Úvod / Všetko o štúdiu / Aditíva v potravinách
Človek už stáročia ochucuje, konzervuje a farbí potraviny. Výroba potravín sa ani dnes nezaobíde bez drobných pomocníkov, preto sa na zlepšenie nielen vzhľadu, ale aj chuti a v neposlednom rade trvanlivosti používajú aditíva alebo prídavné látky. Faktom je, že pomáhajú lepšie predávať tovar, aj keď niekedy len simuláciou vlastností, ktoré potravina v skutočnosti nemá.
Tieto látky sú označené písmenom E a číselným kódom a toto označenie je medzinárodne platné. Zoznam prídavných látok je pomerne široký a zvyčajne sa delí do niekoľkých základných kategórií:
Predlžujú trvanlivosť potravín tým, že zabraňujú oxidácii niektorých zložiek potravín, ktorá môže viesť k strate vitamínov alebo tvorbe toxických látok. Sú to široko používané prídavné látky, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v potravinách s vysokým obsahom tuku - v olejoch, mäsových výrobkoch, čokoláde, arašidoch, rôznych obilných výrobkoch atď. Sú rozdelené do dvoch skupín:
- Prvú tvoria látky (niektoré kyseliny a ich zlúčeniny), ktoré pôsobia proti zmenám farby (napr. v mäsových výrobkoch). Patrí medzi ne napríklad kyselina askorbová (E300) a kyselina citrónová (E330).
- Druhú skupinu antioxidantov tvoria látky, ktoré zabraňujú oxidácii tukov a olejov (táto oxidácia vedie k žltnutiu, čím sa potraviny stávajú nevábnymi alebo nepožívateľnými). Patria sem tokoferoly (E306-E309), prídavné látky označené E 310-312, E320, E321 a lecitín (E322).
Tieto látky zabraňujú rastu rôznych mikroorganizmov, ktoré spôsobujú kazenie potravín. Pridávajú sa nielen do konzervovaných potravín, ale prakticky do všetkých potravín, ktoré majú mať určitú trvanlivosť (dni až roky).
Patria medzi ne:
Keďže farba samotnej potraviny zohráva významnú úlohu pri výbere a volbe zákazníka, pridávajú sa do širokej škály rôznych potravín.
Patria medzi ne farbivá:
Pomáhajú stabilizovať zmes tukov a bielkovín (napr. v tavených syroch), takéto potraviny sa potom ľahšie rozotierajú. Príkladom sú fosfáty (E339).
Tieto látky sú oveľa sladšie ako repný cukor (sacharóza) a zároveň poskytujú menej energie (používajú sa v oveľa menšom množstve s rovnakým účinkom sladenia). Používajú sa z dôvodu potreby znížiť energetickú hodnotu potravín alebo konkrétne v potravinách pre diabetikov. Náhradné sladidlá sa pridávajú do limonád a sladených nápojov a nie sú vhodné pre malé deti. Medzi sladidlá patria napríklad acesulfam K (E950), aspartam (E951), sacharín (E954).
Ide o látky, ktoré zvýrazňujú už existujúcu chuť alebo arómu potraviny. Najčastejšie diskutovanou látkou v tejto kategórii je glutaman sodný, ktorý sa používa v polievkach a mäsových jedlách.
Patria sem látky, ktoré pomáhajú zvyšovať viskozitu (hustotu) niektorých potravín (mliečne výrobky, omáčky, polievky, dresingy atď.). Patria medzi ne:
Zväčšujú objem potraviny bez toho, aby ovplyvnili jej energetickú hodnotu (napr. v nízkokalorických potravinách, žuvačkách). Príkladom je mikrokryštalická celulóza (E460).
Emulgátory sú látky, ktoré umožňujú zmiešať dve nemiešateľné kvapaliny - napríklad pri výrobe margarínov sa voda a olej, zvyčajne nemiešateľné látky, musia zmiešať (emulgovať).
Stabilizátory potom spôsobujú, že sa výsledná zmes opäť nerozdelí. Tieto prísady sa najčastejšie nachádzajú v margarínoch, nátierkach, majonézach atď.
Patria sem látky ako kyseliny, zásady, soli a estery, nosiče a rozpúšťadlá, protihrudkujúce činidlá, leštiace činidlá atď.
V súčasnosti je známych viac ako 3 800 prídavných látok. O zdravotnej bezpečnosti týchto prídavných látok sa diskutuje, pretože u niektorých boli zistené rôzne nepriaznivé účinky - alergické reakcie, astmatické záchvaty, poruchy správania (hyperaktivita je bežná u detí), niektoré môžu mať karcinogénne účinky alebo nepriaznivé účinky na reprodukciu a vývoj plodu.
Ak už posudzujeme vplyv akejkoľvek prídavnej látky na náš organizmus, je potrebné zohľadniť jej množstvo a predovšetkým kombinácie prítomných prídavných látok, ktoré môžu spôsobiť nežiaducu reakciu. V každom prípade nie sú prirodzenou súčasťou stravy, preto je vhodnejšie sa mnohým z nich vyhnúť a uprednostniť prírodné (priemyselne nespracované) potraviny. Platí to najmä pre deti, pretože chemická záťaž môže mať oveľa horší vplyv na vyvíjajúci sa organizmus.
Pri posudzovaní potenciálnej (ne)bezpečnosti prídavných látok sa môžeme pozrieť aj na spôsob ich výroby a zdroj použitých surovín. Zdroje prídavných látok používaných v potravinárskom priemysle:
1. Prídavné látky prírodného pôvodu.
Tie sa získavajú z ovocia (pektín, antokyány, kyselina citrónová), zeleniny (karotény), morských rias (agar) a ďalších prírodných zložiek.
2. Prídavné látky zhodné s prírodnými.
Vyrábané synteticky alebo mikroorganizmami (kyselina askorbová, kyselina citrónová, tokoferoly, karotény).
3. Prídavné látky získané modifikáciou prírodných látok.
Napr. sladidlá (sorbitol), zahusťovadlá (modifikované škroby), emulgátory (z jedlých olejov a organických kyselín).
4. Synteticky vyrobené prídavné látky.
Sladidlá (sacharín), farbivá (tartrazín) atď.
Existujú aj potraviny, pri ktorých právne predpisy zakazujú používanie akýchkoľvek prídavných látok. Patria medzi ne:
Mgr. Martin Jelínek
Lenka Cozlovschii
Absolvovať tento kurz bolo jedno z mojich najlepších životných rozhodnutie. Ako celiak s laktózovou intoleranciou som si myslela, že už o výžive niečo viem, pretože som bola nútená sa intenzívne každý deň zaoberať tým, čo jem, ale to, kam som sa z hľadiska všeobecného prehľadu vo svete výživy dostala na konci kurzu sa nedá popísať. Predtým som nevedela rozlíšiť, čo je pravda a čo nie, ale dnes už si viem odvodiť, čo by asi pravda byť mohla. Teda mi nerobí problém sa vyznať v halde informácií, ktoré sú dnes pre človeka dostupné. Vzdelávanie vo výžive považujem za celoživotný proces, a preto nemôžem povedať, že už viem všetko. Avšak teraz už nielen viem, čo je správne, ale tiež prečo a to je oveľa dôležitejšie, než len slepo počúvať niečí rady. Nakoniec mi polročný kurz pripadal krátky a bolo mi ľúto, že už ďalej nepokračuje, pretože túžba, ktorú teraz mám pre vzdelávanie v tomto odboru je stokrát väčší ako na začiatku a za to vďačím výbornému lektorovi a tvorcovi tohto kurzu Mgr. Martinovi Jelínkovi.
Monika Jeglová
Tento kurz bol pre mňa na začiatku dosť náročný – opäť sa dostať do stavu prijímať viac informácií, znova sa naučiť učiť a keďže som úplný laik, tak to pre mňa často nebolo jednoduché. U niektorých jedálnych lístkov som skutočne strácala nervy a notebook chcela doslova vyhodiť z okna :), ale postupom času som bola ako „závislá“. Hltala som každé slovo, tešila som sa na to, že si uvarím kávičku a sadnem k výukovým textom. Postupne sa aj zostavovanie jedálnych lístkov stávalo jednoduchším. Kurz so mnou strávil posledného pol roka (dokonca na dovolenkách, pláži, cestách) a fakt je, že mi bude chýbať. Je neskutočné, ako byo štúdium poňaté - kompletne zo všetkých smerov a pohľadov! Páčilo sa mi, že nekladiete úplný dôraz na to "drviť" všetky definície naspamäť (zvlášť v súčasnej dobe, keď si človek môže nájsť všetko postupne na nete - samozrejme nie takto komplexne, nechcem to vôbec porovnávať), ale dôraz bol kladený na to osvojiť si učivo hlavne v praxi. Dôležité pre mňa bolo tiež uvedomiť si a nájsť svoju vlastnú cestu tým, že ste nám neurčili len jedom smer, ale dal rôzne pohľady. Takže za mňa veľké VĎAKA!
Tomáš Křivánek
Som veľmi potešený, že som mohol byť súčasťou kurzu Poradca pre výživu. Poskytol mi prostredníctvom výučby, ktorú uvádzali lektori, ktorí sú špičkami v odbore, mnoho dôležitých informácií. Vďaka nabitým znalostiam som mnoho rád zaviedol do praxe v mojom rodinnom živote a budem sa snažiť ich ďalej uplatniť aj v budúcom zamestnaní. Ďakujem veľmi pekne.
