Úvod / Všetko o štúdiu / Výber potravín pre vyváženú stravu
Predstavte si, že idete nakupovať a túžite po tom zaobstarať si skutočne zdravé potraviny, ktoré budú tvoriť základ celodenného stravovania. Chodíte po supermarkete, pozeráte regály a premýšľate, či pečivo, cestoviny, konzervy, mäso, jogurty, syry, vajcia, cereálie a mnohé ďalšie potraviny sú naozaj v zodpovedajúcej kvalite, alebo sa iba ich kúpou stávame obeťou komplotu potravinárskeho priemyslu. Všetci to poznáme – obaly jednotlivých potravín sú krásne farebné as veselými motívmi, krikľavo popisujú výhody výrobku. Kto by odolal?
Dochádza bohužiaľ k situáciám, keď väčšina ľudí vďaka kombinácii vplyvu reklám, chutí potravín a neznalosti základnej problematiky pri tvorbe vyváženého stravovania skĺzava do zúfalého stereotypu. Ten vyzerá tak, že prevažujú určité skupiny potravín. Najčastejšie mäsové a mliečne výrobky, sladkosti a potraviny s obsahom lepku. Naopak sa nedostáva napríklad zeleniny, ovocia alebo strukovín.
Aj napriek tomu, že existuje nespočetné množstvo výživových teórií, ktoré sa vo svojich odporúčaniach často výrazne odlišujú, na všeobecnej úrovni platí, že strava by mala byť pestrá. S dodržiavaním tohto pravidla je potrebné začať najskôr pri výbere potravín a základných surovín na prípravu pokrmov. V podstate existuje 9 základných skupín potravín, ktoré môžeme jesť. „Môžeme jesť“ znamená, že ich náš organizmus dokáže stráviť a spracovať. Nehodnotíme zatiaľ, či sú niektoré z potravín vhodnejšie viac alebo menej, iba sa pozrime na ich rozdelenie:
Delíme ich na lepkové (obsahujú bielkovinu lepok – pšenica, raž, ovos, jačmeň) a bezlepkové (neobsahujú bielkovinu lepok – napríklad ryža, pohánka, kukurica, proso, amarant, quinoa ai). Lepkové sú náročnejšie stráviteľné, určitá časť populácie má na lepok zvýšenú citlivosť až alergiu, v mnohých prípadoch je preto vhodné ich v strave obmedzovať.
Najčastejšie sa obilniny spracovávajú do podoby múky alebo vločiek. V bežných potravinách sa s nimi stretneme napríklad u pečiva, müsli, sušienok, buchiet, zákuskov, tort, knedlí, cestovín, popcornu… Spektrum takto vyrábaných produktov je nepreberné. Spôsob spracovania a použité ďalšie látky (aditíva) potom určuje, či je taká potravina pre nás viac alebo menej vhodná.
Faktom je, že v našich podmienkach sa jedná o najviac (najčastejšie) konzumované potraviny vôbec. Čím vyšší je ich podiel v každodennej strave, tým viac sa metabolizmus odkláňa od rovnováhy.
Všeobecne platí, že by sme mali mať v každodennom prístupe k stravovaniu pod kontrolou zbytočne vysoký príjem lepkových obilnín, ktoré rovnovážne dopĺňame o bezlepkové zdroje.
Medzi bežne známe strukoviny patrí šošovka, hrach, fazuľa, cícer, sója, arašidy…
Táto skupina potravín nie je tak obľúbená a rozšírená, ako vyššie uvádzané obilniny (výnimkou sú napríklad indická alebo mexická kuchyňa). Dôvodom je predovšetkým ich povesť nadúvavých potravín. Toto je dané obsahom antinutričných látok. Ide o zložky, ktoré špecifickým spôsobom komplikujú proces trávenia – sťažujú vstrebávanie niektorých živín, prípadne sú pre ľudí priam nestráviteľné. Strukoviny sú ale na strane druhej veľmi bohatým zdrojom mnohých dôležitých živín, ako sú bielkoviny, vláknina a tuky. Ich nedostatok sa tiež prejavuje vznikom zdravotných komplikácií. Strukoviny majú potenciál byť bežnou súčasťou každodennej stravy, je potrebné sa ich ale naučiť správne pripravovať – vždy primárne s cieľom čo najviac znížiť obsah problematických antinutričných látok, čo dosiahneme lúpaním, namáčaním, klíčením, fermentáciou, dlhším varením alebo používaním spektra rôznych druhov korenia.
Ponuka zeleniny je skutočne široká. Na výživárske účely má zmysel ju deliť na koreňovú (mrkva, petržlen, zemiaky, cesnak, cibuľa, zeler a ďalšie) a nadzemnú (brokolica, stopkový zeler, vňať, šalát, kapusta, uhorka, paprika, baklažán, kel a iné).
Zelenina by mala nevyhnutnou súčasťou našej každodennej stravy. Dôvodov je niekoľko, medzi najvýznamnejšie patrí vysoký obsah vlákniny, vitamínov a antioxidantov. Z dôvodu vysokého obsahu vlákniny má schopnosť zväčšovať objem stravy. To je dôležité okrem iného aj preto, že obsah energie v zelenine je minimálny, jej prítomnosť v strave v dostatočnom množstve tak výrazne nezasahuje do energetickej bilancie. Konzumácia zeleniny je vo väčšine západných krajín nedostatočná. Bohužiaľ ani jej dostupnosť v patričnej kvalite nie je dvakrát najlepšia.
Zeleninu by sme mali konzumovať najlepšie so slanými pokrmami, minimálne dvakrát denne v surovej, tepelne upravenej aj kvasenej podobe.
Pri ovocí by sme mali rozlišovať, či pochádza z našich zemepisných šírok (jablká, hrušky, slivky, marhule, broskyne, ríbezle, jahody, maliny, egreše a pod.), alebo z exotických oblastí (banány, pomaranče, mandarínky, grepy, kivi, ananás ai).
Rovnako ako zelenina je aj ovocie bohato zastúpené vlákninou, vitamínmi, minerálnymi látkami či antioxidantmi. Súhrnne vzaté má ale mierne odlišné charakteristiky ako zástupcovia zeleniny, od toho sa odvíja aj možnosti práce s ním v každodennom stravovaní.
Všeobecne je vhodné ich konzumovať ako súčasť sladkých pokrmov, minimálne raz denne. Ďalej by sa pomer medzi objemom zeleniny a ovocia mal každý deň pohybovať približne v rozmedzí 2-3:1.
Táto skupina potravín je veľmi koncentrovaným zdrojom živín. Napomáha tomu minimálne zastúpenie vody. Podobne ako pri strukovinách aj tu nájdeme výrazné zastúpenie bielkovín a tukov. Za zmienku ešte stoja aj minerálne látky (vápnik, horčík ai), ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú metabolické pochody. Typickými zástupcami sú mandle, mak, ľan, vlašiaky, kešu, tekvicové či slnečnicové semienka, sezam a mnoho ďalších.
Tragické je, že väčšina ľudí si spája konzumáciu orechov s arašidmi, ktoré patria medzi zdravotne najrizikovejšie vôbec (predovšetkým z dôvodu ich kvality – prebytok soli, obsah plesní a oxidovaný olej).
Z dôvodu vysoko atraktívneho zastúpenia živín je vhodné orechy a semienka konzumovať aspoň raz denne.
Huby v porovnaní s ostatnými skupinami potravín nie sú nabité živinami. Aj tak ale vie dodať telu nemálo významných látok, kde medzi najvýznamnejšie patrí vláknina a niektoré minerály. Dôležité je dôkladne ich tepelne upravovať, aby sa zlepšila ich stráviteľnosť.
Jedná sa o kravské , ovčie alebo kozie produkty z mlieka: Maslo, syry, jogurty, tvarohy, kyšky, kefíry…
Z dôvodu rozličných výrobných postupov nájdeme medzi nimi potraviny rôznej kvality, od čoho sa odvíja aj (ne)vhodnosť ich konzumácie. Z niekoľkých dôvodov sú mliečne výrobky v dnešnej dobe propagované stále viac a ich konzumácia sa bohužiaľ zvyšuje na úkor iných skupín potravín, ktoré naopak v jedálničku zaostávajú. To je potom príčinou zvýšeného rizika vzniku niektorých zdravotných ťažkostí, ktoré sú najčastejšie dávané do vzťahu s prebytkom tukov, laktózy (mliečneho cukru) alebo bielkovín (kazeín, srvátka).
Súčasťou filozofie vyváženého stravovania s celostným prístupom by mala byť snaha živočíšne mliečne výrobky nejesť tak často, ako sa v dnešnej dobe propaguje. U zdravých jedincov je dostačujúce raz denne.
Kurča, morka, bravčové, hovädzie, jahňacie, králičie, kapor, zubáč, losos, pstruh, šťuka, plody mora (krevety, mušle, chobotnice ai).
Sú používané v čerstvom i rôznymi spôsobmi konzervovanom stave, od toho sa odvíja aj ich kvalita. Vždy je rozumnejšie orientovať pozornosť na chudé mäso s menším zastúpením tuku, ktorý iba zvyšuje jeho energetický obsah a podporuje nárast hmotnosti či vznik srdcovo-cievnych problémov. Malou výnimkou sú ryby, ktorých zloženie tuku je špecifické vo vyššom obsahu tzv. omega-3 tukov, ktoré naopak majú na srdcovo-cievny systém pozitívny vplyv. Veľmi diskutovanou oblasťou je kvalita rýb, a to predovšetkým chovaných na farmách. Dôvodom je vysoká koncentrácia živočíchov s rizikom vzniku stresových faktorov a súčasne kvalita kŕmnych zmesí.
Aj u mäsa platí, že je rozumné držať jeho konzumáciu v rozumných medziach, najlepšie maximálne raz denne. V prípade vegetariánstva či vegánstva sa mäso plnohodnotne nahrádza rastlinnými zdrojmi na čele so strukovinami, orechmi, semenami a obilninami.
Prevažujú slepačie, občas sú dostupné aj prepeličie či v extréme pštrosie. Okrem priamej konzumácie sa vajcia spracovávajú do rôznych ďalších potravín – cukrovinky, cestoviny, majonézy a iné.
V tomto smere platí podobné odporúčanie ako v prípade mäsa. Všeobecne totiž konzumujeme príliš veľa vajec, najčastejšie v ich skrytej forme ako súčasť technologicky upravených potravín. Väčšinou sa v rámci pravidiel pestrosti a vyváženosti odporúča ich konzumácia v množstve zodpovedajúcom približne 6-10 vajciam týždenne pre dospelého človeka.
Celý náš jedálniček by sa teda mal „točiť“ okolo týchto kategórií potravín, z ktorých za určitých podmienok vyberáme vhodných zástupcov. Vždy najlepšie v tej najkvalitnejšej možnej podobe (to znamená poznať pôvod a zaistiť ich čerstvosť) av kombinácii s ďalšími vhodnými potravinami tak, aby výsledok zodpovedal našim chuťovým požiadavkám a súčasne aj potrebám vlastného metabolizmu. Aby sme toho boli schopní, treba niečo málo vedieť o zložení jednotlivých potravín. To znamená, aké zdraviu prospešné či škodlivé látky potravina obsahuje. Na základe tejto znalosti potom budeme schopní voliť tých skutočne vhodných zástupcov vo vhodných pomeroch.
Mgr. Martin Jelínek
Markéta Matyášová
Vo svete výživy sa ako laik samouk pohybujem cez 6 rokov, kedy som sa rozhodla doma s deťmi na materskej konečne pohnúť niekam so svojím životným štýlom a to tak, aby som sa naučila zdravšie jesť a schudla. Samoštúdiom kníh o výžive, článkov na internete a rôznych odborných publikácií, som sa zamerala na vysokosacharidové stravovanie s komplexnou zmenou stravovacích návykov, so zmeraním na príjem potravy s nižším GI. Sama som schudla 35 kg a dokázala som si, že to naozaj ide a organizmus začne krásne fungovať. Tiež som dokázala sama na sebe, že vplyvom všetkých životných udalostí a najväčším podielom „psychiky a stresovej náročnosti životného štýlu“ sa dá všetka snaha o zdravšie stravovanie „zničiť“. Rozhodla som sa teda po zdravotných problémoch pozrieť na celú problematiku skutočne komplexne. Rozhodla som sa pojať svoje štúdium vyhľadaním odborného kurzu. Prípadne sa v budúcnosti stať "nielen" výživovou poradkyňou, ale takým "koučom", ktorý bude ľuďom ukazovať možnosti zmeny stravovania s komplexným pohľadom na celú problematiku v duchu úplnej individuálnosti klienta, pretože tá je na prvom mieste, v súvislosti so zameraním aj na ďalšie stránky pohľadu ako je vplyv našej stravy na naše zdravie a na náš emocionálny život. Kurz pána Martina Jelínka „Poradca pre výživu a suplementáciu on-line" ma oslovil a to hlavne z dôvodu komplexného pohľadu na celú problematiku stravovania a zmeny stravovacích návykov. Kurz je úplne jedinečný a to hneď z dvoch dôvodov. Prvým je možnosť štúdia on-line , čo som ako mamička malých detí vysoko ocenila, druhým dôvodom je, ako som už spomínala celostný pohľad na výživu a zdravie.Kurz Martina Jelínka vrelo odporúčam všetkým kto sa snaží nájsť potrebné odpovede v rámci zdravšieho stravovania, pri zmene stravovacích návykov a prepojení stravovania sa zdravím v súvislosti s komplexným pohľadom na zdravie aj našu stravu, v spojení človeka ako individuality, v spojení emočnej roviny a nemenej aj stresových faktorov, ktoré nás denne obklopujú. Kurz je všetkým dostupný, je zrozumiteľný aj úplnému laikovi a určite obohatí aj tých, ktorí sa už výživou zaoberajú a potrebujú si rozšíriť svoje obzory a pohľad na výživu v spojení so všetkými možnými výživovými smermi a modernými postupmi pri stravovaní. Všetkým pomôže nájsť potrebnú hranicu medzi všetkými výživovými smermi a strieľavý pohľad na stravovanie v súvislosti so zdravím. Kurz odporúčam naozaj celej verenosti a verím, že každého absolventa nemôže nechať tento kurz „chladným“ voči sebe, svojmu zravu a zameraniu sa na zmenu stravovacích návykov s celkovou snahou odstránenia stresových faktorov zo svojho života. Kurz Vás nadopuje potrebnými informáciami pre úspešný začiatok vašej novej cesty životom. Verím, že štúdium s osobnou prítomnosťou musí byť ešte oveľa intenzívnejší zážitok. Ďakujem za toľko prospešných informácií, týkajúcich sa naozaj celistvého a triezveho pohľadu na stravovanie a zdravie nás všetkých, ktorí sa snažia pracovať sami so sebou, alebo pomáhať druhým v objavení ich novej a zmysluplnej cesty. Kurz ma veľmi ohohatil o potrebné informácie, ktoré si praxou sama na sebe a svojich blízkych dávam do súvislostí a baví ma sledovať ako telo raguje a všetku investíciu do seba nám mnohonásobne vráti. Prajem všetkým, aby našli kurz od Martina Jelínka týkajúce sa zamerania, ktoré je im blízke a cestu k svojmu novému ja.
Jiří Šorm, DiS.
Kurz ma jednoznačne obohatil a posunul ďalej. Došlo na slová pána Jelínka a všetko si takzvane „sedlo“. Vďaka bohatým a vyvážene podaným informáciám som získal väčší odstup či nadhľad, ako sa v oblasti stravy a zdravého životného štýlu lepšie orientovať a tieto informácie reálne využiť pre seba a svoje okolie.
Pavel Škůrek
Bolo potešením s Vami spolupracovať. V dnešnej dobe ma najviac zaujal práve Váš holistický prístup az môjho pohľadu zdravý pohľad na aktuálnu situáciu stravovania v populácii. Veľmi sa mi páčil Váš profesionálny prístup k informáciám, ktoré k nám tiekli. Beriem tiež do úvahy, že viem, že ste vegetarián a priznám sa, že som sa obával, že tento fakt "presiakne" aj do výkladu látky. Ako sa ukázalo, obavy boli zbytočné. Tým všetkým ste získali u mňa tú najväčšiu dôveru v tomto odbore. Fakt, klobúk dole!
