Dobrý deň,
dá sa povedať, že „metabolické požiadavky“ z pohľadu makrobiotiky sa dajú prepojiť s pohľadom „metabolických typov“ Rogera Williamsa? Podľa tohto vedca existujú 3 typy: 1. bielkovinový, 2. zmiešaný a 3. sacharidový. Súdim správne, že aj podľa makrobiotiky teda typ bielkovinový bude najviac jang, pretože tieto typy spaľovačov potrebujú v strave viacero bielkovín a nasýtených tukov, než napr. zmiešané a sacharidové typy? Pýtam sa na to z dôvodu, pretože som vysledovala, (som na rozmedzí bielkovinového a zmiešaného typu a som dojčiaca mamička, ktorá je doma s 2 deťmi a počas dňa takmer neposedím - veľké množstvo anaeróbneho pohybu - lietam za deťmi :D, v noci častejšie prerušovaný spánok kvôli dojčeniu - teda ma tieto okolnosti asi "hádžu" viac do jang, zároveň ale vedome pracujem s upokojovaním vnútra), že dlhodobejšie ma zasýti iba tučnejšia strava (ideálne nasýtená forma tukov) a prítomnosť väčšej porcie bielkovín, pokiaľ to tak nie je, rýchlo vyhladnem a je prítomný pocit nezasýtenia aj bezprostredne po jedle a následnej únavy, pokiaľ sa napr. obed skladá iba z obilnín, strukovín, zeleniny a nenasýtených tukov. Dá sa toto riešiť častejším zaraďovaním mäsa či rýb napr. každý druhý deň alebo k pokrmu z obilnín, strukovín, zeleniny pridať napr. maslo, smotanu, syr, kokos. mlieko - teda istú formu nasýtených tukov?
Vopred ďakujem za odpoveď :)

Pri hľadaní spoločných kritérií metabolického typovania pri alternatívnych smeroch (filozofiách) a vedeckom prístupe nikdy nenájdete kompletnú zhodu. Technicky to ani nie je možné, pretože každý prístup vychádza z iného uhla pohľadu na realitu. Faktom ale je, že niektoré prvky sú spoločné, takže to, čo opisujete, dáva z nemalej časti zmysel. Trochu len upravím niektoré úvahy:
1. Straviteľnosť a metabolická záťaž pri nasýtených a nenasýtených tukoch je prakticky rovnaká. Vzniká tak otázka, čo znamená, že vás zasýti tučnejšia strava s nasýtenými tukmi, väčšinou sa záťaž na trávenie spája s prítomnosťou bielkovín, a to prevažne živočíšneho pôvodu.
2. Starostlivosť o deti v domácnosti nie je záťaž anaeróbneho rázu (tá je spojovaná s tepovou frekvenciou presahujúcou anaeróbny prah, čo s deťmi doma nedosiahnete s výnimkou systematického cvičenia). Popisovaná záťaž je primárne psychického rázu, štandardne v kombinácii prolongovaného stresu a opakovaných krátkodobých emočných výlevov (v poňatí makrobiotiky sa jedná o prevahu jin), čo samozrejme vyvolá špecifické nároky na metabolizmus v podobe potreby jesť buď ťažšie jedlá (u bielkovín jang, v prípade tukov jin), alebo naopak rýchlo stráviteľné pokrmy (najčastejšie sladké = jin) - záleží na to, aká forma záťaže a po akú dlhú dobu prevažuje. 3. Makrobiotická filozofia vychádza z presvedčenia, že najúčinnejšia forma manipulácie s metabolizmom je postavená na jednoduchej snahe viesť ho k rovnováhe skrze používanie faktorov, ktoré považuje za homeostatické. To obnáša koncepciu stravy, ktorá vykazuje energetickú rovnováhu s menším podielom faktorov zodpovedajúcim metabolickej individualite. Príklad: V klasickom makrobiotickom jedálničku mierne navýšite podiel jang faktorov (rýb) a náročnejšie stráviteľných potravín (strukoviny, orechy, semená). Dôjde k posunu, kedy zvýšená záťaž na tráviaci trakt (jang) bude vyrovnávať emočné napätie (jin). Postupujte opatrne, nie je výhrou hneď skraja posunúť jedálniček do extrému...

Témy:  Chudnutie   Makrobiotika 

Kam ďalej?