Kurzy ATAC

Poradňa

Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.

Pečeň

Pečeň je jedným z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v mnohých metabolických procesoch. Tento orgán je zodpovedný za detoxikáciu tela, produkciu žlče na trávenie tukov a reguláciu hladiny cukru v krvi. Zdravie pečene je teda zásadné pre celkové zdravie a pohodu jedinca.

Dobrý deň,
viem, že sme fruktózu a vplyv na pečeň brali, mohli by ste prosím ešte raz vysvetliť, čo sa v pečeni po konzumácii fruktózy deje? A počula som, že glukózo-fruktózový sirup je ešte väčšie zlo.
Ďakujem.

Nadmerný príjem fruktózy je spájaný s premnožením niektorých črevných baktérií a následne zvýšenou črevnou permeabilitou. Baktérie obsahujú endotoxíny, ktoré v niektorých pečeňových bunkách podporujú zvýšenú produkciu zápalových látok (cytokínov). Súčasne pri metabolizme fruktózy v pečeni vznikajú látky (glyceraldehyd-3-fosfát, dihydroxyacetonfosfát, pyruvát), ktoré sú transportované do mitochondrií vo vysokých koncentráciách, toto vedie k stimulácii procesu zvanom de novo lipogenézy (prebytočné sacharidy sa premieňajú na tuk, pretože tento metabolický stav zamedzuje vstupu mastných kyselín do mitochondrií). Vznikajúce tukové častice sa potom ukladajú v pečeni a podporujú rozvoj steatózy. Glukózo-fruktózový sirup je zdrojom fruktózy, treba sa mu vyhýbať rovnako ako všetkým ostatným „umelým“ zdrojom tohto cukru.

Dobrý deň pán Jelínek,
chápem dobre, že diétou je steatóza liečiteľná? A keď človek začne chudnúť, tak využíva tuk z pečene ako zdroj energie?
Ďakujem

Steatóza pečene je nielen liečiteľná, ale aj vyliečiteľná. Základom úspechu je správne nastavená diéta a dostatok investovaného času nevyhnutného na to, aby sa úprava systému stravovania mala možnosť prejaviť. Prebytočný tuk z pečene je stále zásobným tukom, tzn. využije sa ako zdroj energie.

Dobrý deň,
zaujímalo by ma prečo sú kapustovité potraviny (terapeuticky vo väčšom množstve) spájané s podporou pečene, keď sa v nich nachádzajú strumigénne glukozinoláty, ktoré vo väčšom množstve vedú k poškodeniu pečene?
Ďakujem za vysvetlenie.

Pri hodnotení zdravotného dopadu konzumácie potravín je potrebné uvažovať celostne, nie farmakologicky. Každá potravina obsahuje široké spektrum rôznych látok s výrazne odlišným vplyvom na metabolizmus. Niektoré z nich sú prospešné, iné naopak škodia. Situáciu navyše komplikuje fakt, kedy jedna látka môže mať pozitívny vplyv na určitý orgán či systém, súčasne ale zaťažuje orgán iný.
Ďalej je potrebné správne pochopiť význam "väčšie množstvo" príjmu látky. Účinok akejkoľvek látky sa odvíja od jej koncentrácie a požitého množstva - akákoľvek látka tak môže v rovnakej situácii pôsobiť ako jed či naopak "liek".
Z týchto dôvodov nie je možné na potraviny nazerať farmakologickým spôsobom, u ktorého sa sleduje vplyv jednej látky a nie neprebernej zmesi, ktorú navyše nie sme ani schopní dôkladne analyzovať.
Tieto dôvody okrem iného viedli k tomu, že legislatíva nedovoľuje spájať potraviny s akýmkoľvek liečivým účinkom...
V praxi sa preto postupuje tak, že sa na celodennom tanieri obmedzuje množstvo potravín s vyššou koncentráciou určitých látok vo vzťahu k špecifickým chorobám (typicky kapustovitá zelenina u hypofunkcia štítnice, potraviny s vyšším podielom histamínu u histamínovej intolerancie a pod.).
Pri kapustovitej zelenine sa najčastejšie cituje vplyv štiepnych produktov glukozinolátov na zvýšenú krvácavosť pečene, čo ale vnímajte ako všeobecnú informáciu, pretože rozsah tohto účinku glukosinolátov sa líši u jednotlivých cicavcov (= neznamená to, že by pravidelná konzumácia kapusty či brokolice likvidovala pečeň). Tieto druhy zeleniny obsahujú naopak celý rad iných látok majúcich pozitívny vplyv na správanie pečeňových buniek.

Pečeň dokážu vytvoriť cholesterol aj len z čisto rastlinných tukov?

Tvorba cholesterolu nie je viazaná na podiel živočíšnych potravín v strave, táto látka vzniká (v zjednodušenom poňatí) z mastných kyselín (obsiahnutých v tukoch), z ktorých organizmus vytvára acetylkoenzým A. Z neho vzniká mevalonát a skvalén, výsledným produktom tejto reakcie je cholesterol. Takto sa vytvára každý deň v tele dospelého človeka cez 1000 mg cholesterolu.

Dobrý deň,
môžu prosím užívať klanoprašku aj osoby s transplantovanou pečeňou? Ďakujem za odpoveď.

Túto kombináciu by mal vždy schváliť ošetrujúci lekár. S najväčšou pravdepodobnosťou však bude proti, pretože Schizandra ovplyvňuje funkciu liekov, ktoré sú odbúravané v pečeni (klanopraška podporuje činnosť pečene), preukázané je zvýšenie hladiny takrolimu (imunosupresívum) v krvi u pacientov po transplantácii pečene.

Dobrý deň, pán Jelinek,
chcem sa opýtať ohľadne vitamínu A v tehotenstve. Čítala som knihu od Sally Fallon - Nourishing Traditions, Book of Baby and Child Care a tá pravá štúdia o škodlivosti vitamínu A vyvracia. Naopak varuje pred nedostatkom tohoto vitaminu - muze vest vo vyvojovom vadem plodu, k potratu. Autorka doporucuje konzumaciu jater, rybieho tuku pre optimalny vyvoj plodu. Zajimalo by me, kde je pravda, pripadne na zaklade, ktore studie se vitamin A dle vas neodporucuje. Pre plnosť uvadim info z knihy. Moc dekuji. zde je citace z knihy: VITAMÍN A A VÝVOJ FETÁLU Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) a ďalšie vládne agentúry varujú tehotné ženy, aby sa vyhýbali potravinám, ako je pečeň a olej z tresčej pečene, a tvrdia, že príliš veľa vitamínu A z týchto potravín môže spôsobiť vrodené chyby . Tvrdenie, že príjem vitamínu A nad 10 000 IU denne môže zvýšiť riziko vrodených chýb, možno vysledovať už v práci z roku 1995, ktorú zverejnila skupina výskumníkov z Bostonskej univerzity. Vedci sledovali takmer dvadsaťtritisíc žien v priebehu ich tehotenstiev a zistili, že ženám, ktoré počas prvého trimestra konzumovali viac ako 10 000 IU vitamínu A, sa narodili potomkovia s väčším rizikom určitých typov vrodených chýb. Štúdia však mala niekoľko vážnych nedostatkov. Väčšina vitamínu A pochádza z mltivitamínov. Autori nerozlišovali medzi rôznymi zdrojmi potravy – a väčšina „potravinového“ vitamínu A pochádza z obohatených raňajkových cereálií – takže príčinou vrodených chýb mohlo byť niečo iné v multivitamínoch alebo v cereáliách. Tri skupiny expertov napísali do časopisu a spochybňovali autorov klasifikáciu typov defektov. Najdôležitejšie je, že autori mohli podceniť mieru určitých typov vrodených chýb v skupine s nízkym príjmom vitamínu A. Miera celkových vrodených chýb medzi dvadsiatimi tisíckami žien konzumujúcich menej ako 10 000 IU bola len 1,5 percenta; naopak, všeobecne akceptovaná miera pozadia je 3-4 percentá. Miera defektov medzi 3000 ženami, ktoré konzumovali viac ako 10 000 IU vitamínu A, bola 3 percentá – na spodnej hranici normy. Najzávažnejšou výhradou voči tejto štúdii je skutočnosť, že je v rozpore so všetkými ostatnými dôkazmi. Napríklad štúdia z roku 1990 vykonaná v Španielsku zistila, že medzi dvadsiatimi piatimi tisíckami pôrodov dávky vitamínu A nad 40 000 IU denne niesli 2,7-krát vyššie riziko vrodených chýb, ale dávky vitamínu A až 20 000 IU alebo medzi 20 000 a 40 000 IU obe niesli o 50 percent nižšie riziko vrodených chýb v porovnaní so žiadnou suplementáciou. Štúdia z roku 1996, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 500 000 narodených detí, zistila, že deti žien, ktoré suplementovali aspoň 10 000 IU vitamínu A okrem multivitamínu, mali nižšie riziko vrodených chýb ako deti, ktoré nedokrmovali, hoci asociácia nemohla odlíšiť od účinkov náhody. Štúdia z roku 1997 na pätnástich stovkách pôrodov nezistila žiadny vzťah medzi vrodenými chybami a užívaním doplnkov vitamínu A, obohatených raňajkových cereálií, mäsa z orgánov alebo pečene. Prospektívna štúdia z roku 1999 na tristojedenástich matkách, ktoré konzumovali 10 000 až 300 000 IU vitamínu A v prvom trimestri, a na podobne veľkej skupine, ktorá vitamín A nesuplementovala, nenašla žiadne dôkazy o zvýšenom riziku veľkých malformácií so zvyšujúcou sa dávkou. Stredná dávka bola 50 000 IU. Suplementovaná skupina ako celok mala o 50 percent nižšie riziko veľkých malformácií ako tí, ktorí nedokrmovali, a u potomkov narodených matkám konzumujúcim viac ako 50 000 IU sa nevyskytli žiadne veľké malformácie. Prevaha dôkazov jednoznačne podporuje názor, že 20 000 IU doplnkového vitamínu A denne počas tehotenstva je bezpečné a môže dokonca znížiť riziko vrodených chýb.

Problematika odporúčaných denných dávok (= referenčných hodnôt príjmu) je trochu nešťastná, pretože je vzťahovaná k spriemerovanej populácii, čím odsúva bokom požiadavky jedinca ako metabolickej individuality. Výsledkom v praxi sú potom situácie, keď každá štúdia preukazuje trochu niečo iné a tieto rozpory sú vo svojom význame navyše zväčšované odlišnými interpretáciami. Pri takýchto štúdiách treba navyše rozlišovať aj situácie, kedy sa hodnotí presne definovaný príjem danej látky (čo je možné realizovať iba prostredníctvom užívania doplnkov stravy), alebo sa sleduje podiel živín v strave, kde nie je možné definovať konkrétne hodnoty, pretože nikdy nevieme, aké množstvo sledovanej látky sa v potravinách nachádza (vždy môžeme hodnotiť iba nejaký priemer, ktorý je navyše silne orientačný). U vitamínu A osobne nevidím problém v jeho predávkovaní v zmysle negatívnych dopadov na zdravie (takéto situácie sú pomerne vzácne a prakticky takmer vždy sa vzťahujú k nevhodnej manipulácii s doplnkami stravy), jeho vyššie dávky v priebehu tehotenstva sa ale zrejme podieľajú na raste plodu (rodia sa väčšie deti, čo je z pochopiteľných dôvodov zdrojom pôrodných komplikácií). Aj túto informáciu ale môžeme rozporovať, pretože sa ukazuje, že za týmto dopadom môžu stáť aj vyššie dávky ostatných mikroživín, čo je všeobecne problém používania predovšetkým multivitamínov. Faktom je, že v posledných dvoch dekádach sa výrobcovia suplementov riadia nariadením legislatívy, ktorá je presvedčená, že vyššie dávky vitamínu A v priebehu tehotenstva sú rizikové, a toto zakotvila do zdravotných tvrdení, ktoré u doplnkov stravy môžu/musia byť prezentované. Z hľadiska princípov vývoja je jasné, že sa budú priebežne objavovať názory postavené na nových štúdiách, všeobecne ale platí, že na legislatívnej úrovni vždy trvá dlhšiu dobu, než dôjde k akejkoľvek (výraznejšej) zmene – obzvlášť ak sa jedná o situácie, ktoré majú spojitosť so zdravím populácie.

Dobry den,
preco nie je vhodne jest vnutornosti, konkretne pecen, ked obsahuje mnozstvo vitaminov, mineralov, bielkovin?
Dakujem.

Nie že by táto skupina potravín nebola vôbec vhodná na jedenie, v skutočnosti je bohatým zdrojom celého radu látok. Je ale potrebné počítať s tým, že organizmus má tendenciu do týchto orgánov ukladať aj toxíny, je preto rozumné uvažovať, aký veľký prínos vo výsledku ich konzumácie má.

Na otázky odpovedá

Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov

Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.

Viac o Martinovi Jelínkovi