Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
MUDr. Renáta Hluchníková
Ako lekárka som sa výživu na teoretickej úrovni učila už niekoľkokrát – ako študentka medicíny a ďalej potom k atestáciám z vnútorného a telovýchovného lekárstva. Po absolvovaní kurzu „Výživa detí“ musím ale konštatovať, že teória a prax sú dve úplne odlišné veci. Vďaka výukovej aplikácii ZOF som si vyskúšala, aké je niekedy ťažké teoretické znalosti implementovať do praxe, teda vytvoriť jedálniček pre konkrétnu osobu s vopred daným nutričným zadaním. Aplikácia ZOF mi poskytla veľa informácií o potravinách – či už z hľadiska zastúpenia makro či mikroživín, ako aj predstavu o energetickej bilancii a konkrétne napr. to, aké ľahké je prekročiť denný odporúčaný príjem soli aj napriek tomu, že sa človek vyhne priemyselne spracovaným potravinám. Vďaka tomuto kurzu som si uvedomila, aké veľké rezervy mám vo svojom vlastnom jedálničku a aj keď som si myslela, že sa stravujem zdravo a racionálne, je neustále čo zlepšovať. Veľmi ďakujem pánovi Jelínkovi a jeho kolektívu, ktorí sa na celom projekte podieľajú. Ich práca mi dáva veľký zmysel.
Bc. Zuzana Kušniráková
Výžive sa venujem od svojich 17 rokov, keď som začala riešiť problémy s hmotnosťou. Mám lekárske vzdelanie a som smutný, keď vidím, akým smerom sa uberá zdravotníctvo v oblasti výživy, prevencie a vzdelávania v tejto oblasti. Všímam si súvislosti výživy a životného štýlu na zdravie človeka. Potrebovala som informácie a vzdelanie v oblasti výživy a našla som ich v kurze ATAC "Poradca pre výživu a výživové doplnky". Vybral som si diaľkovú formu kurzu a bol som veľmi spokojný. Kurz pána Jelínka sa mi páčil pre svoju komplexnosť, všeobecný prehľad, pravdivosť a nezaujatosť voči rôznym výživovým smerom, kde stále rezonuje prepojenie fyzického tela človeka s jeho mysľou, emóciami a výživou. Som vďačná pánovi Jelínkovi za jeho ľudský a profesionálny prístup, tešila som sa z atmosféry na našich stretnutiach raz za mesiac. Ďakujeme.
Tomáš Bína
Pre štúdium v odbore výživy by som si vybral aj nabudúce KURZY ATAC pána Mgr. Jelínka hneď z niekoľkých dôvodov. Základom štúdia je komplexný pohľad na výživu človeka – znalosť ako funguje ľudské telo vo vzťahu k výžive a súčasne znalosť vlastností potravín vo vzťahu k ľudskému telu. Páči sa mi, že kurzy prinášajú objektívne informácie, ktoré sú platné a pri používaní sedliackeho rozumu, sú aplikovateľné naprieč širokou problematikou výživy. Minimálne 50% času je venovaných praktickej tvorbe jedálnička, čo je pre prax nevyhnutné a veľmi užitočné. Veľmi pekne ďakujem.
