Úvod / Čo sa u nás študuje / Aditíva v potravinách
Človek už stáročia ochucuje, konzervuje a farbí potraviny. Výroba potravín sa ani dnes nezaobíde bez drobných pomocníkov, preto sa na zlepšenie nielen vzhľadu, ale aj chuti a v neposlednom rade trvanlivosti používajú aditíva alebo prídavné látky. Faktom je, že pomáhajú lepšie predávať tovar, aj keď niekedy len simuláciou vlastností, ktoré potravina v skutočnosti nemá.
Tieto látky sú označené písmenom E a číselným kódom a toto označenie je medzinárodne platné. Zoznam prídavných látok je pomerne široký a zvyčajne sa delí do niekoľkých základných kategórií:
Predlžujú trvanlivosť potravín tým, že zabraňujú oxidácii niektorých zložiek potravín, ktorá môže viesť k strate vitamínov alebo tvorbe toxických látok. Sú to široko používané prídavné látky, ktoré sa najčastejšie nachádzajú v potravinách s vysokým obsahom tuku - v olejoch, mäsových výrobkoch, čokoláde, arašidoch, rôznych obilných výrobkoch atď. Sú rozdelené do dvoch skupín:
- Prvú tvoria látky (niektoré kyseliny a ich zlúčeniny), ktoré pôsobia proti zmenám farby (napr. v mäsových výrobkoch). Patrí medzi ne napríklad kyselina askorbová (E300) a kyselina citrónová (E330).
- Druhú skupinu antioxidantov tvoria látky, ktoré zabraňujú oxidácii tukov a olejov (táto oxidácia vedie k žltnutiu, čím sa potraviny stávajú nevábnymi alebo nepožívateľnými). Patria sem tokoferoly (E306-E309), prídavné látky označené E 310-312, E320, E321 a lecitín (E322).
Tieto látky zabraňujú rastu rôznych mikroorganizmov, ktoré spôsobujú kazenie potravín. Pridávajú sa nielen do konzervovaných potravín, ale prakticky do všetkých potravín, ktoré majú mať určitú trvanlivosť (dni až roky).
Patria medzi ne:
Keďže farba samotnej potraviny zohráva významnú úlohu pri výbere a volbe zákazníka, pridávajú sa do širokej škály rôznych potravín.
Patria medzi ne farbivá:
Pomáhajú stabilizovať zmes tukov a bielkovín (napr. v tavených syroch), takéto potraviny sa potom ľahšie rozotierajú. Príkladom sú fosfáty (E339).
Tieto látky sú oveľa sladšie ako repný cukor (sacharóza) a zároveň poskytujú menej energie (používajú sa v oveľa menšom množstve s rovnakým účinkom sladenia). Používajú sa z dôvodu potreby znížiť energetickú hodnotu potravín alebo konkrétne v potravinách pre diabetikov. Náhradné sladidlá sa pridávajú do limonád a sladených nápojov a nie sú vhodné pre malé deti. Medzi sladidlá patria napríklad acesulfam K (E950), aspartam (E951), sacharín (E954).
Ide o látky, ktoré zvýrazňujú už existujúcu chuť alebo arómu potraviny. Najčastejšie diskutovanou látkou v tejto kategórii je glutaman sodný, ktorý sa používa v polievkach a mäsových jedlách.
Patria sem látky, ktoré pomáhajú zvyšovať viskozitu (hustotu) niektorých potravín (mliečne výrobky, omáčky, polievky, dresingy atď.). Patria medzi ne:
Zväčšujú objem potraviny bez toho, aby ovplyvnili jej energetickú hodnotu (napr. v nízkokalorických potravinách, žuvačkách). Príkladom je mikrokryštalická celulóza (E460).
Emulgátory sú látky, ktoré umožňujú zmiešať dve nemiešateľné kvapaliny - napríklad pri výrobe margarínov sa voda a olej, zvyčajne nemiešateľné látky, musia zmiešať (emulgovať).
Stabilizátory potom spôsobujú, že sa výsledná zmes opäť nerozdelí. Tieto prísady sa najčastejšie nachádzajú v margarínoch, nátierkach, majonézach atď.
Patria sem látky ako kyseliny, zásady, soli a estery, nosiče a rozpúšťadlá, protihrudkujúce činidlá, leštiace činidlá atď.
V súčasnosti je známych viac ako 3 800 prídavných látok. O zdravotnej bezpečnosti týchto prídavných látok sa diskutuje, pretože u niektorých boli zistené rôzne nepriaznivé účinky - alergické reakcie, astmatické záchvaty, poruchy správania (hyperaktivita je bežná u detí), niektoré môžu mať karcinogénne účinky alebo nepriaznivé účinky na reprodukciu a vývoj plodu.
Ak už posudzujeme vplyv akejkoľvek prídavnej látky na náš organizmus, je potrebné zohľadniť jej množstvo a predovšetkým kombinácie prítomných prídavných látok, ktoré môžu spôsobiť nežiaducu reakciu. V každom prípade nie sú prirodzenou súčasťou stravy, preto je vhodnejšie sa mnohým z nich vyhnúť a uprednostniť prírodné (priemyselne nespracované) potraviny. Platí to najmä pre deti, pretože chemická záťaž môže mať oveľa horší vplyv na vyvíjajúci sa organizmus.
Pri posudzovaní potenciálnej (ne)bezpečnosti prídavných látok sa môžeme pozrieť aj na spôsob ich výroby a zdroj použitých surovín. Zdroje prídavných látok používaných v potravinárskom priemysle:
1. Prídavné látky prírodného pôvodu.
Tie sa získavajú z ovocia (pektín, antokyány, kyselina citrónová), zeleniny (karotény), morských rias (agar) a ďalších prírodných zložiek.
2. Prídavné látky zhodné s prírodnými.
Vyrábané synteticky alebo mikroorganizmami (kyselina askorbová, kyselina citrónová, tokoferoly, karotény).
3. Prídavné látky získané modifikáciou prírodných látok.
Napr. sladidlá (sorbitol), zahusťovadlá (modifikované škroby), emulgátory (z jedlých olejov a organických kyselín).
4. Synteticky vyrobené prídavné látky.
Sladidlá (sacharín), farbivá (tartrazín) atď.
Existujú aj potraviny, pri ktorých právne predpisy zakazujú používanie akýchkoľvek prídavných látok. Patria medzi ne:
Renata Otrubová
Téma zdravo fungujúceho tela ma zaujímala snáď odjakživa. Vždy ma fascinovalo poznanie, že keď sa naozaj chce, tak sa nájde cesta k zdraviu, spokojnosti ak ceste prežívať radostne svoj vlastný život. Verím, že keď naše ľudské telo dobre funguje, je zdravé, štíhle a po všetkých stránkach spokojné, môžeme v takom tele prežiť život práve taký, aký si v skryte duše prajeme. Telesnému cvičeniu sa venujem už viac ako 20 rokov a som si istá, že už nikdy neprestanem. Zdravé stravovanie ma zaujíma rovnako tak dlho, ale až vďaka kurzom pána Martina Jelínka sa mi otvoril úplne úžasný priestor na štúdium výživy. Tieto kurzy prekonali moje očakávania. Sú doslova nabité informáciami, starostlivo poskladanými do jedného logického celku a trúfam si tvrdiť, že aj úplný laik krôčik po krôčiku čoskoro pochopí všetky súvislosti. Tiež si veľmi vážim a cením akéhosi celostného nadhľadu, ktorý sa dá rozoznať na osobných prednáškach ako u pána Jelínka, tak u ostatných prednášajúcich a ktorý ma veľmi zaujíma. Kedysi som si priala, aby mi do života vstupovali už len tie pravé a stopercentné veci, udalosti aj ľudia ... som si úplne istá, že kurzy ATAC zapadli do mojich prianí presne.
Stanislava Zachovalová
Oblasť výživy ma vždy zaujímala, už len preto, že som ja sama večne bojovala so svojou váhou. Hľadala som informácie a následne absolvovala kurz výživy. V podvedomí, som stále cítila, že mi to nestačí. Čítala som veľa článkov o výžive a touto cestou som objavila Mgr. Martina Jelínka a Kurzyatac. ČLÁNKY BOLI Z TOHTO ZDROJA :-) V odbore výživy pracujem a darí sa mi pomáhať ľuďom na ceste za ich krajším životom, ale som zástancom, že vedomostí nie je nikdy dosť a mali by sme sa stále vzdelávať. Rozhodla som sa absolvovať kurz Mgr. Martina Jelínka hlavne preto, že ho ako odborníka uznávam a kurz ma zaujal z dôvodu jeho rozsahu a možnosti študovať online. Moja túžba po prísune informácií bola na dosah :-) Najviac ma zaujala výuková hra ZOF - je to skvelý nástroj, kde nadobudnuté vedomosti som hneď prevádzala do praxe. Bolo milé pozorovať, že si môj posun všimli hlavne moji klienti. S určitosťou viem, že chcem prejsť všetkými kurzami, ktoré Mgr. Martin Jelínek ponúka a som si istá, že si ich užijem ako Poradca pre výživu a suplementáciu. TEŠÍM SA, ĎAKUJEM A VRELO DOPORUČUJEM :-)
Iva Brožovičová
Vami organizovaný kurz som si vybrala na odporúčanie známej, ktorá sa o ňom zmienila na kurze pre fitness inštruktorov. Po nastúpení do fitness som zistila, že cvičenie a výživa ide ruka v ruke, že môžem klientkám poradiť s cvičením, ale ak to nespojí aj so zdravou stravou je to iba polovičné riešenie. Na kurze som sa veľa dozvedela, vyhovoval mi online kurz, odpadlo mi časovo náročné dochádzanie. Kurz bol výborný a dúfam, že na základe získaných vedomostí, sa mi bude dariť aj ako výživovému poradcovi. Som rada, že absolvovaním kurzu práce pána Jelínka nekončí a že ponúka aj poradňu pre absolventov a venuje sa im naďalej. Tento kurz môžem len odporučiť.
