Úvod / Všetko o štúdiu / Demencia a Alzheimerova choroba

Demencia je súhrnné označenie pre skupinu ochorení, ktoré vedú k postupnému zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Nejde o jednu konkrétnu chorobu, ale o syndróm vznikajúci v dôsledku rôznych patologických procesov v mozgu. Spoločným znakom je úbytok duševných schopností natoľko výrazný, že narušuje bežné fungovanie človeka v každodennom živote. [1]
Medzi typické príznaky patria poruchy pamäti (predovšetkým krátkodobej), zhoršenie myslenia a úsudku, ťažkosti s orientáciou v čase a priestore, narušenie reči a zmeny správania i osobnosti. Postihnutý máva problém plánovať a riešiť bežné úlohy, postupne stráca samostatnosť a často sa objavujú aj emočné zmeny (apatia, podráždenosť, úzkosť).
Prirodzené starnutie so sebou prináša mierne spomalenie myslenia a občasné zabúdanie, ktoré ale nebráni samostatnému životu. Naproti tomu pri demencii je úbytok schopností výraznejší, progresívny a vo väčšine prípadov nevratný. Inými slovami, demencia nie je normálnou súčasťou starnutia, ale závažná porucha, ktorá významne ovplyvňuje sebestačnosť pacienta.
Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá zodpovedá približne za 60–70 % všetkých prípadov. Ide o neurodegeneratívnu poruchu rozvíjajúcu sa pozvoľna, prvé príznaky môžu byť dlho nenápadné. Typicky sa najprv zhoršuje pamäť (najmä schopnosť ukladať nové informácie) a až s postupom času pribúdajú poruchy reči, myslenia, orientácie a výraznejšie zmeny správania. [2]
V mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou dochádza k hromadeniu beta-amyloidových plakov a vzniku neurofibrilárnych klbiek (zhlukov proteínu tau). [3] Tieto patologické zmeny narušujú fungovanie neurónov – poškodzujú ich vzájomnú komunikáciu a vedú k postupnému zániku nervových buniek. Poškodenie mozgového tkaniva sa šíri do ďalších oblastí, preto má choroba progresívny charakter a príznaky sa v čase zhoršujú.
Vznik demencie je ovplyvnený kombináciou neovplyvniteľných aj ovplyvniteľných faktorov. Medzi hlavné rizikové faktory jej rozvoja patria:
vyšší vek – najvýznamnejší rizikový faktor (riziko demencie výrazne rastie s pribúdajúcim vekom),
genetická záťaž – dedičné vlohy môžu zvýšiť pravdepodobnosť ochorenia, samy o sebe ale zvyčajne nestačia na prepuknutie choroby,
chronické ochorenia – najmä vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Tieto stavy poškodzujú cievy (vrátane mozgových) a zvyšujú tak riziko kognitívneho úpadku a cievnej demencie,
Životný štýl – nedostatok pohybu a fajčenie patria medzi modifikovateľné rizikové faktory demencie. Negatívny vplyv môže mať tiež dlhodobý nadmerný stres a chronická únava (pravdepodobne prostredníctvom hormonálnych a zápalových zmien v organizme). [4]
Naopak ochranne pôsobí zdravý životný štýl. Pravidelná fyzická aktivita, duševná stimulácia (trénovanie mozgu) a celkovo zdravý spôsob života môžu znížiť riziko rozvoja demencie. Najmä telesné cvičenie je spojené s lepšími kognitívnymi funkciami v starobe a nižším výskytom demencie. [5] Udržiavanie týchto zdravých návykov v priebehu života tak môže podporiť kognitívnu rezervu mozgu a oddialiť nástup demencie.
Dlhodobé stravovacie návyky môžu ovplyvňovať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby aj ďalších demencií, a to predovšetkým prostredníctvom vplyvu na cievny systém, zápalové procesy a metabolizmus mozgu. Nevhodné zloženie stravy síce nie je priamou príčinou demencie, ale vytvára prostredie, ktoré môže rozvoj kognitívneho úpadku v priebehu rokov urýchliť. Nezdravá strava tak môže cez dopad na celkové zdravie mozgu urýchliť patologické zmeny, ktoré k demencii vedú. [6]
Strava s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, priemyselne spracovaných potravín a pridaného cukru je spájaná so zvýšeným výskytom obezity, cukrovky, vysokého tlaku a porúch metabolizmu tukov. Tieto stavy významne prispievajú k poškodeniu ciev (vrátane mozgových) a nepriamo tak podporujú vznik kognitívneho úpadku aj niektorých foriem demencie. [7]
Nadmerná konzumácia jednoduchých cukrov navyše zaťažuje reguláciu hladiny glukózy v krvi a dlhodobo môže nepriaznivo ovplyvňovať energetický metabolizmus mozgových buniek (niekedy sa Alzheimerova choroba metaforicky označuje aj ako „cukrovka typu III“ kvôli súvislosti s inzulínovou rezistenciou v mozgu). [8] Nezdravý jedálniček tohto typu býva tiež spojený s chronickým nízkoúrovňovým zápalom v tele, ktorý je považovaný za jeden z faktorov prispievajúcich k neurodegeneratívnym zmenám v mozgu. Trvalo zvýšená zápalovosť a oxidačný stres môžu poškodzovať neuróny, narušovať synaptickú komunikáciu a urýchľovať tvorbu amyloidových plakov a tau proteínov v mozgu, teda patologické javy typické pre Alzheimerovu chorobu.
Ochranný vplyv je naopak spájaný s dlhodobo vyváženou stravou založenou na prirodzených, minimálne spracovaných potravinách (celozrnné produkty, ovocie, zelenina...). Takáto strava dodáva organizmu množstvo bioaktívnych látok (vitamíny, minerály, antioxidanty, flavonoidy a ďalšie fytonutrienty), ktoré podporujú funkciu nervových buniek a pomáhajú chrániť mozgové tkanivo pred oxidačným stresom. [9] Zároveň prispieva k udržaniu zdravého cievneho zásobenia mozgu.
Významný vplyv majú zdroje omega-3 mastných kyselín, ktoré sú spájané s podporou štruktúry bunkových membrán neurónov a s reguláciou zápalových procesov. [10]
Celozrnné potraviny (obilniny, strukoviny a pod.) pomáhajú stabilizovať hladinu krvného cukru, čo je významné najmä vzhľadom na dokázanú súvislosť medzi poruchami metabolizmu glukózy (napr. cukrovkou) a kognitívnym úpadkom.
Zelenina a ovocie sú bohaté na antioxidanty, ktoré tlmia oxidačný stres a zápalové procesy v nervovom tkanive. Tým môžu prispievať k ochrane mozgových buniek pred poškodením.
Je potrebné zdôrazniť, že žiadna strava sama o sebe demencii nezabráni ani ju nevylieči. Predstavuje ale dôležitú súčasť dlhodobej prevencie. V kombinácii s pravidelným pohybom, duševným tréningom a celkovo zdravým životným štýlom môže vyvážený jedálniček významne prispieť k udržaniu dobrej funkcie mozgu a kognitívnych schopností v priebehu celého života. Súčasné výskumy naznačujú, že až okolo tretiny prípadov demencie by mohlo byť preventívne ovplyvnených práve zlepšením životného štýlu, kam patrí výživa, fyzická aktivita, intelektuálna a sociálna činnosť alebo kontrola kardiovaskulárnych rizikových faktorov. [11] Zdravý životný štýl teda predstavuje kľúčový pilier starostlivosti o zdravie mozgu.
Všeobecné princípy zdravého životného štýlu vyučujeme vo všetkých našich kurzoch, pretože tvoria základ prevencie mnohých ochorení. Na civilizačné choroby, medzi ktoré patrí demencia a Alzheimerova choroba, sa zameriavame pri štúdiu Poradca pre výživu a Mozog v kondícii. Študenti sa učia, ako pomocou správne zostaveného jedálnička a ďalších režimových opatrení ovplyvňovať rizikové faktory týchto ochorení. Za pomoci výučbovej aplikácie ZOF si prakticky skúšajú zostavovať jedálničky bohaté na látky, ktoré podporujú činnosť nervovej sústavy. Takto získané znalosti ukazujú, že správne zvolená strava v kombinácii s celkovo zdravým životným štýlom môže výrazne pomôcť udržať dobrú kondíciu mozgu a predchádzať rozvoju demencie v neskoršom veku.
Mgr. Martin Jelínek
Zdroje:
[1] WHO
[2] National Institute of Aging
[3] Nature
[4] PubMed Central
[5] Jama Network
[6] Frontiers
[7] PubMed
[9] Frontiers
[10] PubMed Central
[11] PubMed Central
Veronika Vachovcová
Chcem vám veľmi pekne poďakovať za možnosť absolvovať kurz „Poradca pre výživu“. Mojím cieľom bolo predovšetkým preniknúť do problematiky stravovania z dôvodu toho, že sa stravujem viac-menej vegánsky, a chcela som mať môj jedálniček pod kontrolou. Ako píšete, alternatívne spôsoby stravovania vyžadujú určitú znalosť. Kurz mi veľmi pomohol, ujasnil mi veľa vecí a naštartoval moju ďalšiu zvedavosť. Hodnotím ho veľmi kladne. Páčilo sa mi previazanie látky s myšlienkovými mapami aj tvorba jedálnych lístkov - bolo to veľmi kreatívne. Navyše ste boli vždy prívetiví, to sa cenní. V ponuke máte aj ďalšie zaujímavé kurzy, takže sa budem tešiť na nejaký ďalší seminár.
Renata Otrubová
Téma zdravo fungujúceho tela ma zaujímala snáď odjakživa. Vždy ma fascinovalo poznanie, že keď sa naozaj chce, tak sa nájde cesta k zdraviu, spokojnosti ak ceste prežívať radostne svoj vlastný život. Verím, že keď naše ľudské telo dobre funguje, je zdravé, štíhle a po všetkých stránkach spokojné, môžeme v takom tele prežiť život práve taký, aký si v skryte duše prajeme. Telesnému cvičeniu sa venujem už viac ako 20 rokov a som si istá, že už nikdy neprestanem. Zdravé stravovanie ma zaujíma rovnako tak dlho, ale až vďaka kurzom pána Martina Jelínka sa mi otvoril úplne úžasný priestor na štúdium výživy. Tieto kurzy prekonali moje očakávania. Sú doslova nabité informáciami, starostlivo poskladanými do jedného logického celku a trúfam si tvrdiť, že aj úplný laik krôčik po krôčiku čoskoro pochopí všetky súvislosti. Tiež si veľmi vážim a cením akéhosi celostného nadhľadu, ktorý sa dá rozoznať na osobných prednáškach ako u pána Jelínka, tak u ostatných prednášajúcich a ktorý ma veľmi zaujíma. Kedysi som si priala, aby mi do života vstupovali už len tie pravé a stopercentné veci, udalosti aj ľudia ... som si úplne istá, že kurzy ATAC zapadli do mojich prianí presne.
Bc. Jana Jílková
Za svoj život som si prešla x kurzy, a tak môžem porovnávať. V každom z predošlých kurzov mi niečo chýbalo a až tento predčil moje očakávania. Naozaj nepreháňam. Nemám jedinú vec, ktorú by som na tomto kurze vytkla. Pán Jelínek bol úžasný lektor a sprievodca kurzom. Kvitovala som poradňu a zdieľanie dojmov s ostatnými účastníkmi kurzu. Ďalším benefitom bolo stretávanie sa 1x mesačne a možnosť ujasnenia si nejasností. Úžasná bola aj aplikácia ZOF na tvorbu jedálnych lístkov. Veľmi oceňujem neobmedzený prístup do kurzu, pretože ešte dnes sa na nejaké kapitoly rada znova pozriem a aj do poradne na zaujímavé otázky a odpovede. V praxi teraz využívam veľmi cenné informácie, ktoré som sa v kurze dozvedela. Týmto by som preto chcela touto cestou pánovi Jelínkovi veľmi poďakovať!