Kurzy ATAC

Úvod / Všetko o štúdiu / Chuť stravy

Chuť stravy

Příprava stravy

V drvivej väčšine prípadov konzumujeme potraviny, ktoré boli nejakým spôsobom upravené, a to buď technologicky pri ich spracovaní a výrobe, alebo priamo v kuchyni pri varení. Týmto meníme štruktúru potraviny, obsah látok v nich a samozrejme aj samotnú chuť. Ak je cieľom stravovať sa čo najzdravšie, je potrebné poznať aj základné pravidlá prípravy jedál. Ak sa zameriame na prípravu potravín v domácich podmienkach, najbežnejšou formou je tepelná úprava. Pri vyšších teplotách potraviny menia svoje vlastnosti - najmä štruktúru a chuť.

Pri spracovaní rastlinných potravín dochádza k trom hlavným zmenám:

  1. Mení sa štruktúra vlákniny, čím sa stáva oveľa stráviteľnejšou,

  2. Obsah niektorých látok (najmä fytochemikálií, vitamínov a antinutrientov) je znížený,

  3. Glykemický index celej potraviny sa zvýši.

Pri úprave živočíšnych potravín sa mení najmä štruktúra bielkovín.

V závislosti od zvolenej formy tepelného spracovania sa určuje aj rozsah zmien v potravinách:

1. Naparovanie.
Najčastejšie ho používame na zeleninu. Ide o pomerne citlivú úpravu, ktorá mení vlastnosti potraviny najmenej, je teda veľmi šetrná.

2. Blanšírovanie.
Pri tomto postupe sa potraviny ponoria na krátky čas do horúcej vody a potom sa ďalej upravujú rôznymi spôsobmi. Hlavnou výhodou je odstránenie mikroorganizmov, ktoré môžu prispieť k znehodnoteniu potravín, a zároveň zachovanie väčšiny prítomných živín, ktoré zostávajú týmto krátkym ošetrením nedotknuté. Pri blanšírovaní niektorých druhov ovocia (paradajok, papriky, broskýň) sa ľahšie odlupuje tvrdá šupka, ktorá je ťažko stráviteľná.

3. Varenie.
Pri varení rastlinných potravín sa do vody uvoľňujú určité látky (napríklad vitamíny alebo antioxidanty). Je preto výhodné použiť vodu spoločne s pripravovanou potravinou. Varením mäsa sa mení štruktúra bielkovín, potraviny sa postupne zmäkčujú a stávajú sa jedlejšími.

4. Pečenie.
Pri pečení sa používa oveľa vyššia teplota ako pri predchádzajúcich metódach. Zmeny v potravinách sú preto oveľa väčšie. Napríklad vláknina bude stráviteľnejšia, sacharidy budú viac zvyšovať glykemický index. Na druhej strane však vznikajú aj niektoré škodlivé látky. Keďže sa pokrm silno vysušuje, je vhodné v priebehu pečenia potraviny podlievať vodou, aby sa nepripálili.

5. Grilovanie.
Grilovanie je veľmi rýchla tepelná úprava, ktorá výrazne ovplyvňuje chuť potravín. Pri nadmernom varení však zároveň vznikajú látky, ktoré majú rakovinotvorné účinky. Nie je to teda zdravá metóda, a preto je rozumné obmedziť ju na minimum.

6. Smaženie.
Ide o jednu z najmenej žiaducich foriem prípravy potravín. Keď sa akékoľvek jedlo smaží v trojobale (zmes strúhanky, múky a vajcia), dochádza pri vysokých teplotách v oleji k prepáleniu všetkých zložiek. Obsah škodlivých látok je často oveľa vyšší ako napríklad pri šetrnom grilovaní. Okrem toho zvyšujeme množstvo nezdravých (prepálených) tukov v pripravovanom jedle. Smaženie je preto najmenej vhodnou metódou vôbec.

7. Varenie v mikrovlnnej rúre.
Mikrovlnné rúry sú veľmi populárnou pomôckou, ktorá značne urýchľuje prípravu jedla. Formy žiarenia, ktoré tieto zariadenia vyžarujú, môžu rýchlym rozkmitáním molekúl v potravine poškodiť štruktúru živín. Všeobecne sa ale prezentuje, že táto forma úpravy nie je zdravotne závadná, jej výhodou je predovšetkým jednoduchosť a dobrá dostupnosť.

8. Zaváranie.
Zaváranie je jedným z najčastejšie používaných spôsobov prípravy potravín, najmä na ich dlhšie uchovanie. Výhodou je, že nie sú potrebné žiadne chemické konzervačné látky, takže z tohto hľadiska ide o relatívne zdravý postup. Zaváranie rastlinných potravín pri vysokých teplotách a tlakoch mení štruktúru vlákniny a zvyšuje glykemický index. Je preto vhodné sa vyhnúť používaniu cukrov, ktoré ešte viac zvyšujú glykemický a energetický obsah potravín.

Okrem tepelných foriem prípravy jedál je možné stravu spestriť aj inými, veľmi atraktívnymi spôsobmi:

Fermentácia.
Kvasenie je proces premeny potravín pôsobením určitých mikroorganizmov. Dochádza k zmene štruktúry i zloženiu potraviny, celkovo sa tak zlepšuje jej kvalita - stráviteľnosť, zvyšuje sa obsah niektorých zdraviu prospešných látok a znižuje sa prítomnosť niektorých nežiaducich živín. Takto upravené potraviny sa právom považujú za zdravé a mali by byť neoddeliteľnou súčasťou každodennej stravy. Typickými zástupcami fermentovaných potravín sú fermentovaná zelenina, fermentované nápoje (najlepšie nealkoholické), mnohé mliečne výrobky (jogurt, kefír, cmar, kyslé mlieko), tempeh alebo sójové omáčky.

Klíčenie.
Proces klíčenia je úplne jedinečný prírodný jav, ktorého výhody by sa mali v kuchyni využívať čo najčastejšie. V zásade ide o situáciu, keď sa akékoľvek semeno v teplom a vlhkom prostredí stáva aktívnym, pričom počas rastu veľmi rýchlo zvyšuje obsah živín a zároveň mení svoju štruktúru. Výsledkom je potravina, ktorá je doslova nabitá živinami - nie nadarmo sa klíčky označujú ako superpotraviny.

Klíčiť možno akékoľvek semená, ale najčastejšie sa používajú obilniny (pšenica, raž, jačmeň, ovos, pohánka, ryža...), strukoviny (hrach, cícer, fazuľa mungo, adzuki, šošovica...), lucerna, tekvicové semená alebo žerucha. Naklíčené potraviny konzumujeme surové, sušené aj varené - všetky tieto formy majú svoje výhody.

Je prospešné zaradiť naklíčené potraviny do svojho jedálnička každý deň, pretože sú zdrojom mnohých dôležitých živín (vitamínov, minerálov, antioxidantov...).

Chuť každého jedla, ktoré konzumujeme, je čisto subjektívny a veľmi individuálny faktor založený na emóciách. Nie nadarmo existuje múdre príslovie "Láska prechádza žalúdkom", v ktorom sa skrýva silná pravda. Jedlo, ktoré konzumujeme, vyvoláva v ľudskom mozgu širokú škálu emócií prostredníctvom signálov vysielaných chuťovými pohárikmi a systémami autonómneho nervového systému spojenými s tráviacim systémom. Z tohto dôvodu si drvivá väčšina ľudí na svete vyberá potraviny podľa chuti a nerieši, z čoho sa skladajú a aké majú ďalšie vlastnosti. Až v posledných rokoch sa vďaka masovému záujmu o výživu istá časť populácie pokúsila hodnotiť výživu aj podľa iných vlastností ako len podľa chuti. Stále však platí, že o tom, čo jeme, rozhoduje u väčšiny ľudí skôr žalúdok (chuť) než rozum.

Vďaka prepojeniu tráviaceho traktu s autonómnou nervovou sústavou dochádza vo vzťahu k jedlu k tvorbe emócií, ktoré môžu ovplyvňovať metabolické procesy v pomerne veľkom rozsahu. Toto má úplne zásadný vplyv na aktuálne aj dlhodobé správanie človeka. Nebrať ohľad na chuť potravín sa preto nevypláca.

Chuť potravín závisí od celého spektra faktorov:

1. Obsahu sacharidov.
Sacharidy vyvolávajú sladký chuťový vnem. Tento pocit (emócia) podporuje tvorbu endorfínov v mozgu, ktoré sa nazývajú "hormóny dobrej nálady". Sacharidy ovplyvňujú hladinu cukru v krvi (jednoduché formy všeobecne zvyšujú hladinu cukru v krvi rýchlejšie ako komplexné). Vysoká hladina cukru v krvi je zdrojom rýchlej energie, takže sacharidy podporujú aktuálny stav vitality organizmu. Produkcia spomínaných endorfínov je okrem iného spojená so zvýšením hladiny cukru v krvi. Chuť potravín spojená s obsahom sacharidov má značný vplyv na správanie organizmu, preto je potrebné dbať na dodržiavanie pravidiel glykemického indexu a glykemickej záťaže.

2. Obsah tuku.
Tuky sú nositeľmi senzorických vlastností potravín - zjemňujú ich chuť. Konzumáciou tučných jedál máme podvedomú tendenciu rozmaznávať sa (tuky v strave majú schopnosť spomaľovať metabolické procesy a navodzovať stavy pokoja).
Čím viac tuku je v jedle, tým chutnejšie je. Tento vzťah je veľmi nebezpečný, pretože tuky sú tiež koncentrovaným zdrojom energie a ich vyšší podiel v strave predstavuje riziko priberania na váhe.

3. Obsah soli.
Slaná chuť je zdrojom zpevňujúcej (dostredivej, koncentrujúcej) energie. Soľ absorbuje vodu, jej chuť vyvoláva emócie spojené s pocitom sily a stability. Je potrebné kontrolovať podiel soli v strave - nadbytok soli zvyšuje krvný tlak, podporuje zavodnenie tela (preťaženie lymfatického systému a opuchy) a predovšetkým zaťažuje obličky. V tejto súvislosti je vhodné kontrolovať príjem potravín s vyšším obsahom soli (typickými príkladmi sú popcorn, slané tyčinky, údeniny, konzervované potraviny, pečivo atď.).

4. Obsah kyselín.
Kyslá chuť pôsobí osviežujúco, z tejto pozície podporuje vitalitu. Príliš vysoký podiel kyselín v strave (ovocie, ovocné čaje, vitamín C...) dráždi sliznicu tráviaceho traktu a podporuje kyslotvorné reakcie.

5. Obsah horčin.
Horká chuť rastlín súvisí s obsahom určitých alkaloidných látok. Rastliny ich vyvíjajú ako súčasť svojich obranných mechanizmov (niektoré jedovaté látky majú horkú chuť), ktoré u zvierat vyvolávajú dojem nebezpečenstva. Väčšina živočíchov (vrátane ľudí) má v génoch informáciu o tom, že sa majú vyhýbať horkým chutiam. Človek je z pozície vývojového štádia svojho vedomia schopný "preprogramovať" tento inštinkt a presvedčiť svoje chuťové poháriky, že horká chuť môže vyvolávať aj príjemné emócie. Typickým príkladom je káva alebo čokoláda.

6. Spôsob prípravy jedla.
V kuchyni používame širokú škálu rôznych úprav: Kombinácia tepla, tlaku, kvasenia (fermentácie) alebo prítomnosti rôznych druhov korenia ovplyvňuje výslednú chuť pokrmu mnohými spôsobmi. Od toho sa potom odvíja emocionálny vzťah k jedlu.

Jedlo vyvoláva rôzne emócie a emócie riadia naše správanie, takže výživa má veľmi významný vplyv na našu osobnosť. Niektoré chute podporujú aktivitu, iné majú tlmiaci účinok, ďalšie sú zdrojom dobrej nálady. Pri hodnotení kvality stravy je teda potrebné dbať predovšetkým na ich chuť. Keďže táto vlastnosť je veľmi dôležitá, zameriavame sa na ňu aj v našich kurzoch, kde pri tvorbe konkrétnych stravovacich plánov v našej vzdelávacej aplikácii ZOF majú študenti za úlohu upravovať jednotlivé suroviny a jedlá tak, aby boli z ich pohľadu čo najatraktívnejšie. K dispozícii majú aj širokú škálu receptov s popisom ich prípravy a kvalitnú fotografiu ako pomôcku. Takto si postupne pri tomto „elektronickom varení“ vytvárajú zvyk hodnotiť kvalitu výživy nielen podľa jej nutričného potenciálu a známych a bežne používaných charakteristík, ale učia sa aj klásť dôraz na to, aby vyvážená strava bola konzumovateľná s chuťou a radosťou.

Mgr. Martin Jelínek

Mgr. Martin Jelínek

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Bc. Hana Brabec

Kurz Poradca pre výživu a suplementáciu je naozaj veľmi obsažný, niektoré témy si len po niekoľkých mesiacoch sadajú na správne miesto v hlave. Pred kurzom som mala pocit, že sa zaujímam o výživu, ale počas kurzu som si uvedomila, aká objemná je daná problematika. Preberali sme témy, o ktorých som nemala ani páru (termika, energetické tendencie, existencia nadbytku vlákniny, klíčenia, fermentácie, kontraindikácie doplnkov stravy), ale dnes vidím, aké sú dôležité. Napriek tomu mám pocit, že informácie v kurze sú iba základňou, na ktorej budem stavať postupným prehlbovaním daných tém. Veľmi si cením komplexný prístup k danej problematike. Hľadala som kurz, ktorý by nebol zameraný len na podiel makrozložiek, príp. mikrozložiek. Sama som tušila, že s výživou súvisí psychika, že každý je individualita, že rovnaká strava za iných podmienok nebude rovnaká, že by sme nemali v zime jesť to isté čo v lete, atď. Toto všetko som si v tomto kurze overila. Počas celého kurzu nás pán Jelínek učil, že je potrebné rešpektovať individualitu človeka, že všetko je relatívne, že každá akcia má reakciu, a že problematika výživy musí byť holistická, aby bola účinná a že prílišné generalizácie môžu ubližovať. Sama som toto zažila ako zákazníčka, kde mi po zjednodušených radách Výživovej poradkyne bolo stále ťažko a ukrutná zima. Nadšená som z výukovej hry ZOF, prakticky som si precvičila jednotlivé problematiky, dostali sa mi pod kožu vcelku automaticky a oveľa rýchlejšie, než keby som sa ich učila rýdzo teoreticky. Často sa mi objavil „problém“, na ktorý by som možno narazila až v praxi, tu som sa mohla pohrať s tým, ako ho vyriešiť a vďaka tomu som sa naučila zase niečo nové. Je to taká škola hrou. Prínosné boli aj recepty, ktoré mi pri strate inšpirácie pomohli „variť“. Okrem vyššie uvedených benefitov mal pre mňa kurz ešte jednu ohromnú výhodu a to možnosť študovať online. V priebehu kurzu som sa totiž sťahovala do iného mesta (100km) a nebolo by pre mňa schopné v priebehu toho ešte dochádzať do iného mesta.

Nela Peterková

Do kurzu som sa prihlásila s nadšením a zvedavosťou, ale už na začiatku kurzu som vedela, že to prekoná všetky moje očakávania. To, čo som nadobudla za znalostí na polročnom kurze poradcu pre výživu a suplementáciu, mi pomohlo pochopiť zložitú problematiku výživy a stal sa pre mňa odrazovým mostíkom pre môj nový smer v kariére, a to pracovať ako poradkyňa zdravej výživy. Po skončení kurzu ma to silne motivovalo k ďalšiemu štúdiu ešte s väčším nadšením ako na samotnom začiatku. Odporúčam ho teda všetkým, ktorí hľadajú kvalitný zdroj informácií aj precízne spracovaný výukový program.

Diana Glumbíková

Už pár rokov sa z dôvodu vlastného zdravia zaujímam o výživu, zdravý životný štýl, prírodnú liečbu a východnej filozofie a náuky. Jedného dňa mi prišla na myseľ myšlienka, že by som začala študovať v ucelenom kurze pod vedením lektora so skúsenosťami, aby som sa o zdraví mohla dozvedieť ešte viac a dokonca skúsiť pomôcť stravou sebe aj ostatným a začať sa živiť tým, čo ma baví. Pri hľadanie kurzu ma v prvom rade oslovilo, že kurz Poradca pre výživu a suplementáciu je kompletne online, potom som si o ňom čítala viac a veľmi ma zaujal jeho rozsah, dĺžka, počet študijných hodín, zaradenie východných teórií. Vyhovovala mi online forma, pretože som mohla študovať kedy chcem a kde chcem. V priebehu celého kurzu som sa dozvedela mnoho nových informácií o výžive a zdravie, v oblasti suplementov mnoho prírodných doplnkov stravy a ako nimi pomôcť pri rôznych zdravotných problémoch. Veľmi sa mi páčil holistický pohľad na zdravie a výživu, skĺbenie západných a východných výživových teórií, možnosť vyskúšať si jedálničky v online výukovej hre. Pán Magister Jelínek mi bol kedykoľvek k dispozícii a vždy ochotne odpovedal a poradil. Snaží sa, aby z jeho kurzu vyšli ľudia naozaj znalí výživy a zdravia a aby sa zameriavali vo svojej praxi na hľadanie príčin chorôb aj v súvislosti so stravou. Nenaučila som sa iba zostaviť jedálniček na mieru na základe kalórií, makro a mikroživín, ale aj do neho zahrnúť acidobázickú rovnováhu, termický vplyv potravín a energetické tendencie potravín, vnímať každú bytosť ako individuálne a že každý človek potrebuje individuálne jedálniček podľa jeho aktuálnych potrieb. Skutočne ma počas šiestich mesiacov kurz naučil, ako viesť vlastnú prax v oblasti výživy a po dokončení vnímam, ako všetky informácie do seba zapadli a cítim, že získané znalosti naozaj dokážem uviesť do svojho poradenstva a pomôcť ľuďom s výživou. Veľmi mi pomohla seminárna práca, ktorú sme dostali na konci kurzu na overenie našich znalostí. Dostali sme skutočný prípad z predchádzajúcej prax pána Magistra a museli si lámať hlavu a premýšľať, ako skĺbiť tie východnej a západnej teórie, hľadať príčinu zdravotných ťažkostí a na základe získaných informácií a individuality klienta zostaviť jedálniček. Tejto seminárnej práce som sa trochu obávala, ale bola mi obrovským prínosom, kde som si skúsila, ako naozaj postupovať. Tiež sa mi veľmi páči prístup pána Magistra po dokončení kurzu, že je ochotný nám v našej vlastnej praxi radiť a razí heslo, že absolvent je kolega, nie konkurent. (Samozrejme tiež preto, aby sme mu nerobili hanbu :)). Som rada, že som absolvovala kurz a vzdelávala sa u niekoho, kto sa tak úprimne o výživu a zdravie zaujíma a vyvíja sa.