Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Slávka Čabalová
Niekoľko mesiacov predtým, ako som sa rozhodol absolvovať tento kurz, som skúmal možnosti na Slovensku a v Českej republike. Väčšinou to boli kurzy, ktoré trvali 3 až 5 dní. Chcela som však niečo komplexnejšie, čo by mi poskytlo viacero pohľadov na výživu ako celok. Som veľmi spokojný s informáciami v tomto kurze, ale nielen to. Až ako absolvent môžem získať radu od poradne pre absolventov a navyše sa môžem ďalej vzdelávať. Spôsob, akým pán Mgr. Martin Jelínek vzdeláva ľudí výnimočne.Dúfam, že na jar si nájdem čas a prídem z ďalekého východu (Košice) na detoxikačný víkend a budem môcť pána Jelínka spoznať osobne.
Mgr. Barbora Součková
Vplyvom životného štýlu na zdravie sa zaoberám od strednej školy, kde som sa prvýkrát stretla s prepojením medzi tým, ako ľudia žijú, a tým, ako ich ovplyvňuje nezdravý životný štýl. Hľadal som kurz, ktorý by mi pomohol zhrnúť a zjednotiť informácie, ktoré sa na nás valia zo všetkých strán. Objavil som kurzy Martina Jelínka, ktoré sú koncipované veľmi jasne, prehľadne a logicky. Veľmi oceňujem celú koncepciu štúdia, ktorá sa zameriava na výživu s vplyvom na zdravie z mnohých hľadísk.xZákladný kurz Výživa a výživový poradca som doplnila o kurz Výživa detí. Znalosti získané z oboch kurzov využívam vo svojom profesionálnom živote a ako matka troch malých chlapcov.
Ing. Kateřina Sanetrníková
V rámci svojej práce v oblasti výživy som hľadala vhodný kurz, ktorý by ma posunul ďalej. Keďže som však mama troch malých detí, bolo pre mňa ťažké dochádzať každý týždeň na kurz výživy. Až kým som nenarazila na online kurz Poradca pre výživu a výživové doplnky, ktorý ma oslovil svojím širokým záberom, formou štúdia a pohľadom na výživu z viacerých oblastí. Kurz bol pre mňa veľmi užitočný a potvrdil mi, že sa uberám správnym smerom. Na kurze som si prehĺbila svoje vedomosti v tejto oblasti a získala množstvo nových informácií. Kurz vrelo odporúčam každému, kto má skutočný záujem pomáhať druhým a nejde mu len o certifikát.