Úvod / Čo sa u nás študuje / Stráviteľnosť
Každá potravina, ktorú máme možnosť jesť, musí byť spracovaná tráviacim traktom. Jednotlivé živiny sa metabolizujú, celý tento proces vyžaduje určité množstvo energie, času a námahy zo strany zažívacieho ústrojenstva. Tieto parametre nazývame súhrnným označením „ stráviteľnosť “, jedná sa v rade o štvrté pravidlo Zóny optimálneho fungovania.
Straviteľnosť jedla hodnotíme na dvoch základných úrovniach. Ako dielčie časti sú pomerne jednoducho pochopiteľné, v rámci celku sa jedná o dva na prvý pohľad odporujúce si parametre:
Prvou časťou definície stráviteľnosti je faktor, ktorý je merateľný a číselne vyhodnotiteľný. Ide o množstvo energie, ktoré je nútený tráviaci trakt vydať na strávenie potravy. Meria sa v kJ alebo kcal.
Všeobecne tu platí, že najviac energie telo vydá na strávenie bielkovín - a to približne 30 % z celkového množstva energie nachádzajúcej sa v proteínoch. Podstatne menej je to u sacharidov (cca 8 % ) a najmenej u tukov (približne 4 % ).
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia potravín približne nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné):
Chudé mäso červené – chudé mäso biele – tučné mäso – vajcia – tvaroh – syry – strukoviny – ryby – plody mora – orechy a semená – obilniny – kyslé mliečne výrobky – zelenina – huby – ovocie.
Druhá časť definície a vnímania významu pojmu „stráviteľnosť“ sa spája s nemerateľnou charakteristikou, ktorá vychádza z obsahu vlákniny v potravine, konkrétne jej nestráviteľnej formy, a sčasti aj obsahu antinutričných látok (zlúčenín, ktoré znižujú nutričnú hodnotu potravín av určitom rozsahu komplikujú celý proces trávenia):
Všeobecne platí – čím viac nerozpustnej vlákniny potravina obsahuje, tým horšie sa také jedlo trávi.
Ľudský tráviaci trakt nie je schopný na rozdiel od prežúvavcov produkovať spektrum enzýmov schopných rozložiť celulózu. V extréme tak pri vysokých dávkach vlákniny dochádza k nadúvaniu, plynatosti, mechanickej záťaži na črevný trakt a ďalším diskomfortom v oblasti trávenia.
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné, z pochopiteľných dôvodov sa týka iba rastlinnej stravy):
Strukoviny - celé zrná obilnín - orechy a semená - huby - zelenina - ovocie.
Pri tomto parametri je potrebné ešte dodať, že tepelná úprava rastlinných potravín úplne zásadným spôsobom uľahčuje ich stráviteľnosť.
Zvýšený tlak pri takejto úprave túto vlastnosť ešte zvýrazní (príprava v tlakovom hrnci).
Zlepšiť stráviteľnosť rastlinných potravín s ohľadom na obsah vlákniny v nich môžeme aj procesom kvasenia (fermentácie) – baktérie svojou enzymatickou aktivitou štiepia celulózu, nášmu traktu tak výrazne uľahčia prácu.
V celkovom poňatí tak môžeme potraviny s ohľadom na ich stráviteľnosť rozdeliť do troch skupín:
| Úroveň stráviteľnosti | Potraviny |
|---|---|
| Ľahko stráviteľné | Obilné kaše, necelozrnné produkty z obilnín, klíčky, listová zelenina, uhorka, zemiakov, ovocie, med, cukor a sladidlá. |
| Stredne ťažko stráviteľné | Celozrnné výrobky, celé zrná obilnín, klíčené strukoviny, tofu, hrach, koreňová zelenina, paprika, kaleráb, brokolica, zeler, tekvica, orechy a semená, mlieko, maslo, jogurty, ryby a plody mora, oleje. |
| Ťažko stráviteľné | Neupravené strukoviny, ľan, vajcia, tvaroh, syry, syrečky, mäso. |
Prvé tri pravidlá ZOF (obsah živín v strave, energetická bilancia a hodnota glykémie) sú v praxi veľmi rozšírené. Dôvod je jednoduchý – je možné ich kvantifikovať (presne merať a vyhodnocovať). Faktor stráviteľnosti potravín už ale týmto presným spôsobom hodnotiť nemôžeme. Pritom je pre praktickú tvorbu jedálničkov veľmi dôležitý: Čím je systém stravovania, ktorým sa riadime, náročnejšie stráviteľný, tým viac zaťažujeme trávenie (predovšetkým energeticky). Od toho sa odvíja stupeň celkovej únavy a následne celková efektivita nášho života.
Ako nastaviť spôsob stravovania, aby zohľadňoval aj faktor stráviteľnosti, sa študenti našich kurzov naučia ľahko vo výučbovej aplikácii ZOF, ktorá túto charakteristiku vie vyhodnocovať a je neoddeliteľnou súčasťou štúdia.
Mgr. Martin Jelínek
Lenka Mouchová
Som rada, že sú takéto kurzy poskytujúce voľnosť štúdia. Vzhľadom na vysoký výskyt zdravotných komplikácií spôsobených nevhodným stravovaním môžeme teraz ako absolventi pomôcť ukázať správnu cestu, ktorá splnohodnotí náš život. Veľmi zábavnou a účinnou formou sa ukázala metóda štúdiá založené na tvorbe myšlienkových máp (z ktorých som zo začiatku mala obavu), ktorých obsah sa skvele pamätá.Ak sa rozhodnete pre tento kurz ,ktorý môžem len odporučiť, objavíte ďalšie vychytané pomôcky:-))
Ing. Markéta Petrová
Kurz „Poradca pre výživu a suplementáciu“ je báječný komplexný a ucelený návod, ktorý mi pomohol lepšie sa zorientovať v oblasti výživy človeka, jeho zdravia aj problematiky suplementácie. Z časových dôvodov som si vybrala online verziu kurzu, takže som štúdium mohla prispôsobiť svojmu času. Jednotlivé témy sú prehľadne, jednoducho a čítavo spracované a veľmi ma bavila. Systém mentálnych máp chválim najviac, vďaka nemu sa pre mňa každá lekcia stala oveľa prehľadnejšou a lepšie zapamätateľnou a navyše podporil aj moju kreativitu. Pokiaľ sa o oblasť zdravého stravovania a životného štýlu zaujímate, potom je tento kurz jednoznačne to pravé orechové.
Mgr. Barbora Součková
Vplyvom životného štýlu na zdravie sa zaoberám už od strednej zdravotníckej školy, kde som sa prvýkrát stretla s prepojením toho, ako človek žije a ako sa na ňom nezdravý životný štýl prejavuje. Hľadala som kurz, ktorý by mi pomohol zhrnúť a zjednotiť kusé informácie, ktoré sa k nám dostávajú zo všetkých strán. Objavila som kurzy Martina jelinka, ktoré sú koncipované veľmi prehľadne, v súvislostiach a logickom prepojení. Veľmi oceňujem celú koncepciu štúdia, ktorá sa zameriava na výživu s vplyvom na zdravie z mnohých pohľadov. x Prepojenie základného kurzu Poradca pre výživu a suplementáciu som si doplnila kurzom Výživa detí. Nadobudnuté poznatky z oboch kurzov využívam v profesnom živote aj v úlohe mamičky troch malých chlapcov.
