Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Gabriela Žídková
Pred 5 rokmi som sa viac začala zaujímať o zdravý životný štýl a posilňovanie. Po celý čas som hľadala informácie najmä na internete a čítala rôzne články. Pred rokom som chcela svoje znalosti prehĺbiť a získať väčší rozhľad. Narazila som na kurzy pána Jelínka, ktoré boli veľmi netradične poňaté. Celkovo sa mi veľmi dobre pracovalo s aplikáciou ZOF, vytváranie jedálnička bolo prínosné do nasledujúcej praxe. Veľmi ma zaujal holistický prístup, ktorý mi pomohol vidieť veci inak a hľadať príčinu aj v psychickej stránke človeka. Bola som veľmi rada aj za vecné informácie ohľadom podnikania vo výživovom poradenstve. V prípade nejasností či otázok bol pán Jelínek pohotový a vždy všetko vysvetlil, objasnil. Ďakujem za možnosť absolvovania kurzu a získania veľkého množstva informácií.
Dominika Hostinská
O výžive som už pred kurzom mala veľa informácií a aktívne som sa danej téme venovala. Avšak kurz Výživy a suplementácie mi ukázal, že je stále kde sa zdokonaľovať a že budú vždy informácie, ktoré ešte nepoznáme. Myslím si, že toto platí v každom odbore a vo výžive potom dvojnásobne. Jedným slovom bol pre mňa kurz skvelý. Pokiaľ hľadáte kurz, z ktorého si chcete skutočne niečo odniesť a naučiť sa, tak tu ste správne. Na kurze sa mi najviac páčil jeho celostný pohľad na výživu a zdravie. Nič nekritizuje. Nič nevyzdvihuje. Predkladá objektívne fakty a na výživu poukazuje z rôznych uhlov pohľadov a výživových smerov. Do toho všetkého je celý kurz pretkaný skutočnou praxou zostavovaním jedálnych lístkov vo výučbovej aplikácii ZOF, ktorá vás skvele pripraví na následnú prácu s reálnymi klientmi. Ak by som sa mohla rozhodovať znova, neváhala by som a vybrala by som znova tento kurz. Ďakujem za skvelú skúsenosť a množstvo nových informácií. Verím, že ich už čoskoro uplatním vo svojej praxi.
Zdeňka Hlavenková
Kurz Martina Jelínka som si vybrala na odporúčanie Mudr. Petra Fořta, ktorého som oslovila bezradná a zmätená z ponuky kurzov, väčšinou nekorektných školiacich firiem. To hovorí samo za seba. Keď sa chcem niečo dobre naučiť, treba brať skúsenosti od tých najlepších :-). Štúdium bolo zábavné a nechalo sa zvládnuť aj pri práci. Som úplne nadšená aj z postudijného servisu. Dnes ešte nepodnikám, ale ochotne dávam rady sebe aj svojim známym.
