Kurzy ATAC

Energetická bilancia

Energetická bilance

Keď si vyberieme spektrum potravín, ktoré sú pre nás vhodné, a určíme správne pomery živín v snahe vytvoriť si spôsob stravovania, ktorý vyhovuje našim individuálnym potrebám, mali by sme brať do úvahy aj množstvo energie, ktoré telu dodáme. Hodnotené v širšom kontexte musíme kontrolovať tzv. energetickú bilanciu. Toto je druhé pravidlo Zóny optimálneho fungovania (ZOF), ktoré je neoddeliteľnou súčasťou našej filozofie a tvorí jadro štúdia u nás.

Energetická bilancia je pomer medzi príjmom a výdajom energie. Vyvážená bilancia sa dosahuje v situáciách, keď sa množstvo spotrebovanej energie rovná množstvu energie vynaloženej. Rozlišujeme medzi kladnou a zápornou energetickou bilanciou.

Kladná energetická bilancia

Energetická bilance

Vyskytuje sa v situáciách, keď dochádza k nadmernému príjmu energie (veľký objem potravy, nadbytok sacharidov s príliš vysokou hodnotou glykemického indexu alebo záťaže, vysoký podiel tukov...). Prebytočná energia sa ukladá do tukových zásob, telesná hmotnosť sa zvyšuje.

Záporná energetická bilancia

Vyskytuje sa pri veľmi nízkom príjme energie. Telo je nútené využiť dodatočnú energiu uloženú v rezervách. Telesná hmotnosť sa vždy znižuje, metabolizmus sa "prepína" do katabolických pochodov.

Pri práci s týmto pravidlom je potrebné postupovať takto:

Energetická bilance

  1. Mať prehľad o tom, koľko energie (t. j. aký je pomer sacharidov, tukov a bielkovín) obsahujú jednotlivé potraviny (t. j. koľko energie prijímame).
    Na tento účel existujú tabuľkové hodnoty, ktoré sú súčasťou mnohých rôznych programov (vrátane nášho výučbového programu ZOF), ktoré majú možnosť vypočítať tieto parametre.
     
  2. Mať prehľad o tom, koľko energie vydávame.
    Tu je potrebné zohľadniť bazálny metabolizmus, energetický výdaj po príjme potravy, fyzickú aktivitu a energiu potrebnú na spontánne pohyby a rastové požiadavky.

Energia obsiahnutá v potravinách a uvoľnená alebo využitá počas metabolických procesov sa najčastejšie vyjadruje v jednotkách tepla - kalóriách. Jedna kalória je definovaná ako množstvo tepla potrebné na ohriatie 1 g vody o 1 ºC (z 15 ºC na 16 ºC). Toto množstvo tepla je veľmi malé, a preto sa v praxi pri hodnotení výživy zvyčajne používajú jednotky v kilokalóriách (1 kcal = 4180 J). Medzinárodnou jednotkou energie je joule (energia vynaložená pri pohybe 1 kg silou 1 newtonu po dráhe 1 metra). Na prepočet kcal na jouly možno použiť koeficient 4,2 (presnejšie 1 kcal = 4180 joulov = 4,18 kJ).

Prehľad množstva energie vyprodukovanej pri spaľovaní (trávení) jednotlivých živín:

Živiny    v kalorimetri v kcal      v kalorimetri v kJ      v tele kcal      v tele kJ     
Sacharidy                4,1             17,22         4        17
Tuky                9,4             39,48         9        38
Bielkoviny                5,6             23,40         4        17


Presnosť týchto výpočtov je diskutabilná a v praxi v podstate nerealizovateľná.

Problémom je, že:

  1. Nemáme možnosť zistiť presné množstvo každého jedla, ktoré zjeme (nikto v reálnom živote neváži každé sústo, ktoré chce zjesť).
  2. Rovnako nie je možné presne zistiť, koľko živín obsahuje daná potravina (ich množstvo sa mení v závislosti od spôsobu pestovania, skladovania a spracovania).
  3. A nikdy nedokážeme presne vypočítať, koľko energie spotrebujeme pri určitej činnosti.

Preto je nezmyselné zakladať koncepciu stravovania len na počítaní energie. Bohužiaľ, prevažná väčšina ľudí v západnej spoločnosti sa uberá touto cestou, z čoho vyplýva spektrum problémov, ktorým čelia pri zostavovaní stravy a očakávaní jej vplyvu. S energetickou bilanciou je však potrebné pracovať predovšetkým z dvoch dôvodov:

  1. Prvým je kontrola hmotnosti,
  2. Druhým cieľom je zabrániť katabolickým procesom, ktoré vznikajú v situáciách zápornej energetickej bilancie.

Tieto pravidlá rešpektujeme vo všetkých kurzoch, ktoré organizujeme. Nie sme zástancami striktného počítania každej kalórie, v reálnom živote to aj tak nikto dlhodobo nerobí. Súčasťou našej výučby je aj aplikácia ZOF, v ktorej sa študenti učia vytvárať rôzne typy jedálníčkov. Tento program dokáže vypočítať aj energetickú bilanciu, takže si študenti osvoja aj cit pre vyvážené nastavenie tohto parametra.

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Jiří Šorm, DiS.

Kurz ma jednoznačne obohatil a posunul ďalej. Došlo na slová pána Jelínka a všetko si takzvane „sedlo“. Vďaka bohatým a vyvážene podaným informáciám som získal väčší odstup či nadhľad, ako sa v oblasti stravy a zdravého životného štýlu lepšie orientovať a tieto informácie reálne využiť pre seba a svoje okolie.

Mgr. et Mgr. Bohuslav Sedláček

Keď som sa rozhodol, že sa prihlásim na kurz poradcu pre výživu a suplementáciu u Martina Jelínka, očakával som, že sa mi tým otvoria nové dvere poznania. Stalo sa však oveľa viac, pretože za onými dverami bola celá rad ďalších dverí, ktoré vedú do najrôznejších zákutí oblasti výživy. Človek tak počas štúdia poznáva pestrosť rôznych prístupov k otázke výživy a vlastne zisťuje, čo všetko nevie. Ona pestrosť je niečo, čo oceňujem na kurzu najviac. Vzbudzuje totiž ďalšie otázky a doslova motivuje k ďalšiemu, vlastnému štúdiu, hľadaniu a objavovaniu. Z praktického hľadiska som veľmi ocenil dištančnú formu kurzu a teda možnosť študovať on-line, avšak doplnenou možnosťou opýtať sa lektora v prípade akejkoľvek nejasnosti.

Romana Jakubcová

Pre mňa boli rozhodujúcimi faktormi samoštúdium doplnené o možnosť osobných stretnutí, a dĺžka kurzu, ktorá bola predzvesťou kvality. Získala som ucelené, zmysluplné informácie o stravovaní a jeho dôsledkoch doplnené o pohľad východných kultúr. Ohromným bonusom je komplexný prístup k informáciám, on-line poradňa, možnosť ďalšieho vzdelávania či spolupráce s pánom Jelínkom a ostatnými kolegami.