Poruchy funkcie štítnej žľazy

Štítna žľaza je endokrinná žľaza umiestnená na prednej strane krku pod štítnou chrupavkou. Pre kvalitu ľudského života je dôležitá preto, že produkuje kľúčové hormóny:

1. Trijódtyronín – obsahuje 3 atómy jódu, označuje sa ako T3.

2. Thyroxín - obsahuje 4 atómy jódu, označuje sa ako T4.
Tieto dve hormonálne látky zásadným spôsobom ovplyvňujú rast a vývoj . Pretože zasahujú do metabolizmu sacharidov, bielkovín a tukov, ich produkované množstvo riadi aj kvalitu metabolických dejov.

3. Kalcitonín - ovplyvňuje metabolizmus vápnika, má tak vplyv napríklad na hustotu kostí.

Pokiaľ dôjde k odklonu od rovnovážnej funkcie tohto orgánu, ovplyvní to chod celého organizmu na psychickej i fyzickej úrovni.

Najrozšírenejšie poruchy funkcie štítnej žľazy sú:

Hypotyreóza.
Je spôsobená nedostatkom hormónov, teda zníženou funkciou štítnej žľazy. Najčastejšie býva zapríčinená autoimunitným zápalom, u detí môže byť vrodená. Typickými príznakmi sú znížená vitalita, únava, zimomrivosť, nárast telesnej hmotnosti, spomalená črevná peristaltika a z nej vznikajúca zápcha.

Hypertyreóza (tyreotoxikóza).
Je spôsobená nadbytočnou produkciou hormónov, teda zvýšenou činnosťou štítnej žľazy. Najčastejšou príčinou je autoimunitná reakcia organizmu. Typickými prejavmi sú zvýšený krvný tlak, búšenie srdca, nervozita, nespavosť, vypadávanie vlasov, výrazný úbytok telesnej hmotnosti. Metabolizmus takto postihnutých sa zrýchľuje, toto sa prejaví aj na vzťahu k jedlu (rýchlejšie trávia a skôr pociťujú hlad). Často sa objavuje aj zvýšený výskyt osteoporózy.

U oboch porúch sa môže vyskytnúť zväčšenie štítnice - tzv. struma. Globálne štatistiky poukazujú na to, že poruchami funkcie štítnej žľazy trpia oveľa častejšie ženy.
Dysfunkcie štítnej žľazy sú liečené substitučnou terapiou. V prípade hypofunkcie je to podávanie liekov s obsahom špecifických hormónov, pri hyperfunkcii potom tyreostatiká s prípadným chirurgickým zákrokom či liečbou rádiojódom.

Vplyv stravy na funkciu štítnej žľazy

Okrem faktu, že štítnica cez produkciu hormónov ovplyvňuje využívanie živín v tele, platí aj to, že kvalita stravy v určitom rozsahu zasahuje do fungovania tohto orgánu. Najväčší vplyv majú nasledujúce faktory:

Príjem jódu.
Jód je súčasťou štruktúry tyroxínu a trijódtyronínu, dostatok tohto prvku v strave tak najväčšou mierou ovplyvňuje fungovanie celého orgánu. Uvádza sa, že nedostatkom jódu trpí na celom svete približne ¼ populácie, je preto potrebné koncepciu stravy upravovať aj v zmysle zaistenia jeho dostatočného množstva. Odporúčaná denná dávka pre dospelú populáciu je 150 mikrogramov, bohatými zdrojmi sú morské produkty (ryby, plody, riasy, soľ) alebo čierny žeriav (arónie).

Množstvo selénu.
Selén je súčasťou enzýmu, ktorý zaisťuje premenu tyroxínu na trijódtyronín. Množstvo selénu v strave tak ovplyvňuje funkciu štítnej žľazy a s ňou aj celý metabolizmus. Obsah selénu v potravinách závisí od jeho množstva v pôde, čo je silne kolísavý faktor. Zaistiť preto dostatok selénu v bežnej strave je v niektorých častiach sveta problematický, platí to predovšetkým pre Európu, kde populácia trpí jeho nedostatkom. Na rozdiel od jódu, u ktorého štítna žľaza vykazuje schopnosť dobre znášať vyššie dávky, je možné so selénom ľahko predávkovať. Je preto vhodné dodržiavať jeho príjem na úrovniach výrazne neprevyšujúce hodnoty odporúčanej dennej dávky (55 mikrogramov).

Množstvo antioxidantov.
Príjem antioxidantov má nepriamy vplyv na fungovanie štítnej žľazy. Ich hlavná funkcia spočíva v potláčaní oxidačného stresu, ktorý má v prebytku vplyv na acidobázickú rovnováhu a produkciu stresových hormónov. Takáto situácia vyvoláva zápalové reakcie v tele, to ovplyvní aj hormonálnu reguláciu štítnej žľazy.

Množstvo a kvalita bielkovín.
Obsah bielkovín vrátane ich kvality ovplyvňuje fungovanie celého metabolizmu v zmysle rovnováhy medzi katabolickými a anabolickými pochodmi. Týka sa to aj štítnej žľazy, je preto nutné zaistiť v celodennom stravovacom režime taký príjem bielkovín, ktorý zodpovedá individuálnym potrebám každého človeka.

Pomery makroživín.
Podiel hlavných zdrojov energie pre bunky, teda sacharidov a tukov v strave, rozhoduje o tom, ako rýchlo sa bude vytvárať energia. Toto ovplyvní aj rýchlosť metabolických pochodov. Vyšší podiel tukov teda všeobecne spomaľuje energetické pochody, vysoké zastúpenie sacharidov (rolu ale hrá aj ich glykemická hodnota) naopak zrýchľuje metabolizmus. Na základe zmeny pomerov makroživín v jedálničku je možné nepriamo ovplyvňovať aj kvalitu fungovania štítnej žľazy.

Obsah antinutričných látok.
Niektoré antinutričné látky (konkrétne skupina strumigénov, niekedy tiež označovaná ako goitrogény) majú schopnosť narušovať funkciu štítnice a podporovať jej zväčšenie (pojom "strumigénna" vychádza z výrazu "struma"). Toto sa deje cez zablokovanie prísunu jódu do buniek, zníženie produkcie TSH (tyreotropného hormónu) alebo narušením funkcie enzýmu, ktorý viaže jód do hormónov produkovaných štítnou žľazou.

Najviac strumigénov sa nachádza v kapustovitej zelenine (brokolica, kapusta, ružičkový kel, karfiol, špenát, kvaka...), niektorých obilninách (kukurica, pohánka), semenách (ľan, píniové orechy), strukovinách (fazuľa, sója a jej produkty - mlieko, tempeh, tofu) či ovocie (jahody, hrušky, broskyne). Obsah strumigénnych látok v týchto potravinách je možné v určitom rozsahu znížiť tepelnými úpravami.

Konzumáciu týchto potravín by mali obmedzovať predovšetkým jedinci postihnutí dysfunkciou štítnice, u zdravých ľudí nehrozí zvýšené riziko nežiaduceho ovplyvnenia funkcie tohto orgánu.