Úvod / Všetko o štúdiu / Carnivore diéta
Carnivore diéta je spôsob stravovania, v ktorom jedálniček tvorí výhradne alebo takmer výhradne živočíšne produkty. Typicky zahŕňa:
Naopak úplne sa vyraďujú všetky rastlinné potraviny – obilniny, strukoviny, zelenina, ovocie, orechy, semená i bylinky. Výsledkom je strava zložená v podstate len z mäsa a živočíšnych produktov. V praxi existujú aj výnimky v podobe menej prísnych variantov diéty, ktoré povoľujú niektoré rastlinné potraviny, typickými príkladmi sú káva a korenie.
Z pohľadu bežných výživových odporúčaní teda ide o veľmi extrémny režim, pretože výrazne zužuje spektrum konzumovaných potravín vo vzťahu k pestrosti jedálnička s dopadmi na jeho nutričnú kvalitu.
Zástancovia carnivore prístupu zvyčajne vychádzajú z niekoľkých hlavných bodov:
Vylúčením zdrojov sacharidov je telo nútené získavať energiu z tukov a bielkovín. Po vyčerpaní zásob glykogénu organizmus postupne prechádza do ketózy, ktorá môže trvať niekoľko hodín až dní v závislosti od fyzickej aktivity, zásob glykogénu a príjmu bielkovín. Tuky sa rozkladajú na mastné kyseliny a ketolátky, ktoré slúžia ako alternatívne palivo pre väčšinu tkanív vrátane mozgu. Vyšší príjem bielkovín typický pre túto diétu vedie organizmus ku glukoneogenéze (tvorbe glukózy z aminokyselín). Táto glukóza je nevyhnutná pre časti organizmu, ktoré nemôžu využívať ketolátky, napríklad červené krvinky, časť centrálnej nervovej sústavy alebo obličky.
Strava sa skladá len z niekoľkých potravín a často sa opakujú rovnaké jedlá. Pre niektorých ľudí je táto jednoduchosť ľahšia ako sa orientovať v mnohých pravidlách a úpravách bežného jedálnička.
Argumentuje sa tým, že vylúčenie lepku, lektínov, oxalátov a ďalších rastlinných látok môže regulovať imunitné reakcie. Tieto teórie sú však často zjednodušené a vedecky nejednoznačné.
Súčasťou tejto ideológie býva myšlienka, že človek je evolučne skôr mäsožravec. Vývoj ľudskej stravy ale ukazuje, že ľudia sa prispôsobili využívaniu širokého spektra potravín, a nie len živočíšných zdrojov.
Ide o aspekt, ktorý sám o sebe často prináša krátkodobé zlepšenie pohodlia. Pretože zo stravy miznú sladkosti, pečivo, fastfood a sladené nápoje, zníži sa celkový príjem kalórií, zlepší sa hladina krvného cukru aj pocit sýtosti a ustúpi výkyvy energie spôsobené rýchlymi sacharidmi.
Diéta získala popularitu najmä preto, že sľubuje jednoduchý a jasne vymedzený spôsob stravovania, ktorý niektorým ľuďom na prvý pohľad pripadá ľahko realizovateľný. Medzi najčastejšie prezentované krátkodobé efekty patria:
Veľkú úlohu zohráva tiež jednoduchosť, pre niektorých ľudí je jednoduchšie dodržať režim typu „len mäso“, než sa orientovať v bežných diétnych odporúčaniach.
K najčastejšie uvádzaným výhodám a prínosom diéty patria:
Vysoký podiel bielkovín zvyšuje sýtosť, mizne väčšina kaloricky bohatých potravín, výsledkom tak býva prirodzene nižší celkový príjem energie. U časti ľudí prispieva k ľahšiemu chudnutiu aj znížená chuť na sladké a stabilizácia krvného cukru.
U ľudí s inzulínovou rezistenciou môže absencia sacharidov dočasne znížiť výkyvy krvného cukru. Obmedzia sa prudké prepady energie po jedle a niektorí ľudia popisujú lepšie sústredenie.
Jedálniček sa vracia k základným surovinám, oproti bežnej západnej strave je to určitý posun k lepšiemu. Odstránením vysoko priemyselne spracovaných potravín klesá príjem aditív, soli, cukru a transmastných kyselín, čo môže krátkodobo zlepšiť trávenie aj energiu.
Niektorí ľudia opisujú menšie nadúvanie, ústup bolestí kĺbov alebo zmiernenie kožných prejavov. Tieto skúsenosti sú ale veľmi individuálne a nemusia mať jednoznačné vedecké vysvetlenie. Mnohé krátkodobé benefity možno pripísať zníženiu celkovej energetickej dostupnosti, lepšej schopnosti diétu dodržiavať, eliminácii ultraspracovaných potravín alebo prechodnému efektu úpravy črevného prostredia, nie nutne absencii rastlín ako takých.
Pretože každá minca má dve strany, je dôležité rešpektovať aj známe riziká a úskalia:
Vláknina je zásadná pre zdravé zloženie črevného mikrobiomu, podporuje peristaltiku a pomáha predchádzať množstvu metabolických aj zažívacích ťažkostí. Čisto živočíšny jedálniček ju prakticky neobsahuje, čo môže spôsobovať zápchu, zníženú produkciu ochranných mastných kyselín v tráviacom trakte a postupné zmeny v zložení črevnej mikrobioty, ktoré následne môžu prispievať k zhoršeniu funkcie slizničnej bariéry.
Najčastejšie hrozí nedostatok:
Mnohé z týchto látok sa bežne získavajú z rastlinných potravín. V čisto živočíšnej strave je ich príjem výrazne nižší, dlhodobé dodržiavanie carnivore diéty tak môže viesť k únave, poruchám imunity, zhoršenej regenerácii alebo problémom s kosťami a štítnou žľazou. Pri ketóze a znížení inzulínovej aktivity navyše dochádza k vyššej diuréze a tým aj k vyšším stratám elektrolytov. To môže zvyšovať riziko únavy, svalových kŕčov alebo srdcových arytmií. Časť týchto nedostatkov je možné kompenzovať pravidelnou konzumáciou vnútorností, morských rýb a vybraných mliečnych výrobkov, ale v praxi to mnoho ľudí nedokáže dlhodobo dodržať.
Strava bohatá na tučné mäso a plnotučné mliečne produkty vedie k zvýšenému príjmu nasýtených tukov, ktoré môžu zvyšovať hladinu LDL cholesterolu. U predisponovaných osôb to môže viesť k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení. Niektorým jedincom sa na carnivore diéte výrazne zvýši LDL-C aj apoB, čo predstavuje merateľné zvýšenie aterogénnej záťaže. Zvýšené môžu byť aj triglyceridy u osôb s vyšším energetickým príjmom alebo genetickou predispozíciou.
Bez vlákniny postupne ubúdajú baktérie, ktoré ju potrebujú k svojmu rastu, a narúša sa tak ich rovnováha. Namiesto nich môžu prevažovať mikroorganizmy, ktoré lepšie prosperujú v prostredí bohatom na bielkoviny a tuky. To môže ovplyvniť tvorbu ochranných látok, ako sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, oslabiť bariérovú funkciu čreva a zmeniť imunitné reakcie organizmu. Dlhodobé dôsledky týchto zmien zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané, ale existuje obava, že by mohli prispievať k zhoršeniu celkového metabolizmu i správneho fungovania zažívacieho traktu.
Monotónnosť jedálnička a obmedzené možnosti v bežných situáciách (stravovanie v reštauráciách, rodinné oslavy alebo cestovanie) spôsobujú, že tento režim väčšina ľudí dlhodobo nevydrží. Chýba nielen pestrosť chutí, ale aj sociálna flexibilita, ktorá je pre trvalú zmenu životného štýlu dôležitá. U časti ľudí sa navyše môže objaviť psychická únava z neustálej kontroly jedálnička či pocit izolácie, pretože režim sa ťažko začleňuje do bežného spoločenského života.
U niektorých chorôb môže carnivore diéta nepriaznivo zasahovať do liečby. Napríklad ľudia s diabetom 2. typu, ktorí užívajú lieky zo skupiny SGLT2 inhibítorov (napr. Jardiance alebo Forxiga), majú pri veľmi nízkom príjme sacharidov vyššie riziko tzv. euglykemickej ketoacidózy (stavu, keď telo vyrába veľké množstvo ketolátok, ale hladina cukru v krvi môže zostať zdanlivo normálna, takže problém nie je ľahko rozpoznateľný). Podobná situácia môže nastať aj u diabetikov na inzulíne, ak si sami bez vedenia lekára upravujú dávky.
U ľudí s prirodzene vyšším cholesterolom alebo s rodinnou záťažou môže carnivore diéta spôsobiť prudké zvýšenie LDL cholesterolu počas krátkej doby. Veľké množstvo tučného mäsa, masla a vajec túto reakciu často ešte zosilňuje.
U osôb so sklonom k dne môže vysoký príjem mäsa, vývarov a najmä vnútorností rýchlo zvýšiť hladinu kyseliny močovej a vyvolať bolestivý záchvat.
Pre ľudí s chronickým ochorením obličiek je tento spôsob stravovania nevhodný, pretože vysoký príjem bielkovín výrazne zaťažuje obličky, ktoré už pracujú s obmedzenou rezervou.
Pri poruchách štítnej žľazy môže byť problémom nízky príjem jódu, selénu a niektorých vitamínov skupiny B. Ak jedálniček obsahuje iba mäso, vajcia a mliečne výrobky, môže telo postupne trpieť ich nedostatkom a funkcia štítnej žľazy sa môže zhoršovať.
Pre carnivore diétu chýbajú kvalitné dlhodobé klinické štúdie. Väčšina dostupných informácií pochádza z krátkodobých pozorovaní a neriadených experimentov, vďaka tomu nie je možné hodnotiť jej bezpečnosť a efektivitu v horizonte rokov.
Carnivore diéta predstavuje veľmi špecifický av mnohých ohľadoch extrémny spôsob stravovania. Napriek tomu, že môže krátkodobo priniesť niektoré pozitívne zmeny, snažíme sa v kurzoch viesť študentov k uvedomeniu si reálnych dlhodobých nutričných i zdravotných rizík, obmedzenej udržateľnosti i nedostatku vedeckých dôkazov o bezpečnosti. Významnou pomôckou pri prevode tejto teórie do praxe je výuková aplikácia ZOF, ktorá jasne poukáže na základné nutričné nedostatky, ktoré limitujú potenciál tohto stravovacieho režimu.
Mgr. Martin Jelínek
Miriam Onyedumbi
Môžem povedať, že kurz "Poradca pre výživu a doplnenie" zachránil môj život. Roky som sa snažil dostať z veľmi ťažkej a agresívnej choroby, veľa som čítal, hľadal, dúfal, skúšal som sa sám a keď som začal strácať nádej, našiel som tento kurz. Som za ňu nesmierne vďačný a vždy ju budem odporúčať ďalej. Dozvedel som sa veľa nových informácií a potvrdilo sa mi, čo som už vedel. Vďaka tomuto kurzu som sa na všetko dokázal pozrieť objektívnejšie, a to mi všetko objasnilo. Veľmi milí a spoľahliví ľudia. Ďakujeme!
Vladimír Lauer
Týmto chcem veľmi poďakovať pánovi Jelínkovi za možnosť študovať Kurz poradcu pre výživu a suplementáciu - on-line. Kurz bol naozaj bohatý a široko obsiahly. Veľa užitočných informácií prakticky ihneď zaradených do praxe vďaka výukovej hre ZOF. Do kurzu som sa púšťal hlavne kvôli sebe, preto som hľadal kurz, z ktorého vyjdem so skutočnými znalosťami a nie len s papierom. Na kurze ma milo prekvapil široký nadhľad informácií. Je vidieť, že sa pán Jelínek zaujíma okrem telesnej a psychickej aj o duchovnú sféru, a to ja osobne beriem ako najväčší plus, keď nepočítam aj celistvý prístup a zdravý nadhľad ku všetkým rozdielnym druhom stravovania. Pokiaľ chcete skutočné znalosti vo výžive, môžem tento kurz len odporučiť. Ja som s ním úplne spokojný a teším sa na absolvovanie ďalších kurzov.
Mgr. Jana Tehlárová, MBA
Odjakživa ma fascinovalo, aký zásadný vplyv má výživa na naše zdravie, energiu aj psychickú pohodu. Hľadala som preto vzdelávací program, ktorý by ponúkal skutočne komplexný prístup – nielen k jedlu samotnému, ale k celému životnému štýlu. Kurzy Mgr. Martina Jelínka ma oslovili práve týmto prepojením vedeckých poznatkov s celostným pohľadom na človeka, dôrazom na individuálny prístup a vyváženosťou medzi teóriou a praxou. Na výučbe oceňujem možnosť nazerať na výživu v širších súvislostiach – s ohľadom na pohyb, spánok, regeneráciu aj psychickú rovnováhu. Veľkým prínosom pre mňa bola aj výuková aplikácia ZOF, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou všetkých kurzov ATAC. Vďaka nej je možné si osvojovať nové znalosti hravou, interaktívnou a veľmi efektívnou formou, čo robí štúdium skutočne moderným a prakticky využiteľným. Aktívne sa venujem športu a mám niekoľko lektorských licencií z oblasti pohybového vzdelávania, najmä jogy, kondičného tréningu a fitness. Verím, že výživa a pohyb sú neoddeliteľne prepojené - jeden bez druhého nefunguje. Práve prepojenie správneho stravovania, vedomého pohybu a psychickej rovnováhy považujem za základ skutočného zdravia. Dnešná doba je veľmi zrýchlená a bežné stravovanie je často založené na vysoko priemyselne spracovaných potravinách. Tento trend sa stal bežnou súčasťou života mnohých ľudí, vrátane detí, a podľa môjho názoru významne ovplyvňuje ich zdravie aj celkovú vitalitu. Svojich nabitých vedomostí z kurzu v kombinácii s osobnou skúsenosťou by som chcela využiť na šírenie povedomia o zdravom a udržateľnom stravovaní a inšpirovať svojich klientov, blízkych i okolia, že aj malé zmeny môžu mať veľký prínos – a pritom nemusia byť zložité ani finančne náročné. Stačí sa vrátiť k prirodzenosti, jednoduchosti a vedomému prístupu k jedlu. Kurz odporúčam každému, kto chce výživu pochopiť do hĺbky a naučiť sa ju vnímať v širších súvislostiach zdravého života.
