Úvod / Všetko o štúdiu / Stráviteľnosť
Každá potravina, ktorú máme možnosť jesť, musí byť spracovaná tráviacim traktom. Jednotlivé živiny sa metabolizujú, celý tento proces vyžaduje určité množstvo energie, času a námahy zo strany zažívacieho ústrojenstva. Tieto parametre nazývame súhrnným označením „ stráviteľnosť “, jedná sa v rade o štvrté pravidlo Zóny optimálneho fungovania.
Straviteľnosť jedla hodnotíme na dvoch základných úrovniach. Ako dielčie časti sú pomerne jednoducho pochopiteľné, v rámci celku sa jedná o dva na prvý pohľad odporujúce si parametre:
Prvou časťou definície stráviteľnosti je faktor, ktorý je merateľný a číselne vyhodnotiteľný. Ide o množstvo energie, ktoré je nútený tráviaci trakt vydať na strávenie potravy. Meria sa v kJ alebo kcal.
Všeobecne tu platí, že najviac energie telo vydá na strávenie bielkovín - a to približne 30 % z celkového množstva energie nachádzajúcej sa v proteínoch. Podstatne menej je to u sacharidov (cca 8 % ) a najmenej u tukov (približne 4 % ).
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia potravín približne nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné):
Chudé mäso červené – chudé mäso biele – tučné mäso – vajcia – tvaroh – syry – strukoviny – ryby – plody mora – orechy a semená – obilniny – kyslé mliečne výrobky – zelenina – huby – ovocie.
Druhá časť definície a vnímania významu pojmu „stráviteľnosť“ sa spája s nemerateľnou charakteristikou, ktorá vychádza z obsahu vlákniny v potravine, konkrétne jej nestráviteľnej formy, a sčasti aj obsahu antinutričných látok (zlúčenín, ktoré znižujú nutričnú hodnotu potravín av určitom rozsahu komplikujú celý proces trávenia):
Všeobecne platí – čím viac nerozpustnej vlákniny potravina obsahuje, tým horšie sa také jedlo trávi.
Ľudský tráviaci trakt nie je schopný na rozdiel od prežúvavcov produkovať spektrum enzýmov schopných rozložiť celulózu. V extréme tak pri vysokých dávkach vlákniny dochádza k nadúvaniu, plynatosti, mechanickej záťaži na črevný trakt a ďalším diskomfortom v oblasti trávenia.
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné, z pochopiteľných dôvodov sa týka iba rastlinnej stravy):
Strukoviny - celé zrná obilnín - orechy a semená - huby - zelenina - ovocie.
Pri tomto parametri je potrebné ešte dodať, že tepelná úprava rastlinných potravín úplne zásadným spôsobom uľahčuje ich stráviteľnosť.
Zvýšený tlak pri takejto úprave túto vlastnosť ešte zvýrazní (príprava v tlakovom hrnci).
Zlepšiť stráviteľnosť rastlinných potravín s ohľadom na obsah vlákniny v nich môžeme aj procesom kvasenia (fermentácie) – baktérie svojou enzymatickou aktivitou štiepia celulózu, nášmu traktu tak výrazne uľahčia prácu.
V celkovom poňatí tak môžeme potraviny s ohľadom na ich stráviteľnosť rozdeliť do troch skupín:
| Úroveň stráviteľnosti | Potraviny |
|---|---|
| Ľahko stráviteľné | Obilné kaše, necelozrnné produkty z obilnín, klíčky, listová zelenina, uhorka, zemiakov, ovocie, med, cukor a sladidlá. |
| Stredne ťažko stráviteľné | Celozrnné výrobky, celé zrná obilnín, klíčené strukoviny, tofu, hrach, koreňová zelenina, paprika, kaleráb, brokolica, zeler, tekvica, orechy a semená, mlieko, maslo, jogurty, ryby a plody mora, oleje. |
| Ťažko stráviteľné | Neupravené strukoviny, ľan, vajcia, tvaroh, syry, syrečky, mäso. |
Prvé tri pravidlá ZOF (obsah živín v strave, energetická bilancia a hodnota glykémie) sú v praxi veľmi rozšírené. Dôvod je jednoduchý – je možné ich kvantifikovať (presne merať a vyhodnocovať). Faktor stráviteľnosti potravín už ale týmto presným spôsobom hodnotiť nemôžeme. Pritom je pre praktickú tvorbu jedálničkov veľmi dôležitý: Čím je systém stravovania, ktorým sa riadime, náročnejšie stráviteľný, tým viac zaťažujeme trávenie (predovšetkým energeticky). Od toho sa odvíja stupeň celkovej únavy a následne celková efektivita nášho života.
Ako nastaviť spôsob stravovania, aby zohľadňoval aj faktor stráviteľnosti, sa študenti našich kurzov naučia ľahko vo výučbovej aplikácii ZOF, ktorá túto charakteristiku vie vyhodnocovať a je neoddeliteľnou súčasťou štúdia.
Mgr. Martin Jelínek
Pavla Vičarová
Po narodení syna som sa začala viac zaujímať o zdravý životný štýl, predovšetkým o výživu detí. Dostala som odporúčanie na kurzy ATAC, zaujala ma možnosť on-line štúdia. Absolvovala som kurz Výživa detí, ktorý ma tak nadchol, že som sa rozhodla ešte pre Poradca pre výživu a suplementáciu. Páči sa mi komplexný pohľad na stravovanie – z pohľadu západnej medicíny aj princípov tradičnej čínskej medicíny a ajurvédy. Rozhodla som sa otvoriť si na rodičovskej dovolenky štúdio zaoberajúce sa zdravým životným štýlom v Prostějovo. Kurzy Mgr. Martina Jelínka určite odporúčam, rada by som absolvovala aj ďalšie.
Petra Pokorová, DiS.
Som nutričná terapeutka a hľadala som možnosť ďalšieho sebavzdelávania. Vzhľadom na moju vyťaženosť som uvítala dištančnú formu výživového kurzu Mgr. Jelínka – tj kombináciu samoštúdia s využitím tzv. myšlienkových máp a osobného stretnutia s lektorom na spoločných seminároch v Prahe. Veľmi dobre a efektívne spracované jednotlivé kapitoly ma doslova a do písmena vtiahli do danej problematiky. Cítila som veľký príliv energie a túžby dozvedieť sa stále viac informácií. Dnes sa pozerám na problematiku výživy človeka očami celostnej medicíny. Naučila som sa základom Ayurvedy a Tradičnej čínskej medicíny. Už dokážem pomôcť ľuďom, ktorí sa dostali do slepej uličky klasickej medicíny. Tento kurz je vo svojej dobe skutočne veľmi ojedinelý. Môžem len odporučiť.
Ing. Eva Kusová
Svetu zdravia, fitness a wellness sa venujem už niekoľko rokov. Svoje znalosti prehlbujem štúdiom jednotlivých výživových kurzov. Výživa v športe prostredníctvom kurzov Atac ma oslovila, pretože sa športové aktivity stali mojím neodmysliteľným spôsobom relaxácie, odpočinku aj profesijnej praxe. Jednou z najdôležitejších zručností Poradca pre výživu je schopnosť premýšľať komplexne v súvislostiach vedúcimi k vytýčeným cieľom. Práve túto spôsobilosť oceňujem na kurze najviac. Ďakujem Martinovi Jelínkovi za jeho osobitý prístup a pohľad na danú problematiku a jedinečný kurz v jeho podaní.
