svalovú hmotu so zachovaním určitého stupňa vyrysovania, aj keď je samozrejme otázka, ako si budeme „vyrysovanie“ predstavovať. Prax ukazuje, že nie je problém dlhodobo udržať podiel telesného tuku v rozmedzí 4-8% pri tréningu, ktorý vykazuje objemový charakter. V strave si treba veľmi dobre strážiť predovšetkým množstvo a kvalitu sacharidov, ktorých prebytok sa rýchlo ukladá cez činnosť inzulínu do tukových zásob. Súčasne kontrolujte bielkoviny, kde sa snažte pohybovať v rozmedzí 1,5 – 2 g/1 kg telesnej hmotnosti, túto hranicu zbytočne neprekračujte. Súťažní športovci na fitness scéne vo váhových kategóriách, ktoré vyžadujú nárast svalovej hmoty, tento postup ale nemajú radi, pretože progresia nárastu svalového tkaniva nie je taká výrazná, ako pri extrémistickom prístupe zvýšených dávok bielkovín i sacharidov v snahe maximalizovať potenciál rastu buniek. V tomto smere je škoda, že väčšina športovcov túto metódu kopíruje bez toho, aby uvažovali a riešili situáciu vo vzťahu k skutočným potrebám vlastnej individuality.
Vždy rozlišujte všeobecne prezentované informácie a osobné skúsenosti, ktoré máte vypozorované z dlhodobého ovplyvňovania metabolických dejov pomocou úpravy stravovania. Všeobecne platí, že je výhodnejšie mierne navyšovať podiel tukov voči sacharidom, pretože takto znižujete negatívny vplyv výkyvov krvnej glykémie na ukladanie energie do zásobných tukov, čo je časovo veľmi rýchly proces. U športovcov je navyše potrebné rešpektovať fakt, že zvýšená fyzická aktivita zrýchli metabolické pochody, teda aj potrebu získavať energiu rýchlejším spôsobom, kde sa potom komplexné sacharidy ukazujú ako výhodnejší zdroj (pri vysokosacharidovom spôsobe stravovania). Aj v týchto prípadoch je ale potrebné hľadať rovnováhu a nenechať situáciu zájsť do extrému v podobe výrazného zníženia tukov voči sacharidom v celodennej koncepcii jedálnička. Pokiaľ je cieľom úprav stravovania redukcia tukových zásob, prípadne aspoň kontrola hmotnosti v zmysle snahy o nenaberanie zásobného tuku, je vždy výhodné obmedzovať vo večerných hodinách podiel sacharidov, súčasne si ale dávať aj pozor na zbytočne vysoké zastúpenie tuku v jedle, čo býva pomerne častý jav z dôvodu buď skrytého tuku v potravinách, prípadne samotnej konzumácie tučnejších potravín (typické sú napr. syry s vysokým podielom tuku). Tuk pri konzumácii jedla neovplyvňuje priamo krvnú glykémiu, teda sa nijako výrazne nepodieľa na pocite zasýtenia, takže potom hrozí riziko, že prijmete viac energie, než by ste v rámci sledovania vlastnej energetickej bilancie naozaj potrebovali. Výsledkom v dlhodobej perspektíve bude postupný a nenápadný nárast objemu tukových zásob.
Írsky mach je morská riasa, ktorá sa pýši podobným zložením, ako iné druhy rias. Je teda bohatým zdrojom vlákniny a minerálnych látok, cez ktoré ovplyvňujú metabolické pochody. Obsah bielkovín je v porovnaní s bežne používanými zdrojmi proteínov nízky, nemá tak výraznejší vplyv na tvorbu kolegánu v tele (ten je podmienený predovšetkým dostatočným príjmom bielkovín bohatých na lyzín a prolín, a vitamínu C, ktorý riadi metabolické deje smerom k produkcii vlastného kolagénu), za náhradu živočíšneho kolagénu ho určite nepovažujte.
Krvné testy nie sú pre hodnotenie nutričnej kvality stravy ideálnou (= presnou) metódou. Organizmus disponuje zložitými homeostatickými samoregulačnými systémami, ktorých úlohou je okrem iného udržiavať v krvi obsah vitamínov či minerálov na úrovni hodnôt s relatívne malým rozptylom. Pokiaľ je obsah sledovanej látky v strave podpriemerný, organizmus je schopný využívať jej zásoby, krvné testy tak nemusia odhaliť nedostatok v strave. Výnimkou sú situácie, kedy je príjem mikroživín extrémne nízky po dlhšiu dobu a vlastné zásoby sa vyčerpajú, telo potom nemá odkiaľ brať a množstvo danej látky klesne pod normu. Evolúcia nás vyformovala do stavu, v ktorom sme schopní zvládať pomerne veľkú záťaž, pružnosť aj adaptabilita systémov v tele sú pomerne veľké. Do tejto "schémy" je potrebné ešte zakalkulovať individualitu jedinca, teda jeho vlastné schopnosti reagovať na podmienky, a tie sa môžu veľmi výrazne líšiť. Výsledkom sú potom odlišnosti medzi ľuďmi, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nelogické prípadne nespravodlivé, čo je ale dané prirodzenou tendenciou človeka hodnotiť realitu dominantne ľavohemisféricky (škatuľkovať, „atomizovať“...). Obsah živín v potravinách je veľmi pohyblivý, organizmus (ak nie je preťažovaný) dokáže "fungovať" aj s podstatne nižším príjmom, než sú bežne prezentované odporúčané denné dávky, hoci v takom stave nie vždy pracuje optimálne. Je potom otázka, ktorý systém v tele začne trpieť ako prvý a vznikne stav, ktorý označujeme ako „choroba“.
Cieľom by vždy mala byť rovnováha v príjme dostupných živín s priebežným sledovaním reakcií a spôsobu správania tela, ktoré ukazujú, či je náš prístup k stravovaniu v poriadku alebo nie.
Pri kus kusu najskôr rozlišujte, z čoho je vyrobený. Štandardne sa jedná o pomerne dobre stráviteľnú potravinu vyrobenú z krupice obilných zŕn, kde budete voliť medzi lepkovými a bezlepkovými zdrojmi. Tu potom záleží na vašom rozhodnutí, v akom veku dieťaťa začnete podávať zdroje lepku.
Na trhu sú dostupné aj produkty zo strukovín, ktoré sú výrazne náročnejšie stráviteľné a teda viac zaťažujúce tráviaci trakt z dôvodu vyššieho obsahu bielkovín, vlákniny a antinutričných látok (predovšetkým fytátov). Tieto je rozumné zaraďovať až v neskoršej fáze, bežne sa odporúča od 18 mesiacov.
Zvýšené hodnoty ALT sú ukazovateľom poškodenia pečene - nemusia ísť len o chorobu, často sú spôsobené aj zvýšenou fyzickou záťažou (napr. športovci). Pokiaľ nepoznáte konkrétnu príčinu, nie je možné s istotou navrhnúť úpravy v stravovaní, všeobecne sa ale odporúčajú napr. vitamíny B komplexu či produkty s extraktmi pestreca mariánskeho.
Toto je pravda, platí to pre ženy v priebehu životného obdobia dospievania – klimaktérium, kedy dochádza k pomerne výrazným stratám železa pri mesačnom cykle. S rastúcou fyzickou záťažou (= športovci) táto hodnota ďalej rastie, vždy je ale individuálna.
Pokiaľ je strava rýdzo vegánska, je nebezpečenstvo v podstate absolútne. Pokiaľ ale riešite makrobiotický prístup, v rámci ktorého je súčasťou stravy mäso (ryby), nemal by problém s deficitom B12 nastať (v tomto smere je rozumné ryby konzumovať aspoň 2-3x týždenne, v tejto koncepcii zaistí adekvátny podiel B12). Pri rýdzo rastlinnej strave je s vitamínom B12 problém, pretože rastlinné analógy ľudský organizmus veľmi komplikovane metabolizuje. Dochádza tak k jeho deficitu, ktorý sa ale prejavuje až s určitým časovým odstupom (často aj niekoľko rokov). U detí je toto obdobie oveľa kratšie z dôvodu vývoja a rastu, zdravotné dopady nedostatku B12 sa tak prejavujú vo väčšom rozsahu.
Tento rod baktérie je súčasťou tibetskej huby. Štiepia primárne cukry, v podstatne menšom rozsahu sa podieľa aj na fermentácii tukov a bielkovín.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.
