Potravinové alergie

Existuje celý rad situácií, kedy imunitný systém na bežné situácie reaguje prehnaným spôsobom. Výsledkom sú v populácii pomerne často sa vyskytujúce alergické stavy, ktoré sa vyznačujú nadmernou alebo zmenenou humorálnou alebo bunkovou imunitou. Vieme, že za normálnych okolností dôjde k nadviazaniu protilátky na antigén za vzniku komplexu, ktorý nie je biologicky aktívny. Alergická reakcia vzniká v situácii, keď na takýto komplex imunitný systém reaguje neprimerane búrlivo.

Antigén, ktorý spúšťa alergickú reakciu, môže mať rôzny pôvod:
- Pokiaľ ide o antigén exogénneho pôvodu (cudzorodá látka), vzniká alergia.
- Keď ide o antigén telu vlastný, vzniká autoimunitná choroba.

Potravinové alergie sú teda nežiaducou reakciou na určitú potravinu alebo zložku potravy, ktorá je podmienená imunitnými reakciami (imunita je vníma ako cudzorodé látky a reaguje tvorbou protilátok). Príčinou potravinových alergií sú:
- Potraviny samotné,
- Skryté alergény,
- Aditíva,
- Rezíduá z ochranných látok, z pôdy alebo z obalov potravín,
- Medziprodukty, ktoré vznikajú pri nesprávnom uskladnení potravín podliehajúcich rýchlej skaze.
U alergizujúcich súčastí potravín sa jedná takmer vždy o proteíny a glykoproteíny.

Alergie bývajú veľmi často zamieňané s pojmom „intolerancie“. Medzi nimi je podstatný rozdiel, pretože intolerancie sú všetky neznášanlivosti na potraviny, na ktorých vzniku sa (na rozdiel od alergií) nepodieľajú žiadne imunologické procesy. Intolerancie na potraviny môžu vznikať aj sekundárne ako následok rôznych ochorení (napr. porúch zažívania, alebo vstrebávanie v dôsledku infekčných hnačiek, pankreatitíd, ochorení pečene).

Existuje ešte pojem pseudoalergie (zjednodušene "precitlivenosť"), pod ktorým sa rozumie situácia, keď príznaky sú rovnaké ako pri alergiách, ale bez imunitnej odpovede (tvorby protilátok). U pseudoalergií reaguje organizmus na určité látky v závislosti od ich množstva, intenzita príznakov sa odvíja od náchylnosti a citlivosti organizmu. Najčastejšie sa jedná o reakcie na konzervačné látky, doplnky stravy či látky v potravinách obsiahnuté vo vysokých koncentráciách (najrozšírenejšia je ale histamínová intolerancia, typické je aj napr. predávkovanie vitamínom C). Zaujímavé je, že pseudoalergie sa vyskytujú oveľa častejšie, než samotné alergie.

Potravinové alergie sa delia na niekoľko typov, ktoré sa líšia aj rýchlosťou vzplanutia príznakov. „Pravé“ potravinové alergie postihujú 6–8 % dojčiat, 3–5 % malých detí a 2–4 % dospelých osôb.
Prejavy u potravinových alergií sú rôzne, najčastejšie sa jedná o:

• Opuchy pier, úst, jazyka, tváre a krku,
• Žihľavka,
• Svrbenie,
• Alergická nádcha,
• Astma,
• Kašeľ,
• Sípavé dýchanie,
• Nadúvanie,
• Kŕče,
• Koliky,
• Hnačky.

Imunita ale môže reagovať až v rozsahu anafylaxie, ktorá je životu nebezpečná.

Typickým príznakom potravinovej alergie je orálny alergický syndróm (OAS). Objavuje sa 5-30 minút po požití potravy, prejavuje sa svrbením poschodia, nosohltana, opuchom pier, púčikmi na sliznici, opuchom hrtana. Spôsobený je najčastejšie ovocím (jablko, broskyne), zeleninou (paradajky, zeler), korením či vzdušnými alergénmi (peľmi).

Imunitný systém môže búrlivo reagovať na akúkoľvek zložku v strave či potravinu, najčastejšou príčinou potravinových alergií je ale iba niekoľko málo potravín, kvôli ktorým pred niekoľkými rokmi zaviedla Európska únia zákonnú povinnosť pre predajcov potravín uvádzať zoznam najčastejších alergénov:

• A1 - obilniny obsahujúce lepok
• A2 - kôrovce
• A3 - vajcia
• A4 - ryby
• A5 - podzemnica olejná
• A6 - sója
• A7 - mlieko
• A8 - škrupinové plody (mandle, lieskové orechy, vlašské orechy, kešu orechy, pekanové orechy, para orechy, pistácie, makadamie)
• A9 - zeler
• A10 - horčica
• A11 - sezamové semená
• A12 - oxid siričitý a siričitany (v koncentráciách vyšších 10mg, ml/kg, l, vyjadrené SO2)
• A13 - vlčí bôb (lupina)
• A14 - mäkkýše

Liečenie potravinových alergií spočíva:

- Vo vylúčení alergizujúce potraviny z jedálneho lístka (tzv. eliminačná diéta).
Doba eliminácie sa pohybuje od niekoľkých mesiacov až niekedy aj celoživotne. S týmito diétami je treba pracovať opatrne obzvlášť u malých detí, kde rastie náročnosť na zabezpečenie všetkých živín nevyhnutných pre rast a vývoj (riziko vzniku krivice alebo anémie). Všeobecne platí, že alergie, ktoré sa prejavia v prvých troch rokoch života, väčšinou opäť čoskoro vymiznú. Alergie, ktoré sa prejavujú po treťom roku, pretrvávajú pomerne dlho.

- V úprave črevnej mikrobioty.
Zásadné pre vznik potravinovej alergie je správne fungovanie imunitného systému črevnej sliznice – tzv. GALT (gut-associated lymphoid tissue), ktorý bráni organizmus proti antigénom prichádzajúcim do tela s potravou (baktérie, vírusy, prvoky a pod.). Niekedy je možné úpravou stravy v snahe optimalizovať činnosť črevnej mikrobioty znížiť vstrebávanie alergénov črevnou sliznicou a zmierniť alebo odstrániť prejavy alergie.

Bezpochyby dôležité je zistenie, že na zníženie vzniku alergií v prvých dvoch rokoch života má vplyv plné dojčenie do 4 – 6 mesiacov. Zaujímavý je aj vzťah možného vývoja alergického ochorenia so skorým zavádzaním príkrmov (respektíve tuhej stravy). Ukazuje sa, že odkladom bielkovín kravského mlieka a vajcia najmenej do jedného roku veku, rýb najmenej do dvoch rokov a orechov do troch rokov sa u rizikových detí zabráni vzplanutiu nových potravinových alergií.

Vyberte si z našich kurzov

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Ďalšie ohlasy absolventov

Vyberte si z našich kurzov

Späť do sekcie Všetko o štúdiu