Kurzy ATAC

Úvod / Všetko o štúdiu / Demencia a Alzheimerova choroba

Demencia a Alzheimerova choroba

Demencia a Alzheimerova choroba

Demencia je súhrnné označenie pre skupinu ochorení, ktoré vedú k postupnému zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Nejde o jednu konkrétnu chorobu, ale o syndróm vznikajúci v dôsledku rôznych patologických procesov v mozgu. Spoločným znakom je úbytok duševných schopností natoľko výrazný, že narušuje bežné fungovanie človeka v každodennom živote. [1]

Medzi typické príznaky patria poruchy pamäti (predovšetkým krátkodobej), zhoršenie myslenia a úsudku, ťažkosti s orientáciou v čase a priestore, narušenie reči a zmeny správania i osobnosti. Postihnutý máva problém plánovať a riešiť bežné úlohy, postupne stráca samostatnosť a často sa objavujú aj emočné zmeny (apatia, podráždenosť, úzkosť).

Prirodzené starnutie so sebou prináša mierne spomalenie myslenia a občasné zabúdanie, ktoré ale nebráni samostatnému životu. Naproti tomu pri demencii je úbytok schopností výraznejší, progresívny a vo väčšine prípadov nevratný. Inými slovami, demencia nie je normálnou súčasťou starnutia, ale závažná porucha, ktorá významne ovplyvňuje sebestačnosť pacienta.

Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá zodpovedá približne za 60–70 % všetkých prípadov. Ide o neurodegeneratívnu poruchu rozvíjajúcu sa pozvoľna, prvé príznaky môžu byť dlho nenápadné. Typicky sa najprv zhoršuje pamäť (najmä schopnosť ukladať nové informácie) a až s postupom času pribúdajú poruchy reči, myslenia, orientácie a výraznejšie zmeny správania. [2]

V mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou dochádza k hromadeniu beta-amyloidových plakov a vzniku neurofibrilárnych klbiek (zhlukov proteínu tau). [3] Tieto patologické zmeny narušujú fungovanie neurónov – poškodzujú ich vzájomnú komunikáciu a vedú k postupnému zániku nervových buniek. Poškodenie mozgového tkaniva sa šíri do ďalších oblastí, preto má choroba progresívny charakter a príznaky sa v čase zhoršujú.

Rizikové faktory demencie

Vznik demencie je ovplyvnený kombináciou neovplyvniteľných aj ovplyvniteľných faktorov. Medzi hlavné rizikové faktory jej rozvoja patria:

  • vyšší vek – najvýznamnejší rizikový faktor (riziko demencie výrazne rastie s pribúdajúcim vekom),

  • genetická záťaž – dedičné vlohy môžu zvýšiť pravdepodobnosť ochorenia, samy o sebe ale zvyčajne nestačia na prepuknutie choroby,

  • chronické ochorenia – najmä vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Tieto stavy poškodzujú cievy (vrátane mozgových) a zvyšujú tak riziko kognitívneho úpadku a cievnej demencie,

  • Životný štýl – nedostatok pohybu a fajčenie patria medzi modifikovateľné rizikové faktory demencie. Negatívny vplyv môže mať tiež dlhodobý nadmerný stres a chronická únava (pravdepodobne prostredníctvom hormonálnych a zápalových zmien v organizme). [4]

Naopak ochranne pôsobí zdravý životný štýl. Pravidelná fyzická aktivita, duševná stimulácia (trénovanie mozgu) a celkovo zdravý spôsob života môžu znížiť riziko rozvoja demencie. Najmä telesné cvičenie je spojené s lepšími kognitívnymi funkciami v starobe a nižším výskytom demencie. [5] Udržiavanie týchto zdravých návykov v priebehu života tak môže podporiť kognitívnu rezervu mozgu a oddialiť nástup demencie.

Vplyv stravy na Alzheimerovu chorobu a demenciu

Dlhodobé stravovacie návyky môžu ovplyvňovať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby aj ďalších demencií, a to predovšetkým prostredníctvom vplyvu na cievny systém, zápalové procesy a metabolizmus mozgu. Nevhodné zloženie stravy síce nie je priamou príčinou demencie, ale vytvára prostredie, ktoré môže rozvoj kognitívneho úpadku v priebehu rokov urýchliť. Nezdravá strava tak môže cez dopad na celkové zdravie mozgu urýchliť patologické zmeny, ktoré k demencii vedú. [6]

Negatívny vplyv nevhodnej stravy:

Strava s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, priemyselne spracovaných potravín a pridaného cukru je spájaná so zvýšeným výskytom obezity, cukrovky, vysokého tlaku a porúch metabolizmu tukov. Tieto stavy významne prispievajú k poškodeniu ciev (vrátane mozgových) a nepriamo tak podporujú vznik kognitívneho úpadku aj niektorých foriem demencie. [7]

Nadmerná konzumácia jednoduchých cukrov navyše zaťažuje reguláciu hladiny glukózy v krvi a dlhodobo môže nepriaznivo ovplyvňovať energetický metabolizmus mozgových buniek (niekedy sa Alzheimerova choroba metaforicky označuje aj ako „cukrovka typu III“ kvôli súvislosti s inzulínovou rezistenciou v mozgu). [8] Nezdravý jedálniček tohto typu býva tiež spojený s chronickým nízkoúrovňovým zápalom v tele, ktorý je považovaný za jeden z faktorov prispievajúcich k neurodegeneratívnym zmenám v mozgu. Trvalo zvýšená zápalovosť a oxidačný stres môžu poškodzovať neuróny, narušovať synaptickú komunikáciu a urýchľovať tvorbu amyloidových plakov a tau proteínov v mozgu, teda patologické javy typické pre Alzheimerovu chorobu.

Prínos zdravej výživy pre mozog:

Ochranný vplyv je naopak spájaný s dlhodobo vyváženou stravou založenou na prirodzených, minimálne spracovaných potravinách (celozrnné produkty, ovocie, zelenina...). Takáto strava dodáva organizmu množstvo bioaktívnych látok (vitamíny, minerály, antioxidanty, flavonoidy a ďalšie fytonutrienty), ktoré podporujú funkciu nervových buniek a pomáhajú chrániť mozgové tkanivo pred oxidačným stresom. [9] Zároveň prispieva k udržaniu zdravého cievneho zásobenia mozgu.

Významný vplyv majú zdroje omega-3 mastných kyselín, ktoré sú spájané s podporou štruktúry bunkových membrán neurónov a s reguláciou zápalových procesov. [10]

Celozrnné potraviny (obilniny, strukoviny a pod.) pomáhajú stabilizovať hladinu krvného cukru, čo je významné najmä vzhľadom na dokázanú súvislosť medzi poruchami metabolizmu glukózy (napr. cukrovkou) a kognitívnym úpadkom.

Zelenina a ovocie sú bohaté na antioxidanty, ktoré tlmia oxidačný stres a zápalové procesy v nervovom tkanive. Tým môžu prispievať k ochrane mozgových buniek pred poškodením.

Je potrebné zdôrazniť, že žiadna strava sama o sebe demencii nezabráni ani ju nevylieči. Predstavuje ale dôležitú súčasť dlhodobej prevencie. V kombinácii s pravidelným pohybom, duševným tréningom a celkovo zdravým životným štýlom môže vyvážený jedálniček významne prispieť k udržaniu dobrej funkcie mozgu a kognitívnych schopností v priebehu celého života. Súčasné výskumy naznačujú, že až okolo tretiny prípadov demencie by mohlo byť preventívne ovplyvnených práve zlepšením životného štýlu, kam patrí výživa, fyzická aktivita, intelektuálna a sociálna činnosť alebo kontrola kardiovaskulárnych rizikových faktorov. [11] Zdravý životný štýl teda predstavuje kľúčový pilier starostlivosti o zdravie mozgu.

Všeobecné princípy zdravého životného štýlu vyučujeme vo všetkých našich kurzoch, pretože tvoria základ prevencie mnohých ochorení. Na civilizačné choroby, medzi ktoré patrí demencia a Alzheimerova choroba, sa zameriavame pri štúdiu Poradca pre výživu a Mozog v kondícii. Študenti sa učia, ako pomocou správne zostaveného jedálnička a ďalších režimových opatrení ovplyvňovať rizikové faktory týchto ochorení. Za pomoci výučbovej aplikácie ZOF si prakticky skúšajú zostavovať jedálničky bohaté na látky, ktoré podporujú činnosť nervovej sústavy. Takto získané znalosti ukazujú, že správne zvolená strava v kombinácii s celkovo zdravým životným štýlom môže výrazne pomôcť udržať dobrú kondíciu mozgu a predchádzať rozvoju demencie v neskoršom veku.

Mgr. Martin Jelínek

Mgr. Martin Jelínek

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

RNDr. Blanka Roučková, Ph.D.

V odbore výživového poradenstva sa pohybujem už dlhšiu dobu, samozrejme priebežne študujem z rôznych zdrojov. Zaujala ma náplň kurzu Poradca pre výživu a suplementáciu hlavne z hľadiska šírky informácií. Vďaka tomu, že som sa do kurzu zapojila, som rozšírila svoje znalosti a známe veci usporiadala a dala do ďalších súvislostí. Pre mňa bol obsah kurzu rozhodne prínosom a online forma úplne vyhovujúca.

Dana Švestková

Rada by som poďakovala p. Martinovi Jelínkovi za profesionálny a komplexný spôsob výučby. V oblasti celostného zdravia pracujem 23 rokov a cítila som, že mi v starostlivosti o klientov ešte chýbajú informácie okolo stravovania. Sama ako experimentátor s RAW stravovaním som zistila, že extrémy nie sú pre ľudský organizmus vhodné, aj keď sa niektoré spôsoby stravovania tvárou, ako tie jediné najzdravšie. Individuálny prístup k jednotlivcovi (klientovi) je ten najdôležitejší. V ATAC kurze som pochopila súvislosti niektorých mne známych vecí, ale aj nové fakty, ktoré mi prekvapili. Som niekoľko rokov vegetariánka, získala som v podaní skvelého učiteľa pána Jelínka dôležité podnety a rady na vyvážené stravovanie. Keď sme boli opýtaní prečo sme si vybrali práve toto školiace centrum, moja odpoveď bola, podľa intuície. Pri hľadaní vhodného kurzu – Výživový poradca prevážil fakt, že v ATAC kurzoch je kombinovaný západný medicínsky prístup spoločne so starými východnými náukami. Som terapeut TČM a Energetickej psychológie. Takže náplň kurzu priamo na moje zameranie, to je skvelé a štúdium som si užívala. Kamarátka, ktorú som presvedčila, aby študovala so mnou, mi niekoľkokrát povedala: ,,dobre si vybrala“. A ja som o tom 100% presvedčená. Ešte raz ďakujem za milý prístup a ústretové jednanie. Všetkým záujemcom môžem kurz jedine odporučiť. Myslím, že lepší v SR nenájdete.

Mgr. Pavla Stýskalová DiS.

Som rada, že som sa mohla zúčastniť Vášho kurzu. Cením si vašich znalostí, dôvtipu a toho, ako na sebe neustále pracujete a prekonávate "zaryté dogmy". Vďaka Vášmu kurzu som získala rozhľad. Teraz už len tu teóriu uviesť do praxe. Ide to. Pomaly, ale iste prekonávam seba, svoju lenivosť v príprave jedla a predovšetkým sa snažím viac premýšľať nad tým, čo ním ja aj moja rodina. Príde mi to ako včera, čo som začala hltať vaše informácie. Aj keď boli obdobia, kedy sa mi horšie sústredilo a niekedy nechcelo. Napriek tomu ma lákalo dozvedať sa nové a nové informácie o výžive a rôzny pohľad na ňu. Ďakujem za záverečné povzbudenie a trpezlivosť, keď som z rodinných dôvodov všetko ukončovala oneskorene.