Úvod / Čo sa u nás študuje / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Jana Merenusová
Prvýkrát som videla pána Jelínka pred pár rokmi na prednáške, kde ma úplne fascinovalo, aké nie ľahké témy vďaka jeho podaniu dávajú zmysel. Máte pocit, že každá diskusia, seminár alebo nejaký z kurzov ubehne ako voda a vy pritom máte zrazu toľko otázok a chuti sa vzdelávať, že vás to núti v jeho úžasných kurzoch pokračovať ďalej a ďalej. Pán Jelínek a jeho skvele premyslený systém výučby je veľmi obohacujúci. Máte zrazu pocit, že ste sa opäť naučili učiť. Je to stav, ako by vám zrazu niekto vlial novú krv do žíl a energiu na plnenie ďalších snov a cieľov a to v akomkoľvek veku:). Ďakujem a teším sa na ďalší z kurzov.
Bc. Martin Karvaš
K tomuto kurzu som sa dostala predovšetkým z vlastnej iniciatívy, keď som si začala uvedomovať, aký kľúčový význam má výživa pre vznik alebo odstránenie zdravotných komplikácií. Mgr. Martin Jelínek sa do mojej pozornosti dostal prostredníctvom svojich prednášok a niekoľkých kníh, ktoré ma zaujali svojou jednoduchosťou, ale zároveň profesionalitou. Preto som sa rozhodol absolvovať kurz, najmä kvalitný, a za taký považujem aj tento kurz. Podľa môjho názoru ide o vhodnú kombináciu poznatkov západnej a východnej medicíny. Na jednej strane rešpektuje dôležité poznatky západnej medicíny, ale zároveň nediskriminuje tisícročné poznatky východných kultúr, či už ajurvédy alebo čínskej tradičnej medicíny. Prioritou tohto kurzu je naučiť vás racionálne pristupovať k tomu, čo môžete denne ovplyvňovať, a zároveň si vytvoriť životný štýl postavený na týchto princípoch. Tento kurz teda nie je liekom, ktorý dočasne utlmí vašu bolesť alebo vyrieši jeden problém. Je to predovšetkým spôsob, ako sa zamerať na príčiny, pochopiť ich a trvalo ich vyriešiť. S nadšením môžem povedať, že tento kurz mi dal veľmi pevné základy v oblasti výživy a suplementácie, na ktorých môžem stavať.
Mgr. et Mgr. Bohuslav Sedláček
Keď som sa rozhodol, že sa prihlásim na kurz poradcu pre výživu a suplementáciu u Martina Jelínka, očakával som, že sa mi tým otvoria nové dvere poznania. Stalo sa však oveľa viac, pretože za onými dverami bola celá rad ďalších dverí, ktoré vedú do najrôznejších zákutí oblasti výživy. Človek tak počas štúdia poznáva pestrosť rôznych prístupov k otázke výživy a vlastne zisťuje, čo všetko nevie. Ona pestrosť je niečo, čo oceňujem na kurzu najviac. Vzbudzuje totiž ďalšie otázky a doslova motivuje k ďalšiemu, vlastnému štúdiu, hľadaniu a objavovaniu. Z praktického hľadiska som veľmi ocenil dištančnú formu kurzu a teda možnosť študovať on-line, avšak doplnenou možnosťou opýtať sa lektora v prípade akejkoľvek nejasnosti.
