Výživa športovcov

Výživa športovcov je veľká a dôležitá téma. Rastúca profesionalizácia športu tlačí na jeho aktérov, aby venovali pozornosť prakticky každému detailu, platí to samozrejme aj o výžive. Faktom je, že strava má na športovú výkonnosť zásadný vplyv, ktorého rozsah sa líši:

1. U jednotlivých športových odvetví.
Je logické, že jedálniček súťažného kulturistu by mal vyzerať úplne inak, než strava maratónca.

2. Vo vzťahu k úrovni záťaže.
Koncepcia výživy sa vždy bude líšiť u športovcov trénujúcich raz denne od športovcov trénujúcich dvoj- a viacfázovo. Pri viacerých tréningových fázach za deň sa zvyšuje energetický výdaj a súčasne znižuje časový priestor na nasýtenie vyčerpaného organizmu. To znamená, že športovec je nútený prijať dostatok všetkého v obmedzenom počte porcií. Zväčšuje sa tak objem ich porcií, zďaleka nie každý je schopný či ochotný sa v praxi prejedať.

3. S ohľadom na individualitu jedince.
Tu platia rovnaké pravidlá, ako u nešportujúcej populácie, tzn. je potrebné snažiť sa pracovať s metabolickým profilovaním a vypozorovať, ako telo reaguje na zmenu stravy v rôznych záťažových situáciách.

Napriek tomu platia pre športovcov všeobecné pravidlá, ktoré by mali byť pri snahe upravovať systém stravovania vždy rešpektované:

A) Kontrolovať energetickú bilanciu

Športovci vydávajú veľa energie, preto je potrebné pozorne sledovať príjem a výdaj energie. V praxi sa bežne stáva, že sa športovec dlhodobo pohybuje vo výraznom energetickom deficite, následky katabolických pochodov potom bývajú katastrofálne:

• únava,
• zhoršená regenerácia,
• zranenia,
• znižovanie hustoty kostí (s rizikom vzniku únavových zlomenín - častejšie u žien),
• zníženie výkonnosti,
• zhoršená imunitná odpoveď so vznikom mnohých porúch imunitného systému.

Vieme, že merať výdaj energie s väčšou presnosťou je komplikované a diskutabilné, na stranu druhú sa v dnešnej dobe rozširuje používanie rôznych športtesterov, ktoré vedia poskytnúť pomerne presný výsledok.

B) Nastaviť vhodný pomer makrozložiek

Obsah makroživín je previazaný s riešením energetickej bilancie. Rieši sa podielové zastúpenie sacharidov, bielkovín a tukov, a to vo dvoch smeroch:

- Prvým je vysokosacharidová koncepcia, kedy hlavným zdrojom energie sú sacharidy (najčastejšie sa prezentuje model energetických pomerov S:B:T - 60: 20:20, kedy podiel sacharidov kolíše v rozmedzí 45-60 % a tukov 20-30 % v súvislosti s typom športu).

- Druhým potom systém nízkosacharidový, kedy sa obmedzujú sacharidy a navyšuje sa podiel tukov ako zdroja "pomalé" energie (pomery S:B:T sú približne 35-45:15-20:30-45).

Pretože výživa nie je až tak úplne jednoduchá, vo voľbe stravovacích režimov ponúka i ďalšie - hovorme im "hybridné" - varianty, ktorých princíp je postavený na striedaní vysokosacharidových a nízkosacharidových fáz. Okrem týchto "hybridov" je možné sa stretávať ešte s názormi o výhodnosti ketogénnych diét v športe (primárne vo vzťahu k vytrvalostným aktivitám). Tieto síce metabolicky fungujú, sú však vo svojej realizácii veľmi náročné.

C) Zaistiť dostatok mikroživín

Vitamínov, minerálov, antioxidantov. Vzhľadom na zvýšenú záťaž sa u niektorých látok (neplatí ale u všetkých) môže ich príjem v porovnaní s nešportujúcou populáciou líšiť aj v nižších násobkoch. Týka sa to predovšetkým vápnika, horčíka, vitamínov C, E, D a B.

U všetkých živín (makro aj mikro) súčasne platí, že popri ich celkovom množstve je potrebné (na rozdiel od nešportujúcej poulácie) počítať aj s rozmiestnením v priebehu dňa, a to v súvislosti s tréningovou záťažou. Povedané inak - je potrebné sledovať, aké množstvo sacharidov, bielkovín, tukov a minerálov športovec prijíma pred záťažou a aké po tréningu.

D) Sledovať kvalitu pitného režimu

Športovci sa vždy viac potia, preto treba klásť dôraz na pitný režim. V situácii nedostatku tekutín vzniká nebezpečná dehydratácia, pri ktorej dochádza k vzniku svalových kŕčov, rýchlej únave a celkovému poklesu výkonnosti.
Okrem potreby dostatočného zavodnenia je hydratácia spojená aj s prísunom niektorých minerálnych látok, ktoré odchádzajú z tela. Ich nedostatok môže spôsobiť rozladenie elektrolytickej rovnováhy, pri ktorej sú typickým prejavom kŕče a zvýšená únava s neschopnosťou podať adekvátny výkon.

Celkové množstvo prijatých tekutín vždy závisí od:

• hmotnosti tela,
• teplote okolia, 
• typu športovej aktivity.

V športovej oblasti sú veľmi populárne iónové nápoje. Tak sú nazývané prakticky všetky tekutiny, ktoré majú schopnosť hydratovať organizmus a dodávať mu rôzne živiny (nie len ióny). Podľa zloženia sa delia do 3 kategórií:

1. Hypotonické.
   Ich osmolalita sa pohybuje okolo 250 (popr. nižšie) miliosmolov v 1 litri nápoja. Sú určené primárne pre hydratáciu organizmu, nie dodanie živín. V súvislosti so športom sa používajú najviac pred pohybovou aktivitou alebo ako súčasť celodenného pitného režimu.
    
2. Izotonické.
   Osmolalita sa pohybuje od 250 do 290 miliosmolov v 1 litri nápoje. Používajú sa predovšetkým pri pohybe, pri ktorom dochádza k intenzívnemu poteniu.  
    
3. Hypertonické.
   Ich osmolalita presahuje 340 (príp. vyššie) miliosmolov v 1 litre nápoje. Ich použitie je smerované prevažne po ukončenie pohybu ako doplnenie energie a základných živín v rýchlo využiteľnej podobe.

Zloženie iónových nápojov sa síce tvári sofistikovane, pri ich voľbe ale myslite na to, že vždy obsahujú zmes syntetických vitamínov a antioxidantov, jednoduchých cukrov a minerálov v rôznom spektre aj kvalite.

E) Rozlišovať súťažné a odpočinkové obdobie.

V tréningovom režime z dôvodu vyššej záťaže organizmus vždy požaduje vyšší príjem energie aj živín. Toto je potrebné rešpektovať vo vzťahu k odpočinkovým fázam, kedy by sa strava mala upravovať predovšetkým smerom k optimalizácii príjmu energie.