Antioxidanty

Antioxidanty sú látky, ktoré sa nachádzajú v potrave (v prevažnej väčšine v rastlínnej) a ktorých úlohou je ničiť (= neutralizovať, hasiť) tzv. voľné radikály (nestabilné a reaktívne zlúčeniny s nespárenými elektrónmi, ktoré hľadajú ďalší elektrón na vytvorenie stabilnej molekuly - najčastejšími predstaviteľmi sú molekuly kyslíka a dusíka). Všeobecný účinok voľných radikálov spočíva v tom, že ak je ich príliš veľa, dochádza k tzv. oxidačnému stresu (spôsobenému napr. dymom, smogom, UV a röntgenovým žiarením, stresom, zvýšenou spotrebou kyslíka počas cvičenia, metabolickými produktmi a mnohými ďalšími faktormi). Takto vzniknuté voľné radikály v najväčšej miere útočia na náš genetický materiál (DNA) a vznikajú rôzne mutácie, poruchy a choroby.

Aby sme eliminovali negatívne účinky voľných radikálov, musíme mať dostatok tzv. antioxidantov. Aby sa akákoľvek látka mohla považovať za antioxidant, musí brzdiť deštruktívnu činnosť voľných radikálov tým, že im odovzdáva elektróny. Platí pravidlo, že rôzne antioxidanty nás chránia pred rôznymi typmi voľných radikálov v rôznych častiach buniek a v rôznych častiach tela. Účinok jednotlivých antioxidantov nie je izolovaný, ale pôsobí tzv. synergicky (celkový účinok všetkých antioxidantov je väčší ako súčet účinkov jednotlivých látok). V tejto súvislosti je vhodné zamerať sa na používanie zmesí antioxidačných látok, najlepšie prírodného pôvodu, a nie izolovaných antioxidantov získaných syntézou z iných látok.

Antioxidant sa po neutralizácii voľného radikálu sám stáva voľným radikálom. Dôležitou vlastnosťou antioxidantov je, že sa môžu navzájom regenerovať (napríklad vitamín C regeneruje vitamín E).

Existujú dva typy antioxidantov:

1. Tie, ktoré si naše telo vytvára samo.
   Sú to enzýmy, koenzýmy, zlúčeniny obsahujúce síru.
    
2. Látky získané zo stravy.
   Napríklad vitamíny C a E, karotény a rôzne fytonutrienty. Minerály samy o sebe nie sú antioxidanty, ale niektoré z nich sa môžu stať dôležitými zložkami antioxidačných enzýmov produkovaných v tele (selén, železo, mangán, meď, zinok). Najbohatšími zdrojmi sú rôzne druhy ovocia a zeleniny. Antioxidanty sú však prítomné aj v iných potravinách, ako sú obilniny, strukoviny, orechy a semená. Každá potravina obsahuje iné spektrum a množstvo antioxidantov. Značné percento antioxidantov sa zničí počas spracovania potravín. Napríklad vitamín E v olejoch sa stráca počas rafinácie, zatiaľ čo v obilninách sa ničí oxidáciou počas skladovania a mletia na múku. Antioxidanty v ovocí a zelenine, na čele s vitamínom C, sa v kyslíku na vzduchu veľmi rýchlo oxidujú. Niektoré fytochemikálie (najmä bioflavonoidy) sa z potravín zámerne odstraňujú pre ich horkú chuť. Koncentrované dávky antioxidantov možno za bežných podmienok zabezpečiť aj výrobou a rýchlou konzumáciou čerstvo vylisovaných zeleninových a ovocných štiav.

Teória voľných radikálov a antioxidantov je v súčasnosti prijímaná celou vedeckou komunitou. Antioxidantom sa pripisuje široká škála zaujímavých účinkov - odborníci tvrdia, že môžu znížiť riziko viac ako 80 % chorôb - niektorých druhov rakoviny, srdcovo-cievnych chorôb, zápalov, môžu spomaliť proces starnutia a mnoho ďalších. Majú schopnosť podporovať vitalitu organizmu, preto sa s veľkým úspechom používajú na podporu športového výkonu na všetkých úrovniach.