Úvod / Všetko o štúdiu / Fermentácia
Autor: Mgr. Martin Jelínek
Odborné zameranie: výživa, vzdelávanie vo výžive
Posledná odborná revízia: 3. 9. 2024
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Zakladateľ ATAC, lektor a autor vzdelávacieho systému v oblasti výživy. Výživovému vzdelávaniu sa systematicky venuje od roku 1999. Je autorom výučbovej aplikácie ZOF a odborných publikácií zameraných na výživu a zdravý životný štýl.
Robin Jastrzembski
Pána Martina Jelínka som spoznal pred niekoľkými rokmi na školeniach o prírodných doplnkoch stravy. Každá jeho prednáška bola veľkým obohatením s celkovým pohľadom na zdravý životný štýl. Preto, keď som narazil na kurz Poradca pre výživu a suplementáciu, bol pre mňa jasnou voľbou, ako sa ďalej rozvíjať. Najviac oceňujem možnosť študovať doma , tvorenie myšlienkových máp, formu každej lekcie prezentované profesionálne v zrozumiteľnom podaní pre širokú verejnosť a možnosť kedykoľvek sa obrátiť na pána Martina Jelínka, ktorý je pripravený pomôcť. Veľmi ďakujem a odporúčam.
Marcela Sikorová
Pred časom som si sama prešla redukciou hmotnosti, keď som začínala s váhou niečo vyše 100 kg. Keď som dostala od svojej poradkyne prvý jedálniček, tak som neverila, koľko toho mám vlastne zjesť – pre mňa to bolo nepredstaviteľné množstvo jedla a niektoré potraviny som chuťovo ani nepoznala. Postupom času, kedy som sa dostávala do "tajov" vyváženej stravy, ma to začalo baviť natoľko, že som sa rozhodla pre zdokonalenie sa :-) Bol mi odporúčaný kurz poradcu pre výživu pána Jelínka. Lekcie sú napísané zrozumiteľne, priebežné testy sú skvelým zopakovaním a videá sú čerešničkou na torte. Pre mňa osobne je dôležité aj to, že pán Jelínek je úžasný lektor, ktorý vás "drží za ruku" nielen do dovŕšenia certifikátu. Kurzy Atac odporúčam a za seba ešte raz ďakujem :)
Edita Michalčáková
Som lektorka jogy a strava s jogou veľmi úzko súvisí. Na svojich kurzoch jógy a aj pri lekciách jogy sa stretávam s rôznymi typmi ľudí. Väčšina z nich rieši stravu alebo po čase ju začne riešiť. V tom mi veľmi pomohol kurz výživového poradcu od pána Jelínka, v ktorom som si ako vegánka usporiadala stravu, ale tiež ma naďalej sprevádza ďalej, aj keď v inom odbore a môžem tak pomôcť ľuďom, ktorí u mňa cvičia jogu. Je veľmi dôležité, čo a ako JETE. Kurzy ATAC sú úžasné z pohľadu nestrannosti, pretože každý je originál a každý sme iný. Prístup pána Jelínka je úžasný a ľudský... Mňa kurzy veľmi pomohli a mám to na celý život. Ďakujem veľmi pekne :-)
