Úvod / Všetko o štúdiu / Voda
Voda je chemicky definovaná ako H2O. V praxi sa s takouto vodou stretneme iba pri destilovanej forme, ktorá nie je určená na bežný pitný režim.
O pitnej vode (v zmysle jej dlhodobého bezpečného príjmu) hovoríme v okamihu, keď obsahuje minerálne látky – buď v podobe voľných iónov, alebo rozpustených anorganických solí (najčastejšie uhličitanov a hydrogén-uhličitanov). Najviac zastúpeným prvkom vo vode je vápnik, s veľkým odstupom nasleduje horčík, v ďalšom závese ostatné prvky (sodík, železo, fluór a i.).
Obsah týchto minerálov vo vode určuje celkovú tvrdosť vody. S rastúcim obsahom minerálov vo vode rastie aj stupeň nevhodnosti jej pravidelnej konzumácie. Všeobecne sa za tvrdú vodu považuje taká, ktorá obsahuje viac ako 300 mg rozpustených látok v jednom litri. Opakom je podsýtená (výrazne mäkká) voda, ktorá sa definuje u tekutín s obsahom rozpustených látok v množstve menšom, než 100 mg/1 l vody.
V tomto smere sa vedú diskusie o tom, aká voda (s ohľadom na stupeň jej tvrdosti) je pre dlhodobú konzumáciu „najlepšia“. Všeobecne prevažuje názor, že mäkšia voda je vhodnejšia, čo zodpovedá napríklad charakteru vody dojčenskej (dôvodom je presvedčenie, že anorganické soli vo svojom prebytku zbytočne zaťažujú organizmus v zmysle ich zlej využiteľnosti, kde sa napr. spolupodieľa na vzniku aterosklerotických pochodov).
Veľmi diskutovanou témou je kvalita vody, ktorú pijeme. Rieši sa na niekoľkých úrovniach:
1. Kvalita kohútikovej vody.
Na jednej strane je to hodnotenie kvality vody spracovávanej vo vodárňach, ktoré sú nútené sa riadiť legislatívnymi požiadavkami. Na strane druhej potom proces distribúcie vody cez vodovodné potrubie, ktorých stav je možné označiť ako „havarijné“ – odtiaľ sa do vody dostáva relatívne široké spektrum látok, ktoré by sa v pitnej vode vôbec nachádzať nemali.
2. Kvalita studničnej vody.
Časť populácie používa na pitný režim vodu studničnú. Tá je riziková najviac v oblasti obsahu dusíkatých látok a mikrobiálneho znečistenia.
3. Kvalita balenej vody.
Spotreba balenej vody je nebývalo vysoká. Aj na tejto úrovni existujú riziká obsahu niektorých nežiaducich látok. Sú známe prípady, keď výrobca balených vôd použil iný zdroj, než mu prikazuje zákon. V iných situáciách sa zase môžu z plastu uvoľňovať do vody chemické látky (napr. ftaláty).
Toto sú hlavné dôvody, prečo sa časť populácie orientuje na ošetrovanie vody pomocou domácich vodných filtrov, ktoré sa v posledných rokoch stali veľmi výnosným biznisom. Používa sa široká rada rôznych filtračných technológií, väčšina výrobcov má tendenciu ich kombinovať (mechanická filtrácia, reverzná osmóza, keramické filtre, uhlíkové bloky, iónová výmena ai.). Či ich má zmysel používať a aké konkrétne, je samozrejme súčasťou štúdia u nás.
Popri kvalite pitnej vody a jej dostupnosti je potrebné venovať pozornosť aj celkovému množstvu, ktoré máme vypiť. Tu sa vedú dlhoročné spory o to, aké je optimum. Existujú dokonca aj rôzne vzorce, ktoré vo svojom výpočte zohľadňujú základné faktory (hmotnosť, telá, pohlavie, vek). Presné množstvo ale nie je možné spočítať nikdy, pretože mnoho ďalších dôležitých faktorov nie je matematicky vyhodnotiteľná (teplota prostredia so stupňom vlhkosti vzduchu, funkcia potných žliaz, úroveň pohybovej aktivity, vplyv stravy). Tejto téme sa pri štúdiu venujeme tiež intenzívne. Faktom totiž je, že priemerný príjem tekutín u dospelých ľudí v západnej časti civilizácie (Európa + Amerika) je štatisticky uvádzaný na 1,8 litra/deň, čo sa považuje za nedostatočné.
Mgr. Martin Jelínek
Martin Cidlinský
Tento kurz mi pomohol nielen v profesionálnom rozvoji, ale myslím si, že štýl učenia je jeden z najúčinnejších, ktoré som mal možnosť vidieť. Celá táto koncepcia je skvelou možnosťou, ako sa komplexne rozvíjať v odbore výživového poradenstva.
Erika Ištvániková
Veľmi príjemná polročná on-line forma štúdia. Martin Jelínek bol vždy veľmi ochotný odpovedať na všetky moje telefonické otázky. A naozaj ich nebolo málo :-)
MUDr. Renáta Hluchníková
Ako lekárka som sa výživu na teoretickej úrovni učila už niekoľkokrát – ako študentka medicíny a ďalej potom k atestáciám z vnútorného a telovýchovného lekárstva. Po absolvovaní kurzu „Výživa detí“ musím ale konštatovať, že teória a prax sú dve úplne odlišné veci. Vďaka výukovej aplikácii ZOF som si vyskúšala, aké je niekedy ťažké teoretické znalosti implementovať do praxe, teda vytvoriť jedálniček pre konkrétnu osobu s vopred daným nutričným zadaním. Aplikácia ZOF mi poskytla veľa informácií o potravinách – či už z hľadiska zastúpenia makro či mikroživín, ako aj predstavu o energetickej bilancii a konkrétne napr. to, aké ľahké je prekročiť denný odporúčaný príjem soli aj napriek tomu, že sa človek vyhne priemyselne spracovaným potravinám. Vďaka tomuto kurzu som si uvedomila, aké veľké rezervy mám vo svojom vlastnom jedálničku a aj keď som si myslela, že sa stravujem zdravo a racionálne, je neustále čo zlepšovať. Veľmi ďakujem pánovi Jelínkovi a jeho kolektívu, ktorí sa na celom projekte podieľajú. Ich práca mi dáva veľký zmysel.
