Makrobiotika

Dobrý deň,
podľa makrobiotiky, zelenina zo Solanacea - paprika, rajčiny, baklažán a zemiaky by sa nemali konzumovať. Aký názor máte vy na tento pohľad. Taktiež tvrdí, že rajčiny často stoja za bolesťami kĺbov a po vysadení zo stravy bolesť pominie.
Ďakujem.

Tieto tvrdenia sú problematické z dôvodu nie úplne správnej interpretácie vedeckých poznatkov. Faktom je, že tieto druhy zeleniny obsahujú niektoré látky (najčastejšie sa prezentuje solanín), ktoré vo VÄČŠÍCH koncentráciách majú toxický vplyv. U solanínu sa uvádza, že príznaky otravy sa u človeka prejavia po požití dávky od 2 do 5 mg/kg telesnej hmotnosti. Ak budete na situáciu nazerať cez čísla, tak napr. jedna nezrelá paradajka obsahuje približne 25 mg tohto alkaloidu. Ak by sme konzumovali paradajky nezrelé, tak logicky dôjde k zdravotným nepríjemnostiam (vedľa rizika otravy to sú aj uvádzané bolesti kĺbov, pretože solanín zvyšuje priepustnosť katiónov vápnika cez bunkové membrány, kde výsledkom môže byť hromadenie tohto prvku v tkanivách so všetkými jeho dôsledkami).
Faktom na druhú stranu zostáva, že jedinec so základnou nutričnou gramotnosťou by sa mal konzumácii zelených nezrelých paradajok (prípadne plodov zemiakov) vyhnúť (so stupňom zrelosti plodiny podiel solanínu klesá).
Od toho sa potom odvíja aj spôsob šírenia a zdieľania týchto informácií vrátane aplikácie od praxe, kedy je veľmi nešťastné tvrdiť, že napr. tieto druhy zeleniny sú nevhodné z dôvodu určitých zdravotných rizík. Tento radikálny prístup potom v praxi vedie k úplne zbytočnému obmedzovaniu pestrosti a nutričnej kvality jedálnička.
Iná je samozrejme situácia, kedy chcete/potrebujete riešiť určitý zdravotný problém, na ktorý má (zhodou okolností) vplyv aj konkrétna potravina či celá kategória.

Dobrý deň,
dá sa povedať, že „metabolické požiadavky“ z pohľadu makrobiotiky sa dajú prepojiť s pohľadom „metabolických typov“ Rogera Williamsa? Podľa tohto vedca existujú 3 typy: 1. bielkovinový, 2. zmiešaný a 3. sacharidový. Súdim správne, že aj podľa makrobiotiky teda typ bielkovinový bude najviac jang, pretože tieto typy spaľovačov potrebujú v strave viacero bielkovín a nasýtených tukov, než napr. zmiešané a sacharidové typy? Pýtam sa na to z dôvodu, pretože som vysledovala, (som na rozmedzí bielkovinového a zmiešaného typu a som dojčiaca mamička, ktorá je doma s 2 deťmi a počas dňa takmer neposedím - veľké množstvo anaeróbneho pohybu - lietam za deťmi :D, v noci častejšie prerušovaný spánok kvôli dojčeniu - teda ma tieto okolnosti asi "hádžu" viac do jang, zároveň ale vedome pracujem s upokojovaním vnútra), že dlhodobejšie ma zasýti iba tučnejšia strava (ideálne nasýtená forma tukov) a prítomnosť väčšej porcie bielkovín, pokiaľ to tak nie je, rýchlo vyhladnem a je prítomný pocit nezasýtenia aj bezprostredne po jedle a následnej únavy, pokiaľ sa napr. obed skladá iba z obilnín, strukovín, zeleniny a nenasýtených tukov. Dá sa toto riešiť častejším zaraďovaním mäsa či rýb napr. každý druhý deň alebo k pokrmu z obilnín, strukovín, zeleniny pridať napr. maslo, smotanu, syr, kokos. mlieko - teda istú formu nasýtených tukov?
Vopred ďakujem za odpoveď :)

Pri hľadaní spoločných kritérií metabolického typovania pri alternatívnych smeroch (filozofiách) a vedeckom prístupe nikdy nenájdete kompletnú zhodu. Technicky to ani nie je možné, pretože každý prístup vychádza z iného uhla pohľadu na realitu. Faktom ale je, že niektoré prvky sú spoločné, takže to, čo opisujete, dáva z nemalej časti zmysel. Trochu len upravím niektoré úvahy:
1. Straviteľnosť a metabolická záťaž pri nasýtených a nenasýtených tukoch je prakticky rovnaká. Vzniká tak otázka, čo znamená, že vás zasýti tučnejšia strava s nasýtenými tukmi, väčšinou sa záťaž na trávenie spája s prítomnosťou bielkovín, a to prevažne živočíšneho pôvodu.
2. Starostlivosť o deti v domácnosti nie je záťaž anaeróbneho rázu (tá je spojovaná s tepovou frekvenciou presahujúcou anaeróbny prah, čo s deťmi doma nedosiahnete s výnimkou systematického cvičenia). Popisovaná záťaž je primárne psychického rázu, štandardne v kombinácii prolongovaného stresu a opakovaných krátkodobých emočných výlevov (v poňatí makrobiotiky sa jedná o prevahu jin), čo samozrejme vyvolá špecifické nároky na metabolizmus v podobe potreby jesť buď ťažšie jedlá (u bielkovín jang, v prípade tukov jin), alebo naopak rýchlo stráviteľné pokrmy (najčastejšie sladké = jin) - záleží na to, aká forma záťaže a po akú dlhú dobu prevažuje. 3. Makrobiotická filozofia vychádza z presvedčenia, že najúčinnejšia forma manipulácie s metabolizmom je postavená na jednoduchej snahe viesť ho k rovnováhe skrze používanie faktorov, ktoré považuje za homeostatické. To obnáša koncepciu stravy, ktorá vykazuje energetickú rovnováhu s menším podielom faktorov zodpovedajúcim metabolickej individualite. Príklad: V klasickom makrobiotickom jedálničku mierne navýšite podiel jang faktorov (rýb) a náročnejšie stráviteľných potravín (strukoviny, orechy, semená). Dôjde k posunu, kedy zvýšená záťaž na tráviaci trakt (jang) bude vyrovnávať emočné napätie (jin). Postupujte opatrne, nie je výhrou hneď skraja posunúť jedálniček do extrému...