Úvod / Všetko o štúdiu / Antinutričné látky
Antinutrienty sú pomerne veľkou skupinou zložiek, ktoré sa nachádzajú vo väčšine potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. V potravinách sa vyskytujú prirodzene, ale niekedy sa do nich dostávajú nesprávnym technologickým spracovaním. V posledných rokoch sa o nich diskutuje čoraz viac, pretože majú pomerne dobre preskúmané účinky na ľudské zdravie. Väčšina z nich pôsobí tak, že oslabujú organizmus reakciami s vitamínmi, minerálmi a niektorými enzýmami, čím znižujú výživovú hodnotu jednotlivých živín. Niektoré majú toxické účinky.
V najväčšom množstve sa nachádzajú v rastlinách, kde slúžia ako ochrana pred predátormi (hmyz, vtáky, bylinožravce).
Ich obsah možno znížiť správnym technologickým a hygienickým ošetrením výrobkov. Toto je žiaduce rešpektovať predovšetkým u tepelne a technologicky neupravených surovín, ktoré bežne používame v kuchyni.
Napriek tomu, že sú označované ako antinutričné, mnohé z nich majú priaznivý vplyv na metabolizmus. Vždy sa však odvíja od množstva obsiahnutého v potravine. Typickými príkladmi sú:
Keďže antinutričné látky sa v oveľa väčšom množstve nachádzajú v potravinách rastlinného pôvodu, je nimi najviac zaťažená populácia, ktorá sa stravuje vegánsky a vitariánsky. Ich výskyt v živočíšnych zdrojoch je minimálny, medzi najznámejšie patria:
Antinutričné látky obsiahnuté v rastlinách majú pomerne zložitú kategorizáciu, zjednodušene sa odporúča rešpektovať aspoň tieto charakteristiky:
Ide o látky, ktoré rušia účinky vitamínov a spomaľujú metabolické reakcie. Často sa používajú v medicíne, napríklad na potlačenie rastu patogénnych mikroorganizmov, ako súčasť liečby leukémie (antivitaminy kyseliny listovej) alebo pri liečbe trombózy.
Ide o látky, ktoré sa viažu na enzým, a tým znižujú jeho aktivitu. Najčastejšie sa nachádzajú v obilninách, strukovinách, zemiakoch alebo paradajkách.
Medzi ich negatívne účinky patrí spomalenie rastu alebo porucha metabolizmu pankreasu.
Majú však aj pozitívny vplyv na metabolizmus - chránia bunky pred negatívnym vplyvom UV žiarenia, steroidných hormónov alebo niektorých karcinogénov (najčastejšie tým, že znižujú stráviteľnosť bielkovín, čím sa znižuje množstvo aminokyselín, ktoré rakovinové bunky potrebujú pre svoj rast, alebo potláčajú tvorbu voľných radikálov, ktoré podporujú vznik rakoviny).
Tieto látky komplikujú metabolizmus jódu, čo vedie k nedostatočnej produkcii hormónov štítnej žľazy. Ak potraviny obsahujú zvýšený podiel akejkoľvek formy glukozinolátov, môže dôjsť k spomaleniu rastu, poškodeniu pečene, obličiek a nadobličiek.
V najväčšom množstve sa nachádza v krížovej zelenine (brokolica, kel kučeravý, brukva, kapusta, karfiol, kaleráb, chren, reďkovka...).
Vegetariáni konzumujú najvyššie koncentrácie týchto látok, často v rozsahu desať až dvadsaťnásobku odporúčaného množstva.
Pri tepelnej úprave zeleniny (varenie, kvasenie) dochádza k výraznej strate týchto látok.
Táto látka zhoršuje vstrebávanie vápnika do krvi. Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú v špenáte a rebarbore.
Kyselina fytová sa nachádza vo všetkých rastlinách, pričom najvyššie koncentrácie sú v obilninách, strukovinách, orechoch a semenách. Má tendenciu viazať minerálne látky, a tým znižovať ich biologickú dostupnosť. Potraviny, ktoré sú bohatým zdrojom kyseliny fytovej, je veľmi vhodné spracovať tak, aby sa jej obsah čo najviac znížil. K tomu dochádza počas namáčania, klíčenia a varenia, keď sa môže odstrániť až 80 % fytátov.
Nachádzajú sa v zemiakoch, jablkách, červenej repe, brokolici, sóji, arašidoch, lucerne, špenáte a mnohých ďalších rastlinách. Saponíny sú vysoko toxické látky, ktoré poškodzujú bunkové membrány, niektoré môžu podporovať zvýšenú citlivosť na alergény.
Táto skupina látok inhibuje funkciu mnohých enzýmov a komplikuje vstrebávanie živín v črevnom trakte. Majú však aj schopnosť pôsobiť antibakteriálne, protinádorovo a antimutagénne. Vyznačujú sa trpkou chuťou. Rovnako ako v prípade iných antinutričných látok možno triesloviny z potravín odstrániť namáčaním, klíčením alebo fermentáciou.
Fytoestrogény v rastlinách sú zodpovedné za ich ochranu pred infekciou počas klíčenia semien a podieľajú sa aj na tvorbe kvetov a raste rastlín.
Nachádzajú sa v obilných klíčkoch, orechoch, strukovinách, najmä v sóji. Niektoré fytoestrogény pôsobia preventívne proti vzniku niektorých zhubných nádorov. Vegetariáni všeobecne konzumujú oveľa vyššie množstvo fytoestrogénnych látok ako bežná populácia, čo sa často pripisuje spojitosti s nižším výskytom rakoviny.
Fytoestrogény môžu mať aj antiestrogénne účinky a ich zvýšená konzumácia negatívne ovplyvňuje tvorbu samotných estrogénov.
Lignín je nestráviteľná forma vlákniny, ktorá v rastlinách pomáha vytvárať ich pevnosť a tuhosť. Jeho významným negatívom je zníženie výživovej hodnoty bielkovín.
Sú to látky produkované plesňami. Vyskytujú sa vo všetkých potravinách, ktoré sú potenciálnym zdrojom plesní - v obilninách, orechoch, strukovinách, kávových zrnách, korení, čerstvom a sušenom ovocí. Najznámejším toxínom je aflatoxín, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v sušenom ovocí. Mykotoxíny majú negatívny vplyv na pečeň a obličky.
Pre alkaloidy je typická horká chuť, ktorá odpudzuje zvieratá. Najväčšie množstvo sa nachádza v semenách, koreňoch a kôre rastlín.
Vysoké koncentrácie niektorých druhov alkaloidov (glykoalkaloidov) sa nachádzajú v baklažánovitých rastlinách (zemiaky, baklažány, paradajky), typickým predstaviteľom je solanín. Nachádza sa v hľuzách, v klíčkoch, bobuliach a najmä v šupke. Mechanické poškodenie a vystavenie svetlu výrazne zvyšujú ich obsah. Prevažná väčšina z nich (približne 90 %) sa odstráni varením (voda po varení by sa nemala konzumovať) alebo olúpaním. Vyšší príjem solanínu poškodzuje sliznicu žalúdka a dvanástnika.
Sú to špecifické proteíny schopné zrážať červené krvinky. Nachádza sa najmä v strukovinách. Pri predávkovaní spôsobujú zápal čriev alebo napríklad zadržiavanie vody v lymfatickom systéme.
Najjednoduchší spôsob, ako ich odstrániť z potravín, je dlhodobé namáčanie a dôkladné varenie (to platí aj pre klíčky strukovín). Vývar obsahujúci lektíny nie je vhodné konzumovať.
Ide o látky, ktoré vznikajú z aminokyselín, pričom pri ich rozklade vzniká za určitých podmienok kyanovodík. Sú obzvlášť rizikové z hľadiska akútnej toxicity. Bohatými zdrojmi sú kôstkové ovocie, ľan, strukoviny, mandle, bambusové výhonky, cukrová trstina, sladké zemiaky. Najvyššie koncentrácie sa nachádzajú v semenách alebo šupkách. Chronická otrava sa prejavuje poruchami nervového systému a štítnej žľazy.
Keďže rastliny tvoria významnú časť našej dennej stravy (u vegánov dokonca 100 %), je veľmi žiaduce mať aspoň základné vedomosti o rizikách spojených s nadbytkom antinutrientov v strave. V kurzoch, ktoré sa touto problematikou zaoberajú (najmä v Poradca pre výživu, Vegetariánstvo a vegánstvo v praxi a Makrobiotika v našej kuchyni), sa zameriavame najmä na techniky, ako tieto zložky zo stravy čo najjednoduchšie a v čo najväčšom množstve odstrániť.
Mgr. Martin Jelínek
JUDr. Martina Mikolajczyková
V snahe získať informácie o zdravom spôsobe stravovania a jeho možného začlenenia do života našej rodiny som získala z rôznych zdrojov veľa informácií, ale neboli ucelené a občas nedávali zmysel. Riešenie som našla v tomto kurze. Veľmi si cením ďalšie nadstavbové kurzy, ktoré vzdelanie významne prehlbujú.
Mgr. Vilma Vitteková
Výživovému poradenstvu sa venujem od r. 2016 a priviedla ma k nemu dlhá a náročná životná cesta. Láska k vareniu, výžive a zdravému životnému štýlu nebola láskou na prvý pohľad. Vznikala a rozvíjala sa dlhé roky. Život so svojimi každodennými radosťami a starosťami, konfrontácia s rôznymi zdravotnými problémami v rodine a v blízkom okolí v kombinácii s neutíšiteľnou zvedavosťou boli pre mňa hnacím motorom a energiou pre hľadanie kvalitných informácií. Pochopila som, že bez neustáleho vzdelávania nie je v záplave informácií možné utvoriť si objektívny názor na otázky v oblasti výživy a zdravého životného štýlu. Pôvodne som študovala úplne iné veci, než akým sa dnes s celým srdcom venujem. Aby som pochopila fungovanie tela a vplyv výživy na zdravie, snažila som sa doplniť si vzdelanie a po dlhom hľadaní som sa rozhodla pre kurz Martina Jelínka Poradce pro výživu a suplementaci - on-line. Kurz je mimoriadne rozsiahly a nabitý vedecky podloženými informáciami. Absolvovanie kurzu mi dodalo potrebné sebavedomie na to, aby som sa začala výživovému poradenstvu profesionálne. V súčasnosti spolupracujem so Zuzanou Líškovou v rámci výživového programu NUTRIPLAN by Zuzana Líšková©.
Stefania Zanconato
Pred 5 rokmi som si vybrala kurzy ATAC, ktoré mali a stále majú výborné odporúčania. Tým, že som mala za sebou 4 roky štúdia na farmaceutickej fakulte, musím povedať, že informácie, ktoré som na školení dostala boli na vysokej úrovni. Dnes sa venujem výživovému poradenstvu naplno. V súvislosti s autoimunitným ochorením, ktoré som v danej dobe riešila a získala mnoho praktických skúseností, ktoré sa snažím využiť spolu s teoretickými znalosťami, ktorým som získala štúdiom a toto všetko využiť vo svojej práci s klientmi. Spoločne s celostne zameranou lekárkou MUDr. Terezou Feltoni sme založili kliniku Pontina, ktorá je mostom medzi klasickou a celostnou medicínou, kde pôsobím ako výživový poradca. V roku 2021 sme založili e-shop NaturaPura, ktorý sa radí medzi netoxické e-shopy. Zameriavame sa na superprémiové kvalitné doplnky stravy bez aditívnych látok, čisté potraviny, netoxickú kozmetiku a drogérií. Keďže takýto životný štýl žijem, tak aj svoje skúsenosti a poznatky sa snažím odovzdávam ďalej mojim klientom. V tomto roku som absolvovala státie skúšku pre výživového poradcu, ktorú som úspešne zložila. Na základe tejto skvelej skúsenosti av nadväznosti aj na to, s čím sa denne vo svojej práci stretávam, som sa rozhodla existujúcu kvalifikáciu štúdiom nutričnej terapie. Svoje znalosti taktiež rozširujem svojou účasťou v kurzoch funkčnej výživy. Strava je oveľa väčší dielik skladačky zložený z výberu životného štýlu, cvičenia, cirkadiánnych rytmov, priateľstva, rodiny, práce, dovolenky, odpočinku, spánku, emócií, pričom každý diel do seba zapadá. Zakaždým, keď sa najeme, naše telo dostane nespočet signálov, ktoré modulujú génovú expresiu, hormonálnu rovnováhu, náladu, koncentráciu, kognitívne funkcie, imunitnú a zápalovú odpoveď. Strava nie je statická, ale je dynamická a prispôsobuje sa rôznym situáciám. Diéta nie je jedna a nie je navždy, diéta je životný štýl.
