Kurzy ATAC

Chuť stravy

Příprava stravy

V drvivej väčšine prípadov konzumujeme potraviny, ktoré boli nejakým spôsobom upravené, a to buď technologicky pri ich spracovaní a výrobe, alebo priamo v kuchyni pri varení. Týmto meníme štruktúru potraviny, obsah látok v nich a samozrejme aj samotnú chuť. Ak je cieľom stravovať sa čo najzdravšie, je potrebné poznať aj základné pravidlá prípravy jedál. Ak sa zameriame na prípravu potravín v domácich podmienkach, najbežnejšou formou je tepelná úprava. Pri vyšších teplotách potraviny menia svoje vlastnosti - najmä štruktúru a chuť.

Pri spracovaní rastlinných potravín dochádza k trom hlavným zmenám:

  1. Mení sa štruktúra vlákniny, čím sa stáva oveľa stráviteľnejšou,

  2. Obsah niektorých látok (najmä fytochemikálií, vitamínov a antinutrientov) je znížený,

  3. Glykemický index celej potraviny sa zvýši.

Pri úprave živočíšnych potravín sa mení najmä štruktúra bielkovín.

V závislosti od zvolenej formy tepelného spracovania sa určuje aj rozsah zmien v potravinách:

1. Naparovanie.
Najčastejšie ho používame na zeleninu. Ide o pomerne citlivú úpravu, ktorá mení vlastnosti potraviny najmenej, je teda veľmi šetrná.

2. Blanšírovanie.
Pri tomto postupe sa potraviny ponoria na krátky čas do horúcej vody a potom sa ďalej upravujú rôznymi spôsobmi. Hlavnou výhodou je odstránenie mikroorganizmov, ktoré môžu prispieť k znehodnoteniu potravín, a zároveň zachovanie väčšiny prítomných živín, ktoré zostávajú týmto krátkym ošetrením nedotknuté. Pri blanšírovaní niektorých druhov ovocia (paradajok, papriky, broskýň) sa ľahšie odlupuje tvrdá šupka, ktorá je ťažko stráviteľná.

3. Varenie.
Pri varení rastlinných potravín sa do vody uvoľňujú určité látky (napríklad vitamíny alebo antioxidanty). Je preto výhodné použiť vodu spoločne s pripravovanou potravinou. Varením mäsa sa mení štruktúra bielkovín, potraviny sa postupne zmäkčujú a stávajú sa jedlejšími.

4. Pečenie.
Pri pečení sa používa oveľa vyššia teplota ako pri predchádzajúcich metódach. Zmeny v potravinách sú preto oveľa väčšie. Napríklad vláknina bude stráviteľnejšia, sacharidy budú viac zvyšovať glykemický index. Na druhej strane však vznikajú aj niektoré škodlivé látky. Keďže sa pokrm silno vysušuje, je vhodné v priebehu pečenia potraviny podlievať vodou, aby sa nepripálili.

5. Grilovanie.
Grilovanie je veľmi rýchla tepelná úprava, ktorá výrazne ovplyvňuje chuť potravín. Pri nadmernom varení však zároveň vznikajú látky, ktoré majú rakovinotvorné účinky. Nie je to teda zdravá metóda, a preto je rozumné obmedziť ju na minimum.

6. Smaženie.
Ide o jednu z najmenej žiaducich foriem prípravy potravín. Keď sa akékoľvek jedlo smaží v trojobale (zmes strúhanky, múky a vajcia), dochádza pri vysokých teplotách v oleji k prepáleniu všetkých zložiek. Obsah škodlivých látok je často oveľa vyšší ako napríklad pri šetrnom grilovaní. Okrem toho zvyšujeme množstvo nezdravých (prepálených) tukov v pripravovanom jedle. Smaženie je preto najmenej vhodnou metódou vôbec.

7. Varenie v mikrovlnnej rúre.
Mikrovlnné rúry sú veľmi populárnou pomôckou, ktorá značne urýchľuje prípravu jedla. Formy žiarenia, ktoré tieto zariadenia vyžarujú, môžu rýchlym rozkmitáním molekúl v potravine poškodiť štruktúru živín. Všeobecne sa ale prezentuje, že táto forma úpravy nie je zdravotne závadná, jej výhodou je predovšetkým jednoduchosť a dobrá dostupnosť.

8. Zaváranie.
Zaváranie je jedným z najčastejšie používaných spôsobov prípravy potravín, najmä na ich dlhšie uchovanie. Výhodou je, že nie sú potrebné žiadne chemické konzervačné látky, takže z tohto hľadiska ide o relatívne zdravý postup. Zaváranie rastlinných potravín pri vysokých teplotách a tlakoch mení štruktúru vlákniny a zvyšuje glykemický index. Je preto vhodné sa vyhnúť používaniu cukrov, ktoré ešte viac zvyšujú glykemický a energetický obsah potravín.

Okrem tepelných foriem prípravy jedál je možné stravu spestriť aj inými, veľmi atraktívnymi spôsobmi:

Fermentácia.
Kvasenie je proces premeny potravín pôsobením určitých mikroorganizmov. Dochádza k zmene štruktúry i zloženiu potraviny, celkovo sa tak zlepšuje jej kvalita - stráviteľnosť, zvyšuje sa obsah niektorých zdraviu prospešných látok a znižuje sa prítomnosť niektorých nežiaducich živín. Takto upravené potraviny sa právom považujú za zdravé a mali by byť neoddeliteľnou súčasťou každodennej stravy. Typickými zástupcami fermentovaných potravín sú fermentovaná zelenina, fermentované nápoje (najlepšie nealkoholické), mnohé mliečne výrobky (jogurt, kefír, cmar, kyslé mlieko), tempeh alebo sójové omáčky.

Klíčenie.
Proces klíčenia je úplne jedinečný prírodný jav, ktorého výhody by sa mali v kuchyni využívať čo najčastejšie. V zásade ide o situáciu, keď sa akékoľvek semeno v teplom a vlhkom prostredí stáva aktívnym, pričom počas rastu veľmi rýchlo zvyšuje obsah živín a zároveň mení svoju štruktúru. Výsledkom je potravina, ktorá je doslova nabitá živinami - nie nadarmo sa klíčky označujú ako superpotraviny.

Klíčiť možno akékoľvek semená, ale najčastejšie sa používajú obilniny (pšenica, raž, jačmeň, ovos, pohánka, ryža...), strukoviny (hrach, cícer, fazuľa mungo, adzuki, šošovica...), lucerna, tekvicové semená alebo žerucha. Naklíčené potraviny konzumujeme surové, sušené aj varené - všetky tieto formy majú svoje výhody.

Je prospešné zaradiť naklíčené potraviny do svojho jedálnička každý deň, pretože sú zdrojom mnohých dôležitých živín (vitamínov, minerálov, antioxidantov...).

Chuť každého jedla, ktoré konzumujeme, je čisto subjektívny a veľmi individuálny faktor založený na emóciách. Nie nadarmo existuje múdre príslovie "Láska prechádza žalúdkom", v ktorom sa skrýva silná pravda. Jedlo, ktoré konzumujeme, vyvoláva v ľudskom mozgu širokú škálu emócií prostredníctvom signálov vysielaných chuťovými pohárikmi a systémami autonómneho nervového systému spojenými s tráviacim systémom. Z tohto dôvodu si drvivá väčšina ľudí na svete vyberá potraviny podľa chuti a nerieši, z čoho sa skladajú a aké majú ďalšie vlastnosti. Až v posledných rokoch sa vďaka masovému záujmu o výživu istá časť populácie pokúsila hodnotiť výživu aj podľa iných vlastností ako len podľa chuti. Stále však platí, že o tom, čo jeme, rozhoduje u väčšiny ľudí skôr žalúdok (chuť) než rozum.

Vďaka prepojeniu tráviaceho traktu s autonómnou nervovou sústavou dochádza vo vzťahu k jedlu k tvorbe emócií, ktoré môžu ovplyvňovať metabolické procesy v pomerne veľkom rozsahu. Toto má úplne zásadný vplyv na aktuálne aj dlhodobé správanie človeka. Nebrať ohľad na chuť potravín sa preto nevypláca.

Chuť potravín závisí od celého spektra faktorov:

1. Obsahu sacharidov.
Sacharidy vyvolávajú sladký chuťový vnem. Tento pocit (emócia) podporuje tvorbu endorfínov v mozgu, ktoré sa nazývajú "hormóny dobrej nálady". Sacharidy ovplyvňujú hladinu cukru v krvi (jednoduché formy všeobecne zvyšujú hladinu cukru v krvi rýchlejšie ako komplexné). Vysoká hladina cukru v krvi je zdrojom rýchlej energie, takže sacharidy podporujú aktuálny stav vitality organizmu. Produkcia spomínaných endorfínov je okrem iného spojená so zvýšením hladiny cukru v krvi. Chuť potravín spojená s obsahom sacharidov má značný vplyv na správanie organizmu, preto je potrebné dbať na dodržiavanie pravidiel glykemického indexu a glykemickej záťaže.

2. Obsah tuku.
Tuky sú nositeľmi senzorických vlastností potravín - zjemňujú ich chuť. Konzumáciou tučných jedál máme podvedomú tendenciu rozmaznávať sa (tuky v strave majú schopnosť spomaľovať metabolické procesy a navodzovať stavy pokoja).
Čím viac tuku je v jedle, tým chutnejšie je. Tento vzťah je veľmi nebezpečný, pretože tuky sú tiež koncentrovaným zdrojom energie a ich vyšší podiel v strave predstavuje riziko priberania na váhe.

3. Obsah soli.
Slaná chuť je zdrojom zpevňujúcej (dostredivej, koncentrujúcej) energie. Soľ absorbuje vodu, jej chuť vyvoláva emócie spojené s pocitom sily a stability. Je potrebné kontrolovať podiel soli v strave - nadbytok soli zvyšuje krvný tlak, podporuje zavodnenie tela (preťaženie lymfatického systému a opuchy) a predovšetkým zaťažuje obličky. V tejto súvislosti je vhodné kontrolovať príjem potravín s vyšším obsahom soli (typickými príkladmi sú popcorn, slané tyčinky, údeniny, konzervované potraviny, pečivo atď.).

4. Obsah kyselín.
Kyslá chuť pôsobí osviežujúco, z tejto pozície podporuje vitalitu. Príliš vysoký podiel kyselín v strave (ovocie, ovocné čaje, vitamín C...) dráždi sliznicu tráviaceho traktu a podporuje kyslotvorné reakcie.

5. Obsah horčin.
Horká chuť rastlín súvisí s obsahom určitých alkaloidných látok. Rastliny ich vyvíjajú ako súčasť svojich obranných mechanizmov (niektoré jedovaté látky majú horkú chuť), ktoré u zvierat vyvolávajú dojem nebezpečenstva. Väčšina živočíchov (vrátane ľudí) má v génoch informáciu o tom, že sa majú vyhýbať horkým chutiam. Človek je z pozície vývojového štádia svojho vedomia schopný "preprogramovať" tento inštinkt a presvedčiť svoje chuťové poháriky, že horká chuť môže vyvolávať aj príjemné emócie. Typickým príkladom je káva alebo čokoláda.

6. Spôsob prípravy jedla.
V kuchyni používame širokú škálu rôznych úprav: Kombinácia tepla, tlaku, kvasenia (fermentácie) alebo prítomnosti rôznych druhov korenia ovplyvňuje výslednú chuť pokrmu mnohými spôsobmi. Od toho sa potom odvíja emocionálny vzťah k jedlu.

Jedlo vyvoláva rôzne emócie a emócie riadia naše správanie, takže výživa má veľmi významný vplyv na našu osobnosť. Niektoré chute podporujú aktivitu, iné majú tlmiaci účinok, ďalšie sú zdrojom dobrej nálady. Pri hodnotení kvality stravy je teda potrebné dbať predovšetkým na ich chuť. Keďže táto vlastnosť je veľmi dôležitá, zameriavame sa na ňu aj v našich kurzoch, kde pri tvorbe konkrétnych stravovacich plánov v našej vzdelávacej aplikácii ZOF majú študenti za úlohu upravovať jednotlivé suroviny a jedlá tak, aby boli z ich pohľadu čo najatraktívnejšie. K dispozícii majú aj širokú škálu receptov s popisom ich prípravy a kvalitnú fotografiu ako pomôcku. Takto si postupne pri tomto „elektronickom varení“ vytvárajú zvyk hodnotiť kvalitu výživy nielen podľa jej nutričného potenciálu a známych a bežne používaných charakteristík, ale učia sa aj klásť dôraz na to, aby vyvážená strava bola konzumovateľná s chuťou a radosťou.

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Mgr. Petra Kuderová

Kurz Poradca pre výživu a suplementáciu pána Mgr. Martina Jelínka som si vybrala predovšetkým kvôli svojim deťom. Chcela som si rozšíriť znalosti o zdravej výžive a získať nové informácie o skladbe potravín, ktoré deťom podávam. Počas kurzu som tieto informácie získala v komplexnej a ucelenej podobe a vďaka seminárom aj zábavnou formou. Napriek tomu, že som pôvodne nemala v úmysle ja sama poskytovať rady v oblasti výživy, záujem mojich priateľov i širšieho okolia ma uistil, že môžem skĺbiť svoje záľuby s prácou a odovzdávať nadobudnuté vedomosti ďalej. Kurz pána Mgr. Jelínka môžem vrelo odporučiť všetkým, ktorí sa chcú v danej oblasti vzdelať aj tým, ktorí chcú v tomto odbore pracovať. Tento kurz je podľa môjho názoru svojim širokým záberom najobsiahlejším z ponuky na slovenskom trhu.

Mirka Philippi

Kurzy Atac sú precízne spracované kurzy, ktoré nútia človeka zamýšľať sa nad danými témami, premýšľať nad problematikou stravovania z komplexného pohľadu a to ja veľmi oceňujem. Kurzy sú nabité zaujímavými informáciami, ale aj praktickými príkladmi a to, že si človek môže vyskúšať jedálne lístky na dané témy v praxi, je perfektný nástroj na to, aby sme získavali skúsenosti, nielen informácie. Teda motto „Neinformujeme. Vzdelávame." je tu skutočne na mieste. Pán Jelínek mi dal nielen výborný základ do mojej výživovej praxe, ale onen základ zároveň rozšíril a prehĺbil vďaka ďalším, odborne zameraným kurzom, napr. športovej výživy, alebo vegánstvu vegetariánstva. Vďaka celoživotnému prístupu ku kurzom, sa cítim iste vo svojej praxi, pretože mám vždy možnosť nahliadnuť do jednoliatych kapitol a osviežiť si danú tému. Pán Jelínek bol kedykoľvek k dispozícii, ochotný poradiť, pomôcť, za tento jeho prístup som veľmi vďačná. Odporúčam a ďakujem.

Barbora Procházková

Nedá mi to, ale musím byť úprimná. Kurz som začala študovať na dvakrát. Prvýkrát som vydržala mesiac a to v roku 2020. Totálne ma to prerástlo. To množstvo informácií, času stráveného učením, nedala som to. Prečo? Nebola som pripravená, nebola som rozhodnutá. Dostala som druhú šancu, keď ma ľudia okolo mňa povzbudili, že to dám, a to vrátane tímu pána Jelínka. Za to som doteraz vďačná. To čo so semnou dialo v priebehu kurzu bolo neskutočné. Začala som cítiť nový nával energie, novú životnú radosť, dala som potravu, potravu svojmu mozgu, ktorý po tom túžil av tej chvíli som už pripravená bola. Kurz je neskutočná jazda, ktorá o vás veľa vypovie. Vyskúša vaše odhodlanie, vyskúša vašu vôľu, schopnosť si plánovať čas, motiváciu, disciplínu, vyskúša vašu trpezlivosť, ale nielenže vás skúša, neskutočne vás posilní, dá vám nový zmysel vo vašej práci, dá vám nový pohľad na to, ako celé stravovanie uchopiť. Rozhodne ale nečakajte, že vám povie, robte to tak a tak. To ani náhodou a to je to najcennejšie! Dá vám slobodu rozhodnutia, akou cestou sa chcete uberať prostredníctvom informácií o všetkých cestách. Nakoniec ale stojíte len vy, a vaše rozhodnutie, chcem ísť tadiaľto a tadiaľto. Seminárna práca sa pre niekoho môže zdať otrava (áno aj pre mňa to tak bolo: „priznanie“), ale po tom, čo som sa do toho zahryzla som zistila, že až tam som dostala jasnú víziu, ako to chcem robiť. Až pri písaní seminárnej práce sa mi začalo všetko prepájať a povedala som si: „Tak presne takto to chcem robiť“. A to je neskutočný. Áno, nedokážem skrývať nadšenie, radosť a pokoru. Pretože toto všetko cítim po absolvovaní záverečného testu, keď som sa cítila ako super hrdina. A cítim sa tak aj deň potom. A prečo? Pretože tento kurz rozhodne je zaslúžený, a nie je to žiadna dávačka. Bolo to šialený, ťažký a koľkokrát dych vyrážajúce. Ale hlavne to bolo skvelý! Ďakujem celému tímu, ďakujem za to, čo všetko robíte, a koľko vecí, nám zostane k dispozícii aj po dokončení vrátane vášho kontaktu, ktorý je na tom všetkom najcennejší. Ďakujem veľakrát, a prajem veľa takých úprimných referencií, ktoré snáď aj vám dajú silu do ďalšej práce a driny, ktorá jednoznačne za celým vaším systémom je. Klobúk dole.