Energetické tendencie

Jedna z veľmi zvláštnych vlastností stravy, ktorú západná časť populácie ťažko chápe a vníma, a moderná veda sa k nej stavia chrbtom, pochádza z východoázijského spôsobu vnímania reality. V rámci filozofie nášho učenia je táto charakteristika siedmym pravidlom Zóny optimálneho fungovania, prostredníctvom ktorých sa snažíme ovplyvniť metabolizmus a zdravie.

Základom pre hodnotenie energetických tendencií sú čínske koncepty jin a jang, ktoré v posledných niekoľkých desaťročiach pomerne zdomácneli aj v našich končinách. A ak sa už nájde človek, ktorého sa toto poznanie nedotklo, určite mu nebude cudzí ich grafický symbol.

Najčastejšie sú vo svojom význame vnímané ako dva vzájomné protiklady, napríklad plus a mínus alebo čierna a biela. V tomto zmysle ich potom máme tendenciu používať v každodennom živote ako alegorické prirovnania. Oba pojmy pochádzajú z Číny, ktorá im v rámci svojej kultúrnej a filozofickej histórie prisúdila jasne daný význam. Ten je ale v skutočnosti trochu iný, než ho máme tendenciu vnímať v zjednodušenom význame v našom prostredí

Pri snahe všetko správne pochopiť je potrebné si uvedomiť, že Ázijci používajú úplne iný jazyk, ktorý má v porovnaní s indoeurópskym svoje vlastné špecifiká:

Hlavným z nich je skutočnosť, že Číňania poznajú len jednoslabičné slová, ktoré nepodliehajú časovaniu ani skloňovaniu. Je tak veľká výzva správne vyložiť ich význam pri preklade do nášho jazyka. Preto je bežné, že jeden výraz môže mať podstatne viac významov, než je zvykom u európskych národov. Okrem toho, aby sme pochopili, o čo v skutočnosti ide, musíme trochu poznať princípy východnej filozofie, ktorá sa od našej západnej odlišuje niekoľkými základnými znakmi:

1. Nesnaží sa vysvetliť a objasniť všetko, čo je súčasťou našej reality. Nepracujú výlučne racionálne, ale používajú to, čo by sme mohli nazvať "empatia" alebo "vhľad". Ich uvažovanie nie je ovládané logikou, čo je jedným z hlavných dôvodov, prečo medzi Východom a Západom existuje toľko nedorozumení.
2. Nedosahujú vedomosti len tým, že presadzujú svoju racionalitu prostredníctvom kritického myslenia. Pochybnosti alebo kritika sú typické pre západný spôsob myslenia. Chronicky známy je napríklad citát Reného Descarta:"Pochybujem, teda myslím, teda som", na ktorého význame postavila svoju filozofiu moderná veda.

Čínska filozofia, ktorá sa snažila opísať fungovanie reality, prišla na to, že vo všetkom, čo existuje, pôsobia dva protichodné princípy:

1. Definovali mužský, aktívny, svetlý princíp, ktorý nazvali jang.
2. Opakom je ženský, pasívny, tmavý princíp, ktorý dostal označenie jin.

Pojmy jin a jang sú teda označované dve navzájom opačné a protichodné sily, ktoré sa nachádzajú všade. Tieto sily nie sú absolútne. To znamená, že ak pozorujeme nejaký objekt alebo dej a snažíme sa ho opísať a zhodnotiť týmito dvoma pojmami, naše hodnotenie sa bude líšiť podľa uhla, z ktorého ho pozorujeme. Z toho vyplýva jedna zásadná poznámka:

Jin a jang nemožno chápať doslovne.

Sú to sily (stavy), ktoré sú v neustálom pohybe, t. j. menia sa v každom okamihu.

Správna interpretácia celého symbolu je veľmi dôležitá:

Čierna a biela symbolizujú tmu a svetlo. Bodky opačnej farby naznačujú, že v každej zo síl pôsobí opačná sila a jej charakter závisí od pozorovateľa. To je mimo chápania väčšiny západného sveta, ktorý je vo svojom myslení dogmaticky zviazaný s logikou vlastnej racionality. Typickým prejavom je tendencia opisovať tieto dva stavy ako protiklady čiernej a bielej, dobra a zla alebo áno a nie.

Oba deje je možné hodnotiť aj na základe vzťahov medzi nimi:

Jin a jang sa navzájom podporujú.
Ak sa jedna zo síl zväčší, druhá vždy rovnako ustúpi. Sú tak vzájomne prepojené, jedna bez druhej nemôže existovať. V celom vesmíre je všetko v rovnováhe. Ak si pozorovateľ všimne, že jin sa zväčšuje (a teda jang ustupuje), ide o stav, ktorý v holistickom koncepte de facto neexistuje, pretože celok musí byť vždy v rovnováhe (menia sa energetické toky, t. j. stavy existencie len jednotlivých častí).

Vzájomne sa nevylučujú.
Aj keď sú označované ako protiklady, nie sú absolútne. Vzhľadom na celistvosť (dualitu) nie je možné, aby niečo existovalo len ako jin alebo len ako jang. Preto grafické znázornenie oboch síl obsahuje bodky, ktoré symbolizujú tento princíp.

Navzájom sa menia.
Typickým príkladom je neustále striedanie dňa a noci. Tieto dva stavy však nie sú absolútne. To znamená, že napríklad astronaut môže pozorovať Zem z vyššej perspektívy, kde vidí deň aj noc súčasne. Podobne môžeme hodnotiť princíp dobra a zla. Z holistického hľadiska sú dobro a zlo relatívne pojmy - čo je dobré pre jedného, nemusí byť dobré pre druhého.

Sú vzájomne závislé.
Jeden princíp nemôže existovať bez druhého - deň bez noci, dobro bez zla.

Jin a jang sa ďalej delia na jin a jang.
To znamená, že keď opíšeme stav, ktorý označíme ako jin, pri pozorovaní jeho časti zistíme, že táto časť sa skladá z iných stavov jin a jang.

Keď hovoríme o stavoch (tendenciách), je zrejmé, že predmetom záujmu sú faktory, ktoré sa nedajú číselne merať a vyhodnocovať. Sú to "len" tendencie, ktoré sa nedajú presne vyhodnotiť a neustále sa menia. Z filozofického hľadiska je vzťah medzi jin a jang momentom všetkého diania, ktoré sa prejavuje v každej forme existencie.

Ak sa na tieto symboly pozrieme z duchovného hľadiska, môžeme ich definovať ako nositeľov duchovného obsahu. To znamená, že obsahujú správy, ktoré musíme vedieť čítať.

Jin a jang sa často používajú aj na vyjadrenie energetickej kvality potravín. Bohužiaľ, v tejto oblasti existuje veľa dezinformácií a nedorozumení, čo je spôsobené snahou zakladateľov makrobiotiky zjednodušiť vzťah medzi stravou a naším zdravím.

Číňania pod pojmom jang rozumejú aktívny (rýchly), svetlý, odstredivý (stúpajúci) princíp. Jin je v ich ponímaní opakom, t. j. pasívny (pomalý), tmavý, chladný, koncentrujúci.

Keď sa v minulom storočí definovali základy a princípy makrobiotiky s cieľom dosiahnuť čo najväčšiu jednoduchosť a transparentnosť, význam oboch pojmov sa trochu "upravil". Dôvodom bola snaha, aby všetky významy oboch pojmov zodpovedali vplyvu potravín na správanie metabolizmu. V podstate došlo len k jednej zmene, a to k zámene významu odstredivost a koncentrácia.

Makrobiotika teda vníma jin ako energiu, ktorá je:

• pomalá,

• studená,

• tmavá,

• stúpajúca (odstredivá, expanzívna).

Na druhej strane, jang je vnímaný ako tendencia:

• rýchla,

• horúca,

• svetlá,

• koncentrujúca (dostredivá).

Keďže tento spôsob myslenia je pre bežného smrteľníka, navyše neázijského pôvodu, príliš zložitý, je rozumné pokúsiť sa nájsť výrazy, ktoré sú čo najbližšie indoeurópskemu jazyku, najlepšie v jednoslovnom prevedení. Keďže naším zámerom je na tomto mieste vzťah k jedlu, môžeme v zjednodušenom zmysle pojmu jin priradiť význam uvoľňujúci a jang spevňujúci.

Význam oboch pojmov v súvislosti s vplyvom potravy na trávenie aj na metabolizmus je teda veľmi jednoduchý. Potraviny, ktoré majú uvolňujúce tendencie (napríklad strukoviny, ovocie, zelenina, huby, mlieko, káva, alkohol, sladkosti), spôsobujú dilatáciu (rozšírenie, rozpínanie) niektorých tkanív a orgánov. Typickými príkladmi sú alkohol, ktorý rozširuje cievy, tuky, ktoré uvoľňujú tvorbu žlče, či vláknina uvoľňujúca črevné pochody. Zároveň sa tým uvoľňuje energia z tela, čo v krajnom prípade vedie k únave a apatii, teda k ospalosti. Uvolňujúca tendencia má vplyv na tepelné procesy v tele (takéto potraviny všeobecne ochladzujú).

Naopak, potraviny so spevňujúcim vplyvom (mäso, vajcia, niektoré mliečne výrobky, soľ) vedú k metabolickým procesom, pri ktorých dochádza napríklad k zvýšeniu:

• svalového napätia ("spevnenie" svalov),

• tlaku (krvného),

• hustoty (kostí, stolice).

Moderná veda dokáže tieto procesy vysvetliť biochemicky (pomer vápnika a horčíka v strave, množstvo bielkovín a ich štruktúra, obsah soli v strave a z toho vyplývajúce zmeny v pomere medzi sodíkom a draslíkom atď.).

V tomto duchu to neznamená, že zjednodušené označovanie schopnosti potravín ovplyvňovať metabolické procesy jedným alebo druhým smerom je v porovnaní s racionálnymi koncepciami modernej vedy dobré alebo zlé. Je to len iný pohľad na vec. Naopak, ak sa chceme pozrieť na realitu komplexne, je nešťastné vyhnúť sa akémukoľvek systému hodnotenia.

Aby bola klasifikácia kvality stravy z hľadiska jin a jang úplná, treba tiež poznamenať, že existujú aj potraviny, ktoré sa z hľadiska svojho vplyvu na metabolizmus označujú ako harmonizujúce, niekedy sa používa termín neutrálne. Ide o obilniny, konkrétne celozrnné. "Energetická neutralita" tu znamená, že ich konzumácia (samozrejme po dôkladnej tepelnej úprave) nevedie metabolické procesy žiadnym extrémnym smerom (k jin alebo jang). Aj to je samozrejme relatívne, vždy to musí vychádzať z individuality jednotlivca. Vo všeobecnej úrovni je ale v rámci snahy všetko škatuľkovať a triediť do systémov a tabuliek táto forma energetickej „neutrality“ najbližšie k realite.

Keď sa nám podarí pochopiť význam oboch pojmov, veľkou výzvou bude začať ich uplatňovať v praxi.

Veľmi často sa prezentuje názor, že cieľom každého človeka by mala byť rovnováha na všeobecnej úrovni. Vieme, že strava má veľký vplyv na to, aké metabolické procesy sa v tele uskutočnia. Charakteristiky jin a jang v strave sa menia v závislosti od toho, aké potraviny sú v našej strave prítomné, v akom množstve, v akom vzájomnom pomere a zároveň ako sú pripravené.

Výsledný pokrm alebo celá strava nám potom ponúkne nasledujúce možnosti:

1. Viesť správanie tela i mysle smerom k jin (bude celkovo uvoľňovať),

2. Viesť správanie tela a mysle smerom k jang (bude mať spevňujúci vplyv),

3. "Oscilovať" okolo potenciálnej rovnováhy.

A v tomto momente vzniká otázka, ktorou cestou sa vybrať. Hoci homeostatické systémy v tele majú za úlohu udržiavať zdravú rovnováhu, disponujú súčasne aj pružnosťou (flexibilitou).

Preto ísť cestou absolútnej rovnováhy v stravovaní za každú cenu, v zmysle prevahy konzumácie neutrálnych potravín (celých zŕn obilia), nemusí byť v každodennom živote vždy výhrou. Hlavným cieľom je upraviť stravu tak, aby viedla k adaptácii tela a mysle na aktuálnu alebo dlhotrvajúcu situáciu.

Typickým a možno trochu extrémnym príkladom sú športovci. Čím vyššia je ich fyzická záťaž, tým viac sa odkláňajú od pomyselnej rovnováhy. Tomu je treba prispôsobiť aj stravu. Vo všeobecnosti napríklad aeróbne (vytrvalostné) športy majú prirodzenú potrebu vyššieho podielu uvoľňujúcich potravín v strave v porovnaní s anaeróbne zaťažovanými jedincami. Z pohľadu jin a jang je to veľmi jednoduché - aktivita na nižších tepových frekvenciách nevyžaduje výrazné spevnenie (koncentráciu). Preto je kontraproduktívne ísť proti tejto forme prírody. Každý môže na prvý pohľad rozoznať rozdiel medzi postavou maratónca a šprintéra alebo kulturistu, ktorý je okrem spôsobu tréningu spôsobený aj odlišnou stravou. Rozdiel v stravovaní vytrvalostných a silovo orientovaných športovcov je zrejmý na prvý pohľad. U anaeróbnych športovcov vždy nachádzame vyšší podiel slaných potravín (jang = spevnenie) a bielkovín (jang = spevnenie) vrátane živočíšnych skupín potravín (jang = spevnenie).

Podobne môžeme manipulovať so stravou aj v iných situáciách: Zrýchliť alebo spomaliť metabolizmus, uviesť systémy do rovnováhy, aby sa vyriešili zdravotné komplikácie atď. Všetko, čo k tomu potrebujeme, je otvorená myseľ a prirodzený, nefalšovaný a neskreslený prístup k pozorovaniu všetkého v našej realite.

Vždy však treba dodržiavať vyššie uvedenú rovnováhu. Akonáhle v strave prevládne podiel jin alebo jang potravín, tento extrém bude mať vždy vplyv na správanie tela, a tým aj na zdravie samotné. Tieto extrémy nie sú typické len pre našu populáciu, ale pre celý takzvaný "moderný" spôsob stravovania:

Grilované steaky, hamburgery, sviečková na smotane, chlieb so syrom alebo šunkou - to všetko sú typické jedlá so silným jangovým (spevňujúcim) účinkom, ktoré má toľko ľudí v obľube a ktoré v celkovom súčte za celý deň prevažujú.

Opakom sú zvyčajne uvolňujúce potraviny, ako sú croissanty, toasty s džemom alebo medom, müsli tyčinky, cereálie s mliekom, chlieb s maslom, sladké palacinky, sladené nápoje, pivo atď.

Oba extrémy vyvádzajú celý metabolizmus z rovnováhy. Pri nadbytku jin môžeme čakať záťaž na slinivku a krvnú glykémiu, pri jang je to najčastejšie črevný trakt. Keďže telo má prirodzenú tendenciu držať akékoľvek odchýlky pod kontrolou prostredníctvom homeostatických regulačných systémov, väčšina ľudí sa bežne stravuje spôsobom, ktorý kombinuje oba extrémy v ich strave. Pri nadbytku jin potravín automaticky dostávame chuť na jang potraviny a naopak. Výsledkom je nadmerné zaťaženie metabolizmu a z toho vznikajúce civilizačné choroby.