Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
MUDr. Ladislav Horváth
Ako praktického lekára sa ma moji pacienti často pýtajú, ako sa správne stravovať. Preto som preštudoval veľa kníh a prešiel niekoľkými kurzami, ale aj naďalej som v záplave rôznych výživových informácií a dezinformácií, výživových štýlov a moderných diét tápal a nenašiel odpovede na moje otázky – až som narazil na p. Mgr. Jelínka a jeho kurzy. Po niekoľkých mesačnom štúdiu sa mi informácie, ktoré som v kurzoch získal, začali postupne spájať do jedného celku a teraz viem mojim pacientom oveľa lepšie poradiť. Pokiaľ si vážite svoje zdravie, premýšľate nad tým, čo jete a pijete a chcete sa v danej problematike zdokonaliť, osobne Vám môžem vrelo odporučiť kurzy Martina Jelínka, predovšetkým kurz Poradca pre výživu. Veľmi sa mi páčila komplexnosť a objektivita, s ktorou pán Jelínek pristupoval k jednotlivým výživovým smerom – so všetkými plusmi a mínusmi. Naučil ma kráčať tým správnym smerom v oblasti výživy. Za to mu veľmi ďakujem!
Ing. Jan Štěpán
Musím sa priznať, že už prvé stretnutie s pánom Mgr. Martinom Jelínkom bolo pre mňa vstupom do úplne nového sveta. Absolvovanie kurzu „Poradca pre výživu a suplementáciu“ mi otvorilo oči a umožnilo mi v prvom rade sa postarať o to, aby sa moja rodina vhodne stravovala a starala sa o svoje zdravie. Neustále počúvam, ako v mojom okolí umierajú ľudia vo veku mnohokrát aj menej ako 50 rokov. Infarkty, rakoviny, mŕtvice... Vďaka kurzom ATAC dnes vieme, ako týmto problémom predchádzať a eliminovať tak až 80% rizík predčasného úmrtia. A najviac si cením možnosti ďalšej spolupráce s lektorom pánom Mgr. Martinom Jelínkom, podľa môjho názoru popredným odborníkom na tému zdravie nielen v ČR, ale aj v Európe.
Marta Ledinská
Moja povaha bola vždy taká, že som každému do jedla "kecal", až prišiel čas dať svojmu koníčku pečiatku schválenia. V našom malom "Československu" je kvalitných učiteľov výživy ako šafranu a pán Jelínek je jednoducho špičkový. Jeho hodiny sú plné kvalitnej výučby a je k dispozícii každému študentovi. Miluje to, čo robí, nezapredal sa žiadnej výživovej vlne ani potravinovým korporáciám. Ako jeden z mála vedie študentov k preklenutiu rozdielov medzi západnou a východnou filozofiou a navyše som si to všetko mohol prakticky spojiť pri tvorbe jedálneho lístka. Až potom človek pochopí, že papier zvládne všetko, ale realita je výzvou.
