Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Autor: Mgr. Martin Jelínek
Odborné zameranie: výživa, vzdelávanie vo výžive
Posledná odborná revízia: 3. 9. 2024
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Zakladateľ ATAC, lektor a autor vzdelávacieho systému v oblasti výživy. Výživovému vzdelávaniu sa systematicky venuje od roku 1999. Je autorom výučbovej aplikácie ZOF a odborných publikácií zameraných na výživu a zdravý životný štýl.
Mgr. et Mgr. Zdeňka Trummová
Okolo zdravého životného štýlu a kvalitnej výživy sa pohybujem zhruba desať rokov. V počiatočných fázach tohto obdobia sa mi podarilo zbaviť tridsiatich kilogramov, ktoré som nazbierala počas školskej dochádzky. Vedela som, že mám kus práce za sebou, ale ešte väčší kus pred sebou – znova nepribrať, cítiť sa dobre, mať radosť z jedla, nevyčítať si ho, a predovšetkým nájsť taký životný štýl, ktorý je udržateľný. V minulosti som vyskúšala veľa prístupov k stravovaniu, ale vždy mi chýbal nejaký zmysluplný prienik nazbieranými informáciami. Kurz výživa detí som začala primárne z profesijných dôvodov, ale z povinnosti sa stala radosť, nové aj minulé informácie začali zapadať do seba a už teraz viem, že týmto kurzom nekončím. Spôsob vedenia kurzu je metodicky veľmi dobre prepracovaný, poskytované informácie a odpovede na otázky sú kompletné. Pán Jelínek ochotne vysvetlí všetko, na čo sú ohľadom študovaného položené otázky. Veľkým pozitívom celého kurzu je plnenie čiastkových úloh vo výukovej hre ZOF. Študent si hneď môže vyskúšať teoretické informácie prakticky a dozvie sa, aký vplyv má pripravený pokrm na najrôznejšie pochody v ľudskom tele.
Mgr. Pavla Stýskalová DiS.
Som rada, že som sa mohla zúčastniť Vášho kurzu. Cením si vašich znalostí, dôvtipu a toho, ako na sebe neustále pracujete a prekonávate "zaryté dogmy". Vďaka Vášmu kurzu som získala rozhľad. Teraz už len tu teóriu uviesť do praxe. Ide to. Pomaly, ale iste prekonávam seba, svoju lenivosť v príprave jedla a predovšetkým sa snažím viac premýšľať nad tým, čo ním ja aj moja rodina. Príde mi to ako včera, čo som začala hltať vaše informácie. Aj keď boli obdobia, kedy sa mi horšie sústredilo a niekedy nechcelo. Napriek tomu ma lákalo dozvedať sa nové a nové informácie o výžive a rôzny pohľad na ňu. Ďakujem za záverečné povzbudenie a trpezlivosť, keď som z rodinných dôvodov všetko ukončovala oneskorene.
Dagmar Sedlářová
Kurzy Mgr. Martina Jelínka sú úplne prehľadné, jasné, výstižné, komplexné. Úlohy, ktoré treba robiť, vás naučia uvažovať o človeku, pre ktorého robíte jedálniček, ucelene, z množstva strán. Nie len slepo počítať kalórie. Tieto kurzy sú pre mňa veľkým prínosom, ktorý ma posunuli o veľký kus dopredu a dávajú mi zmysel.
