Kurzy ATAC

Úvod / Všetko o štúdiu / Sacharidy

Sacharidy

Sacharidy

Sacharidy dodávajú telu rýchlo využiteľnú energiu (1 gram sacharidov obsahuje 17,63 kJ = cca 4 kcal). Podľa toho, aké majú zloženie, sa mení aj rýchlosť, akú z nich v tele táto energia vzniká (najrýchlejšie z tzv. cukrov).

Z chemického hľadiska sa delia na:

1. Monosacharidy

Sacharidy - ovocie

Sú najjednoduchšou formou sacharidov. Molekulárnou štruktúrou sú zastúpené iba jedným cukrom. Tieto cukry už teda nemožno ďalej štiepiť a telo z nich získava energiu ihneď.

Patrí sem:

  • glukóza (hroznový cukor),
  • fruktóza (ovocný cukor),
  • ribóza (prirodzene sa vyskytuje vo všetkých bunkách).

2. Oligosacharidy

Sacharidy - ovocie

Vznikajú spojením dvochdesiatich rovnakých alebo rôznych druhov monosacharidových jednotiek (podľa ich počtu sa nazývajú disacharidy, popr. tri-, tetra-, až dekasacharidy). Najdôležitejšie z tejto skupiny sú disacharidy. Sem sa radí predovšetkým:

  • Sacharóza (repný cukor).
    Vyrába sa z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny a používa sa bežne ako sladidlo v potravinárstve.
  • Laktóza (mliečny cukor).
    Nachádza sa v mlieku cicavcov. V tráviacom trakte je rozkladaná enzýmom laktázou. Pokiaľ je tento enzým nefunkčný, vzniká laktózová intolerancia (prejavuje sa kŕčmi v bruchu a hnačkami).
  • Maltóza (sladový cukor).
    Je oveľa menej sladká ako glukóza pri rovnakej výživovej hodnote (používa sa v potravinárstve napr. pri výrobe piva).

3. Polysacharidy

Sacharidy - ovocie

Majú podobnú štruktúru ako oligosacharidy, ale počet monosacharidových jednotiek dosahuje mnoho sto až tisíc. Na rozdiel od monosacharidov sú vo vode prakticky nerozpustné. Fungujú ako zásobné alebo stavebné látky rastlín a živočíchov. Z hľadiska ich pôvodu ich delíme na:

  • Rastlinné - škroby a vláknina,
  • Živočíšne - glykogén.

O sacharidoch všeobecne platí:

  1. V odlišných množstvách sa nachádzajú v mnohých potravinách.
    Sacharidy s rýchlo využiteľnou energiou sú bohato zastúpené v ovocí, niektorých druhoch zeleniny či niektorých mliečnych výrobkoch, vo veľkých objemoch potom v priemyselne spracovaných potravinách (müsli zmesi aj tyčinky, torty, zákusky, čokolády, cukríky, sladené nápoje…). Naopak sacharidy s pomaly sa uvoľňujúcou energiou sa nachádzajú najviac v obilninách, strukovinách, orechoch a semenách.
  2. V strave by sme sa mali vyhnúť zbytočne vysokému príjmu predovšetkým jednoduchých sacharidov.
    Dôvodom je fakt, že organizmus spracováva túto zložku vďaka produkcii inzulínu (hormón pankreasu, ktorý bráni nadmernému vzostupu krvného cukru) a týmto mechanizmom sa väčšina energie uloží do tukových zásob. Z hľadiska vplyvu na acidobázickú rovnováhu pôsobia inzulín aj sacharidy kyselinotvorne – pri prebytku cukrov v strave či ich nevhodnej voľbe tak dochádza k nežiaducemu odklonu od rovnováhy vnútorného prostredia organizmu, na čo reaguje každá bunka v tele spôsobom svojho správania.
  3. V organizme sa na rozdiel od ďalšieho paliva – tukov – skladujú veľmi zle, a to v podobe svalového a pečeňového glykogénu . Tieto rezervy sú pomerne malé (približne 0,5 kg u priemerného jedinca). Je preto potrebné sa v strave cielene zamerať na systematický príjem sacharidov tak, aby sme získali nielen okamžitý zdroj energie, ale súčasne aj podporovali obnovu glykogénu. Toto platí predovšetkým pri tzv. vysokosacharidových spôsoboch stravovania, ktoré sú všeobecne považované vo vzťahu k ľudskému zdraviu za dlhodobo najvýhodnejšiu koncepciu stravy.
  4. Podľa toho, aké účinky od stravy požadujeme v zmysle získania energie a rýchlosti trávenia, budeme preferovať konkrétnych zástupcov jednotlivých skupín vysokosacharidových potravín. Športovci napríklad nebudú jesť strukoviny krátko pred tréningom, pretože niekoľko hodín trvá, kým sa strávia. Naopak sa nevypláca jesť ovocie, sladené mliečne výrobky alebo piť sladené nápoje krátko pred spaním, pretože rýchlo vytvorená energia z nich komplikuje zaspávanie a stojí za vznikom obezity. V praxi je preto potrebné sa naučiť vyberať také potraviny, ktoré obsahujú správne druhy sacharidov a súčasne aj ich vhodné množstvo.

Sacharidy - ovocie

Základný prehľad zdrojov sacharidov v strave (s rôznym objemovým zastúpením):

  1. Ovocie – fruktóza, sacharóza, vláknina
  2. Zelenina – fruktóza, sacharóza, vláknina
  3. Strukoviny – škroby, vláknina
  4. Obilniny – škroby, vláknina
  5. Huby - vláknina
  6. Orechy – vláknina, oligosacharidy (sacharóza, dextróza)
  7. Mliečne výrobky – laktóza
  8. Mäso – glykogén
  9. Vajcia - glykogén

Pretože je pre naše podmienky a dobu, v ktorej žijeme, prirodzené získavať hlavný zdroj energie zo sacharidov (v bežných situáciách sa stravujeme tak, že v strave prevažujú sacharidy nad bielkovinami a tukmi, nazývame to „vysokosacharidový“ spôsob stravovania), je pri zostavovaní jedálnička potreba pracovať predovšetkým s:

  1. Celkovým množstvom sacharidov v každej porcii aj celodennom stravovaní.
    Príliš málo sacharidov spôsobí nedostatok rýchlo využiteľnej energie, z ktorej vyplýva únava. Naopak vysoké dávky sú základom pre nárast tukových zásob. Je potrebné tak vedieť, aké množstvo je skutočne optimálne pre konkrétneho človeka.
  2. Výberom vhodným foriem sacharidov pre konkrétnu situáciu.
    Existujú situácie, keď potrebujeme energiu veľmi rýchlo, inokedy je zase potrebné zaisťovať jej pomalý a konštantný prísun. To docielime práve pomocou správnej kombinácie potravín, o ktorých budeme vedieť, aké konkrétne druhy sacharidov obsahujú.

Toto je základom, ktorý sa premieta vo všetkých našich kurzoch. V tomto smere je potrebné vedieť, že pri tvorbe jedálničkov nepreferujeme žiadne presné počítanie (počítať konkrétne parametre sa ale učíme, je to nevyhnutné pre správne pochopenie celostného pohľadu na výživu) – dôvodom je okrem iného aj fakt, že obsah všetkých živín v potravinách (teda nielen sacharidov) sa výrazne líši s ohľadom na relatívne široké spektrum faktorov (podmienky pestovania, kvalita pôdy, stupeň zrelosti pri zbere atď.). Nie je preto reálne navrhnúť jedálniček, ktorý by bol takzvane „presný“. Zameriavame sa preto na smery a tendencie, kadiaľ sa metabolizmus uberá alebo kam ho chceme nasmerovať. Obsah živín zohráva dôležitú úlohu, ale primárne v zmysle určitého ich rozpätia v strave, ktoré máme pod kontrolou, nie presných čísel.

 

Mgr. Martin Jelínek

Mgr. Martin Jelínek

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Taťána Juřicová

Hoci som už mala za sebou kurz, ktorý mi oprávňoval na vykonávanie pracovnej činnosti Poradcu pre výživu, mala som pocit, že nadobudnuté znalosti sú nedostačujúce a hľadala som ďalší zdroj informácií. Kurz Mgr. Martina Jelínka ďaleko presiahol moje očakávania. Bola to nielen komplexnosť informácií, ale aj osobnosť lektora a spôsob výučby – samoštúdium a spoločné stretávanie, pri ktorom som sa vždy dozvedela ešte niečo málo navyše, čo v študijných článkoch nebolo. Veľmi oceňujem aj možnosť ďalšej spolupráce a poradenstva pána Jelínka v prípadoch, keď si nebudem istá, aby som neublížila. Je skvelé mať aj naďalej podporu takého odborníka.

Petr a Zuzana Štěpánkovi

Pokiaľ ide o pojem „expert“, rozdeľujeme ľudí na dve kategórie. V prvej sú tí, ktorí o určitej oblasti vedia skutočne veľa. V druhej kategórii sú tí, ktorí o určitej oblasti nielen veľa vedia, ale aj podľa toho žijú. A práve do tej druhej, oveľa vzácnejšej, patrí Mgr. Martin Jelínek. Rozsah jeho vedomostí je dych vyrážajúci. Ešte viac vás ale ohromí jeho túžba sústavne sa rozvíjať a zlepšovať vo všetkom, čo robí. Je živým exemplárom svojho učenia. A pokiaľ si ho dobre prezriete a pochopíte, čo stelesňuje, ihneď máte jasno, že práve jeho rady chcete preniesť do svojho vlastného života. Bez preháňania, tu máte čo dočinenia s ľudským klenotom. Ako po stránke odbornosti, tak charakteru a integrity.

Mgr. Andrea Hrušková

Som mamičkou sedemročnej dcérky, takže denne riešim, ako zostaviť jej jedálniček, aby bol chutný, vyvážený a zdravý. Informácie v kurze Výživa detí mi veľmi pomohli túto dilemu jednoducho vyriešiť. Oceňujem komplexný pohľad Mgr. Jelínka na túto problematiku a veľmi kvalitne spracovaný obsah kurzu.