Úvod / Všetko o štúdiu / Stráviteľnosť
Autor: Mgr. Martin Jelínek
Odborné zameranie: výživa, vzdelávanie vo výžive
Posledná odborná revízia: 3. 9. 2024
Každá potravina, ktorú máme možnosť jesť, musí byť spracovaná tráviacim traktom. Jednotlivé živiny sa metabolizujú, celý tento proces vyžaduje určité množstvo energie, času a námahy zo strany zažívacieho ústrojenstva. Tieto parametre nazývame súhrnným označením „ stráviteľnosť “, jedná sa v rade o štvrté pravidlo Zóny optimálneho fungovania.
Straviteľnosť jedla hodnotíme na dvoch základných úrovniach. Ako dielčie časti sú pomerne jednoducho pochopiteľné, v rámci celku sa jedná o dva na prvý pohľad odporujúce si parametre:
Prvou časťou definície stráviteľnosti je faktor, ktorý je merateľný a číselne vyhodnotiteľný. Ide o množstvo energie, ktoré je nútený tráviaci trakt vydať na strávenie potravy. Meria sa v kJ alebo kcal.
Všeobecne tu platí, že najviac energie telo vydá na strávenie bielkovín - a to približne 30 % z celkového množstva energie nachádzajúcej sa v proteínoch. Podstatne menej je to u sacharidov (cca 8 % ) a najmenej u tukov (približne 4 % ).
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia potravín približne nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné):
Chudé mäso červené – chudé mäso biele – tučné mäso – vajcia – tvaroh – syry – strukoviny – ryby – plody mora – orechy a semená – obilniny – kyslé mliečne výrobky – zelenina – huby – ovocie.
Druhá časť definície a vnímania významu pojmu „stráviteľnosť“ sa spája s nemerateľnou charakteristikou, ktorá vychádza z obsahu vlákniny v potravine, konkrétne jej nestráviteľnej formy, a sčasti aj obsahu antinutričných látok (zlúčenín, ktoré znižujú nutričnú hodnotu potravín av určitom rozsahu komplikujú celý proces trávenia):
Všeobecne platí – čím viac nerozpustnej vlákniny potravina obsahuje, tým horšie sa také jedlo trávi.
Ľudský tráviaci trakt nie je schopný na rozdiel od prežúvavcov produkovať spektrum enzýmov schopných rozložiť celulózu. V extréme tak pri vysokých dávkach vlákniny dochádza k nadúvaniu, plynatosti, mechanickej záťaži na črevný trakt a ďalším diskomfortom v oblasti trávenia.
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné, z pochopiteľných dôvodov sa týka iba rastlinnej stravy):
Strukoviny - celé zrná obilnín - orechy a semená - huby - zelenina - ovocie.
Pri tomto parametri je potrebné ešte dodať, že tepelná úprava rastlinných potravín úplne zásadným spôsobom uľahčuje ich stráviteľnosť.
Zvýšený tlak pri takejto úprave túto vlastnosť ešte zvýrazní (príprava v tlakovom hrnci).
Zlepšiť stráviteľnosť rastlinných potravín s ohľadom na obsah vlákniny v nich môžeme aj procesom kvasenia (fermentácie) – baktérie svojou enzymatickou aktivitou štiepia celulózu, nášmu traktu tak výrazne uľahčia prácu.
V celkovom poňatí tak môžeme potraviny s ohľadom na ich stráviteľnosť rozdeliť do troch skupín:
| Úroveň stráviteľnosti | Potraviny |
|---|---|
| Ľahko stráviteľné | Obilné kaše, necelozrnné produkty z obilnín, klíčky, listová zelenina, uhorka, zemiakov, ovocie, med, cukor a sladidlá. |
| Stredne ťažko stráviteľné | Celozrnné výrobky, celé zrná obilnín, klíčené strukoviny, tofu, hrach, koreňová zelenina, paprika, kaleráb, brokolica, zeler, tekvica, orechy a semená, mlieko, maslo, jogurty, ryby a plody mora, oleje. |
| Ťažko stráviteľné | Neupravené strukoviny, ľan, vajcia, tvaroh, syry, syrečky, mäso. |
Prvé tri pravidlá ZOF (obsah živín v strave, energetická bilancia a hodnota glykémie) sú v praxi veľmi rozšírené. Dôvod je jednoduchý – je možné ich kvantifikovať (presne merať a vyhodnocovať). Faktor stráviteľnosti potravín už ale týmto presným spôsobom hodnotiť nemôžeme. Pritom je pre praktickú tvorbu jedálničkov veľmi dôležitý: Čím je systém stravovania, ktorým sa riadime, náročnejšie stráviteľný, tým viac zaťažujeme trávenie (predovšetkým energeticky). Od toho sa odvíja stupeň celkovej únavy a následne celková efektivita nášho života.
Ako nastaviť spôsob stravovania, aby zohľadňoval aj faktor stráviteľnosti, sa študenti našich kurzov naučia ľahko vo výučbovej aplikácii ZOF, ktorá túto charakteristiku vie vyhodnocovať a je neoddeliteľnou súčasťou štúdia.
Mgr. Martin Jelínek
Zakladateľ ATAC, lektor a autor vzdelávacieho systému v oblasti výživy. Výživovému vzdelávaniu sa systematicky venuje od roku 1999. Je autorom výučbovej aplikácie ZOF a odborných publikácií zameraných na výživu a zdravý životný štýl.
RNDr. Blanka Roučková, Ph.D.
V odbore výživového poradenstva sa pohybujem už dlhšiu dobu, samozrejme priebežne študujem z rôznych zdrojov. Zaujala ma náplň kurzu Poradca pre výživu a suplementáciu hlavne z hľadiska šírky informácií. Vďaka tomu, že som sa do kurzu zapojila, som rozšírila svoje znalosti a známe veci usporiadala a dala do ďalších súvislostí. Pre mňa bol obsah kurzu rozhodne prínosom a online forma úplne vyhovujúca.
Mgr. et Mgr. Zdeňka Trummová
Okolo zdravého životného štýlu a kvalitnej výživy sa pohybujem zhruba desať rokov. V počiatočných fázach tohto obdobia sa mi podarilo zbaviť tridsiatich kilogramov, ktoré som nazbierala počas školskej dochádzky. Vedela som, že mám kus práce za sebou, ale ešte väčší kus pred sebou – znova nepribrať, cítiť sa dobre, mať radosť z jedla, nevyčítať si ho, a predovšetkým nájsť taký životný štýl, ktorý je udržateľný. V minulosti som vyskúšala veľa prístupov k stravovaniu, ale vždy mi chýbal nejaký zmysluplný prienik nazbieranými informáciami. Kurz výživa detí som začala primárne z profesijných dôvodov, ale z povinnosti sa stala radosť, nové aj minulé informácie začali zapadať do seba a už teraz viem, že týmto kurzom nekončím. Spôsob vedenia kurzu je metodicky veľmi dobre prepracovaný, poskytované informácie a odpovede na otázky sú kompletné. Pán Jelínek ochotne vysvetlí všetko, na čo sú ohľadom študovaného položené otázky. Veľkým pozitívom celého kurzu je plnenie čiastkových úloh vo výukovej hre ZOF. Študent si hneď môže vyskúšať teoretické informácie prakticky a dozvie sa, aký vplyv má pripravený pokrm na najrôznejšie pochody v ľudskom tele.
Aleš Velich
Najväčšiu hodnotu som objavil až s odstupom času a zvyšujúcou sa praxou. Pre mňa bol najväčšou hodnotou komplexný, nestranný pohľad na kvalitu a pestrosť stravovania u nás. Rozšírenie základného povedomie o možnostiach hodnotenia a celkového pohľadu na telo a osobnosť človeka. Najväčšou pravdou bolo, že jedine telo klienta má pravdu v tom čo mu najviac vyhovuje. A všetko sa musí točiť okolo toho, že každý je iný a prešiel si rôznym vývojom a potrebuje v strave použiť pestrosť a striedmosť.
