Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Ing. Markéta Petrová
Kurz „Poradca pre výživu a suplementáciu“ je báječný komplexný a ucelený návod, ktorý mi pomohol lepšie sa zorientovať v oblasti výživy človeka, jeho zdravia aj problematiky suplementácie. Z časových dôvodov som si vybrala online verziu kurzu, takže som štúdium mohla prispôsobiť svojmu času. Jednotlivé témy sú prehľadne, jednoducho a čítavo spracované a veľmi ma bavila. Systém mentálnych máp chválim najviac, vďaka nemu sa pre mňa každá lekcia stala oveľa prehľadnejšou a lepšie zapamätateľnou a navyše podporil aj moju kreativitu. Pokiaľ sa o oblasť zdravého stravovania a životného štýlu zaujímate, potom je tento kurz jednoznačne to pravé orechové.
Monika Patrmanová
Kurzy pána Jelínka sa mi veľmi páčia. Musím povedať, že som štúdium Poradca pre výživu začala ako úplný laik. Živila som sa už pár rokov zoštíhľujúcimi "práškovými" koktailmi, pretože som nevedela ani variť, ani som nevedela, čo mám jesť. Za pár mesiacov v kurze som dostala taký prehľad, že si po prvé denne varím všetky jedlá a za druhé som schudla na požadovanú váhu, ktorú si navyše viem udržať. Mám výborný pocit, že moja strava je zdravá a vyvážená. V žiadnom prípade sa nijako neobmedzujem v palete jedál a chutí, naučila som sa však aké veľké porcie sú pre mňa dostačujúce, čo jesť, aby som zostala dlhšie nasýtená, ako zaháňať chuť na sladké, ako odkysliť svoje telo a udržiavať ho v acidobázickej rovnováhe, čo jesť pred a po cvičení a mnoho ďalších "kúziel". Už niekoľko rokov pracujem v Austrálii ako zdravotná sestra a kurzy p. Jelínka ma tak nadchli, že som sa rozhodla otvoriť svoju výživovú poradňu a odovzdávať tieto cenné informácie ďalej mojim klientom. Veľmi pekne ďakujem pán Jelínk a teším sa na absolvovanie ďalších Vašich kurzov.
Nikola Zubrová
Do kurzu výživového poradcu som sa prihlásila z vlastného rozhodnutia a som nesmierne rada, že som tak urobila, získala som tým veľké množstvo nových znalostí v zrozumiteľnom podaní. Aj napriek značným obavám som podstúpila aj štátnu skúšku, ktorá mi dala nové skúsenosti do života a odvahu nebáť sa. Vďaka štátnej skúške som tiež mala tú možnosť spoznať pána a pani Jelínkovi, ktorí ma prekvapili svojou sympatiou a inšpirujúcou povahou. Veľmi im týmto ďakujem za skvelú prípravu na skúšky. Do budúcnosti by som chcela pomáhať ľuďom s ich jedálničkami a odstrániť názor, že zdravá strava je drahá, má plno nezohnateľných exotických potravín, a že redukcia hmotnosti musí znamenať len hlad a jedlo, ktoré nikomu nechutí. Často stačí iba pár malých úprav a výsledky na seba nenechajú dlho čakať.
