Kurzy ATAC

Potravinové alergie

Potravinové alergie

Existuje celý rad situácií, kedy imunitný systém na bežné situácie reaguje prehnaným spôsobom. Výsledkom sú v populácii pomerne často sa vyskytujúce alergické stavy, ktoré sa vyznačujú nadmernou alebo zmenenou humorálnou alebo bunkovou imunitou. Vieme, že za normálnych okolností dôjde k nadviazaniu protilátky na antigén za vzniku komplexu, ktorý nie je biologicky aktívny. Alergická reakcia vzniká v situácii, keď na takýto komplex imunitný systém reaguje neprimerane búrlivo.

Antigén, ktorý spúšťa alergickú reakciu, môže mať rôzny pôvod:
- Pokiaľ ide o antigén exogénneho pôvodu (cudzorodá látka), vzniká alergia.
- Keď ide o antigén telu vlastný, vzniká autoimunitná choroba.

Potravinové alergie sú teda nežiaducou reakciou na určitú potravinu alebo zložku potravy, ktorá je podmienená imunitnými reakciami (imunita je vníma ako cudzorodé látky a reaguje tvorbou protilátok). Príčinou potravinových alergií sú:
- Potraviny samotné,
- Skryté alergény,
- Aditíva,
- Rezíduá z ochranných látok, z pôdy alebo z obalov potravín,
- Medziprodukty, ktoré vznikajú pri nesprávnom uskladnení potravín podliehajúcich rýchlej skaze.
U alergizujúcich súčastí potravín sa jedná takmer vždy o proteíny a glykoproteíny.

Alergie bývajú veľmi často zamieňané s pojmom „intolerancie“. Medzi nimi je podstatný rozdiel, pretože intolerancie sú všetky neznášanlivosti na potraviny, na ktorých vzniku sa (na rozdiel od alergií) nepodieľajú žiadne imunologické procesy. Intolerancie na potraviny môžu vznikať aj sekundárne ako následok rôznych ochorení (napr. porúch zažívania, alebo vstrebávanie v dôsledku infekčných hnačiek, pankreatitíd, ochorení pečene).

Existuje ešte pojem pseudoalergie (zjednodušene "precitlivenosť"), pod ktorým sa rozumie situácia, keď príznaky sú rovnaké ako pri alergiách, ale bez imunitnej odpovede (tvorby protilátok). U pseudoalergií reaguje organizmus na určité látky v závislosti od ich množstva, intenzita príznakov sa odvíja od náchylnosti a citlivosti organizmu. Najčastejšie sa jedná o reakcie na konzervačné látky, doplnky stravy či látky v potravinách obsiahnuté vo vysokých koncentráciách (najrozšírenejšia je ale histamínová intolerancia, typické je aj napr. predávkovanie vitamínom C). Zaujímavé je, že pseudoalergie sa vyskytujú oveľa častejšie, než samotné alergie.

Potravinové alergie sa delia na niekoľko typov, ktoré sa líšia aj rýchlosťou vzplanutia príznakov. „Pravé“ potravinové alergie postihujú 6–8 % dojčiat, 3–5 % malých detí a 2–4 % dospelých osôb.
Prejavy u potravinových alergií sú rôzne, najčastejšie sa jedná o:

  • Opuchy pier, úst, jazyka, tváre a krku,
  • Žihľavka,
  • Svrbenie,
  • Alergická nádcha,
  • Astma,
  • Kašeľ,
  • Sípavé dýchanie,
  • Nadúvanie,
  • Kŕče,
  • Koliky,
  • Hnačky.

Imunita ale môže reagovať až v rozsahu anafylaxie, ktorá je životu nebezpečná.

Typickým príznakom potravinovej alergie je orálny alergický syndróm (OAS). Objavuje sa 5-30 minút po požití potravy, prejavuje sa svrbením poschodia, nosohltana, opuchom pier, púčikmi na sliznici, opuchom hrtana. Spôsobený je najčastejšie ovocím (jablko, broskyne), zeleninou (paradajky, zeler), korením či vzdušnými alergénmi (peľmi).

Imunitný systém môže búrlivo reagovať na akúkoľvek zložku v strave či potravinu, najčastejšou príčinou potravinových alergií je ale iba niekoľko málo potravín, kvôli ktorým pred niekoľkými rokmi zaviedla Európska únia zákonnú povinnosť pre predajcov potravín uvádzať zoznam najčastejších alergénov:

  • A1 - obilniny obsahujúce lepok
  • A2 - kôrovce
  • A3 - vajcia
  • A4 - ryby
  • A5 - podzemnica olejná
  • A6 - sója
  • A7 - mlieko
  • A8 - škrupinové plody (mandle, lieskové orechy, vlašské orechy, kešu orechy, pekanové orechy, para orechy, pistácie, makadamie)
  • A9 - zeler
  • A10 - horčica
  • A11 - sezamové semená
  • A12 - oxid siričitý a siričitany (v koncentráciách vyšších 10mg, ml/kg, l, vyjadrené SO2)
  • A13 - vlčí bôb (lupina)
  • A14 - mäkkýše

Liečenie potravinových alergií spočíva:

- Vo vylúčení alergizujúce potraviny z jedálneho lístka (tzv. eliminačná diéta).
Doba eliminácie sa pohybuje od niekoľkých mesiacov až niekedy aj celoživotne. S týmito diétami je treba pracovať opatrne obzvlášť u malých detí, kde rastie náročnosť na zabezpečenie všetkých živín nevyhnutných pre rast a vývoj (riziko vzniku krivice alebo anémie). Všeobecne platí, že alergie, ktoré sa prejavia v prvých troch rokoch života, väčšinou opäť čoskoro vymiznú. Alergie, ktoré sa prejavujú po treťom roku, pretrvávajú pomerne dlho.

- V úprave črevnej mikrobioty.
Zásadné pre vznik potravinovej alergie je správne fungovanie imunitného systému črevnej sliznice – tzv. GALT (gut-associated lymphoid tissue), ktorý bráni organizmus proti antigénom prichádzajúcim do tela s potravou (baktérie, vírusy, prvoky a pod.). Niekedy je možné úpravou stravy v snahe optimalizovať činnosť črevnej mikrobioty znížiť vstrebávanie alergénov črevnou sliznicou a zmierniť alebo odstrániť prejavy alergie.

Bezpochyby dôležité je zistenie, že na zníženie vzniku alergií v prvých dvoch rokoch života má vplyv plné dojčenie do 4 – 6 mesiacov. Zaujímavý je aj vzťah možného vývoja alergického ochorenia so skorým zavádzaním príkrmov (respektíve tuhej stravy). Ukazuje sa, že odkladom bielkovín kravského mlieka a vajcia najmenej do jedného roku veku, rýb najmenej do dvoch rokov a orechov do troch rokov sa u rizikových detí zabráni vzplanutiu nových potravinových alergií.

Potravinovým alergiám sa venujeme predovšetkým v kurzoch Poradca pre výživu a Strava a imunitný systém. Študenti sa na výučbovej aplikácii ZOF učia pracovať so situáciami jednotlivých potravinových alergií, kde cieľom je pri eliminácii problematických potravín zaistiť dlhodobú nutričnú vyváženosť jedálnička tak, aby zodpovedala potrebám danej individuality.

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Ing. Marek Smetana

Keď sa spätne obzriem, je veľmi rád, že nastúpil sem na kurz, čo viedol stravný majster, magister Martin Jelínek. Dozvedel som sa, čo tisíce rokov východnej náuky tvrdia, ale aj šíru škálu stravovedných noviniek. Kurz bol pestrý, nechýbali snáď žiadne stravovacie teórie. Kto pozor dával a na lekcie sa pripravoval, v strave včel iste tuší, kerá bije... Vegánom že je pán Jelínek napriek, zastáva objektívne stravovacie názory. Veľká vďaka, majster, že ste mi bol v rámci kurzu ochotný všetky informácie a rady darovať! A vďaka a chvála patrí aj Vaším kurzom o mlieku, cukrovke a ako sa majú decká stravovať!

Zdeněk Červinka

Oceňujem možnosť, že po absolvovaní kurzu môžem pokračovať vo vzdelávaní v systéme www.kurzyatac.cz ďalej a rozvíjať svoje schopnosti v tomto odbore. Môžem tiež aktívne spolupracovať s lektormi, za čo som veľmi vďačný.

Ing. Hana Pechová

O výživu sa zaujímam už mnoho rokov, a preto som sa rozhodla sa v tomto odbore vrhnúť na profesijnú dráhu poradcu pre výživu. Začala som teda hľadať kvalitný kurz na internete, čo bola vcelku neľahká úloha. Nechcela som skončiť ako tzv. rýchlokvaška, ktorá papagájuje naučené frázy. Preto ma ihneď zaujali kurzy ATAC, ktoré sú založené na celostnom prístupe k človeku. Vyhovovalo mi spojenie s tradičnou čínskou medicínou, online forma štúdia aj systém myšlienkových máp, ktoré ma donútili každý deň sa na učivo pozrieť. Teraz sa pripravujem na vlastnú prax a ďalej sa vzdelávam. Kurz Poradca pre výživu môžem jedine odporučiť, je naozaj precízne zostavený.