Celiakia

Celiakia je závažné celoživotné črevné autoimunitné ochorenie, spôsobená neznášanlivosťou bielkoviny lepku v strave. Ide o problém imunitného systému, kedy je lepok imunitou chybne rozpoznaný (ako látka škodlivá pre organizmus) a telo proti nemu začne vytvárať protilátky. To spôsobuje poškodenie sliznice tenkého čreva (= vrstvy enterocytov) a zápal sliznice. Poškodený povrch sliznice sa nedokáže zregenerovať a dochádza k úbytku (= vyhladeniu) klkov, najmä v oblasti lačníka a dvanástnika.

Lepok (glutén) je lepivá bielkovina, ktorá obsahuje dve zložky:

1. Prolamíny.
Spôsobujú celiakiu. Prolamíny sa nachádzajú v:

• pšenici - gliadín,
• raži - sekalín,
• jačmeni - hordein,
• ovsu - avenin.

Ovos neobsahuje lepok, ale peptidy (aveníny), z ktorých niektoré sú schopné viazať protilátky proti gliadínovým peptidom. Z tohto dôvodu sa ovos prezentuje ako relatívne "bezpečná" obilnina s lepkom pre celiatikov (= vykazuje najnižšiu toxicitu, naopak najvyššia je pri pšenici). Neznášanlivosť vzniká len na jeden proteín.

2. Glutelíny.
Podieľajú sa skôr na alergii na lepok.

Uvádza sa, že bežná západná strava obsahuje v priemere asi 10 g lepku denne. Na vyvolanie celiakie však stačí iba 100 mg lepku denne. Z týchto dôvodov sa za bezpečnú dávku považuje 20-50 mg lepku (= 10-25 mg gliadínu) denne.

Celiakia sa vyskytuje u detí a dospelých a v rodinách sa často dedí z generácie na generáciu. U detí sa niekedy prejaví počas prvých mesiacov, keď začnú jesť pevnú stravu obsahujúcu lepok (sušienky, pečivo), alebo sa ochorenie môže rozvinúť neskôr v živote. U dospelých sa celiakia bežne vyskytuje pri dlhodobej konzumácii nadmerného množstva lepku, na ktorý nie je ľudský tráviaci trakt vrátane imunitného systému adaptovaný a reaguje vznikom tohto veľmi nepríjemného ochorenia.

Rozvoj celiakie nie je podmienený len genetikou a prítomnosťou lepku v strave, ale často aj spúšťacím faktorom (dlhodobý stres, vírusová infekcia, tehotenstvo...). Predpokladá sa, že celiakiou trpí približne 1% populácie, dignostikovaných sa ale pohybuje len okolo 20% z toho počtu. Môže sa vyskytnúť v akomkoľvek veku a častejšie postihuje ženy ako mužov.

U citlivých osôb spôsobuje lepok narušenie povrchu tenkého čreva (postupný zánik klkov a mikroklkov), čo vedie k zhoršenému vstrebávaniu živín zo stravy.
Typické príznaky sú:

• žalúdočná nevoľnosť,
• nadúvanie,
• hnačka,
• anémia,
• chudnutie,
• zvýšená únava,
• dermatitída,
• depresie.

Presná diagnóza sa stanoví na základe biopsie - odoberie sa vzorka tenkého čreva a vyšetrí sa.

Niektorí ľudia pociťujú po konzumácii potravín obsahujúcich lepok negatívne reakcie (nevoľnosť, hnačka, nadúvanie), ale sliznica tenkého čreva nie je poškodená - v týchto prípadoch nejde priamo o celiakiu, ale zvyčajne "len" o neznášanlivosť lepku.

Vplyv stravy na celiakiu

Všetky tieto problémy spôsobené príjmom lepku sú v súčasnosti nevyliečiteľné, je nutné držať bezlepkovú diétu. Tá spočíva vo výraznom obmedzení až vylúčení lepku zo stravy.

V súvislosti s obsahom lepku v potravinách sú definované 2 kategórie:

1. Bez lepku.
   Obsahujú do 2 mg lepku v 100 g potraviny.
    
2. Potraviny s veľmi nízkym obsahom lepku.
   Obsahujú menej ako 10 mg lepku na 100 g.

Pri bezlepkovej diéte je teda možné bezpečne konzumovať bezlepkové potraviny. Potraviny s veľmi nízkym obsahom lepku je ale nutné v ich použitom množstve počítať a sledovať tak podiel lepku celkom

Potraviny určené pre bezlepkovú diétu sú vždy označené symbolom prečiarknutého klasu.

Celiakiu často sprevádzajú nielen iné potravinové intolerancie (najčastejšie intolerancia laktózy), ale aj rôzne potravinové alergie. Takéto zistenia potom z pochopiteľných dôvodov komplikujú prístup k diéte. Keďže sprievodným prejavom celiakie je zhoršená schopnosť čreva vstrebávať živiny, dochádza (spravidla) k nedostatku určitých látok, na ktoré by sa mala strava zamerať alebo ich doplniť:

• vápnik,
• železo,
• vitamíny komplexu B,
• vitamín D.

Intenzívne sa skúma aj účinok probiotických organizmov na obnovu poškodenej črevnej sliznice. Zaujímavosťou je zistenie, že riziko prepuknutia celiakie sa výrazne znižuje u dojčených detí.

Praktická koncepcia bezlepkovej diéty sa zdá byť jednoduchá, pretože ide v podstate o nahradenie lepkových obilnín bezlepkovými. Faktom je, že celiak musí byť pri ich výbere opatrný z dôvodu rizika prítomnosti „skrytého“ lepku. Nie je to malá výzva, pretože súčasťou stravy sú technologicky spracované výrobky, do ktorých výrobcovia pridávajú lepok. Najčastejšie sú to mäsové výrobky vrátane klobás, sójové výrobky (omáčky, pasta miso), zmrzliny, kečupy, horčica, cukrovinky a mnohé ďalšie.