Úvod / Všetko o štúdiu / Antinutričné látky
Antinutrienty sú pomerne veľkou skupinou zložiek, ktoré sa nachádzajú vo väčšine potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. V potravinách sa vyskytujú prirodzene, ale niekedy sa do nich dostávajú nesprávnym technologickým spracovaním. V posledných rokoch sa o nich diskutuje čoraz viac, pretože majú pomerne dobre preskúmané účinky na ľudské zdravie. Väčšina z nich pôsobí tak, že oslabujú organizmus reakciami s vitamínmi, minerálmi a niektorými enzýmami, čím znižujú výživovú hodnotu jednotlivých živín. Niektoré majú toxické účinky.
V najväčšom množstve sa nachádzajú v rastlinách, kde slúžia ako ochrana pred predátormi (hmyz, vtáky, bylinožravce).
Ich obsah možno znížiť správnym technologickým a hygienickým ošetrením výrobkov. Toto je žiaduce rešpektovať predovšetkým u tepelne a technologicky neupravených surovín, ktoré bežne používame v kuchyni.
Napriek tomu, že sú označované ako antinutričné, mnohé z nich majú priaznivý vplyv na metabolizmus. Vždy sa však odvíja od množstva obsiahnutého v potravine. Typickými príkladmi sú:
Keďže antinutričné látky sa v oveľa väčšom množstve nachádzajú v potravinách rastlinného pôvodu, je nimi najviac zaťažená populácia, ktorá sa stravuje vegánsky a vitariánsky. Ich výskyt v živočíšnych zdrojoch je minimálny, medzi najznámejšie patria:
Antinutričné látky obsiahnuté v rastlinách majú pomerne zložitú kategorizáciu, zjednodušene sa odporúča rešpektovať aspoň tieto charakteristiky:
Ide o látky, ktoré rušia účinky vitamínov a spomaľujú metabolické reakcie. Často sa používajú v medicíne, napríklad na potlačenie rastu patogénnych mikroorganizmov, ako súčasť liečby leukémie (antivitaminy kyseliny listovej) alebo pri liečbe trombózy.
Ide o látky, ktoré sa viažu na enzým, a tým znižujú jeho aktivitu. Najčastejšie sa nachádzajú v obilninách, strukovinách, zemiakoch alebo paradajkách.
Medzi ich negatívne účinky patrí spomalenie rastu alebo porucha metabolizmu pankreasu.
Majú však aj pozitívny vplyv na metabolizmus - chránia bunky pred negatívnym vplyvom UV žiarenia, steroidných hormónov alebo niektorých karcinogénov (najčastejšie tým, že znižujú stráviteľnosť bielkovín, čím sa znižuje množstvo aminokyselín, ktoré rakovinové bunky potrebujú pre svoj rast, alebo potláčajú tvorbu voľných radikálov, ktoré podporujú vznik rakoviny).
Tieto látky komplikujú metabolizmus jódu, čo vedie k nedostatočnej produkcii hormónov štítnej žľazy. Ak potraviny obsahujú zvýšený podiel akejkoľvek formy glukozinolátov, môže dôjsť k spomaleniu rastu, poškodeniu pečene, obličiek a nadobličiek.
V najväčšom množstve sa nachádza v krížovej zelenine (brokolica, kel kučeravý, brukva, kapusta, karfiol, kaleráb, chren, reďkovka...).
Vegetariáni konzumujú najvyššie koncentrácie týchto látok, často v rozsahu desať až dvadsaťnásobku odporúčaného množstva.
Pri tepelnej úprave zeleniny (varenie, kvasenie) dochádza k výraznej strate týchto látok.
Táto látka zhoršuje vstrebávanie vápnika do krvi. Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú v špenáte a rebarbore.
Kyselina fytová sa nachádza vo všetkých rastlinách, pričom najvyššie koncentrácie sú v obilninách, strukovinách, orechoch a semenách. Má tendenciu viazať minerálne látky, a tým znižovať ich biologickú dostupnosť. Potraviny, ktoré sú bohatým zdrojom kyseliny fytovej, je veľmi vhodné spracovať tak, aby sa jej obsah čo najviac znížil. K tomu dochádza počas namáčania, klíčenia a varenia, keď sa môže odstrániť až 80 % fytátov.
Nachádzajú sa v zemiakoch, jablkách, červenej repe, brokolici, sóji, arašidoch, lucerne, špenáte a mnohých ďalších rastlinách. Saponíny sú vysoko toxické látky, ktoré poškodzujú bunkové membrány, niektoré môžu podporovať zvýšenú citlivosť na alergény.
Táto skupina látok inhibuje funkciu mnohých enzýmov a komplikuje vstrebávanie živín v črevnom trakte. Majú však aj schopnosť pôsobiť antibakteriálne, protinádorovo a antimutagénne. Vyznačujú sa trpkou chuťou. Rovnako ako v prípade iných antinutričných látok možno triesloviny z potravín odstrániť namáčaním, klíčením alebo fermentáciou.
Fytoestrogény v rastlinách sú zodpovedné za ich ochranu pred infekciou počas klíčenia semien a podieľajú sa aj na tvorbe kvetov a raste rastlín.
Nachádzajú sa v obilných klíčkoch, orechoch, strukovinách, najmä v sóji. Niektoré fytoestrogény pôsobia preventívne proti vzniku niektorých zhubných nádorov. Vegetariáni všeobecne konzumujú oveľa vyššie množstvo fytoestrogénnych látok ako bežná populácia, čo sa často pripisuje spojitosti s nižším výskytom rakoviny.
Fytoestrogény môžu mať aj antiestrogénne účinky a ich zvýšená konzumácia negatívne ovplyvňuje tvorbu samotných estrogénov.
Lignín je nestráviteľná forma vlákniny, ktorá v rastlinách pomáha vytvárať ich pevnosť a tuhosť. Jeho významným negatívom je zníženie výživovej hodnoty bielkovín.
Sú to látky produkované plesňami. Vyskytujú sa vo všetkých potravinách, ktoré sú potenciálnym zdrojom plesní - v obilninách, orechoch, strukovinách, kávových zrnách, korení, čerstvom a sušenom ovocí. Najznámejším toxínom je aflatoxín, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v sušenom ovocí. Mykotoxíny majú negatívny vplyv na pečeň a obličky.
Pre alkaloidy je typická horká chuť, ktorá odpudzuje zvieratá. Najväčšie množstvo sa nachádza v semenách, koreňoch a kôre rastlín.
Vysoké koncentrácie niektorých druhov alkaloidov (glykoalkaloidov) sa nachádzajú v baklažánovitých rastlinách (zemiaky, baklažány, paradajky), typickým predstaviteľom je solanín. Nachádza sa v hľuzách, v klíčkoch, bobuliach a najmä v šupke. Mechanické poškodenie a vystavenie svetlu výrazne zvyšujú ich obsah. Prevažná väčšina z nich (približne 90 %) sa odstráni varením (voda po varení by sa nemala konzumovať) alebo olúpaním. Vyšší príjem solanínu poškodzuje sliznicu žalúdka a dvanástnika.
Sú to špecifické proteíny schopné zrážať červené krvinky. Nachádza sa najmä v strukovinách. Pri predávkovaní spôsobujú zápal čriev alebo napríklad zadržiavanie vody v lymfatickom systéme.
Najjednoduchší spôsob, ako ich odstrániť z potravín, je dlhodobé namáčanie a dôkladné varenie (to platí aj pre klíčky strukovín). Vývar obsahujúci lektíny nie je vhodné konzumovať.
Ide o látky, ktoré vznikajú z aminokyselín, pričom pri ich rozklade vzniká za určitých podmienok kyanovodík. Sú obzvlášť rizikové z hľadiska akútnej toxicity. Bohatými zdrojmi sú kôstkové ovocie, ľan, strukoviny, mandle, bambusové výhonky, cukrová trstina, sladké zemiaky. Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú v semenách alebo šupkách. Chronická otrava sa prejavuje poruchami nervového systému a štítnej žľazy.
Keďže rastliny tvoria významnú časť našej dennej stravy (u vegánov dokonca 100 %), je veľmi žiaduce mať aspoň základné vedomosti o rizikách spojených s nadbytkom antinutrientov v strave. V kurzoch, ktoré sa touto problematikou zaoberajú (najmä v Poradca pre výživu, Vegetariánstvo a vegánstvo v praxi a Makrobiotika v našej kuchyni), sa zameriavame najmä na techniky, ako tieto zložky zo stravy čo najjednoduchšie a v čo najväčšom množstve odstrániť.
Mgr. Martin Jelínek
Rastislav Bagita
Po množstve kníh, ktoré si človek kúpi, a po čase, ktorý nad nimi strávi, zistíte, že informácie sa opakujú mnohokrát. Hľadal som zdroj informácií,ktorý by prekonal moje prvé akreditované zdravotné vzdelávanie. Martin na mňa zapôsobil už na audiokazetách svojich prednášok a nesklamal ani v kurze, ktorý som s ním absolvoval. Hĺbka informácií bola dostatočná a niekedy prekvapujúca. Podľa môjho názoru by tento kurz mal absolvovať každý, kto chce ľuďom účinne radiť v oblasti výživy. Veľkým plusom je celková šírka informácií.Úzke zameranie na samotné potraviny, doplnky stravy, výživu pri zdravotných problémoch atď... tieto výhody v iných kurzoch nenájdete! Som maximálne spokojná a určite sa chystám absolvovať aj ďalšie Martinove kurzy.
Miluše Heryšerová
Keďže som vyštudovaný chemický technológ a zároveň sa profesne venujem notifikácii doplnkov stravy, potom študovanie a posudzovanie jednotlivých zložiek v potravinách či doplnkoch stravy je mi zábavou tak aj denným chlebom. Aj keď viem, prečo sú určité látky do jedla pridávané a aké vlastnosti mu dávajú, tak môj hlavný cieľ bol sa týmto zložkám v jedle vyhýbať. Chcela som však svoju znalosť rozšíriť a pochopiť, ako ľudské telo hospodári s jednotlivými makro aj mikro zložkami a aký to má na naše telo vplyv. Dlho som teda hľadala rozširujúce vzdelanie, ktoré by mi pomohlo pochopiť vzťah medzi tým čo jeme a ľudským zdravím. Zároveň som chcela byť schopná zostaviť vyrovnaný jedálniček pre ľudí s individuálnymi požiadavkami. Som veľmi rada, že som sa rozhodla absolvovať dištančný kurz Poradca pre výživu a suplementáciu, ktorý mi priblížil, ako jedlo vnímať z pohľadu východnej i západnej kultúry, a hlavne mi pomohol pochopiť ako a prečo obohatiť svoj jedálniček o určité potraviny vo vzťahu k ľudským chorobám či potravinovým intoleranciám. Chcela by som veľmi poďakovať pánovi Jelínkovi, že vytvoril kurz, ktorý úplne splnil moje očakávania, celú organizáciu, náplň kurzu, prehľadnosť jednotlivých tém a moderného poňatia celého kurzu. Zároveň oceňujem možnosť vyskúšať si pripraviť jedálničky v praxi pomocou ZOF hry. Určite sa chcem aj naďalej vzdelávať v ďalších témach a pokračovať aj v ďalších kurzoch vedených p. Jelínkom.
Jan Shejbal
Pomerne dlhú dobu som sa snažil nájsť nejaký kurz, ktorý by bolo možné zvládať k môjmu zamestnaniu. Keďže akékoľvek dochádzanie na kurz pre mňa nepripadalo do úvahy, snažil som sa nájsť niečo čo by som mohol diaľkovo študovať z domu. Keď som narazil na kurz Online Poradca pre Výživu a Suplementáciu bola to pre mňa jasná voľba. Hoci sa mi kurz zdal zo začiatku náročný, postupom času som si našiel systém ao výživu som sa začal zaujímal aj mimo obsahu kurzu. Od tej doby som už so štúdiom nemal problém. V priebehu kurzu som musel odísť na mesiac do Londýna az toho dôvodu nemal čas študovať. Veľmi ma preto potešilo že mi bola bez akýchkoľvek problémov dĺžka môjho štúdia predĺžená a mohol som po mojom návrate pokračovať tam, kde som skončil. Tento kurz ma veľmi obohatil a rozšíril obzory predovšetkým aj v oblasti alternatívnych spôsobov stravovania. Chcel by som Vám preto poďakovať za možnosť absolvovania Vášho kurzu a vrelo ho všetkým odporúčam.
