Úvod / Čo sa u nás študuje / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Martin Čerman
Spočiatku som šiel do kurzu s obavami, pretože výživa je skôr len môj koníček a žiadne oficiálne vzdelanie alebo prax v odbore nemám. Toto sa čoskoro ukázalo úplne zbytočné, pretože prvé týždne sú venované práve úplným základom a množstvo novej terminológie a novej látky je pri pravidelnom štúdiu a opakovaní bez problémov zvládnuteľné, vrátane záverečných testov. Veľmi oceňujem aj fakt že Mgr. Martin Jelínek sa nesnaží svoje postupy a svoj prístup prezentovať ako to jediné správne, ale skôr študentom dáva prehľad nástrojov, štýlov a možností v prístupe k stravovaniu, aby sa sami rozhodli, čo si vyberú. Následne si to môžu v ZOF aplikácii vyskúšať a porovnať so vzorovým jedálničkom, takže ZOF aplikácia takto vo svojej podstate supluje prácu s klientom a veľmi mi pomohla pochopiť ako funguje naučená teória v praxi. Záverom teda môžem okrem poradcov kurz odporučiť aj začiatočníkom, pre ktorých je to prvý takýto kurz, potreba je hlavne vytrvalosť a odhodlanosť dotiahnuť takto dlhý kurz do konca, inak nič. :)
PaedDr. Zlatava Jakubšová, Ph.D.
Pre absolvovanie kurzu " Poradca pre výživu a suplementáciu " som rozhodla z dvoch dôvodov. Jednak sa o zdravú stravu a zdravý životný štýl dlhodobo zaoberám a chcela som si svoje znalosti rozšíriť. Ďalším dôvodom bolo, že moje profesné zameranie sa týka problematiky športu a práve znalosť správneho stravovania je pre túto oblasť veľmi dôležitá. Kurz Mgr. Jelínka splnil moje očakávania. Získala som komplexné aj formácie o celej oblasti stravovania. Veľmi mi vyhovovala forma samoštúdia, ktorá umožňuje skĺbiť štúdium s pracovným vyťažením. Oceňujem tiež možnosti ďalšej spolupráce a poradenstva. Tento kurz môžem vrelo odporučiť ďalším záujemcom.
Mgr. Vendula Ptáčková
O zdravú stravu som sa zaujímala už dlho. Vo svojej profesii - lekárnika sa stretávam s mnohými pacientmi, ktorí svoj stav chcú riešiť aj inak ako užívaním množstvo liekov. Rozhodujúci okamih a motivácia pre štúdium kurzu Poradca pre výživu a suplementáciu bolo narodenie dcéry a nekomplexný pohľad na výživu. Až v priebehu kurzu som si uvedomila mnoho súvislostí a ucelila pohľad na stravovanie aj z iných uhlov pohľadu. Ďakujem pánovi Jelínkovi za jeho prístup a pozitívnu energiu, ktorú strháva k ďalšiemu štúdiu a premýšľaniu o veciach aj z iného uhla pohľadu.
