Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Martin Linda
Pán Mgr. Martin Jelínek nastavil latku v oblasti vzdelávania skutočne vysoko. Je to kvalitný a prepracovaný vzdelávací systém, ktorý zaujme a naučí základné informácie v oblasti zdravia a výživy. Som veľmi rád, že som tento kurz mohol absolvovať, pretože to bol veľký zážitok od začiatku do konca. Impulz na vzdelanie v tomto smere som mal už pred niekoľkými rokmi, ale tento kurz ma posunul na novú úroveň v ceste za informáciami o stravovaní a zdravie. Kvantum poznania by zvládlo myšlienkovo spracovať menšie množstvo jedincov, keby nebolo myšlienkových máp a svedomito vypracovaných podkladov s občasným zábavným podaním informácií. Podarilo sa spojiť formu spracovania, kvalitné zdroj informácií, otvorený rôznym smerom a zaujať študenta. Dalo by sa o tomto kurze napísať veľa pozitívnych informácií, ale myslím si, že najlepšie je osobná skúsenosť. Ešte raz ďakujem Mgr. Martinovi Jelínkovi za tento kurz a jeho ústretový, trpezlivý prístup k študentom.
Veronika Krčmová
Kurz pána Mgr. Jelínka "Poradca pre výživu a suplementáciu" je presne to, čo som hľadala. Vyhovovala mi online forma štúdia a tvorba myšlienkových máp, vďaka ktorým som sa každý deň na učivo pozrela, a hlavne jeho komplexné pohľad na človeka. Prístup pána Jelínka aj ostatných z kurzu je úplne úžasný, vrelo všetkým odporúčam.
Lucie Horváth Sedláčková
V období covidovej pandémie, keď som bývala v Monaku, som sa rozhodla využiť tento čas pre seba a svoje vzdelávanie. Od 14 rokov sa venujem vrcholovému športu, som boxerka a počas celej svojej kariéry som musela riešiť zhadzovanie do závodnej váhy. Keďže som s boxom začínala v čase, keď sa o športovej výžive zďaleka nehovorilo toľko ako dnes, netušila som, že existujú aj zdravé spôsoby stravovania nielen pri redukcii váhy, ale aj v bežnom živote – nielen pre športovcov, ale pre každého človeka. Preto som si vybrala kurz Výživa v športe a musím povedať, že mi doslova zmenil život. Pomohol mi naučiť sa vnímať potraviny aj svoje telo úplne inak. Uvedomila som si, že výkon nie je len o fyzickej náročnosti tréningu, ale aj o strave, a že všetko spolu úzko súvisí. Len ťažko možno slovami popísať, ako veľmi mi kurz v skutočnosti pomohol. Predtým mi váha často kolísala hore a dole a bola som z toho aj zdravotne unavená. Nedokázala som podávať také výkony, aké som od seba očakávala. Odvtedy, čo spolupracujem s pánom Jelínkom, mám svoju váhu stabilnú. Zároveň jem zdravo, nemusím sa zbytočne obmedzovať a baví ma pestrosť aj farebnosť jedla. Tento kurz mi otvoril ďalšie dvere a za to som veľmi vďačná. Ďakujem!
