Úvod / Všetko o štúdiu / Výber potravín pre vyváženú stravu
Predstavte si, že idete nakupovať a túžite po tom zaobstarať si skutočne zdravé potraviny, ktoré budú tvoriť základ celodenného stravovania. Chodíte po supermarkete, pozeráte regály a premýšľate, či pečivo, cestoviny, konzervy, mäso, jogurty, syry, vajcia, cereálie a mnohé ďalšie potraviny sú naozaj v zodpovedajúcej kvalite, alebo sa iba ich kúpou stávame obeťou komplotu potravinárskeho priemyslu. Všetci to poznáme – obaly jednotlivých potravín sú krásne farebné as veselými motívmi, krikľavo popisujú výhody výrobku. Kto by odolal?
Dochádza bohužiaľ k situáciám, keď väčšina ľudí vďaka kombinácii vplyvu reklám, chutí potravín a neznalosti základnej problematiky pri tvorbe vyváženého stravovania skĺzava do zúfalého stereotypu. Ten vyzerá tak, že prevažujú určité skupiny potravín. Najčastejšie mäsové a mliečne výrobky, sladkosti a potraviny s obsahom lepku. Naopak sa nedostáva napríklad zeleniny, ovocia alebo strukovín.
Aj napriek tomu, že existuje nespočetné množstvo výživových teórií, ktoré sa vo svojich odporúčaniach často výrazne odlišujú, na všeobecnej úrovni platí, že strava by mala byť pestrá. S dodržiavaním tohto pravidla je potrebné začať najskôr pri výbere potravín a základných surovín na prípravu pokrmov. V podstate existuje 9 základných skupín potravín, ktoré môžeme jesť. „Môžeme jesť“ znamená, že ich náš organizmus dokáže stráviť a spracovať. Nehodnotíme zatiaľ, či sú niektoré z potravín vhodnejšie viac alebo menej, iba sa pozrime na ich rozdelenie:
Delíme ich na lepkové (obsahujú bielkovinu lepok – pšenica, raž, ovos, jačmeň) a bezlepkové (neobsahujú bielkovinu lepok – napríklad ryža, pohánka, kukurica, proso, amarant, quinoa ai). Lepkové sú náročnejšie stráviteľné, určitá časť populácie má na lepok zvýšenú citlivosť až alergiu, v mnohých prípadoch je preto vhodné ich v strave obmedzovať.
Najčastejšie sa obilniny spracovávajú do podoby múky alebo vločiek. V bežných potravinách sa s nimi stretneme napríklad u pečiva, müsli, sušienok, buchiet, zákuskov, tort, knedlí, cestovín, popcornu… Spektrum takto vyrábaných produktov je nepreberné. Spôsob spracovania a použité ďalšie látky (aditíva) potom určuje, či je taká potravina pre nás viac alebo menej vhodná.
Faktom je, že v našich podmienkach sa jedná o najviac (najčastejšie) konzumované potraviny vôbec. Čím vyšší je ich podiel v každodennej strave, tým viac sa metabolizmus odkláňa od rovnováhy.
Všeobecne platí, že by sme mali mať v každodennom prístupe k stravovaniu pod kontrolou zbytočne vysoký príjem lepkových obilnín, ktoré rovnovážne dopĺňame o bezlepkové zdroje.
Medzi bežne známe strukoviny patrí šošovka, hrach, fazuľa, cícer, sója, arašidy…
Táto skupina potravín nie je tak obľúbená a rozšírená, ako vyššie uvádzané obilniny (výnimkou sú napríklad indická alebo mexická kuchyňa). Dôvodom je predovšetkým ich povesť nadúvavých potravín. Toto je dané obsahom antinutričných látok. Ide o zložky, ktoré špecifickým spôsobom komplikujú proces trávenia – sťažujú vstrebávanie niektorých živín, prípadne sú pre ľudí priam nestráviteľné. Strukoviny sú ale na strane druhej veľmi bohatým zdrojom mnohých dôležitých živín, ako sú bielkoviny, vláknina a tuky. Ich nedostatok sa tiež prejavuje vznikom zdravotných komplikácií. Strukoviny majú potenciál byť bežnou súčasťou každodennej stravy, je potrebné sa ich ale naučiť správne pripravovať – vždy primárne s cieľom čo najviac znížiť obsah problematických antinutričných látok, čo dosiahneme lúpaním, namáčaním, klíčením, fermentáciou, dlhším varením alebo používaním spektra rôznych druhov korenia.
Ponuka zeleniny je skutočne široká. Na výživárske účely má zmysel ju deliť na koreňovú (mrkva, petržlen, zemiaky, cesnak, cibuľa, zeler a ďalšie) a nadzemnú (brokolica, stopkový zeler, vňať, šalát, kapusta, uhorka, paprika, baklažán, kel a iné).
Zelenina by mala nevyhnutnou súčasťou našej každodennej stravy. Dôvodov je niekoľko, medzi najvýznamnejšie patrí vysoký obsah vlákniny, vitamínov a antioxidantov. Z dôvodu vysokého obsahu vlákniny má schopnosť zväčšovať objem stravy. To je dôležité okrem iného aj preto, že obsah energie v zelenine je minimálny, jej prítomnosť v strave v dostatočnom množstve tak výrazne nezasahuje do energetickej bilancie. Konzumácia zeleniny je vo väčšine západných krajín nedostatočná. Bohužiaľ ani jej dostupnosť v patričnej kvalite nie je dvakrát najlepšia.
Zeleninu by sme mali konzumovať najlepšie so slanými pokrmami, minimálne dvakrát denne v surovej, tepelne upravenej aj kvasenej podobe.
Pri ovocí by sme mali rozlišovať, či pochádza z našich zemepisných šírok (jablká, hrušky, slivky, marhule, broskyne, ríbezle, jahody, maliny, egreše a pod.), alebo z exotických oblastí (banány, pomaranče, mandarínky, grepy, kivi, ananás ai).
Rovnako ako zelenina je aj ovocie bohato zastúpené vlákninou, vitamínmi, minerálnymi látkami či antioxidantmi. Súhrnne vzaté má ale mierne odlišné charakteristiky ako zástupcovia zeleniny, od toho sa odvíja aj možnosti práce s ním v každodennom stravovaní.
Všeobecne je vhodné ich konzumovať ako súčasť sladkých pokrmov, minimálne raz denne. Ďalej by sa pomer medzi objemom zeleniny a ovocia mal každý deň pohybovať približne v rozmedzí 2-3:1.
Táto skupina potravín je veľmi koncentrovaným zdrojom živín. Napomáha tomu minimálne zastúpenie vody. Podobne ako pri strukovinách aj tu nájdeme výrazné zastúpenie bielkovín a tukov. Za zmienku ešte stoja aj minerálne látky (vápnik, horčík ai), ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú metabolické pochody. Typickými zástupcami sú mandle, mak, ľan, vlašiaky, kešu, tekvicové či slnečnicové semienka, sezam a mnoho ďalších.
Tragické je, že väčšina ľudí si spája konzumáciu orechov s arašidmi, ktoré patria medzi zdravotne najrizikovejšie vôbec (predovšetkým z dôvodu ich kvality – prebytok soli, obsah plesní a oxidovaný olej).
Z dôvodu vysoko atraktívneho zastúpenia živín je vhodné orechy a semienka konzumovať aspoň raz denne.
Huby v porovnaní s ostatnými skupinami potravín nie sú nabité živinami. Aj tak ale vie dodať telu nemálo významných látok, kde medzi najvýznamnejšie patrí vláknina a niektoré minerály. Dôležité je dôkladne ich tepelne upravovať, aby sa zlepšila ich stráviteľnosť.
Jedná sa o kravské , ovčie alebo kozie produkty z mlieka: Maslo, syry, jogurty, tvarohy, kyšky, kefíry…
Z dôvodu rozličných výrobných postupov nájdeme medzi nimi potraviny rôznej kvality, od čoho sa odvíja aj (ne)vhodnosť ich konzumácie. Z niekoľkých dôvodov sú mliečne výrobky v dnešnej dobe propagované stále viac a ich konzumácia sa bohužiaľ zvyšuje na úkor iných skupín potravín, ktoré naopak v jedálničku zaostávajú. To je potom príčinou zvýšeného rizika vzniku niektorých zdravotných ťažkostí, ktoré sú najčastejšie dávané do vzťahu s prebytkom tukov, laktózy (mliečneho cukru) alebo bielkovín (kazeín, srvátka).
Súčasťou filozofie vyváženého stravovania s celostným prístupom by mala byť snaha živočíšne mliečne výrobky nejesť tak často, ako sa v dnešnej dobe propaguje. U zdravých jedincov je dostačujúce raz denne.
Kurča, morka, bravčové, hovädzie, jahňacie, králičie, kapor, zubáč, losos, pstruh, šťuka, plody mora (krevety, mušle, chobotnice ai).
Sú používané v čerstvom i rôznymi spôsobmi konzervovanom stave, od toho sa odvíja aj ich kvalita. Vždy je rozumnejšie orientovať pozornosť na chudé mäso s menším zastúpením tuku, ktorý iba zvyšuje jeho energetický obsah a podporuje nárast hmotnosti či vznik srdcovo-cievnych problémov. Malou výnimkou sú ryby, ktorých zloženie tuku je špecifické vo vyššom obsahu tzv. omega-3 tukov, ktoré naopak majú na srdcovo-cievny systém pozitívny vplyv. Veľmi diskutovanou oblasťou je kvalita rýb, a to predovšetkým chovaných na farmách. Dôvodom je vysoká koncentrácia živočíchov s rizikom vzniku stresových faktorov a súčasne kvalita kŕmnych zmesí.
Aj u mäsa platí, že je rozumné držať jeho konzumáciu v rozumných medziach, najlepšie maximálne raz denne. V prípade vegetariánstva či vegánstva sa mäso plnohodnotne nahrádza rastlinnými zdrojmi na čele so strukovinami, orechmi, semenami a obilninami.
Prevažujú slepačie, občas sú dostupné aj prepeličie či v extréme pštrosie. Okrem priamej konzumácie sa vajcia spracovávajú do rôznych ďalších potravín – cukrovinky, cestoviny, majonézy a iné.
V tomto smere platí podobné odporúčanie ako v prípade mäsa. Všeobecne totiž konzumujeme príliš veľa vajec, najčastejšie v ich skrytej forme ako súčasť technologicky upravených potravín. Väčšinou sa v rámci pravidiel pestrosti a vyváženosti odporúča ich konzumácia v množstve zodpovedajúcom približne 6-10 vajciam týždenne pre dospelého človeka.
Celý náš jedálniček by sa teda mal „točiť“ okolo týchto kategórií potravín, z ktorých za určitých podmienok vyberáme vhodných zástupcov. Vždy najlepšie v tej najkvalitnejšej možnej podobe (to znamená poznať pôvod a zaistiť ich čerstvosť) av kombinácii s ďalšími vhodnými potravinami tak, aby výsledok zodpovedal našim chuťovým požiadavkám a súčasne aj potrebám vlastného metabolizmu. Aby sme toho boli schopní, treba niečo málo vedieť o zložení jednotlivých potravín. To znamená, aké zdraviu prospešné či škodlivé látky potravina obsahuje. Na základe tejto znalosti potom budeme schopní voliť tých skutočne vhodných zástupcov vo vhodných pomeroch.
Mgr. Martin Jelínek
Vladimír Lauer
Týmto chcem veľmi poďakovať pánovi Jelínkovi za možnosť študovať Kurz poradcu pre výživu a suplementáciu - on-line. Kurz bol naozaj bohatý a široko obsiahly. Veľa užitočných informácií prakticky ihneď zaradených do praxe vďaka výukovej hre ZOF. Do kurzu som sa púšťal hlavne kvôli sebe, preto som hľadal kurz, z ktorého vyjdem so skutočnými znalosťami a nie len s papierom. Na kurze ma milo prekvapil široký nadhľad informácií. Je vidieť, že sa pán Jelínek zaujíma okrem telesnej a psychickej aj o duchovnú sféru, a to ja osobne beriem ako najväčší plus, keď nepočítam aj celistvý prístup a zdravý nadhľad ku všetkým rozdielnym druhom stravovania. Pokiaľ chcete skutočné znalosti vo výžive, môžem tento kurz len odporučiť. Ja som s ním úplne spokojný a teším sa na absolvovanie ďalších kurzov.
Bc. Hana Brabec
S kurzom Vegetariánstva a vegánstva v praxi som bola moc spokojná, prebrali sme všetky témy, ktoré ma zaujímali. Venovali sme sa „verejne horúcim témam“ ako výživa detí, tehotných a dojčiacich a športovcov. Až vďaka kurzu som si uvedomila, aké zásadné (a bohužiaľ verejne vcelku zanedbávané téma) je problematika nadbytku vlákniny a antinutričných látok. Ďalšími zásadnými témami pre vegetariánov sú aj termika a energetické tendencie - sama som mala osobnú skúsenosť sa zimomrivosťou, ktorá sa vďaka výberu potravín postupne zlepšuje. Vďaka výukovej hre ZOF som si všetko precvičila, často vyvstal problém, o ktorom by som pri obyčajnom čítaní teória ani nevedela a musela som ho vyriešiť. To mi dalo určite najviac, zákonitosti sa mi dostali pod kožu, mohla som si prechádzať vlastnosti jednotlivých potravín a vzťah k preberanej téme.
Barbora Procházková
Nedá mi to, ale musím byť úprimná. Kurz som začala študovať na dvakrát. Prvýkrát som vydržala mesiac a to v roku 2020. Totálne ma to prerástlo. To množstvo informácií, času stráveného učením, nedala som to. Prečo? Nebola som pripravená, nebola som rozhodnutá. Dostala som druhú šancu, keď ma ľudia okolo mňa povzbudili, že to dám, a to vrátane tímu pána Jelínka. Za to som doteraz vďačná. To čo so semnou dialo v priebehu kurzu bolo neskutočné. Začala som cítiť nový nával energie, novú životnú radosť, dala som potravu, potravu svojmu mozgu, ktorý po tom túžil av tej chvíli som už pripravená bola. Kurz je neskutočná jazda, ktorá o vás veľa vypovie. Vyskúša vaše odhodlanie, vyskúša vašu vôľu, schopnosť si plánovať čas, motiváciu, disciplínu, vyskúša vašu trpezlivosť, ale nielenže vás skúša, neskutočne vás posilní, dá vám nový zmysel vo vašej práci, dá vám nový pohľad na to, ako celé stravovanie uchopiť. Rozhodne ale nečakajte, že vám povie, robte to tak a tak. To ani náhodou a to je to najcennejšie! Dá vám slobodu rozhodnutia, akou cestou sa chcete uberať prostredníctvom informácií o všetkých cestách. Nakoniec ale stojíte len vy, a vaše rozhodnutie, chcem ísť tadiaľto a tadiaľto. Seminárna práca sa pre niekoho môže zdať otrava (áno aj pre mňa to tak bolo: „priznanie“), ale po tom, čo som sa do toho zahryzla som zistila, že až tam som dostala jasnú víziu, ako to chcem robiť. Až pri písaní seminárnej práce sa mi začalo všetko prepájať a povedala som si: „Tak presne takto to chcem robiť“. A to je neskutočný. Áno, nedokážem skrývať nadšenie, radosť a pokoru. Pretože toto všetko cítim po absolvovaní záverečného testu, keď som sa cítila ako super hrdina. A cítim sa tak aj deň potom. A prečo? Pretože tento kurz rozhodne je zaslúžený, a nie je to žiadna dávačka. Bolo to šialený, ťažký a koľkokrát dych vyrážajúce. Ale hlavne to bolo skvelý! Ďakujem celému tímu, ďakujem za to, čo všetko robíte, a koľko vecí, nám zostane k dispozícii aj po dokončení vrátane vášho kontaktu, ktorý je na tom všetkom najcennejší. Ďakujem veľakrát, a prajem veľa takých úprimných referencií, ktoré snáď aj vám dajú silu do ďalšej práce a driny, ktorá jednoznačne za celým vaším systémom je. Klobúk dole.
