Dobrý deň,
zaujímalo by ma prečo sú kapustovité potraviny (terapeuticky vo väčšom množstve) spájané s podporou pečene, keď sa v nich nachádzajú strumigénne glukozinoláty, ktoré vo väčšom množstve vedú k poškodeniu pečene?
Ďakujem za vysvetlenie.

Pri hodnotení zdravotného dopadu konzumácie potravín je potrebné uvažovať celostne, nie farmakologicky. Každá potravina obsahuje široké spektrum rôznych látok s výrazne odlišným vplyvom na metabolizmus. Niektoré z nich sú prospešné, iné naopak škodia. Situáciu navyše komplikuje fakt, kedy jedna látka môže mať pozitívny vplyv na určitý orgán či systém, súčasne ale zaťažuje orgán iný.
Ďalej je potrebné správne pochopiť význam "väčšie množstvo" príjmu látky. Účinok akejkoľvek látky sa odvíja od jej koncentrácie a požitého množstva - akákoľvek látka tak môže v rovnakej situácii pôsobiť ako jed či naopak "liek".
Z týchto dôvodov nie je možné na potraviny nazerať farmakologickým spôsobom, u ktorého sa sleduje vplyv jednej látky a nie neprebernej zmesi, ktorú navyše nie sme ani schopní dôkladne analyzovať.
Tieto dôvody okrem iného viedli k tomu, že legislatíva nedovoľuje spájať potraviny s akýmkoľvek liečivým účinkom...
V praxi sa preto postupuje tak, že sa na celodennom tanieri obmedzuje množstvo potravín s vyššou koncentráciou určitých látok vo vzťahu k špecifickým chorobám (typicky kapustovitá zelenina u hypofunkcia štítnice, potraviny s vyšším podielom histamínu u histamínovej intolerancie a pod.).
Pri kapustovitej zelenine sa najčastejšie cituje vplyv štiepnych produktov glukozinolátov na zvýšenú krvácavosť pečene, čo ale vnímajte ako všeobecnú informáciu, pretože rozsah tohto účinku glukosinolátov sa líši u jednotlivých cicavcov (= neznamená to, že by pravidelná konzumácia kapusty či brokolice likvidovala pečeň). Tieto druhy zeleniny obsahujú naopak celý rad iných látok majúcich pozitívny vplyv na správanie pečeňových buniek.

Témy:  Chudnutie   Brukvovitá zelenina   Pečeň 

Kam ďalej?