Úvod / Všetko o štúdiu / Výber potravín pre vyváženú stravu
Predstavte si, že idete nakupovať a túžite po tom zaobstarať si skutočne zdravé potraviny, ktoré budú tvoriť základ celodenného stravovania. Chodíte po supermarkete, pozeráte regály a premýšľate, či pečivo, cestoviny, konzervy, mäso, jogurty, syry, vajcia, cereálie a mnohé ďalšie potraviny sú naozaj v zodpovedajúcej kvalite, alebo sa iba ich kúpou stávame obeťou komplotu potravinárskeho priemyslu. Všetci to poznáme – obaly jednotlivých potravín sú krásne farebné as veselými motívmi, krikľavo popisujú výhody výrobku. Kto by odolal?
Dochádza bohužiaľ k situáciám, keď väčšina ľudí vďaka kombinácii vplyvu reklám, chutí potravín a neznalosti základnej problematiky pri tvorbe vyváženého stravovania skĺzava do zúfalého stereotypu. Ten vyzerá tak, že prevažujú určité skupiny potravín. Najčastejšie mäsové a mliečne výrobky, sladkosti a potraviny s obsahom lepku. Naopak sa nedostáva napríklad zeleniny, ovocia alebo strukovín.
Aj napriek tomu, že existuje nespočetné množstvo výživových teórií, ktoré sa vo svojich odporúčaniach často výrazne odlišujú, na všeobecnej úrovni platí, že strava by mala byť pestrá. S dodržiavaním tohto pravidla je potrebné začať najskôr pri výbere potravín a základných surovín na prípravu pokrmov. V podstate existuje 9 základných skupín potravín, ktoré môžeme jesť. „Môžeme jesť“ znamená, že ich náš organizmus dokáže stráviť a spracovať. Nehodnotíme zatiaľ, či sú niektoré z potravín vhodnejšie viac alebo menej, iba sa pozrime na ich rozdelenie:
Delíme ich na lepkové (obsahujú bielkovinu lepok – pšenica, raž, ovos, jačmeň) a bezlepkové (neobsahujú bielkovinu lepok – napríklad ryža, pohánka, kukurica, proso, amarant, quinoa ai). Lepkové sú náročnejšie stráviteľné, určitá časť populácie má na lepok zvýšenú citlivosť až alergiu, v mnohých prípadoch je preto vhodné ich v strave obmedzovať.
Najčastejšie sa obilniny spracovávajú do podoby múky alebo vločiek. V bežných potravinách sa s nimi stretneme napríklad u pečiva, müsli, sušienok, buchiet, zákuskov, tort, knedlí, cestovín, popcornu… Spektrum takto vyrábaných produktov je nepreberné. Spôsob spracovania a použité ďalšie látky (aditíva) potom určuje, či je taká potravina pre nás viac alebo menej vhodná.
Faktom je, že v našich podmienkach sa jedná o najviac (najčastejšie) konzumované potraviny vôbec. Čím vyšší je ich podiel v každodennej strave, tým viac sa metabolizmus odkláňa od rovnováhy.
Všeobecne platí, že by sme mali mať v každodennom prístupe k stravovaniu pod kontrolou zbytočne vysoký príjem lepkových obilnín, ktoré rovnovážne dopĺňame o bezlepkové zdroje.
Medzi bežne známe strukoviny patrí šošovka, hrach, fazuľa, cícer, sója, arašidy…
Táto skupina potravín nie je tak obľúbená a rozšírená, ako vyššie uvádzané obilniny (výnimkou sú napríklad indická alebo mexická kuchyňa). Dôvodom je predovšetkým ich povesť nadúvavých potravín. Toto je dané obsahom antinutričných látok. Ide o zložky, ktoré špecifickým spôsobom komplikujú proces trávenia – sťažujú vstrebávanie niektorých živín, prípadne sú pre ľudí priam nestráviteľné. Strukoviny sú ale na strane druhej veľmi bohatým zdrojom mnohých dôležitých živín, ako sú bielkoviny, vláknina a tuky. Ich nedostatok sa tiež prejavuje vznikom zdravotných komplikácií. Strukoviny majú potenciál byť bežnou súčasťou každodennej stravy, je potrebné sa ich ale naučiť správne pripravovať – vždy primárne s cieľom čo najviac znížiť obsah problematických antinutričných látok, čo dosiahneme lúpaním, namáčaním, klíčením, fermentáciou, dlhším varením alebo používaním spektra rôznych druhov korenia.
Ponuka zeleniny je skutočne široká. Na výživárske účely má zmysel ju deliť na koreňovú (mrkva, petržlen, zemiaky, cesnak, cibuľa, zeler a ďalšie) a nadzemnú (brokolica, stopkový zeler, vňať, šalát, kapusta, uhorka, paprika, baklažán, kel a iné).
Zelenina by mala nevyhnutnou súčasťou našej každodennej stravy. Dôvodov je niekoľko, medzi najvýznamnejšie patrí vysoký obsah vlákniny, vitamínov a antioxidantov. Z dôvodu vysokého obsahu vlákniny má schopnosť zväčšovať objem stravy. To je dôležité okrem iného aj preto, že obsah energie v zelenine je minimálny, jej prítomnosť v strave v dostatočnom množstve tak výrazne nezasahuje do energetickej bilancie. Konzumácia zeleniny je vo väčšine západných krajín nedostatočná. Bohužiaľ ani jej dostupnosť v patričnej kvalite nie je dvakrát najlepšia.
Zeleninu by sme mali konzumovať najlepšie so slanými pokrmami, minimálne dvakrát denne v surovej, tepelne upravenej aj kvasenej podobe.
Pri ovocí by sme mali rozlišovať, či pochádza z našich zemepisných šírok (jablká, hrušky, slivky, marhule, broskyne, ríbezle, jahody, maliny, egreše a pod.), alebo z exotických oblastí (banány, pomaranče, mandarínky, grepy, kivi, ananás ai).
Rovnako ako zelenina je aj ovocie bohato zastúpené vlákninou, vitamínmi, minerálnymi látkami či antioxidantmi. Súhrnne vzaté má ale mierne odlišné charakteristiky ako zástupcovia zeleniny, od toho sa odvíja aj možnosti práce s ním v každodennom stravovaní.
Všeobecne je vhodné ich konzumovať ako súčasť sladkých pokrmov, minimálne raz denne. Ďalej by sa pomer medzi objemom zeleniny a ovocia mal každý deň pohybovať približne v rozmedzí 2-3:1.
Táto skupina potravín je veľmi koncentrovaným zdrojom živín. Napomáha tomu minimálne zastúpenie vody. Podobne ako pri strukovinách aj tu nájdeme výrazné zastúpenie bielkovín a tukov. Za zmienku ešte stoja aj minerálne látky (vápnik, horčík ai), ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú metabolické pochody. Typickými zástupcami sú mandle, mak, ľan, vlašiaky, kešu, tekvicové či slnečnicové semienka, sezam a mnoho ďalších.
Tragické je, že väčšina ľudí si spája konzumáciu orechov s arašidmi, ktoré patria medzi zdravotne najrizikovejšie vôbec (predovšetkým z dôvodu ich kvality – prebytok soli, obsah plesní a oxidovaný olej).
Z dôvodu vysoko atraktívneho zastúpenia živín je vhodné orechy a semienka konzumovať aspoň raz denne.
Huby v porovnaní s ostatnými skupinami potravín nie sú nabité živinami. Aj tak ale vie dodať telu nemálo významných látok, kde medzi najvýznamnejšie patrí vláknina a niektoré minerály. Dôležité je dôkladne ich tepelne upravovať, aby sa zlepšila ich stráviteľnosť.
Jedná sa o kravské , ovčie alebo kozie produkty z mlieka: Maslo, syry, jogurty, tvarohy, kyšky, kefíry…
Z dôvodu rozličných výrobných postupov nájdeme medzi nimi potraviny rôznej kvality, od čoho sa odvíja aj (ne)vhodnosť ich konzumácie. Z niekoľkých dôvodov sú mliečne výrobky v dnešnej dobe propagované stále viac a ich konzumácia sa bohužiaľ zvyšuje na úkor iných skupín potravín, ktoré naopak v jedálničku zaostávajú. To je potom príčinou zvýšeného rizika vzniku niektorých zdravotných ťažkostí, ktoré sú najčastejšie dávané do vzťahu s prebytkom tukov, laktózy (mliečneho cukru) alebo bielkovín (kazeín, srvátka).
Súčasťou filozofie vyváženého stravovania s celostným prístupom by mala byť snaha živočíšne mliečne výrobky nejesť tak často, ako sa v dnešnej dobe propaguje. U zdravých jedincov je dostačujúce raz denne.
Kurča, morka, bravčové, hovädzie, jahňacie, králičie, kapor, zubáč, losos, pstruh, šťuka, plody mora (krevety, mušle, chobotnice ai).
Sú používané v čerstvom i rôznymi spôsobmi konzervovanom stave, od toho sa odvíja aj ich kvalita. Vždy je rozumnejšie orientovať pozornosť na chudé mäso s menším zastúpením tuku, ktorý iba zvyšuje jeho energetický obsah a podporuje nárast hmotnosti či vznik srdcovo-cievnych problémov. Malou výnimkou sú ryby, ktorých zloženie tuku je špecifické vo vyššom obsahu tzv. omega-3 tukov, ktoré naopak majú na srdcovo-cievny systém pozitívny vplyv. Veľmi diskutovanou oblasťou je kvalita rýb, a to predovšetkým chovaných na farmách. Dôvodom je vysoká koncentrácia živočíchov s rizikom vzniku stresových faktorov a súčasne kvalita kŕmnych zmesí.
Aj u mäsa platí, že je rozumné držať jeho konzumáciu v rozumných medziach, najlepšie maximálne raz denne. V prípade vegetariánstva či vegánstva sa mäso plnohodnotne nahrádza rastlinnými zdrojmi na čele so strukovinami, orechmi, semenami a obilninami.
Prevažujú slepačie, občas sú dostupné aj prepeličie či v extréme pštrosie. Okrem priamej konzumácie sa vajcia spracovávajú do rôznych ďalších potravín – cukrovinky, cestoviny, majonézy a iné.
V tomto smere platí podobné odporúčanie ako v prípade mäsa. Všeobecne totiž konzumujeme príliš veľa vajec, najčastejšie v ich skrytej forme ako súčasť technologicky upravených potravín. Väčšinou sa v rámci pravidiel pestrosti a vyváženosti odporúča ich konzumácia v množstve zodpovedajúcom približne 6-10 vajciam týždenne pre dospelého človeka.
Celý náš jedálniček by sa teda mal „točiť“ okolo týchto kategórií potravín, z ktorých za určitých podmienok vyberáme vhodných zástupcov. Vždy najlepšie v tej najkvalitnejšej možnej podobe (to znamená poznať pôvod a zaistiť ich čerstvosť) av kombinácii s ďalšími vhodnými potravinami tak, aby výsledok zodpovedal našim chuťovým požiadavkám a súčasne aj potrebám vlastného metabolizmu. Aby sme toho boli schopní, treba niečo málo vedieť o zložení jednotlivých potravín. To znamená, aké zdraviu prospešné či škodlivé látky potravina obsahuje. Na základe tejto znalosti potom budeme schopní voliť tých skutočne vhodných zástupcov vo vhodných pomeroch.
Mgr. Martin Jelínek
Miluše Heryšerová
Keďže som vyštudovaný chemický technológ a zároveň sa profesne venujem notifikácii doplnkov stravy, potom študovanie a posudzovanie jednotlivých zložiek v potravinách či doplnkoch stravy je mi zábavou tak aj denným chlebom. Aj keď viem, prečo sú určité látky do jedla pridávané a aké vlastnosti mu dávajú, tak môj hlavný cieľ bol sa týmto zložkám v jedle vyhýbať. Chcela som však svoju znalosť rozšíriť a pochopiť, ako ľudské telo hospodári s jednotlivými makro aj mikro zložkami a aký to má na naše telo vplyv. Dlho som teda hľadala rozširujúce vzdelanie, ktoré by mi pomohlo pochopiť vzťah medzi tým čo jeme a ľudským zdravím. Zároveň som chcela byť schopná zostaviť vyrovnaný jedálniček pre ľudí s individuálnymi požiadavkami. Som veľmi rada, že som sa rozhodla absolvovať dištančný kurz Poradca pre výživu a suplementáciu, ktorý mi priblížil, ako jedlo vnímať z pohľadu východnej i západnej kultúry, a hlavne mi pomohol pochopiť ako a prečo obohatiť svoj jedálniček o určité potraviny vo vzťahu k ľudským chorobám či potravinovým intoleranciám. Chcela by som veľmi poďakovať pánovi Jelínkovi, že vytvoril kurz, ktorý úplne splnil moje očakávania, celú organizáciu, náplň kurzu, prehľadnosť jednotlivých tém a moderného poňatia celého kurzu. Zároveň oceňujem možnosť vyskúšať si pripraviť jedálničky v praxi pomocou ZOF hry. Určite sa chcem aj naďalej vzdelávať v ďalších témach a pokračovať aj v ďalších kurzoch vedených p. Jelínkom.
Jan Pokorný
Po tridsiatich rokoch v bankovníctve som sa rozhodol zmeniť odbor a začať sa viac venovať oblasti nutričnej stravy najmä pre oblasť športu. Pretože som už nechcel študovať žiadnu ďalšiu vysokú školu, hľadal som kurz, ktorý nebude len akási "rýchlokvaška", ale poskytne mi dostatočne široký základ pre tento nesmierne zaujímavý odbor. Kurz Poradca pre výživu a suplementáciu úplne naplnil moje očakávania a maximálne vyhovoval požiadavke získať široké základné znalosti v tomto odbore. Jednotlivé lekcie sú doplnené on-line poradňou, čo prinášalo možnosti interakcie s ostatnými študentmi a odpovede na väčšinou praktické otázky. Celkové mesačné on-line zhrnutie pánom Jelínkom pomohli utriediť si pohľad na tie najdôležitejšie momenty i súvislosti. Mesačné testy potom poskytli spätnú väzbu na priebežnú úroveň znalostí. Záverečná seminárna práca i test boli určite dobrou previerkou celkovo získaných znalostí. Myslím, že tento kurz patrí k tomu najlepšiemu, čo je v ponuke pre štúdium nutričnej stravy, poskytuje skvelé základy v širokej oblasti s následnou prípadnou možnosťou budúcej špecializácie. Veľké poďakovanie patrí pánovi Jelínkovi a celému kolektívu, ktorý sa podieľa na príprave. Som rád, že som zvolil dobre!
Kateřina Kapková
Ďakujem osudu, že ma zaviedol až k Vám. Dva roky som márne bojovala s exemom na rukách. Prešla som si "klasickým" začiatkom, u ktorého mnoho ľudí končí: liečbou kortikoidmi. Potom som si o nich niečo prečítala a utiekla od nich k homeopatikom. Môj zdravotný stav sa o niečo zlepšil, ale stále to nebolo ono. Skúsila som teda – na radu jedného známeho – zmeniť spôsob stravovania. Objavila som pani, ktorá ma uviedla do sveta makrobiotiky. Bola som viac-menej samouk, až kým som na internete objavila Váš kurz "Makrobiotika v českej kuchyni". S nadšením som hltala informácie nielen o tom, ako sa makrobioticky stravovať, ale aj o tom, ako funguje tráviaci systém a ako dokáže správne zvolená a nakombinovaná strava prospieť telu i duši. Váš prvý absolvovaný kurz mi vysvetlil všetky zmeny, ktoré som na sebe zmenou stravovania pociťovala: exem z rúk úplne zmizol a navyše som sa zbavila tráviacich ťažkostí, ktorými som trpela od detstva bez toho, aby ma kedy napadlo ich riešiť. Brala som ich ako "normálnu" súčasť môjho života. O to väčší úžas a radosť vo mne vyvolalo ich zmiznutie. Varenie "novým" spôsobom sa mi náhle stalo vášňou. Kedysi som brala zeleninu skôr len ako "farebnú ozdobu taniera" a zrazu som pri jej krájaní a spracovávaní zažívala pocity šťastia (a tie trvajú dodnes.) Z mojej kuchyne začala postupne miznúť zelenina sterilovaná aj mrazená, údeniny urobili v chladničke miesto zelenín namiesto zeleniny , namiesto kupovaného chleba som začala piecť kváskový. Začala som skrátka tráviť v kuchyni viac času, pretože ma to robilo (a robí) šťastnou. A potom som v e-maile objavila Vašu ponuku na "Kurz poradcu pre výživu a suplementáciu". Vzala som to ako výzvu a nič od toho nečakala. Bolo mi spočiatku jedno, či nadobudnuté znalosti využijem len pre seba a svoju rodinu, alebo aj pre iných. Znova som hltala ďalšie informácie o životospráve av hlave sa mi postupne skladala väčšia a väčšia mozaika. Vďaka praktickej časti kurzu - teda vytváraniu jedálnikov - sa vo mne usadil "program", ktorý ma teraz v kuchyni vedie. Úplne automaticky uvažujem o tom, aké dnes použijem strukoviny a ktorý fermentovaný výrobok, čím zahustím omáčku, aby som nemusela použiť múku, či prisypem semienka do polievky alebo ďalšieho chodu... Je to až úsmevné, ako človek zrazu "prepne" myslenie, keď vezme do ruky varešku :-) Aj keď... nedá sa povedať, že by som takto prepínala len v kuchyni. Odvtedy, čo sa snažím stravovať zdravo – a Váš kurz ma v tom VEĽMI posunul – sa mi zmenilo myslenie a vnímanie všeobecne. Zostrila sa mi intuícia, začala som sa mať viac rada, zbavila sa obáv a úzkostí atď. Dva dni po absolvovaní kurzu "Poradca pre výživu a suplementáciu" si tak v kuchyni varím obed a hovorím si: Kiež by som sa tým mohla živiť. Popoludní idem do mesta, stretnem známu, spomeniem jej, že mám kurz úspešne za sebou a ona sa pýta: "A nechcela by si mi občas niečo uvariť?" Takže varím sebe, priateľovi a druhý týždeň už aj kamarátke. A snívam o tom, že si zriadim jedáleň so zdravou domácou kuchyňou a začnem variť ešte aj ďalším.
