Energetická bilancia

Keď si vyberieme spektrum potravín, ktoré sú pre nás vhodné, a určíme správne pomery živín v snahe vytvoriť si spôsob stravovania, ktorý vyhovuje našim individuálnym potrebám, mali by sme brať do úvahy aj množstvo energie, ktoré telu dodáme. Hodnotené v širšom kontexte musíme kontrolovať tzv. energetickú bilanciu. Toto je druhé pravidlo Zóny optimálneho fungovania (ZOF), ktoré je neoddeliteľnou súčasťou našej filozofie a tvorí jadro štúdia u nás.

Energetická bilancia je pomer medzi príjmom a výdajom energie. Vyvážená bilancia sa dosahuje v situáciách, keď sa množstvo spotrebovanej energie rovná množstvu energie vynaloženej. Rozlišujeme medzi kladnou a zápornou energetickou bilanciou.

Kladná energetická bilancia

Vyskytuje sa v situáciách, keď dochádza k nadmernému príjmu energie (veľký objem potravy, nadbytok sacharidov s príliš vysokou hodnotou glykemického indexu alebo záťaže, vysoký podiel tukov...). Prebytočná energia sa ukladá do tukových zásob, telesná hmotnosť sa zvyšuje.

Záporná energetická bilancia

Vyskytuje sa pri veľmi nízkom príjme energie. Telo je nútené využiť dodatočnú energiu uloženú v rezervách. Telesná hmotnosť sa vždy znižuje, metabolizmus sa "prepína" do katabolických pochodov.

Pri práci s týmto pravidlom je potrebné postupovať takto:

1. Mať prehľad o tom, koľko energie (t. j. aký je pomer sacharidov, tukov a bielkovín) obsahujú jednotlivé potraviny (t. j. koľko energie prijímame).
   Na tento účel existujú tabuľkové hodnoty, ktoré sú súčasťou mnohých rôznych programov (vrátane nášho výučbového programu ZOF), ktoré majú možnosť vypočítať tieto parametre.
    
2. Mať prehľad o tom, koľko energie vydávame.
   Tu je potrebné zohľadniť bazálny metabolizmus, energetický výdaj po príjme potravy, fyzickú aktivitu a energiu potrebnú na spontánne pohyby a rastové požiadavky.

Energia obsiahnutá v potravinách a uvoľnená alebo využitá počas metabolických procesov sa najčastejšie vyjadruje v jednotkách tepla - kalóriách. Jedna kalória je definovaná ako množstvo tepla potrebné na ohriatie 1 g vody o 1 ºC (z 15 ºC na 16 ºC). Toto množstvo tepla je veľmi malé, a preto sa v praxi pri hodnotení výživy zvyčajne používajú jednotky v kilokalóriách (1 kcal = 4180 J). Medzinárodnou jednotkou energie je joule (energia vynaložená pri pohybe 1 kg silou 1 newtonu po dráhe 1 metra). Na prepočet kcal na jouly možno použiť koeficient 4,2 (presnejšie 1 kcal = 4180 joulov = 4,18 kJ).

Prehľad množstva energie vyprodukovanej pri spaľovaní (trávení) jednotlivých živín:

Presnosť týchto výpočtov je diskutabilná a v praxi v podstate nerealizovateľná.

Problémom je, že:

1. Nemáme možnosť zistiť presné množstvo každého jedla, ktoré zjeme (nikto v reálnom živote neváži každé sústo, ktoré chce zjesť).
2. Rovnako nie je možné presne zistiť, koľko živín obsahuje daná potravina (ich množstvo sa mení v závislosti od spôsobu pestovania, skladovania a spracovania).
3. A nikdy nedokážeme presne vypočítať, koľko energie spotrebujeme pri určitej činnosti.

Preto je nezmyselné zakladať koncepciu stravovania len na počítaní energie. Bohužiaľ, prevažná väčšina ľudí v západnej spoločnosti sa uberá touto cestou, z čoho vyplýva spektrum problémov, ktorým čelia pri zostavovaní stravy a očakávaní jej vplyvu. S energetickou bilanciou je však potrebné pracovať predovšetkým z dvoch dôvodov:

1. Prvým je kontrola hmotnosti,
2. Druhým cieľom je zabrániť katabolickým procesom, ktoré vznikajú v situáciách zápornej energetickej bilancie.