Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Petra Menšíková
Pán Jelínok, chcela by som Vám veľmi poďakovať za možnosť vzdelávať sa pod Vašim vedením v odbore poradenstvo vo výžive. Na rozdiel od študijných rokov, som sa na každú prednášku veľmi tešila a som vďačná za túto skúsenosť a veľa prínosných informácií. Tiež voľba školiteľov je super a tým, že je každý prednášajúci, z iného "cesta", prináša na danú tému, iný spôsob osvety a to vnímam ako veľký prínos. V každom prípade to nebol môj posledný kurz "u Vás" a hneď ako mi možnosti dovolia, budem sa tešiť opäť na videnie ;-) Tiež veľmi vítam Vašu ústretovosť v zodpovedaní všetečných otázok a snahu absolventov, ktorí kurz už absolvovali, motivovať na ich ceste ďalej av rámci svojich možností ich podporovať, čím vloženú investíciu do kurzu robíte zanedbateľnou položkou, ktorá sa mnohonásobne vráti! Majte sa veľmi fajn a vďaka za túto prínosnú skúsenosť!
Mgr. Hana Coufalová
Štúdium dištančného kurzu „Poradca pre výživu a suplementáciu“ ma veľmi posunulo ako odborne, tak filozoficky. Je jedno, či je vašou motiváciou starostlivosti o vlastné zdravie a zdravie blízkych alebo či chcete získať odborné znalosti a ďalej ich uplatňovať profesne. Som presvedčená, že obe skupiny záujemcov budú s náplňou, organizáciou i systémom vzdelávania a možnosťou udržiavať kontakt s odborníkom Mgr. Jelinkom aj po ukončení kurzu veľmi spokojní. Tým, ktorí považujú zdravie za dôležitú hodnotu a chcú na ňom aktívne pracovať od základu prostredníctvom výživy kurz vrelo odporúčam. Verím, že vás bude štúdium rovnako pozitívne nabíjať a inšpirovať v živote ako mňa.
Ing. Soňa Vybíralová
Neverila by som, že mi bude ľúto, že som už kurz dokončila. Štúdium sa mi veľmi páčilo. Dlhú dobu som hľadala kvalitné vzdelanie v tomto odbore. Som vyštudovaný vedec s presahom do medicíny a veľmi som potrebovala dopilovať komplexnejší presah do výživy ľudského organizmu. Kurz dokonca predčil moje očakávania. Pán magister Martin Jelínek je odborníkom vo svojom odbore a po celú dobu kurzu odpovedal na moje otázky. Študenti si prejdú veľmi podrobne komplexným pohľadom na výživu, potraviny, ich vplyv na telo, pohľad na diéty a choroby, doplnky stravy. Navyše pán magister Jelínek je autorom niekoľkých zaujímavých kníh, je veľmi váženou osobou v oblasti výživy, často ho vidíme aj ako hosťa na problematiku výživy v TV. Kurz ATAC veľmi odporúčam a som za neho veľmi rada, obohatil ma vo svojej profesnej kariére. Navyše aj po skončení kurzu som s pánom magistrom Jelínkom v kontakte a môžem sa na neho obrátiť s otázkami, čo si veľmi cením. Som za tento kurz veľmi rada a ďakujem za všetko :)
