Zloženie stravy

S týmto prvým pravidlom, ktoré vytvára vstupnú bránu do správneho pochopenia Zóny optimálneho fungovania (ZOF), sa veľmi dobre pracuje za pomoci konkrétnych hodnôt. Väčšina západného sveta má tak tendenciu stravu hodnotiť na základe spočítaného množstva dôležitých látok, ktoré sa nachádzajú v každej potravine.

Všeobecne ale platí, že podľa druhu a množstva zastúpených živín sa odvíja aj vlastnosti stravy. Teda spôsob, akým potraviny pri ich konzumácii ovplyvňujú:

1. správanie metabolizmu,
2. zdravie,
3. tvorbu emócií v mysli.

Aby sme vôbec mohli so stravou pracovať v prospech svojho zdravia či manipulovať s metabolizmom za konkrétnym účelom (športové aktivity, mozgová činnosť, regenerácia ai), je potrebné nielen zloženie jednotlivých potravín poznať, ale aj vedieť, akým spôsobom sa ktorá zložka pri trávení spracováva a v akom rozsahu má schopnosť ovplyvňovať pochody prebiehajúce v tele.

V zjednodušenej podobe môžeme vnímať zloženie potravín nasledovne:

Na všeobecnej rovine sa v potravinách nachádzajú živiny, ktoré sú zastúpené v pomerne veľkom množstve, nazývajú sa preto makroživiny.

Patrí sem:

1. Bielkoviny,
2. Sacharidy + vláknina,
3. Tuky,
4. Voda.

Tieto látky plnia množstvo funkcií:

1. Riadi základné metabolické pochody,
2. V rôznych formách sú základom pre stavbu buniek,
3. Organizmus je schopný z nich vytvárať energiu (konkrétne zo sacharidov, tukov i bielkovín).

Pri tvorbe akéhokoľvek stravovacieho režimu je vždy potrebné sledovať množstvo a pomery týchto základných živín. Toto je pomerne jednoduché, pretože ich obsah v potravinách je veľmi dobre zdokumentovaný. Každý zaujíma k výžive odlišný postoj – autori niektorých teórií stavajú svoju filozofiu na presnom číselnom vyjadrení obsahu živín v strave, iní sa zase riadia vnútorným pocitom a skúsenosťami.

Pri výučbe jednotlivých výživových teórií sa v našich kurzoch snažíme preferovať holistický (celostný) prístup. Pri hodnotení stravy vo vzťahu k obsahu makroživín to znamená, že je potrebné sa orientovať v ich zastúpení, ale nestavať tvorbu jedálnička iba na ich množstve a pomeroch. Dôležitá je aj intuícia postavená na skúsenostiach (čiže vnímaní toho, akým spôsobom telo reaguje na stravu). Pokiaľ ju skombinujeme s vedecky podloženými znalosťami, získame schopnosť ísť v oblasti výživy skutočne správnym smerom.

Druhou skupinou sú mikroživiny.

Teda látky, ktoré sú zastúpené vo veľmi malom množstve. Majú ale absolútne zásadný význam pre spracovanie makroživín pri ich metabolizácii a rozhodujú o tom, akým smerom sa budú uberať jednotlivé biochemické reakcie. Sú pre život nevyhnutné, väčšinu z nich si organizmus (rovnako ako je to u makroživín) nedokáže vyrobiť a musíme ich tak prijímať stravou.

Nájdeme ich v rastlinných aj živočíšnych zdrojoch potravín, v rastlinách sú ale zastúpené v mnohonásobne väčšom množstve i širšom spektre.

Do tejto skupiny radíme:

1. Vitamíny,
2. Minerály a stopové prvky,
3. Antioxidanty,
4. Fytochemické zlúčeniny, skrátene nazývané fytochemikálie (látky nachádzajúce sa iba v rastlinách a súčasne nepatriace medzi vitamínmi ani minerálmi).

Každá z menovaných skupín je veľmi rozsiahla az chemického hľadiska pomerne zložitá. Nie je našťastie nevyhnutné poznať každý detail. Pre základnú orientáciu vo výžive stačí poznať všeobecné pravidlá. Tie sú jednoduché a transparentné:

1. Tieto látky sa pri svojom pôsobení v organizme vzájomne ovplyvňujú.
V tomto smere je nešťastné myslieť si, že ak budeme prijímať akúkoľvek z nich vo vyšších dávkach, vyriešime tým svoje zdravotné problémy. Cieľom je vyváženosť, ktorú najlepšie zaistíme voľbou pestrej stravy.

2. Väčšinu z týchto živín je vhodné prijímať v strave každý deň.
Iba niektoré z nich je schopné si naše telo ukladať do zásoby, a to na rôzne dlhý čas. Pokiaľ chceme v oblasti stravovania a jej vzťahu k zdraviu kráčať po ceste rovnováhy, je rozumné, aby bol každodenný jedálniček skutočne pestrý a zaisťoval čo najširšie spektrum živín z každej z uvedených kategórií.

3. Nie všetky sú zdraviu prospešné, platí to predovšetkým pre oblasť fytochemikálií.
Najčastejšie sa citujú antinutričné látky, ktoré komplikujú tráviace pochody (spôsobujú nadúvanie a plynatosť – najviac strukoviny), zhoršujú využívanie niektorých živín či rôznym spôsobom poškodzujú naše zdravie. Pri výbere vhodných potravín má význam sa tak zamerať na voľbu takých, ktoré týchto zložiek obsahujú minimum. Ich množstvo navyše môžeme v mnohých prípadoch znížiť rôznymi kulinárskymi alebo technologickými úpravami.

Vyberte si z našich kurzov

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Ďalšie ohlasy absolventov

Vyberte si z našich kurzov

Späť do sekcie Všetko o štúdiu