Syndróm dráždivého čreva

Syndróm dráždivého čreva (anglicky IBS - Irritable Bowel Syndrome) je funkčná porucha hrubého čreva. Medzi najbežnejšie prejavy patria:

• bolesti brucha až kŕče,
• nadúvanie,
• plynatosť,
• nutkanie na stolicu,
• črevné ťažkosti - hnačka, zápcha,
• pocit nedostatočného vyprázdnenia po návšteve toalety,
• prímes hlienu v stolici.

Presná príčina vzniku tohto syndrómu nie je známa, panuje ale presvedčenie, že má spojitosť s:

1. Tráviacimi problémami.
U syndrómu dráždivého čreva dochádza k zmenám v črevnej peristaltike, trávenina tak prechádza zažívacím ústrojenstvom buď príliš rýchlo, alebo naopak pomaly. Pri príliš rýchlom pohybe potraviny zažívacím ústrojenstvom vznikne hnačka, pretože nie je dostatok času na vstrebanie vody z potravy.

2. Zvýšenou citlivosťou čreva.
Niektorí jedinci môžu byť precitlivení na signály, ktoré vysiela tráviaci trakt do mozgu (ohľadne hladu, pocitu nasýtenia alebo nutkania na stolicu). Táto precitlivenosť sa potom prejaví miernymi zažívacími ťažkosťami.

3. Emočným stresom.
Intenzívne emočné stavy (stres, úzkosť...) majú schopnosť vyvolať chemické zmeny, ktoré narúšajú normálnu činnosť tráviaceho systému.

4. Kvalitou stravy.
Medzi najčastejšie citované problematické potraviny patria:

• alkohol,
• čokoláda,
• nápoje s obsahom kofeínu (čaj, káva, colové nápoje a energy drinky),
• nápoje sýtené oxidom uhličitým,
• tučné potraviny,
• fast food (sušienky, chipsy ....),
• laktóza,
• potravinové alergény.

Vplyv stravy na syndróm dráždivého čreva

Prejavy syndrómu dráždivého čreva sa korigujú úpravami stravy, ktoré sa zameriavajú na:

1. Obmedzenie netolerovaných potravín.
Je potrebné sledovať, ktoré potraviny majú na vyvolanie prejavov syndrómu vplyv. Pokiaľ si postihnutý jedinec vedie evidenciu, je jednoduché postupne vyraďovať nevhodné potraviny či látky. Najčastejšie sa jedná o:

• mlieko,
• vyprážané potraviny,
• cibuľa,
• cesnak,
• korenené pokrmy,
• zdroje fruktózy (sladidlá, sladené nápoje).

V praxi sa v kontexte s riešením IBS stále častejšie pracuje s low FODMAP diétou, ktorá vykazuje zaujímavé výsledky.

2. Zvýšenie príjmu vlákniny.
Platí v situáciách, keď jedálniček vykazuje jej dlhodobý deficit. Dostatok vlákniny stabilizuje črevnú peristaltiku, ovplyvní metabolizmus vody v črevách a poskytne výživu črevnej mikrobiote. Je potrebné dávať pozor na príliš nárazové zvýšenie objemu vlákniny, ktoré môže vyvolať väčšiu peristaltickú odozvu. Súčasne sa rieši aj vzťah k FODMAP, kedy treba rešpektovať obmedzenie príjmu oligosacharidov ako zdroja rozpustných frakcií vlákniny.

3. Úpravu činnosti črevnej mikrobioty.
S ohľadom na individuálne potreby jedinca sa cielia na:

• dostatok prebiotík v strave,
• prísun probiotík,
• používanie symbiotík (doplnky s obsahom probiotík a prebiotík).

Aj tu treba zdôrazniť vzťah k FODMAP, tzn. riešiť formu diéty a následne vhodnosť potenciálnej suplementácie.