Úvod / Všetko o štúdiu / Výber potravín pre vyváženú stravu
Predstavte si, že idete nakupovať a túžite po tom zaobstarať si skutočne zdravé potraviny, ktoré budú tvoriť základ celodenného stravovania. Chodíte po supermarkete, pozeráte regály a premýšľate, či pečivo, cestoviny, konzervy, mäso, jogurty, syry, vajcia, cereálie a mnohé ďalšie potraviny sú naozaj v zodpovedajúcej kvalite, alebo sa iba ich kúpou stávame obeťou komplotu potravinárskeho priemyslu. Všetci to poznáme – obaly jednotlivých potravín sú krásne farebné as veselými motívmi, krikľavo popisujú výhody výrobku. Kto by odolal?
Dochádza bohužiaľ k situáciám, keď väčšina ľudí vďaka kombinácii vplyvu reklám, chutí potravín a neznalosti základnej problematiky pri tvorbe vyváženého stravovania skĺzava do zúfalého stereotypu. Ten vyzerá tak, že prevažujú určité skupiny potravín. Najčastejšie mäsové a mliečne výrobky, sladkosti a potraviny s obsahom lepku. Naopak sa nedostáva napríklad zeleniny, ovocia alebo strukovín.
Aj napriek tomu, že existuje nespočetné množstvo výživových teórií, ktoré sa vo svojich odporúčaniach často výrazne odlišujú, na všeobecnej úrovni platí, že strava by mala byť pestrá. S dodržiavaním tohto pravidla je potrebné začať najskôr pri výbere potravín a základných surovín na prípravu pokrmov. V podstate existuje 9 základných skupín potravín, ktoré môžeme jesť. „Môžeme jesť“ znamená, že ich náš organizmus dokáže stráviť a spracovať. Nehodnotíme zatiaľ, či sú niektoré z potravín vhodnejšie viac alebo menej, iba sa pozrime na ich rozdelenie:
Delíme ich na lepkové (obsahujú bielkovinu lepok – pšenica, raž, ovos, jačmeň) a bezlepkové (neobsahujú bielkovinu lepok – napríklad ryža, pohánka, kukurica, proso, amarant, quinoa ai). Lepkové sú náročnejšie stráviteľné, určitá časť populácie má na lepok zvýšenú citlivosť až alergiu, v mnohých prípadoch je preto vhodné ich v strave obmedzovať.
Najčastejšie sa obilniny spracovávajú do podoby múky alebo vločiek. V bežných potravinách sa s nimi stretneme napríklad u pečiva, müsli, sušienok, buchiet, zákuskov, tort, knedlí, cestovín, popcornu… Spektrum takto vyrábaných produktov je nepreberné. Spôsob spracovania a použité ďalšie látky (aditíva) potom určuje, či je taká potravina pre nás viac alebo menej vhodná.
Faktom je, že v našich podmienkach sa jedná o najviac (najčastejšie) konzumované potraviny vôbec. Čím vyšší je ich podiel v každodennej strave, tým viac sa metabolizmus odkláňa od rovnováhy.
Všeobecne platí, že by sme mali mať v každodennom prístupe k stravovaniu pod kontrolou zbytočne vysoký príjem lepkových obilnín, ktoré rovnovážne dopĺňame o bezlepkové zdroje.
Medzi bežne známe strukoviny patrí šošovka, hrach, fazuľa, cícer, sója, arašidy…
Táto skupina potravín nie je tak obľúbená a rozšírená, ako vyššie uvádzané obilniny (výnimkou sú napríklad indická alebo mexická kuchyňa). Dôvodom je predovšetkým ich povesť nadúvavých potravín. Toto je dané obsahom antinutričných látok. Ide o zložky, ktoré špecifickým spôsobom komplikujú proces trávenia – sťažujú vstrebávanie niektorých živín, prípadne sú pre ľudí priam nestráviteľné. Strukoviny sú ale na strane druhej veľmi bohatým zdrojom mnohých dôležitých živín, ako sú bielkoviny, vláknina a tuky. Ich nedostatok sa tiež prejavuje vznikom zdravotných komplikácií. Strukoviny majú potenciál byť bežnou súčasťou každodennej stravy, je potrebné sa ich ale naučiť správne pripravovať – vždy primárne s cieľom čo najviac znížiť obsah problematických antinutričných látok, čo dosiahneme lúpaním, namáčaním, klíčením, fermentáciou, dlhším varením alebo používaním spektra rôznych druhov korenia.
Ponuka zeleniny je skutočne široká. Na výživárske účely má zmysel ju deliť na koreňovú (mrkva, petržlen, zemiaky, cesnak, cibuľa, zeler a ďalšie) a nadzemnú (brokolica, stopkový zeler, vňať, šalát, kapusta, uhorka, paprika, baklažán, kel a iné).
Zelenina by mala nevyhnutnou súčasťou našej každodennej stravy. Dôvodov je niekoľko, medzi najvýznamnejšie patrí vysoký obsah vlákniny, vitamínov a antioxidantov. Z dôvodu vysokého obsahu vlákniny má schopnosť zväčšovať objem stravy. To je dôležité okrem iného aj preto, že obsah energie v zelenine je minimálny, jej prítomnosť v strave v dostatočnom množstve tak výrazne nezasahuje do energetickej bilancie. Konzumácia zeleniny je vo väčšine západných krajín nedostatočná. Bohužiaľ ani jej dostupnosť v patričnej kvalite nie je dvakrát najlepšia.
Zeleninu by sme mali konzumovať najlepšie so slanými pokrmami, minimálne dvakrát denne v surovej, tepelne upravenej aj kvasenej podobe.
Pri ovocí by sme mali rozlišovať, či pochádza z našich zemepisných šírok (jablká, hrušky, slivky, marhule, broskyne, ríbezle, jahody, maliny, egreše a pod.), alebo z exotických oblastí (banány, pomaranče, mandarínky, grepy, kivi, ananás ai).
Rovnako ako zelenina je aj ovocie bohato zastúpené vlákninou, vitamínmi, minerálnymi látkami či antioxidantmi. Súhrnne vzaté má ale mierne odlišné charakteristiky ako zástupcovia zeleniny, od toho sa odvíja aj možnosti práce s ním v každodennom stravovaní.
Všeobecne je vhodné ich konzumovať ako súčasť sladkých pokrmov, minimálne raz denne. Ďalej by sa pomer medzi objemom zeleniny a ovocia mal každý deň pohybovať približne v rozmedzí 2-3:1.
Táto skupina potravín je veľmi koncentrovaným zdrojom živín. Napomáha tomu minimálne zastúpenie vody. Podobne ako pri strukovinách aj tu nájdeme výrazné zastúpenie bielkovín a tukov. Za zmienku ešte stoja aj minerálne látky (vápnik, horčík ai), ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú metabolické pochody. Typickými zástupcami sú mandle, mak, ľan, vlašiaky, kešu, tekvicové či slnečnicové semienka, sezam a mnoho ďalších.
Tragické je, že väčšina ľudí si spája konzumáciu orechov s arašidmi, ktoré patria medzi zdravotne najrizikovejšie vôbec (predovšetkým z dôvodu ich kvality – prebytok soli, obsah plesní a oxidovaný olej).
Z dôvodu vysoko atraktívneho zastúpenia živín je vhodné orechy a semienka konzumovať aspoň raz denne.
Huby v porovnaní s ostatnými skupinami potravín nie sú nabité živinami. Aj tak ale vie dodať telu nemálo významných látok, kde medzi najvýznamnejšie patrí vláknina a niektoré minerály. Dôležité je dôkladne ich tepelne upravovať, aby sa zlepšila ich stráviteľnosť.
Jedná sa o kravské , ovčie alebo kozie produkty z mlieka: Maslo, syry, jogurty, tvarohy, kyšky, kefíry…
Z dôvodu rozličných výrobných postupov nájdeme medzi nimi potraviny rôznej kvality, od čoho sa odvíja aj (ne)vhodnosť ich konzumácie. Z niekoľkých dôvodov sú mliečne výrobky v dnešnej dobe propagované stále viac a ich konzumácia sa bohužiaľ zvyšuje na úkor iných skupín potravín, ktoré naopak v jedálničku zaostávajú. To je potom príčinou zvýšeného rizika vzniku niektorých zdravotných ťažkostí, ktoré sú najčastejšie dávané do vzťahu s prebytkom tukov, laktózy (mliečneho cukru) alebo bielkovín (kazeín, srvátka).
Súčasťou filozofie vyváženého stravovania s celostným prístupom by mala byť snaha živočíšne mliečne výrobky nejesť tak často, ako sa v dnešnej dobe propaguje. U zdravých jedincov je dostačujúce raz denne.
Kurča, morka, bravčové, hovädzie, jahňacie, králičie, kapor, zubáč, losos, pstruh, šťuka, plody mora (krevety, mušle, chobotnice ai).
Sú používané v čerstvom i rôznymi spôsobmi konzervovanom stave, od toho sa odvíja aj ich kvalita. Vždy je rozumnejšie orientovať pozornosť na chudé mäso s menším zastúpením tuku, ktorý iba zvyšuje jeho energetický obsah a podporuje nárast hmotnosti či vznik srdcovo-cievnych problémov. Malou výnimkou sú ryby, ktorých zloženie tuku je špecifické vo vyššom obsahu tzv. omega-3 tukov, ktoré naopak majú na srdcovo-cievny systém pozitívny vplyv. Veľmi diskutovanou oblasťou je kvalita rýb, a to predovšetkým chovaných na farmách. Dôvodom je vysoká koncentrácia živočíchov s rizikom vzniku stresových faktorov a súčasne kvalita kŕmnych zmesí.
Aj u mäsa platí, že je rozumné držať jeho konzumáciu v rozumných medziach, najlepšie maximálne raz denne. V prípade vegetariánstva či vegánstva sa mäso plnohodnotne nahrádza rastlinnými zdrojmi na čele so strukovinami, orechmi, semenami a obilninami.
Prevažujú slepačie, občas sú dostupné aj prepeličie či v extréme pštrosie. Okrem priamej konzumácie sa vajcia spracovávajú do rôznych ďalších potravín – cukrovinky, cestoviny, majonézy a iné.
V tomto smere platí podobné odporúčanie ako v prípade mäsa. Všeobecne totiž konzumujeme príliš veľa vajec, najčastejšie v ich skrytej forme ako súčasť technologicky upravených potravín. Väčšinou sa v rámci pravidiel pestrosti a vyváženosti odporúča ich konzumácia v množstve zodpovedajúcom približne 6-10 vajciam týždenne pre dospelého človeka.
Celý náš jedálniček by sa teda mal „točiť“ okolo týchto kategórií potravín, z ktorých za určitých podmienok vyberáme vhodných zástupcov. Vždy najlepšie v tej najkvalitnejšej možnej podobe (to znamená poznať pôvod a zaistiť ich čerstvosť) av kombinácii s ďalšími vhodnými potravinami tak, aby výsledok zodpovedal našim chuťovým požiadavkám a súčasne aj potrebám vlastného metabolizmu. Aby sme toho boli schopní, treba niečo málo vedieť o zložení jednotlivých potravín. To znamená, aké zdraviu prospešné či škodlivé látky potravina obsahuje. Na základe tejto znalosti potom budeme schopní voliť tých skutočne vhodných zástupcov vo vhodných pomeroch.
Mgr. Martin Jelínek
Karolína Hamplová
Ako manažérka v nadnárodnej spoločnosti som nemala čas robiť veci nad rámec svojej práce, ktoré ma zaujímajú a keď som sa dostala zlým životným štýlom na skoro 90 kg, som sa rozhodla, že schudnem.. ÁNO, schudla som, ale veľmi zlou cestou. Potom prišiel čas, keď som začala túžiť po rodine a po siedmich umelých oplodnení sa mi narodil syn. V tej chvíli som si začala vážiť svoje telo a uvedomila som si, že sa treba o seba starať. Zároveň som si vedomá toho, že svojim deťom sme zrkadlom a tak som začala hľadať cestu, aby som POCHOPILA. A ako tomu v živote býva, vo chvíli, keď som sa skutočne rozhodla, že CHCEM VEDIEŤ, som sa zoznámila s absolventkou kurzu pána Martina Jelínka „Poradca pre výživu a suplementáciu“, ktorá bola neskutočne nadšená, namotivovaná a plná vedomostí. z nás skvelé priateľky) Ihneď som začala pátrať po referenciách a nenašla som snáď jedinú zlú zmienku či informáciu.A ako matka na materskej som nesmierne ocenila spôsob ,,diaľkového,, štúdia.... Bolo rozhodnuté a okamžite som sa do štúdia pustila. Pol roka utiekol ani neviem ako :-) Nesmierne oceňujem prístup pána Jelínka, otvorený pohľad na celú problematiku stravovania a komplexný pohľad, ktorý si trúfam povedať, že inde nezískate. Zároveň prostredie v ktorom štúdiu prebieha je úplne sofistikované a profesionálne spracované. Pokiaľ váhate, rozhodne choďte do toho. Vďaka štúdiu som si uvedomila aký kvalitný môže náš život byť, keď sa o seba budeme správne starať. Dnes už chápem pojem,, ste to, čo jete,, Naozaj ste! a žijeme len raz, tak nech to stojí za to. Ako poznámku pre tých, čo ešte stále váhajú, spomínam svoj príbeh... kto vie, akú úlohu v ňom hralo práve toto štúdium. Na materskej dovolenke som vyštudovala „Poradcu pre výživu a suplementáciu", keď som kurz úspešne ukončila, tak som mmj. zistila, že som si časovo dokázala skvele usporiadať svoj deň s dieťaťom i prácou a nadviazala som na kurz „Inštruktor fitness“ a začala pôsobiť ako inštruktorka.A keďže mám rada veci robiť poriadne a komplexne, do tretice som začala študovať a mám radosť z certifikátu ,,športová a relaxačná masáž,.. Teraz cítim, že môžem byť svojim klientom k dispozícii v širokom zábere a opäť sa vraciam k strave a ďalším kurzom, ktoré pán Jelínek ponúka.
Ing. Jakub Žatečka
Aj napriek tomu, že som na začiatku kurzu nevedel čo od neho môžem očakávať, a bol málinko skeptický, môžem tu povedať, že som veľmi rád za jeho absolvovanie práve u Mgr. Martina Jelínka. Kurz je pre mňa obrovským prínosom, je koncipovaný prehľadne, jednoducho, s veľkou porciou dôležitých informácií pre každého, kto sa chce venovať a rozvíjať svoje znalosti v odbore výživového poradenstvo. Teším sa na ďalšie kurzy, ktoré určite s p. magistrom absolvujem. Veľmi si ho vážim a považujem za úplného profesionála a človeka na svojom mieste.
Mirka Philippi
Kurzy Atac sú precízne spracované kurzy, ktoré nútia človeka zamýšľať sa nad danými témami, premýšľať nad problematikou stravovania z komplexného pohľadu a to ja veľmi oceňujem. Kurzy sú nabité zaujímavými informáciami, ale aj praktickými príkladmi a to, že si človek môže vyskúšať jedálne lístky na dané témy v praxi, je perfektný nástroj na to, aby sme získavali skúsenosti, nielen informácie. Teda motto „Neinformujeme. Vzdelávame." je tu skutočne na mieste. Pán Jelínek mi dal nielen výborný základ do mojej výživovej praxe, ale onen základ zároveň rozšíril a prehĺbil vďaka ďalším, odborne zameraným kurzom, napr. športovej výživy, alebo vegánstvu vegetariánstva. Vďaka celoživotnému prístupu ku kurzom, sa cítim iste vo svojej praxi, pretože mám vždy možnosť nahliadnuť do jednoliatych kapitol a osviežiť si danú tému. Pán Jelínek bol kedykoľvek k dispozícii, ochotný poradiť, pomôcť, za tento jeho prístup som veľmi vďačná. Odporúčam a ďakujem.
