Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Jaromír Křivánek
Veľmi ma prekvapil obsah kurzu, bol totiž doslova nabitý informáciami. Veľkým plusom bola výuková hra ZOF, v ktorej sú detailne popísané potraviny vrátane ich podrobného zloženia. Možnosť využívať túto aplikáciu aj po ukončení kurzu je neoceniteľným bonusom. E-mailová komunikácia medzi mnou a lektorom bola veľmi rýchla a prínosná. Žiadne oneskorenie, žiadne čakanie. A ústretové, milé jednanie len podtrhávalo obsahovú kvalitu týchto kurzov. Všetko bolo jasné a prehľadné, preto nemôžem inak, než odporučiť tieto kurzy každému potenciálnemu záujemcovi.
Zdeňka Čubrová
Rekvalifikačný kurz "Poradca pre výživu" som si zvolila po dôkladnom preštudovanie všetkých ponúk na trhu. Páčil sa mi hlavne celostný prístup, roky sa zaujímam o prírodnú medicínu a je mi blízky holistický pohľad na človeka a jeho zdravie. Tomu zodpovedala aj náplň kurzu - všetci traja lektori nám odovzdali poznatky a informácie z rôznych hľadísk, nielen tie obvykle uvádzané, prepojenie najrôznejších aspektov do súvislostí a zároveň nadhľad, aby sa z toho človek nezbláznil :). Otvorili sa mi nové pohľady na celú šírke tejto oblasti a preto som sa rozhodla pokračovať v štúdiu ďalej v polročnom kurze "Poradca pre výživu a suplementáciu". Ďakujem teda Mgr. Martinovi Jelínkovi, MUDr. Pavlovi Dvorskému a Ing. Martinovi Škábovi za prínosné prednášky av neposlednom rade aj pani Jitke Pořízkovej za skvelý organizačný servis.
Martina Sobotíková
Do kurzu som sa neprihlásila z dôvodu, že by som sa chcela stať výživovým poradcom, ale preto, že sa chcem stravovať zdravo a viesť k tomu aj svoje deti. Informácií o výžive, zdravom životnom štýle a pod. je všade okolo veľa. Niekedy až príliš, že sa v nich človek stráca. V kurze som všetky tieto podstatné informácie k výžive našla krásne a prehľadne dávkované v jednotlivých lekciách. Navyše sa kurz venuje aj takým témam, ktorými by mi inak ani nenapadlo sa zaoberať. V tomto smere mi kurz rozšíril obzory. Vďaka novým informáciám som sa tiež vyviedla z niekoľkých omylov v stravovaní. Aj podpora pri štúdiu je veľmi nadštandardná. Akékoľvek doplňujúce otázky som mohla riešiť on-line, prípadne na osobných stretnutiach s lektorom Martinom Jelínkom. Na každom stretnutí som sa dozvedela niečo nové, niekedy prekvapujúce, ale vždy obohacujúce. Ďakujem.
