Dobrý deň,
aký je váš názor na knihu Super jedlo pre super deti. Pre mňa sú to dosť prevratné myšlienky a neviem ako s nimi naložiť. Doteraz som verila, že strava má byť založená na obilninách, strukovinách, zelenine a ovocí, menšie množstvo rýb a mäsa teda aspoň pokiaľ ide o deti. Pretože u detí nikdy nie je dobré skúšať nejaké viac obmedzujúce diéty. O to väčšie je pre mňa prekvapenie, keď táto kniha naopak vyzýva na uprednostnenie mäsa a tukov a naopak obmedzenie obilnín. Práve teraz chcem začať zaraďovať príkrmy u svojho druhého syna a neviem k čomu sa prikloniť. Oboje argumenty mi znie logicky a presvedčivo. (ako pre vysokosacharidovú stravu, tak pre low carb diét). Skúsenosť s prvým synom, kedy som začala hlavne obilninami, zeleninou a ovocím je taká, že syn veľmi trpel na nadúvanie a teraz v 5 rokoch stále vyžaduje nejakú mňamku (teda nejakú podobu cukru či už vo forme chleba, ovocia, kaše..), jednoducho stále má chute a je z neho závislák na týchto veciach. Stalo sa to čoho som sa chcela vyvarovať a teraz sa to snažím napraviť. Nerada by som ale zašla do druhého extrému.
Veľmi ďakujem za radu

Myšlienka prezentovaná v knihe má svoju logiku a zmysel, pretože jedným z najväčších problémov v modernej výžive je stále rastúci podiel priemyselne spracovaných sacharidov v jedálničku. Je tak prirodzené, že sa heldajú cesty, ako tento trend zvrátiť, a low carb tak vyzerá ako optimálne riešenie. V princípe sa jedná o dobrú cestu, a to v zmysle vyhýbania sa neprirodzeným potravinám, čo potom môže často vyzerať ako snaha o návrat k strave lovcov a zberačov, o ktorej potom na stranu ďalšiu môžeme diskutovať, v akom rozsahu má dnes zmysel. Pravdou však je, že v strave malých detí je prebytok sacharidov a mal by sa korigovať. V súčasnej dobe vieme, že organizmus má určité požiadavky na príjem základných živín, a tých sa treba držať. Tzn. vždy najprv v strave kontrolujte množstvo bielkovín, u ktorých je nebezpečný deficit, ale aj prebytok. Až potom hľadajte pomyselnú rovnováhu medzi pomermi energetických substrátov, teda sacharidov a tukov. A to tak, že kľúčová je kvalita surovín, tzn. eliminácia priemyselne spracovaných tukov a sledovanie podielu cukrov, ktoré by mali pochádzať iba z ovocia a zeleniny. Na základe pomeru makrozložiek nastavíte energetickú bilanciu a základ teórie budete mať splnený. Pri prevode do praxe ale zistíte, že narážate na prirodzené reakcie detí v podobe získavania životných skúseností (hľadanie toho, čo im chutí, prípadne čo ich telo aktuálne potrebuje viac), ktoré formujú ich osobnosť a prístup k jedlu. Nutričný výsledok potom bude trochu niekde inde, než bol pôvodný plán, a je to tak v poriadku, nesmiete sa tým nechať vykoľajiť. To najlepšie, čo pre malé dieťa môžete urobiť, je zaistiť kvalitné (= prirodzené) potraviny v čo najširšom spektre variantov a dať dieťaťu možnosť voľby. S ohľadom na fakt, že prirodzene inklinujeme k sladkej chuti, nie som presvedčený, že dieťa samo od seba v takom veku automaticky prejde na striktný low carb, a súčasne ani v situácii absencie nezdravých sladkostí nebude mať možnosť preferovať dominantne sladké jedlá a vytvárať si tak do budúceho života zúfalo nesprávne návyky. Sledujte hlavne to, aby v jedálničku boli k dispozícii zdroje bielkovín, vápnika, železa a omega-3, tzn. určitý podiel živočíšnych potravín by tu byť mal. Pokiaľ budete v rámci tohto prístupu sledovať nutričnú charakteristiku výživy dieťaťa, zistíte, že múdrosť prezentovaná v uvádzanej knihe sa síce tvári ako low carb (z pohľadu porovnania s konvenčným jedálničkom jednoznačne áno), pomery sacharidov a tukov ale stále budú v prospech sacharidov, tzn. v princípe sa stále bude jednať o vysokosacharidovú koncepciu.

Témy:  Chudnutie   Diéta 

Kam ďalej?