Syndróm zvýšenej črevnej priepustnosti

Tento syndróm síce postihuje črevný trakt, má ale vplyv na vznik celého radu ochorení (únavy, alergií, zápalov, autoimunitných ochorení, syndrómu dráždivého čreva, srdcovo-cievnych chorôb ai). S ohľadom na životný štýl, ktorý v súčasnej dobe populácia preferuje, sa tento problém masovo rozvíja, je preto potrebné mu vo vzťahu k manipulácii so stravou venovať patričnú pozornosť.

Sliznica čreva tvorí pomerne veľkú plochu. Na jej povrchu sa nachádza tenká vrstva buniek, ktorých hlavnou úlohou je kontrolovať vstrebávanie látok zo stravy. Tieto bunky sú v tesnom spojení, ich vzájomnú komunikáciu a udržiavanie optimálnej vzdialenosti medzi nimi zaisťujú špecifické bielkoviny. Tieto proteíny majú na základe aktuálnej potreby schopnosť zväčšovať alebo zmenšovať priestor medzi jednotlivými bunkami sliznice, a to za účelom prepustiť cez črevnú stenu látky z čreva do krvného obehu. Za normálnych okolností je veľkosť týchto medzier pomerne malá, pretože homeostatické mechanizmy sa snažia predchádzať vznikom zdravotných komplikácií a udržujú funkciu tejto vrstvy buniek na takej úrovni, aby nedochádzalo k prepúšťaniu zle metabolizovaných živín, prípadne akýchkoľvek toxínov.

Zdravé črevo funguje tak, že sieť týchto buniek nedovolí priechod väčších častíc. To, čo by sa do krvi dostať nemalo, zostáva v črevách a je následne vylúčené. Pokiaľ ale dôjde k narušeniu kontinuity tejto vrstvy, vznikajú väčšie otvory. Skrze ne sa cez stenu čreva vstrebávajú látky, ktoré následne poškodzujú zdravú rovnováhu v tele. Vzniká tzv. "Leaky gut syndrome" alebo syndróm zvýšenej priepustnosti čriev (zvýšená permeabilita čriev).

Jeho následky sú rozsiahle. Akonáhle sa cez črevnú stenu dostávajú do krvného obehu nežiaduce látky, imunitný systém na ne reaguje ako na votrelcov. Začne mobilizovať svoje úsilie, bohužiaľ zďaleka nie vždy je úspešný a výsledkom sú:
- zápaly - kĺbového aparátu, srdcovo-cievneho systému, vylučovacieho ústrojenstva, tráviaceho traktu (napr. syndróm dráždivého čreva),
- infekcia dýchacích ciest,
- kožné problémy - ekzémy, akné,
- potravinové intolerancie a alergie.

Zvýšená črevná priepustnosť súvisí s chronickými a autoimunitnými ochoreniami:
- Crohnova choroba,
- ulcerózna kolitída,
- reumatoidná artritída,
- astma,
- roztrúsená skleróza,
- Parkinsonova choroba,
- celiakia,
- cukrovka I. typu,
- zlá funkcia štítnej žľazy,
- metabolický syndróm.

Zvláštnou kapitolou pri zvýšenej priepustnosti čriev je vzťah k funkciám mozgu. Ukazuje sa, že narúša rovnováhu v komunikačnom kanáli črevo-mozog, čo vedie k niektorým psychickým ochoreniam (úzkosti, depresie, bipolárna porucha, sleduje sa aj vzťah k autizmu).

Pre riešenie takejto situácie (či jej predchádzaniu) je potrebné najprv pochopiť, aké sú príčiny vzniku syndrómu. Medzi bežne prezentované patria:

1. Zlá koncepcia stravy.
2. Stres.
3. Užívané lieky (analgetiká, nesteroidné antiflogistiká, antibiotiká, imunosupresíva - najčastejšie kortikoidy).
4. Prítomnosť chronického zápalu v tele.
5. Porucha diverzity črevnej mikrobioty.

Vplyv stravy na permeabilitu črevnej steny

Pre lepšie uchopenie problematiky rozdeľme stravu vo vzťahu k syndrómu priepustných čriev na dve časti:

1. Faktory v strave, ktoré podporujú vznik syndrómu:

A) Prebytok sacharidov.
Platí to pre sacharidy komplexné aj jednoduché (podporujú rast kvasiniek a patogénnych baktérií, ktoré potom produkujú toxíny, ktoré poškodzujú bunky črevnej výstelky). V tomto smere je výhodné znižovať ich podiel v strave, a to na úroveň, ktorá danému jedincovi vyhovuje. Neznamená to, že najlepším variantom sú nízkosacharidové koncepcie. Cieľom je, aby strava nebola príliš vysokosacharidová, tzn. podiel polysacharidov i cukrov bol primeraný energetickým potrebám a súčasne ich zdroje boli čo najmenej technologicky upravené. Pri cukroch to nie sú len jeho rafinované formy, ale napr. aj prebytok fruktózy (ovocného cukru), ktoré sú súčasťou vysoko koncentrovaných sirupov, prípadne sladených nápojov.

B) Zvýšený príjem alkoholu.
Platí to všeobecne o všetkých zdrojoch alkoholu, teda aj pive a víne, ktoré sa bežne prezentujú (v primeranej miere) ako zdravotne prospešné.

C) Priemyselne spracované potraviny s obsahom niektorých aditív.
Popri konzervačných látkach sa často citujú emulgátory a organické rozpúšťadlá. Vzhľadom na to, že črevo porušujú priamo, má zmysel zaujímať sa o to, v ktorých potravinách sa objavujú najčastejšie:
- pekárske výrobky (pečivo, dezerty),
- mliečne a vaječné produkty,
- čokoládové výrobky,
- omáčky,
- krémy,
- zmrzliny,
- margaríny,
- niektoré údeniny (párky).

D) Nedostatok vlákniny.
Jej deficit znevýhodňuje aktivitu probiotických mikroorganizmov v črevách a dáva priestor na premnoženie patogénnych kultúr, ktoré následne svojou aktivitou neprispievajú k regenerácii poškodenej črevnej výstelky.

E) Nedostatok niektorých vitamínov a minerálov.
Jedná sa predovšetkým o vitamín D a zinok.

F) Prebytok lepku a kazeínu.
Tieto bielkoviny samy o sebe nie sú "zlé". Záťažou pre vnútorné prostredie čreva sa stávajú v okamihu, keď je ich podiel v strave príliš vysoký. Pri mliečnych výrobkoch je voči sliznici čreva najviac agresívny A1 beta-kazeín. Vyhnúť sa mu je možné len pri mliečnych výrobkoch, ktoré pochádzajú zo špeciálne šľachteného hovädzieho dobytka. Platí ale, že primerané množstvo kyslých produktov by nemalo robiť výraznejšie problémy (obsahujú probiotiká a mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré majú pozitívny vplyv na fungovanie črevného traktu).

G) Vysoký podiel antinutričných látok.
Najčastejšie sa citujú fytáty a lektíny. Lektíny sú na cukry viazané bielkoviny, ktoré pôsobia ako prirodzený obranný systém rastlín. V črevnom trakte sa lektíny vedia prichytiť na sliznicu, ktorú poškodzujú a spôsobujú rozvoj zápalu. Významným zdrojom lektínov sú pšenica, ryža alebo sója.

2. Úprava koncepcie stravy slúžiaca ako prevencia aj podporná liečba syndrómu priepustných čriev:

Existuje niekoľko jednoduchých zásad, podľa ktorých je možné stravu upravovať tak, aby výsledok viedol k nastoleniu a udržaniu rovnováhy funkcie buniek črevnej sliznice. Vždy je potrebné vychádzať z toho, v akej situácii sa nachádzame – teda či riešime prevenciu, alebo už vzniknutý problém.