Imunitný systém

Imunita je prirodzená schopnosť organizmu rozpoznávať patogény a odolávať im. V odbornom žargóne sa baktérie označujú ako antigény (= antibody generator = generátory protilátok). Ide o látky, ktoré pochádzajú z vonkajšieho prostredia alebo sa vytvárajú priamo v tele. Najčastejšie ide o vírusy, baktérie, parazity, huby a nádorové bunky. Tie spôsobujú tzv. imunitnú reakciu (= odpoveď), t. j. procesy, ktorými telo reaguje na stretnutie s týmito zárodkami.
Ak je antigén vonkajšieho pôvodu a je schopný vyvolať u citlivého jedinca neprimeranú imunitnú (= alergickú) reakciu, označuje sa ako alergén.
Imunitný systém možno teda zjednodušene opísať ako obranný systém organizmu. Označuje sa ako systém, pretože ho tvorí sieť buniek (biele krvinky), tkanív (kostná dreň) a orgánov (týmus, slezina, lymfatické uzliny), ktoré spolupracujú (aby bránili telo pred útokmi "votrelcov"). Imunitný systém je za normálnych okolností (= u zdravého človeka) natoľko inteligentný, že to, čo by mohlo nášmu zdraviu ublížiť, rozpozná ako škodlivé a urobí všetko, čo je v jeho silách, aby škodlivý faktor zlikvidoval. Zároveň dokáže rozpoznať, čo je neškodné, a nechať to na pokoji. Bežne sa uvádzajú dva základné imunitné mechanizmy:

1. Vrodená imunita.
Označuje sa aj ako neadaptívna alebo nešpecifická. Veľmi rýchlo reaguje na patogény. Hlavným nástrojom nešpecifickej imunity sú predovšetkým:
- fagocytóza,
- funkcie "prirodzených zabíjačov"(NK bunky),
- účinok komplementu.

2. Získaná imunita.
Označovaná tiež ako adaptívna alebo špecifická. Ide o mechanizmy, ktoré vznikajú v procese vývoja (t. j. imunitný systém sa učí rozlišovať antigény a špecificky na ne reagovať). Tento proces vytvára imunologickú pamäť, čo je stav, keď sa v bunkách po stretnutí s neznámym antigénom vytvorí pamäťová stopa. Vďaka tomuto javu sa imunitný systém učí pracovať čoraz efektívnejšie. Proces iniciácie adaptívnej imunitnej odpovede trvá oveľa dlhšie ako vrodená odpoveď, v priemere 3-7 dní. Špecifická imunita sa ďalej delí na protilátkovú imunitu (biele krvinky sú po aktivácii antigénom schopné produkovať veľké množstvo špecifických protilátok) a bunkovú imunitu (lymfocyty intenzívne ničia huby, parazity, vírusy, nádorové bunky a cudzie tkanivá).

Imunitné schopnosti organizmu sú ovplyvnené mnohými faktormi. Medzi tie, ktoré by nás mali najviac zaujímať (v nemalej miere aj preto, že väčšinu z nich môžeme priebežne ovplyvňovať), patria:
- celkový zdravotný stav,
- kvalita výživy,
- fyzický a psychický stres,
- spánkový režim,
- kvalita životného prostredia,
- ročné obdobie,
- vek.

Vplyv stravy na imunitu

Strava má priamy vplyv na fungovanie imunitného systému. Úlohu hrá:
- Množstvo,
- Energetický obsah,
- Obsah živín,
- Zastúpenie antinutričných látok,
- Spôsob prípravy jedla,
- Kvalita použitých potravín.

Stravovanie vrátane používania vhodných a kvalitných doplnkov stravy dokáže zefektívniť činnosť imunitného systému. Strava obsahuje látky, ktoré môžu podporovať, ale aj tlmiť činnosť bielych krviniek alebo činnosť orgánov a tkanív, ktoré tvoria imunitný systém ako celok. V populácii narastá počet ľudí, ktorí majú oslabenú imunitu v dôsledku nevhodného životného štýlu. Správne navrhnutá strava im môže výrazne pomôcť obnoviť rovnováhu. Stále viac však pribúda aj jedincov, ktorí trpia priamo poruchou imunity - najčastejšie alergiami a potravinovými intoleranciami vrátane HIT (histamínovej intolerancie).