Úvod / Všetko o štúdiu / Antinutričné látky
Antinutrienty sú pomerne veľkou skupinou zložiek, ktoré sa nachádzajú vo väčšine potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. V potravinách sa vyskytujú prirodzene, ale niekedy sa do nich dostávajú nesprávnym technologickým spracovaním. V posledných rokoch sa o nich diskutuje čoraz viac, pretože majú pomerne dobre preskúmané účinky na ľudské zdravie. Väčšina z nich pôsobí tak, že oslabujú organizmus reakciami s vitamínmi, minerálmi a niektorými enzýmami, čím znižujú výživovú hodnotu jednotlivých živín. Niektoré majú toxické účinky.
V najväčšom množstve sa nachádzajú v rastlinách, kde slúžia ako ochrana pred predátormi (hmyz, vtáky, bylinožravce).
Ich obsah možno znížiť správnym technologickým a hygienickým ošetrením výrobkov. Toto je žiaduce rešpektovať predovšetkým u tepelne a technologicky neupravených surovín, ktoré bežne používame v kuchyni.
Napriek tomu, že sú označované ako antinutričné, mnohé z nich majú priaznivý vplyv na metabolizmus. Vždy sa však odvíja od množstva obsiahnutého v potravine. Typickými príkladmi sú:
Keďže antinutričné látky sa v oveľa väčšom množstve nachádzajú v potravinách rastlinného pôvodu, je nimi najviac zaťažená populácia, ktorá sa stravuje vegánsky a vitariánsky. Ich výskyt v živočíšnych zdrojoch je minimálny, medzi najznámejšie patria:
Antinutričné látky obsiahnuté v rastlinách majú pomerne zložitú kategorizáciu, zjednodušene sa odporúča rešpektovať aspoň tieto charakteristiky:
Ide o látky, ktoré rušia účinky vitamínov a spomaľujú metabolické reakcie. Často sa používajú v medicíne, napríklad na potlačenie rastu patogénnych mikroorganizmov, ako súčasť liečby leukémie (antivitaminy kyseliny listovej) alebo pri liečbe trombózy.
Ide o látky, ktoré sa viažu na enzým, a tým znižujú jeho aktivitu. Najčastejšie sa nachádzajú v obilninách, strukovinách, zemiakoch alebo paradajkách.
Medzi ich negatívne účinky patrí spomalenie rastu alebo porucha metabolizmu pankreasu.
Majú však aj pozitívny vplyv na metabolizmus - chránia bunky pred negatívnym vplyvom UV žiarenia, steroidných hormónov alebo niektorých karcinogénov (najčastejšie tým, že znižujú stráviteľnosť bielkovín, čím sa znižuje množstvo aminokyselín, ktoré rakovinové bunky potrebujú pre svoj rast, alebo potláčajú tvorbu voľných radikálov, ktoré podporujú vznik rakoviny).
Tieto látky komplikujú metabolizmus jódu, čo vedie k nedostatočnej produkcii hormónov štítnej žľazy. Ak potraviny obsahujú zvýšený podiel akejkoľvek formy glukozinolátov, môže dôjsť k spomaleniu rastu, poškodeniu pečene, obličiek a nadobličiek.
V najväčšom množstve sa nachádza v krížovej zelenine (brokolica, kel kučeravý, brukva, kapusta, karfiol, kaleráb, chren, reďkovka...).
Vegetariáni konzumujú najvyššie koncentrácie týchto látok, často v rozsahu desať až dvadsaťnásobku odporúčaného množstva.
Pri tepelnej úprave zeleniny (varenie, kvasenie) dochádza k výraznej strate týchto látok.
Táto látka zhoršuje vstrebávanie vápnika do krvi. Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú v špenáte a rebarbore.
Kyselina fytová sa nachádza vo všetkých rastlinách, pričom najvyššie koncentrácie sú v obilninách, strukovinách, orechoch a semenách. Má tendenciu viazať minerálne látky, a tým znižovať ich biologickú dostupnosť. Potraviny, ktoré sú bohatým zdrojom kyseliny fytovej, je veľmi vhodné spracovať tak, aby sa jej obsah čo najviac znížil. K tomu dochádza počas namáčania, klíčenia a varenia, keď sa môže odstrániť až 80 % fytátov.
Nachádzajú sa v zemiakoch, jablkách, červenej repe, brokolici, sóji, arašidoch, lucerne, špenáte a mnohých ďalších rastlinách. Saponíny sú vysoko toxické látky, ktoré poškodzujú bunkové membrány, niektoré môžu podporovať zvýšenú citlivosť na alergény.
Táto skupina látok inhibuje funkciu mnohých enzýmov a komplikuje vstrebávanie živín v črevnom trakte. Majú však aj schopnosť pôsobiť antibakteriálne, protinádorovo a antimutagénne. Vyznačujú sa trpkou chuťou. Rovnako ako v prípade iných antinutričných látok možno triesloviny z potravín odstrániť namáčaním, klíčením alebo fermentáciou.
Fytoestrogény v rastlinách sú zodpovedné za ich ochranu pred infekciou počas klíčenia semien a podieľajú sa aj na tvorbe kvetov a raste rastlín.
Nachádzajú sa v obilných klíčkoch, orechoch, strukovinách, najmä v sóji. Niektoré fytoestrogény pôsobia preventívne proti vzniku niektorých zhubných nádorov. Vegetariáni všeobecne konzumujú oveľa vyššie množstvo fytoestrogénnych látok ako bežná populácia, čo sa často pripisuje spojitosti s nižším výskytom rakoviny.
Fytoestrogény môžu mať aj antiestrogénne účinky a ich zvýšená konzumácia negatívne ovplyvňuje tvorbu samotných estrogénov.
Lignín je nestráviteľná forma vlákniny, ktorá v rastlinách pomáha vytvárať ich pevnosť a tuhosť. Jeho významným negatívom je zníženie výživovej hodnoty bielkovín.
Sú to látky produkované plesňami. Vyskytujú sa vo všetkých potravinách, ktoré sú potenciálnym zdrojom plesní - v obilninách, orechoch, strukovinách, kávových zrnách, korení, čerstvom a sušenom ovocí. Najznámejším toxínom je aflatoxín, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v sušenom ovocí. Mykotoxíny majú negatívny vplyv na pečeň a obličky.
Pre alkaloidy je typická horká chuť, ktorá odpudzuje zvieratá. Najväčšie množstvo sa nachádza v semenách, koreňoch a kôre rastlín.
Vysoké koncentrácie niektorých druhov alkaloidov (glykoalkaloidov) sa nachádzajú v baklažánovitých rastlinách (zemiaky, baklažány, paradajky), typickým predstaviteľom je solanín. Nachádza sa v hľuzách, v klíčkoch, bobuliach a najmä v šupke. Mechanické poškodenie a vystavenie svetlu výrazne zvyšujú ich obsah. Prevažná väčšina z nich (približne 90 %) sa odstráni varením (voda po varení by sa nemala konzumovať) alebo olúpaním. Vyšší príjem solanínu poškodzuje sliznicu žalúdka a dvanástnika.
Sú to špecifické proteíny schopné zrážať červené krvinky. Nachádza sa najmä v strukovinách. Pri predávkovaní spôsobujú zápal čriev alebo napríklad zadržiavanie vody v lymfatickom systéme.
Najjednoduchší spôsob, ako ich odstrániť z potravín, je dlhodobé namáčanie a dôkladné varenie (to platí aj pre klíčky strukovín). Vývar obsahujúci lektíny nie je vhodné konzumovať.
Ide o látky, ktoré vznikajú z aminokyselín, pričom pri ich rozklade vzniká za určitých podmienok kyanovodík. Sú obzvlášť rizikové z hľadiska akútnej toxicity. Bohatými zdrojmi sú kôstkové ovocie, ľan, strukoviny, mandle, bambusové výhonky, cukrová trstina, sladké zemiaky. Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú v semenách alebo šupkách. Chronická otrava sa prejavuje poruchami nervového systému a štítnej žľazy.
Keďže rastliny tvoria významnú časť našej dennej stravy (u vegánov dokonca 100 %), je veľmi žiaduce mať aspoň základné vedomosti o rizikách spojených s nadbytkom antinutrientov v strave. V kurzoch, ktoré sa touto problematikou zaoberajú (najmä v Poradca pre výživu, Vegetariánstvo a vegánstvo v praxi a Makrobiotika v našej kuchyni), sa zameriavame najmä na techniky, ako tieto zložky zo stravy čo najjednoduchšie a v čo najväčšom množstve odstrániť.
Mgr. Martin Jelínek
Petra Šináklová
Kurz „Poradca pre výživu a suplementáciu" je úplne jedinečný z mnohých dôvodov. Pre mňa je tým prvým možnosť študovať on-line doma ako mi to časovo vyhovuje, tým druhým celostný pohľad na zdravie, výživu a naše „psyché". Predovšetkým komplexné prepojenie výživy, fyzického tela a mysle je to, čo som doposiaľ márne hľadala. Ďalším dôvodom môjho rozhodnutia vstúpiť do kurzu bola jeho dĺžka, výuková hra ZOF a vytváranie výukových jedálnikov, kde v praxi uplatníte danú tému (z môjho pohľadu sa človek naučí oveľa viac). Posledným, prečo študovať práve tento kurz, je prístup pána Martina Jelínka, všetko skvele vysvetlí z rôznych uhlov pohľadu tak, že pochopí úplne každý. Rozhodne využijem ďalšie ponúkané kurzy. Týmto mu srdečne ďakujem a prajem mnoho krásneho v živote.
Ing. Kateřina Sanetrníková
V rámci svojej pracovnej činnosti v oblasti výživy som hľadala ten správny kurz, ktorý by ma posunul ďalej. Keďže som ale mama 3 malých detí, bolo pre mňa zložité každý týždeň dochádzať na nejaký kurz o výžive. Až som natrafila na online kurz Poradca pre výživu a suplementáciu, ktorý sa mi zapáčil svojim širokým záberom, formou štúdia a náhľadu na výživu z viacerých oblastí. Kurz bol pre mňa veľmi užitočný a potvrdil mi, že som sa vydala správnym smerom. V kurze som si prehĺbila svoje znalosti v danej oblasti a získala množstvo nových informácií. Vrelo kurz odporúčam každému, kto má skutočne záujem pomôcť ostatným a nejde mu len o certifikát.
František Mrkáček
Od raného veku som sa venoval rôznym športom, čo vo mne už od puberty vzbudilo záujem o zdravý životný štýl. Ten ma priviedol ku kulturistike, kde som si prvýkrát uvedomil, akú zásadnú úlohu zohráva strava pri dosahovaní výsledkov. To ma viedlo k intenzívnemu štúdiu a experimentovaniu v oblasti výživy, čo sa stalo mojou vášňou na viac ako desať rokov. V roku 2018 som objavil Wim Hofovu metódu, ktorá mi po prvýkrát umožnila zažiť zmenený stav vedomia a pocítiť transformačnú silu hormetického stresu. Táto skúsenosť ma naučila, že optimálne zdravie si vyžaduje rovnováhu troch pilierov: psychiky, stravy a pohybu. Bohužiaľ komfort a blahobyt často tieto piliere narúšajú, a preto by sme sa na ne v dnešnej dobe mali zamerať čo najviac. Aby som svoje znalosti ešte viac prehĺbil a mohol ich efektívne odovzdávať ďalej, absolvoval som odborný kurz výživového poradenstva ATAC u pána Jelínka, ktorý som zakončil štátnou autorizovanou skúškou. Tento kurz je premyslený do posledného detailu. Témy preberáte postupne a systematicky, deň za dňom. Každý deň navrhujete jedálničky na konkrétnu tému, čo vám pomáha vytvoriť jasnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať pestrý a prirodzený jedálniček – čo je niečo, čo dnešnej populácii často chýba. Každý mesiac musíte zložiť test, ktorý vás posunie do ďalšej fázy štúdia. Na záver kurzu je potrebné absolvovať záverečný test a vypracovať seminárnu prácu. Až potom je kurz dokončený. Tento kurz som si vybral nielen kvôli jeho kvalitnému obsahu, ale aj preto, že som u pána Jelínka cítil jeho celostný prístup a duchovný presah. Dnes pomáham svojim klientom orientovať sa v zdravej výžive, pochopiť princípy správneho stravovania a nájsť cestu k lepšiemu zdraviu i kvalitnejšiemu životu.
