Štúdium zóny optimálneho fungovania

Oblasť výživy, navyše vo vzťahu k zdraviu, je veľmi diskutovanou problematikou. V podstate tu platí vzťah

čo človek, to iný názor.

Faktom je, že každý máme svoje skúsenosti a súčasne právo slobodného prejavu. Je teda logické, že toľko ľudí na svete má tendenciu „kecať“ do toho, ako máme jesť a čo je takzvane správne.

Toto platí nielen pre laickú populáciu, ale bohužiaľ aj vedecký svet, ktorý má popri bežnej populácii, ktorá stavia svoje tvrdenia väčšinou na subjektívnych skúsenostiach a pocitoch, navyše schopnosť svoje teórie opierať o tzv. vedecké poznatky. Teda konkrétne meranie a hodnotenie. Aj v týchto prípadoch vznikajú názorové rozdiely, a to de facto v rovnakom rozsahu, ako u laikov. Situácia je jednoducho taká, že sme každodenne zahlcovaní odlišnými názormi na to, ako máme jesť. Argumentácia je v takýchto prípadoch vždy logická. O to väčší problém býva urobiť si vlastný názor, prípadne sa dopracovať „pravdy“ o tom, ako má vyzerať správne stravovanie.

Ak chceme v oblasti výživy poskytovať kvalitné vzdelávanie, je potrebné prezentovať názory a teórie tak, aby každý bol schopný si vytvoriť svoj vlastný názor. Bezduché preberanie cudzích názorov nikdy nepovedie k vývoju, ale naopak k stagnácii či úpadku.

Aby sme si vôbec mohli vytvoriť vlastný názor, je nevyhnutné poznať základné pravidlá. Teda pravidlá fungovania ľudského organizmu (predovšetkým metabolizmu, ktorý má primárny vzťah so stravou), zloženie potravín a schopnosť stravy ovplyvňovať správanie jednotlivých systémov v tele vrátane jeho celku.

Otvorene si priznajme, že takýchto pravidiel, vzťahov a zákonitostí vôbec nie je málo. Na prvý pohľad by sa tak mohlo zdať, že naučiť sa hodnotiť stravovanie holistickým spôsobom je príliš zložité. Áno, je to zložité v okamihu, keď budeme za každú cenu chcieť pojať čo najviac informácií a tie potom „škatuľkovať“.

Na holistické vnímanie je potrebné mať (rovnako ako u všetkého ostatného) k dispozícii jednoduchý systém. Taký, ktorý poslúži ako vstupný krok do nikdy nekončiaceho procesu vzdelávania a objavovania nových vecí.

Z týchto dôvodov som vytvoril systém, ktorý tieto požiadavky spĺňa. Vychádza z veľmi jednoduchej logiky:

Ak sa chceme naučiť správne stravovať, musíme si uvedomiť, aký je vlastne skutočný dôvod toho, že jeme.

Je to niečo, nad čím uvažuje veľmi málo ľudí.

Človek si väčšinou povie, že musí jesť preto, aby dodal energiu a základné živiny.

Iný bude argumentovať, že je to síce pravda, ale okrem toho jeme predovšetkým preto, aby sme uspokojili svoje chute. Nie hlad vo svojej skutočnej podstate (s ním sa v modernej civilizácii za bežných podmienok prakticky nestretneme), ale chuť. Teda emóciu previazanú s konzumáciou konkrétnej potraviny.

Tieto názory nie sú zlé ani chybné. Sú iba čiastkovými prvkami v holistickom poňatí stravovania.

Tajomstvo skutočného dôvodu toho, prečo vlastne jeme, spočíva v tom, že strava je veľmi významným prvkom vedúcim k tomu, že sa cítime dobre. Povedané inak - pomocou jedla sa snažíme uviesť celú svoju bytosť do stavu, ktorému hovoríme Zóna Optimálneho Fungovania (ZOF).

Zóna optimálneho fungovania je stav, kedy telo aj myseľ konkrétnej individuality funguje v konkrétnej situácii optimálnym spôsobom.

Toto znamená, že ZOF je neustále premenlivá a závisí od nasledujúcich faktorov:

1. Genetická výbava, ktorú sme získali po predkoch,
2. Prostredie, v ktorom žijeme (kvalita vzduchu, elektrosmog, biorytmy, slnečné žiarenie),
3. Spánkový režim,
4. Pohybová aktivita,
5. Emočný stav,
6. Strava, ktorú jeme (zloženie, kvalita, množstvo, spôsoby jej úpravy).

Všetci vyvíjame každý deň rôzne aktivity:

• Manuálne pracujúci vyžadujú od svojho tela inú formu záťaže ako ľudia pracujúci hlavou.
• Športovec má úplne odlišné požiadavky a predstavy, ako by jeho telo aj myseľ mali fungovať, v porovnaní s človekom, ktorý celý deň sedí na zadku a nevyvíja žiadnu aktivitu.
• Inak tomu bude aj pri organizme ľudí pracujúcich na smeny.

Ľudský metabolizmus, ktorý je neodmysliteľne prepojený s mysľou, má jednu úžasnú vlastnosť: Pružnú schopnosť adaptácie, čiže prispôsobenie sa podmienkam, v ktorých sa nachádzame.

Z toho jasne vyplýva, že nemôže existovať iba jeden jediný správny spôsob stravovania.

U každého človeka to bude z dôvodu vyššie menovaných bodov vyzerať inak.

Zóna optimálneho fungovania teda vychádza zo schopnosti adaptácie. Záleží preto len na nás, na akú úroveň vlastného fungovania sa chceme posunúť. Napríklad vrcholový športovec, ktorý trávi na športovisku 6 až 8 hodín denne, sa k tomuto stavu musí priebežne prepracovať. Neoddeliteľnou súčasťou tohto procesu je aj strava, ktorá bude musieť vyzerať úplne inak, než u nešportovcov. Akonáhle sa strava neprispôsobí, skôr alebo neskôr dôjde k odklonu od rovnováhy niektorého zo systémov ovplyvňujúcich jeho metabolizmus a celý systém sa zrúti. Teda stav, keď telo už nemôže (v psychosomatickom poňatí vzniká choroba ). Typickým príkladom pri výžive športovcov je nedostatok horčíka, ktorý ovplyvňuje nervosvalovú koordináciu (čiže úroveň svalového napätia) – pri vyššej fyzickej záťaži potom vznikajú svalové kŕče, kedy hrozí vážne zranenie.

Príklad so športovcami je možno extrémny. Tieto situácie ale vznikajú pri odklone od rovnováhy u každého. Iba v iných situáciách a v odlišnom rozsahu.

Ak sa naučíme jednotlivé pravidlá a budeme ich rešpektovať, môžeme tvrdiť, že situáciu budeme mať z prevažnej väčšiny pod vedomou kontrolou.

V oblasti stravovania môžeme riadiť Zónu optimálneho fungovania organizmu (metabolizmu) pomocou nasledujúcich pravidiel:

1. pravidlo:
Zloženie stravy
Pokiaľ chceme vedome riadiť správanie svojho metabolizmu patričným smerom, je nevyhnutné vedieť, z čoho sa strava skladá. Z tohto princípu vychádzajú prakticky všetky vedecky podložené výživové teórie. Pretože je západný svet ovládaný racionalitou (snaží sa všetko hodnotiť z pozície ľavohemisférickej logiky), má prevažná väčšina záujemcov o tzv. zdravý životný štýl tendenciu v strave skúmať obsahy jednotlivých živín. Je tomu dokonca prispôsobená aj legislatíva, vďaka ktorej si na väčšine potravín môžeme prečítať, aké živiny vlastne obsahuje. Problém na tejto úrovni spočíva v tom, že nie každý má jasno, o aké zložky stravy by sa mal zaujímať a predovšetkým na aký účel. Prvé pravidlo ZOF, ktoré je potrebné ovládnuť pri snahe vytvoriť správny jedálniček, spočíva preto v základnej znalosti zloženia potravy. Teda aké živiny a približne v akom množstve sa v jednotlivých potravinách nachádzajú. Neznamená to stať sa chodiacou encyklopédiou a nosiť v hlave obrovské množstvo čísel. Na tejto úrovni stačí poznať skutočne iba orientačné hodnoty.

Viac informácií o zložení stravy.

2. pravidlo:
Množstvo energie
Jeden z hlavných dôvodov, prečo vlastne prijímame stravu, je fakt, že nám poskytuje zdroj energie nevyhnutný na život. Výsledná hodnota obsahu energie závisí od množstva jednotlivých makroživín v potravinách (pozri pravidlo 1). Aj napriek tomu, že nie je účelom pri zostavovaní stravovacieho režimu počítať každú kalóriu, ktorú prijmeme, je vhodné mať pod kontrolou celkovú energetickú bilanciu (pomer medzi príjmom a výdavkom energie). Vyplatí sa to nielen kvôli kontrole nadváhy, ale aj efektivite metabolizmu, ktorý by mal byť v rovnováhe na všetkých úrovniach.

Viac informácií o energetickej bilancii.

3. pravidlo:
Vplyv na glykémiu
Glykémia je spájaná primárne s obsahom cukrov v strave a ich vplyvom na tvorbu energie (platí to najviac pri vysokosacharidových režimoch stravovania). Rozlišujeme tu dva pojmy - glykemický index a glykemická nálož. Každá potravina vyvoláva pri trávení glykemickú odozvu, ktorú je možné predvídať či plánovať na základe známych hodnôt glykemického indexu aj nálože. Pokiaľ máme v strave pod kontrolou tieto parametre, zaistíme telu nielen zdroj rýchlej energie, ale chránime naše zdravie pred vznikom inzulínovej rezistencie a cukrovky.

Viac informácií o glykemickej hodnote potravín.

4. pravidlo:
Straviteľnosť
Organizmus spotrebuje na trávenie každého jedla určité množstvo energie. Na základe toho, čo jeme a v akom množstve, môže vznikať po jedle stav únavy. Znalosť úrovne stráviteľnosti každej potraviny nám pomôže zefektívniť celý proces trávenia. Výsledkom je nižšie zaťaženie tráviaceho traktu, väčšia úspora energie a mimochodom aj vyššia aktivita mozgu.

Viac informácií o stráviteľnosti.

5. pravidlo:
Termický vplyv
Väčšina potravín má po konzumácii schopnosť vyvolávať pocity tepla alebo chladu. Táto reakcia ovplyvní fungovanie väčšiny systémov v tele. Má tak priamy vplyv na naše metabolické pochody, teda aj zdravie. Znalosť tejto charakteristiky pomôže zefektívniť celý proces stravovania v situáciách, keď vyjdeme v ústrety aktuálnym aj dlhodobým potrebám organizmu (nutnosť sa prehriať, osviežiť alebo schladiť).

Viac informácií o termickom vplyve stravy.

6. pravidlo:
Acidobázická rovnováha
Pri trávení stravy dochádza k veľmi zložitým biochemickým dejom, ktoré ovplyvňujú aj takzvanú acidobázickú rovnováhu. Tieto pochody sú ovplyvňované voľbou konkrétnych potravín, spôsobom ich úpravy i konzumácie a celkovým množstvom, ktoré zjeme. Charakter stravy tak ovplyvňuje celé vnútorné prostredie organizmu v oblasti kyselinotvorných alebo zásadotvorných pochodov, od ktorých sa odvíjajú všetky zdravotné pochody. Acidobázická rovnováha poskytuje skutočný základ pre optimálne fungovanie každej bunky nášho tela.

Viac informácií o acidobázickej rovnováhe.

7. pravidlo:
Energetická tendencia
Konzumácia stravy má prostredníctvom biochemických reakcií veľmi zaujímavú schopnosť podporovať tendenčné pochody, ktoré ovplyvňujú metabolizmus a správanie jednotlivých orgánov a systémov v tele smerom k procesom uvoľnenia alebo naopak spevnenia. Tieto pojmy sú veľmi zjednodušeným vyjadrením toho, čo východoázijské filozofie označujú ako „jin“ a „jang“. Stravu môžeme považovať za plnohodnotne vyváženú iba v situácii, keď budeme rešpektovať aj toto pravidlo. V opačnom prípade bude mať metabolizmus tendenciu sa odkláňať od rovnováhy, ktorú je možné ovplyvniť iba z pozície kvality týchto energií.

Viac informácií o energetických tendenciách.

8. pravidlo:
Chuť
Chuť jedla je absolútne zásadná a pre väčšinu ľudí dominantný faktor ovplyvňujúci prístup k stravovaniu. Všeobecne platí, že nejeme jedlo, ktoré nám nechutí. Technicky môžeme pripraviť recepty tak, aby vykazovali rovnováhu vo všetkých smeroch (pravidlá 1-7). Pokiaľ ale nebudú chuťovo atraktívne, vyvolajú nechuť (negatívne emócie). Tie ovplyvnia nielen psychiku, ale aj metabolické pochody, ktoré sú riadené emocionálnou stránkou človeka. Je preto potrebné sa naučiť pripravovať pokrmy aj tak, aby zodpovedali chuťovým predstavám každej individuality.

Viac informácií o chuti stravy.

Stravu je možné hodnotiť aj z pohľadu ďalších charakteristík. Týchto 8 je ale základných, pretože ovplyvňujú metabolizmus a celé naše zdravie najväčšou mierou.

Systém práce s týmito pravidlami je veľmi jednoduchý a spočíva v dvoch základných krokoch:

1. Naučiť sa ich.
Vzhľadom na ich počet by to nikomu nemalo robiť problémy.

2. Chcieť sa s nimi hrať.
Hrať tak, aby na konci nášho snaženia bol tanier plný jedla, ktorého zloženie, množstvo a pomery surovín i živín, množstvo energie, glykemickú hodnotu, úroveň stráviteľnosti, termický dopad, acidobázická aj energetická tendencia a výsledná chuť receptu ovplyvňovali ako celok fungovanie nášho organizmu tak, aby všetko doslova šliapalo ako švajčiarske hodinky.

Pokiaľ sa nám podarí všetko skĺbiť tak, aby čiastkové pravidlá zodpovedali požiadavkám tela i mysle, budeme sa nachádzať v Zóne optimálneho fungovania. Všetko bude v poriadku, pretože povedieme celú bytosť požadovaným smerom. Navyše tak, aby sme rešpektovali vlastné zdravie, čo by malo byť alfou omegou celého nášho snaženia.