Steatóza pečene

Pečeň je kľúčovým orgánom v tele, v ktorom prebieha obrovské množstvo chemických reakcií. Ako ostatné orgány v tele aj pečeň podlieha rôznym chorobám, vo vzťahu k životnému štýlu je najčastejšie nealkoholické stučnenie označované ako steatóza. V SR sa odhaduje, že týmto problémom trpí približne 15-52 % populácie. Zjednodušene povedané steatóza vzniká v situácii, keď dochádza k príliš veľkému hromadeniu tuku v pečeňových bunkách. Príčin vzniku tohto problému je hneď niekoľko:

1. Nadmerný energetický príjem.
S rastúcou nadváhou rastie aj pravdepodobnosť vzniku steatózy.

2. Nevhodný pomer hlavných živín.

• Najčastejšie je to prebytok tukov.
  Všeobecne sa prezentuje, že riziko vzniku steatózy rastie v situáciách, keď podiel tukov presiahne 30 percent z celkového príjmu energie.

• Ďalej sa uvádza výrazná prevaha nasýtených a trans mastných kyselín.
  Pri nasýtených tukoch je potrebné sledovať ich pomer voči nenasýteným formám (optimálny je 1:2). Žiaľ, v prípade trans mastných kyselín nie je v krajinách EÚ možnosť sledovať ich obsah v potravinách.

• Vysoký príjem sacharidov v strave.
  Jedná sa nielen o celkový podiel sacharidov, oveľa väčší vplyv má konzumácia cukrov. Najväčším problémom v posledných rokoch sa stáva fruktóza, ktorej prebytok nájdeme predovšetkým v sladených nápojoch.

• Vysoký príjem bielkovín.
  Prebytok bielkovín má schopnosť za určitých podmienok preťažovať pečeň, všeobecne sa preto odporúča ich príjem cieliť na množstvo do 20 energetických percent, prípadne rozmedzie 1-1,5 g/1 kg telesnej hmotnosti.

3. Obezita.
V prípade ťažkej obezity nad 40 BMI je ochorenie diagnostikované takmer vždy. Pri zvýšení telesnej hmotnosti o 40% nad hranicu normálnej váhy sa prevalencia pohybuje okolo 70%. Uvádza sa, že u polovice prípadov obezity môže steatóza progredovať do fibrózy (zjazvenie tkaniva) či cirhózy pečene.

4. Cukrovka 2. typu.
Pravdepodobnosť vzniku steatózy pečene u diabetikov 2. typu je minimálne 30%.

5. Hyperlipidémia.
Približne 65 % ľudí postihnutých steatózou má nadlimitnú koncentráciu tuku v krvnom sére.

6. Absencia pohybovej aktivity.
Ide o nepriamy faktor, ktorý zásadným spôsobom vstupuje do energetickej bilancie a podieľa sa tak na náraste telesnej hmotnosti.

7. Oxidatívny stres.
Tiež nepriamy, ale súčasne všadeprítomný faktor, ktorý má schopnosť zosilňovať dopady nutrične nevyváženej stravy.

8. Steroidné hormóny.
Týkajú sa situácií liečby niektorých chorôb. Stále častejšie sa ale objavujú aj u športovcov, ktorí užívajú tieto látky ako doping v neprimeranom rozsahu.

9. Estrogény.
Situácia sa týka prakticky iba ženskej populácie, a to vo vzťahu k užívaniu antikoncepcie.

10. Rýchly úbytok hmotnosti.
Pri rýchlejších manipuláciách s hmotnosťou dochádza k preťaženiu pečene a zvýšenému ukladaniu tuku.

Popri nealkoholovej steatóze existuje ešte aj alkoholová, ktorá vzniká konzumáciou alkoholu vo väčšej miere. Uvádza sa, že pri príjme 60 g alkoholu za deň dochádza k rozvoju alkoholovej steatózy až u 90 % konzumentov.

Vplyv stravy na steatózu pečene

Úprava stravy (= pečeňová diéta) je postavená na realizácii základných pravidiel racionálneho stravovania, ktorá by mala smerovať k pomyselnej metabolickej rovnováhe.
Obnáša:

- Kontrolu energetickej bilancie.
Vo väčšine prípadov sa cieli na redukciu hmotnosti, bilancia by teda mala byť záporná.

- Správny pomer makroživín.
Najčastejšie sa prezentuje štandardná vysokosacharidová koncepcia, pri ktorej sa podiel sacharidov pohybuje v rozmedzí 45-60 % z celkového energetického príjmu, bielkovín 15-20 % a tukov 20-30 %.

- Výber kvalitných potravín.
Kvalitou rozumieme predovšetkým priemyselne nespracované potraviny s minimom aditív a primeraným množstvom soli.

- Zaistenie dostatku mikroživín.
Základom je pestrosť vo voľbe potravín a preferencie čerstvých a priemyselne nesprocesovaných potravín, u ktorých je predpoklad, že obsahujú dostatok vitamínov, minerálov a fytochemických látok.