Úvod / Všetko o štúdiu / Stráviteľnosť
Každá potravina, ktorú máme možnosť jesť, musí byť spracovaná tráviacim traktom. Jednotlivé živiny sa metabolizujú, celý tento proces vyžaduje určité množstvo energie, času a námahy zo strany zažívacieho ústrojenstva. Tieto parametre nazývame súhrnným označením „ stráviteľnosť “, jedná sa v rade o štvrté pravidlo Zóny optimálneho fungovania.
Straviteľnosť jedla hodnotíme na dvoch základných úrovniach. Ako dielčie časti sú pomerne jednoducho pochopiteľné, v rámci celku sa jedná o dva na prvý pohľad odporujúce si parametre:
Prvou časťou definície stráviteľnosti je faktor, ktorý je merateľný a číselne vyhodnotiteľný. Ide o množstvo energie, ktoré je nútený tráviaci trakt vydať na strávenie potravy. Meria sa v kJ alebo kcal.
Všeobecne tu platí, že najviac energie telo vydá na strávenie bielkovín - a to približne 30 % z celkového množstva energie nachádzajúcej sa v proteínoch. Podstatne menej je to u sacharidov (cca 8 % ) a najmenej u tukov (približne 4 % ).
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia potravín približne nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné):
Chudé mäso červené – chudé mäso biele – tučné mäso – vajcia – tvaroh – syry – strukoviny – ryby – plody mora – orechy a semená – obilniny – kyslé mliečne výrobky – zelenina – huby – ovocie.
Druhá časť definície a vnímania významu pojmu „stráviteľnosť“ sa spája s nemerateľnou charakteristikou, ktorá vychádza z obsahu vlákniny v potravine, konkrétne jej nestráviteľnej formy, a sčasti aj obsahu antinutričných látok (zlúčenín, ktoré znižujú nutričnú hodnotu potravín av určitom rozsahu komplikujú celý proces trávenia):
Všeobecne platí – čím viac nerozpustnej vlákniny potravina obsahuje, tým horšie sa také jedlo trávi.
Ľudský tráviaci trakt nie je schopný na rozdiel od prežúvavcov produkovať spektrum enzýmov schopných rozložiť celulózu. V extréme tak pri vysokých dávkach vlákniny dochádza k nadúvaniu, plynatosti, mechanickej záťaži na črevný trakt a ďalším diskomfortom v oblasti trávenia.
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné, z pochopiteľných dôvodov sa týka iba rastlinnej stravy):
Strukoviny - celé zrná obilnín - orechy a semená - huby - zelenina - ovocie.
Pri tomto parametri je potrebné ešte dodať, že tepelná úprava rastlinných potravín úplne zásadným spôsobom uľahčuje ich stráviteľnosť.
Zvýšený tlak pri takejto úprave túto vlastnosť ešte zvýrazní (príprava v tlakovom hrnci).
Zlepšiť stráviteľnosť rastlinných potravín s ohľadom na obsah vlákniny v nich môžeme aj procesom kvasenia (fermentácie) – baktérie svojou enzymatickou aktivitou štiepia celulózu, nášmu traktu tak výrazne uľahčia prácu.
V celkovom poňatí tak môžeme potraviny s ohľadom na ich stráviteľnosť rozdeliť do troch skupín:
| Úroveň stráviteľnosti | Potraviny |
|---|---|
| Ľahko stráviteľné | Obilné kaše, necelozrnné produkty z obilnín, klíčky, listová zelenina, uhorka, zemiakov, ovocie, med, cukor a sladidlá. |
| Stredne ťažko stráviteľné | Celozrnné výrobky, celé zrná obilnín, klíčené strukoviny, tofu, hrach, koreňová zelenina, paprika, kaleráb, brokolica, zeler, tekvica, orechy a semená, mlieko, maslo, jogurty, ryby a plody mora, oleje. |
| Ťažko stráviteľné | Neupravené strukoviny, ľan, vajcia, tvaroh, syry, syrečky, mäso. |
Prvé tri pravidlá ZOF (obsah živín v strave, energetická bilancia a hodnota glykémie) sú v praxi veľmi rozšírené. Dôvod je jednoduchý – je možné ich kvantifikovať (presne merať a vyhodnocovať). Faktor stráviteľnosti potravín už ale týmto presným spôsobom hodnotiť nemôžeme. Pritom je pre praktickú tvorbu jedálničkov veľmi dôležitý: Čím je systém stravovania, ktorým sa riadime, náročnejšie stráviteľný, tým viac zaťažujeme trávenie (predovšetkým energeticky). Od toho sa odvíja stupeň celkovej únavy a následne celková efektivita nášho života.
Ako nastaviť spôsob stravovania, aby zohľadňoval aj faktor stráviteľnosti, sa študenti našich kurzov naučia ľahko vo výučbovej aplikácii ZOF, ktorá túto charakteristiku vie vyhodnocovať a je neoddeliteľnou súčasťou štúdia.
Mgr. Martin Jelínek
Petra Kramářová, DiS.
Keď som sa rozmýšľala, kde si urobím kurz výživového poradenstva, narazila som na internete na referencie a hneď bolo rozhodnuté!! :-) Ako mamička na materskej som uvítala aj možnosť on-line štúdia a vďaka tomu som kurz mohla absolvovať z pohodlia domova. Všetkým, kto má záujem o zdravý životný štýl, tento kurz odporúčam. Všetky informácie za celý polrok boli veľmi obsiahle a učenie ma bavilo ... škoda len, že už to skončilo ... Veľmi ďakujem pánovi Mgr.Jelínkovi a jeho tímu za ochotu a trpezlivosť odpovedať na všetky otázky a za skvelú organizáciu kurzu. Dúfam, že do budúcna bude aj Výživa vo športu ako on-line štúdium a ja sa ho rada zúčastním :-)
Nela Peterková
Do kurzu som sa prihlásila s nadšením a zvedavosťou, ale už na začiatku kurzu som vedela, že to prekoná všetky moje očakávania. To, čo som nadobudla za znalostí na polročnom kurze poradcu pre výživu a suplementáciu, mi pomohlo pochopiť zložitú problematiku výživy a stal sa pre mňa odrazovým mostíkom pre môj nový smer v kariére, a to pracovať ako poradkyňa zdravej výživy. Po skončení kurzu ma to silne motivovalo k ďalšiemu štúdiu ešte s väčším nadšením ako na samotnom začiatku. Odporúčam ho teda všetkým, ktorí hľadajú kvalitný zdroj informácií aj precízne spracovaný výukový program.
Alena Rudolf Honolková, DiS.
Na kurz Poradca pre výživu som narazila "náhodou" pri internetovom vyhľadaní výživového poradcu v mieste môjho bydliska. Ponuka kurzu ma veľmi zaujala, ako formou štúdia, tak aj obsahom. Absolvovaním kurzu som získala veľmi široký rozhľad nielen v oblasti stravovania, ale aj fungovania tela. Vďaka tomu, že ma táto tematika veľmi baví a zaujíma, som sa rozhodla v tomto odbore pokračovať ďalej v profesnej rovine. Oceňujem profesionálne vedenie kurzu, náhľad do oblasti výživy je skutočne komplexný zo všetkých rôznych uhlov pohľadu. Zaujímavá je tiež ponuka ďalších kurzov, ktoré do budúcna určite využijem na rozšírenie svojich zručností.
