Úvod / Čo sa u nás študuje / Fermentácia
Kvasenie je proces, pri ktorom sa organické látky v potravinách premieňajú na nové látky za účasti enzýmov mikroorganizmov (= baktérií, plesní, kvasiniek).
Existuje niekoľko typov fermentácie (maslová, alkoholová, octová, citrónová, propionová...), vo výžive sa v súvislosti so zdravotnými účinkami najčastejšie cituje kvasenie mliečne:
Pri tomto procese baktérie mliečneho kvasenia (napr. acidofilus) vyrábajú z jednoduchých sacharidov kyselinu mliečnu. V závislosti od konkrétnych druhov použitých baktérií sa líši aj spôsob fermentácie. Napríklad výrobcovia kyslomliečnych výrobkov experimentujú s rôznymi druhmi probiotík, pretože môžu meniť nielen rýchlosť riadeného kvasenia, ale predovšetkým chuť výsledného výrobku (jogurtu, kefíru, syra atď.). Vďaka výraznejšej chuti sa produkty lepšie predávajú.
Okrem mliečnych výrobkov (u niektorých syrov – napr. ementál – sa používa propiónové kvasenie) sa s fermentovanými potravinami mliečneho kvasenia stretávame najčastejšie u:
1. Kvasené zeleniny (pickles).
V tomto prípade je fermentácia prirodzeným spôsobom, ako udržať zeleninu dlhšie čerstvú. Kyselina mliečna zabezpečuje tzv. stabilitu zeleniny v zmysle jej konzervácie (čiastočne aj vďaka obsiahnutej soli), zvyšuje sa obsah vitamínu C a využitie mikroživín, predovšetkým vitamínov B komplexu a niektorých minerálnych látok.
2. Čaje.
Predovšetkým čierneho. Správne nejde o proces mliečneho kvasenia, ale oxidácie, ktorý zvyšuje obsah niektorých alkaloidov (kofeín) a znižuje zastúpenie niektorých antioxidantov.
3. Sójové deriváty - tempeh, miso pasta, natto, sójová omáčka.
V týchto prípadoch fermentácia spôsobuje rozklad mnohých antinutrientov a základných makroživín (čím sa zlepšuje stráviteľnosť potravín), zlepšuje kvalitu zastúpených bielkovín a zvyšuje obsah vitamínu K (K2), ktorý je dôležitý napríklad pre správne využitie vápnika.
4. Pečivá s obsahom kvásku.
Výhodou procesu mliečneho kvasenia je okrem iného baktericídny účinok kyseliny mliečnej a octovej. Kváskové pečivo tak má dlhšiu trvanlivosť a je menej náchylné na plesne.
Je možné fermentovať väčšinu potravín, kde mnohé z nich ale nie sú chuťovo pre väčšinu stravníkov prijateľné, prípadne na komerčnej úrovni dostupné. Výhody konzumácie fermentovaných potravín sú však jasné:
A) Sú ľahšie stráviteľné.
B) Majú lepšiu biologickú dostupnosť dôležitých živín.
C) Majú baktericídne účinky.
D) Obsahujú vyššie množstvo mastných kyselín s krátkym reťazcom (SCFA), ktoré majú významný vplyv na fungovanie črevnej mikrobioty a v konečnom dôsledku ovplyvňujú celý rad funkcií v tele (podpora imunity atď.).
Fermentované potraviny je vhodnejšie tepelne neupravovať, pretože enzýmy probiotických kultúr sa ničia a následne sa znižuje produkcia a aktivita kyseliny mliečnej. Toto ale na stranu druhú nie je všeobecne platná informácia, pretože záleží na tom, akú potravinu fermentujeme a súčasne čím (t. j. akou kultúrou) - typickým príkladom je tempeh natural, ktorý sa naopak odporúča pred konzumáciou tepelne upraviť kvôli deaktivácii ušľachtilých plesní a niektorých produktov ich metabolizmu, ktoré sú používané ako štartér na fermentáciu. Ďalším príkladom môže byť pickles (fermentovaná zelenina), ktorá je po uvarení oveľa ľahšie stráviteľná. Fermentované výrobky je výhodné pravidelne zaraďovať do stravovania, najlepšie každý deň. Praktické uplatňovanie tohto pravidla je vecou zvyku, ktorý študenti v kurzoch poctivo trénujú na vzdelávacej aplikácii ZOF, kde sa vytvárajú jedálníčky pre rôzne situácie.
Mgr. Martin Jelínek
Petra Attafová
Kurz výživového poradcu mi úplne zmenil nielen pohľad na stravovanie ako také, ale aj vnímanie ostatných aspektov života a naozaj ma obohatil o znalosti, ktoré sa premietajú do môjho každodenného fungovania. Za to veľmi ďakujem.
Zdenka Vlčková
Som spokojná nielen s kvalitou a formou kurzu, ale aj s možnosťou ďalšej spolupráce ako s p. Mgr. Jelínkom, tak aj s ostatnými kolegami. Je to veľkým profesným prínosom.
Mgr. Veronika Mičianová, PhD.
Ak sa človek niečoho bojí, mal by sa o tom dozvedieť čo najviac. To bol prvý krok v mojej zdravotnej prevencii. Ako celiatik som zo všetkých strán počúval o rakovine tráviaceho traktu a začal vo mne narastať strach... vtedy som začal premýšľať o tom, ako sa zdravo stravovať pri bezlepkovej diéte a či to vôbec má zmysel. Na druhej strane som ako doktorandka biológie hľadala dobré informácie, ktoré by mi ponúkli niečo, čo som ešte nevedela, a najmä komplexný pohľad na výživu, v ktorej sa v dnešnej dobe ľahko stratíme. S čistým svedomím môžem povedať, že kurz Výživový a doplnkový poradca je absolútne bezkonkurenčný. V prvom rade odporúčam dištančnú formu kurzu, kde je vždy priestor na diskusiu a učenie sa praktických vecí o výžive. Učebné osnovy sú veľmi komplexné a celkový obsah kurzu pokrýva všetky výživové smery. Veľmi sa mi páčila systematickosť a podrobnosť lekcií. Moje osobné poďakovanie a úcta patrí lektorke Mgr. Martinovi Jelínkovi za to, že neustále odpovedá na najrôznejšie otázky a za prístup, ktorý má ku každému bez rozdielu.
