Dobrý deň, píšete, že nízkosacharidová strava nie je vhodná úplne pre každého. Pretože je to trochu kontroverzná téma, máte nejaké dôveryhodné zdroje informácií (napríklad klinické štúdie, pubmed atď.) na tvrdenie, že problémy majú:
- jedinci s chorobami srdca a ciev (angína pectoris, infarkt myokardu, mozgové príhody),
- diabetici,
- tehotné a dojčiace ženy.
Ďakujem

V tomto prípade ide skutočne o kontroverznú záležitosť v zmysle neexistencie jednoznačnej odpovede. Jednotlivým dôvodom sa budeme venovať v priebehu kurzu, kedy si tie najdôležitejšie výzvy budete nacvičovať formou tvorby jedálničkov na ZOF. V základe sa jedná o nasledujúce "problémy":

1. Prvý spočíva v tom, že low carb nemá pevné pravidlá. Definuje sa zníženým podielom sacharidov v strave, a to buď v rozmedzí 120 - 180 g za deň, prípadne 20-35 % z celkového príjmu energie. Pretože nejde o jasne definované podmienky, veľmi ťažko sa na tejto platforme realizujú akékoľvek výskumy, čo pri snahe o kvantifikáciu situácie výrazne znižuje vypovedajúcu hodnotu potenciálneho výskumu.

2. Posledných 15 rokov došlo v niektorých krajinách vo sfére oficiálnych odporúčaní v oblasti príjmu tukov k zmenám, pôvodne odporúčané rozpätie 20-30 % z cekového energetického príjmu sa zvýšilo na 35 %, niekde dokonca na 40 %. To sa pomaly blíži k definícii low carb, hoci ju ale stále zďaleka nenapĺňa. Akonáhle výrazne znížite podiel sacharidov, musíte pri snahe udržať energetickú bilanciu zvýšiť tuky. To znie dobre do okamihu, keď:

A) Ste nútení zaistiť a udržať "rozumné" pomery medzi skupinami mastných kyselín (nasýtené vs. nenasýtené, mono-vs. polynenasýtené, omega-3 vs. omega-6 - všetko budete skúšať previesť na tanier v priebehu štúdia). Tu zistíte, že teoreticky túto výzvu zvládnete, pri reálnom tanieri to ale dlhodobo neudržíte.

B) Začnete sledovať zastúpenie trans-mastných kyselín v potravinách, o ktorých vieme, že sa v dlhodobom prebytku zásadným spôsobom podieľajú na vzniku metabolických porúch skrze poškodenie funkcie bunkových membrán. Na tejto rovine budete riešiť:
- teoretický podiel TMK, kde sa bohužiaľ vo väčšine prípadov nedostanete k skutočným hodnotám, pretože na území EÚ nie je povolené ich uvádzanie (čo je možné bez škrupulí považovať za jedno z najväčších zverstiev v potravinárstve, ktoré na nás legislatíva pácha ),
- ich skutočný obsah, ktorý v kuchyni výrazne zvyšujeme tepelnou úpravou zdrojov tukov (vznikajú pri prepálení, teda prekročení dymového bodu tuku).

3. Na zníženie podielu sacharidov v strave vždy veľmi pružne reaguje črevná mikrobiota, pretože často dochádza k zníženiu príjmu vlákniny, ktorá je vo väčšine potravín v nerozlučnom spojení so sacharidmi. Výraznejšia úprava pomerov makrozložiek je vždy krokom do neznáma v oblasti akejkoľvek predikcie, ako budú systémy v tele reagovať (tento faktor je silne individuálny).

4. Zvýšenie príjmu tukov vždy zaťaží pečeň a žlčník.
Aj keď sa vám podarí vytvoriť stravovací systém, ktorý vykazuje stav optima na všetkých nutričných úrovniach, ani v takom prípade nebudete mať istotu, že neprimeraný podiel tukov u danej individuality (bavíme sa o zdravom človeku, u jedincov s poruchami metabolizmu toto riziko výrazne rastie) bude bezpečný (riziko steatózy pečene a preťaženie žlčníka). Podobne sa bude správať srdcovo-cievny systém, ktorý bude zaťažený vyšším množstvom tukov v krvi.

5. Zďaleka nie každý zvládne low carb psychicky.
Emočná platforma je priamo prepojená s hormonálnou reguláciou, ktorá je najviac ovplyvňovaná príjmom sacharidov a kolísaním/stabilitou hladiny krvného cukru. Akonáhle znížite sacharidy, v typickom low carb, kedy metabolizmus nie je plne v ketogénnom režime, bude vysoké percento populácie vykazovať disbalanciu v oblasti správania, čím sa takýto systém stáva nepoužiteľným.

6. Ak by sme sa presunuli do oblasti ketogénnych diét, ktoré sú z odborného hľadiska jednomyseľne považované za nutričný extrém určený len pre výnimočné situácie, spektrum potenciálnych problémov (záťaže) len porastie. V podstate je LC typickou situáciou vo výžive, ktorá pomerne transparentne poukazuje na nejednoznačnosť a následnú potrebu kráčať cestou individuálnych možností, ku ktorým vedie v praxi tak trochu strastiplná cesta cez skúšanie a testovanie. Pri tom procese je ale nutné poznať a rešpektovať teoretické pravidlá, ktoré by mali plniť funkciu pomyselných mantinelov brániacich nám ísť do zbytočného rizika, ktoré je oveľa vyššie v situáciách metabolických porúch (diabetes, kardiovaskulárne problémy).

Témy:  Chudnutie 

Kam ďalej?