Úvod / Čo sa u nás študuje / Stráviteľnosť
Každá potravina, ktorú máme možnosť jesť, musí byť spracovaná tráviacim traktom. Jednotlivé živiny sa metabolizujú, celý tento proces vyžaduje určité množstvo energie, času a námahy zo strany zažívacieho ústrojenstva. Tieto parametre nazývame súhrnným označením „ stráviteľnosť “, jedná sa v rade o štvrté pravidlo Zóny optimálneho fungovania.
Straviteľnosť jedla hodnotíme na dvoch základných úrovniach. Ako dielčie časti sú pomerne jednoducho pochopiteľné, v rámci celku sa jedná o dva na prvý pohľad odporujúce si parametre:
Prvou časťou definície stráviteľnosti je faktor, ktorý je merateľný a číselne vyhodnotiteľný. Ide o množstvo energie, ktoré je nútený tráviaci trakt vydať na strávenie potravy. Meria sa v kJ alebo kcal.
Všeobecne tu platí, že najviac energie telo vydá na strávenie bielkovín - a to približne 30 % z celkového množstva energie nachádzajúcej sa v proteínoch. Podstatne menej je to u sacharidov (cca 8 % ) a najmenej u tukov (približne 4 % ).
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia potravín približne nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné):
Chudé mäso červené – chudé mäso biele – tučné mäso – vajcia – tvaroh – syry – strukoviny – ryby – plody mora – orechy a semená – obilniny – kyslé mliečne výrobky – zelenina – huby – ovocie.
Druhá časť definície a vnímania významu pojmu „stráviteľnosť“ sa spája s nemerateľnou charakteristikou, ktorá vychádza z obsahu vlákniny v potravine, konkrétne jej nestráviteľnej formy, a sčasti aj obsahu antinutričných látok (zlúčenín, ktoré znižujú nutričnú hodnotu potravín av určitom rozsahu komplikujú celý proces trávenia):
Všeobecne platí – čím viac nerozpustnej vlákniny potravina obsahuje, tým horšie sa také jedlo trávi.
Ľudský tráviaci trakt nie je schopný na rozdiel od prežúvavcov produkovať spektrum enzýmov schopných rozložiť celulózu. V extréme tak pri vysokých dávkach vlákniny dochádza k nadúvaniu, plynatosti, mechanickej záťaži na črevný trakt a ďalším diskomfortom v oblasti trávenia.
V tomto smere vyzerá škála náročnosti trávenia nasledovne (od najnáročnejšie po najľahšie stráviteľné, z pochopiteľných dôvodov sa týka iba rastlinnej stravy):
Strukoviny - celé zrná obilnín - orechy a semená - huby - zelenina - ovocie.
Pri tomto parametri je potrebné ešte dodať, že tepelná úprava rastlinných potravín úplne zásadným spôsobom uľahčuje ich stráviteľnosť.
Zvýšený tlak pri takejto úprave túto vlastnosť ešte zvýrazní (príprava v tlakovom hrnci).
Zlepšiť stráviteľnosť rastlinných potravín s ohľadom na obsah vlákniny v nich môžeme aj procesom kvasenia (fermentácie) – baktérie svojou enzymatickou aktivitou štiepia celulózu, nášmu traktu tak výrazne uľahčia prácu.
V celkovom poňatí tak môžeme potraviny s ohľadom na ich stráviteľnosť rozdeliť do troch skupín:
| Úroveň stráviteľnosti | Potraviny |
|---|---|
| Ľahko stráviteľné | Obilné kaše, necelozrnné produkty z obilnín, klíčky, listová zelenina, uhorka, zemiakov, ovocie, med, cukor a sladidlá. |
| Stredne ťažko stráviteľné | Celozrnné výrobky, celé zrná obilnín, klíčené strukoviny, tofu, hrach, koreňová zelenina, paprika, kaleráb, brokolica, zeler, tekvica, orechy a semená, mlieko, maslo, jogurty, ryby a plody mora, oleje. |
| Ťažko stráviteľné | Neupravené strukoviny, ľan, vajcia, tvaroh, syry, syrečky, mäso. |
Prvé tri pravidlá ZOF (obsah živín v strave, energetická bilancia a hodnota glykémie) sú v praxi veľmi rozšírené. Dôvod je jednoduchý – je možné ich kvantifikovať (presne merať a vyhodnocovať). Faktor stráviteľnosti potravín už ale týmto presným spôsobom hodnotiť nemôžeme. Pritom je pre praktickú tvorbu jedálničkov veľmi dôležitý: Čím je systém stravovania, ktorým sa riadime, náročnejšie stráviteľný, tým viac zaťažujeme trávenie (predovšetkým energeticky). Od toho sa odvíja stupeň celkovej únavy a následne celková efektivita nášho života.
Ako nastaviť spôsob stravovania, aby zohľadňoval aj faktor stráviteľnosti, sa študenti našich kurzov naučia ľahko vo výučbovej aplikácii ZOF, ktorá túto charakteristiku vie vyhodnocovať a je neoddeliteľnou súčasťou štúdia.
Martin Hajtmar
Som bývalý profesionálny športovec, u ktorého bolo jedlo na prvom mieste. Kurzy Atac pre mňa boli jednou veľkou neznámou. Za mňa jedno veľké odporúčanie a zároveň obrovské vďaka Mgr. Jelínkovi. Dokázal vytvoriť univerzálny študijný program, ktorý je prehľadný jednoduchý a dostupný pre väčšinu ľudí. Jednu vec musím uprednostniť, pretože moja práca bola prevažne v zahraničí, študovať skrátka nebolo možné. Mgr. Jelínek však myslel aj na tento problém a vďaka tomu sa zo mňa mohol stať výživový špecialista. Teraz sa venujem tomu, čo ma baví. Cestou zdravého a chutného stravovania ľuďom ukazujem, že nič nie je nemožné.
Eva Šulcová
Zúčastniť sa kurzu Výživový poradca Atac bolo skvelé rozhodnutie. Kurz ponúka neuveriteľné množstvo informácií spojených s overením vedomostí v podobe testov, ktoré ma donútili sa do tém naozaj začítať a snažiť sa porozumieť a skvelou hrou, ktorá ponúka užásnu príležitosť uviesť nadobudnuté informácie rovno do jedálnička. Rada by som sa pánovi Jelínkovi a celému jeho tímu poďakovala a popriala mnoho spokojných študentov.
Ing. Martin Pala
Výživa a zdravý životný štýl ma zaujíma už niekoľko rokov. Po doštudovaní potravinárskej chémie a biotechnológie na fakulte chemickej v Brne, kde nám téma výživy bola iba načrtnutá, som hľadal kurz, ktorý by ma posunul zase o kúsok ďalej. Kurz Mgr. Martina Jelínka ma zaujal predovšetkým vďaka jeho komplexnému pohľadu na problematiku výživy (prepojenie západnej vedy a princípov východných filozofií). Vďaka tomuto kurzu som začal vnímať zdravie z viacerých uhlov pohľadu a zaujal ma tiež holistický prístup , ktorý zdôrazňuje pohľad na celého človeka, vrátane emócií a prostredia v ktorom sa pohybujeme. Štúdium bolo zábavné vďaka tvorbe myšlienkových máp a oceňujem tiež veľa praktických pripomienok. Kurz splnil úplne moje očakávania, ďakujem.
