Kurzy ATAC

Úvod / Čo sa u nás študuje / Kvalita potravín

Kvalita potravín

Kvalita potravín

Kvalita potravín by mala zaujímať každého spotrebiteľa, pretože rozhoduje o:

Faktom je, že ide o neuchopiteľný a teda ťažko definovateľný pojem, pretože záleží:

1. Aké kritériá zvolíme na hodnotenie kvality.
Tieto kritériá by mali byť merateľné, čo je základ pre debatu, či potravina je alebo nie je kvalitná. Najčastejšie sa pracuje so senzorickými vlastnosťami, chemickým zložením, fyzikálnymi vlastnosťami, množstvom mikrobiologických a toxikologických kontaminantov, dobou trvanlivosti, balením a značením.

2. Aký význam či dôležitosť jednotlivým kritériám priradíme.
Každý výrobok má vlastnosti, ktoré zaujmú konzumenta viac, než iné. Napríklad balenie a značenie potravín alebo ich chuť hrajú pri výbere produktu u väčšiny populácie oveľa väčšiu úlohu, než nutričné hodnoty alebo sledovanie obsahu aditív. Rozdielne preferencie má aj legislatíva, pre ktorú je najdôležitejšia bezpečnosť a hygiena, pritom nemalá časť populácie považuje za dôležitejšie kritérium obsah živín, iná zase faktor čerstvosti.

Pojem kvalita sa niekedy zamieňa s pojmom akosť, často sú používané ako synonymá. Kvalita je súbor vlastností, ktoré výrobok má (alebo ktoré by mal mať) na naplnenie funkcií, pre ktoré je určený (akosť sa teda prikláňa viac k legislatívou nastaveným kritériám a spadá pod legislatívny dozor).
Kvalitou potravín sú myslené všetky požiadavky, ktoré spotrebiteľ má, aby bol spokojný. Význam tohto pojmu smeruje viac k subjektívnemu hodnoteniu.

V praxi sa ešte môžeme stretávať s pojmom "bezpečná potravina", ktorý sa viac vzťahuje k hygienickej a zdravotnej nezávadnosti. Bezpečná potravina musí spĺňať chemické, fyzikálne a mikrobiologické požiadavky stanovené právnymi predpismi, teda nesmie poškodiť zdravie spotrebiteľa. Faktom je, že hotové výrobky prechádzajú pred vstupom do distribučnej siete radom kontrol a ich bezpečnosť je sledovaná aj v etape distribúcie a predaja konečnému zákazníkovi.

Pozrime sa podrobnejšie na všeobecné požiadavky na vnímanie a hodnotenie kvality potravín.

1. Obal

Plní tri funkcie:

  1. Ochrannú.
  2. Komerčnú (marketingovú).
  3. Informačnú.

Existujú legislatívou nastavené pravidlá, ktoré výrobcovia musia plniť. To znamená, že na obale výrobku musí byť uvedené určité spektrum informácií, čo je v podstate jediný seriózny zdroj informácií, ktoré k danému výrobku má spotrebiteľ k dispozícii:

- Pôvod – údaj o pôvode potraviny sa všeobecne nemusí vždy uvádzať, povinný je len pri niektorých potravinách (mäso, olivový olej, med...).

- Názov druhu, skupiny alebo podskupiny potravín – napríklad trvanlivé pečivo.

- Údaje o množstve výrobku – v jednotkách objemu, hmotnosti, prípadne počet kusov. Na pevných potravinách v náleve je nutné uvádzať celkovú hmotnosť a hmotnosť pevnej potraviny.

- Trvanlivosť – jedná sa o uvedenie dátumu trvanlivosti, do ktorého je potravina nezávadná.

- Šarže – jedná sa o množstvo druhovo totožných jednotiek, ktoré boli vyrobené za rovnakých podmienok (z rovnakej suroviny, v rovnakom čase).

- Zloženie – jedná sa o zloženie potraviny, o použití všetkých surovín a pridaných látok, potravinových doplnkoch, alergénoch a pod.

- Údaje o spôsobe skladovania – uvádza sa v prípade, že zlým skladovaním môže byť potravina znehodnotená.

- Údaje o spôsobe použitia – uvádza sa v prípade, ak hrozí poškodenie zdravotnej nezávadnosti alebo potravina môže byť zlým spôsobom použitia znehodnotená.

- Údaje o určení potraviny pre zvláštnu výživu – jedná sa o označenie napríklad bezlepkovej výživy, dojčenskej, pre diabetikov a pod.

- Údaje o možnosti nepriaznivého vplyvu na zdravie – uvádza sa v situácii, keď potravina obsahuje látky, ktoré by mohli predstavovať nebezpečenstvo pre osoby so špecifickým postihnutím alebo pri konzumácii v nadmernom množstve (napr. upozornenie, že pri nadmernej konzumácii sa môžu dostaviť preháňavé účinky).

- Údaje o ošetrení ionizujúcim žiarením.

Aj napriek tomu, že pre mnohých spotrebiteľov ide o veľa informácií, prípadne ich vnímajú ako suché a nezáživné, sa vypláca ich v praxi sledovať. Pre človeka, ktorý to myslí s výživou aspoň trochu vážne, ide o dôležité informácie. Dobrá správa na tomto poli je, že s vývojom civilizovanej spoločnosti sa postupne rozširuje aj ich spektrum, takže informovanosť o kvalite potravín sa vďaka tomu neustále zlepšuje. To ale na druhú stranu neznamená, že takto dobre dostupné informácie každý spracuje, pretože obrovské množstvo ľudí pri výbere vhodných potravín "nestráca čas" štúdiom týchto informácií.

Dôležité sú predovšetkým informácie o zložení, kde je k dispozícii zoznam surovín, z ktorých je daný produkt vyrobený, a to v zostupnom poradí. Takto napr. spotrebiteľ uvidí, či potravina obsahuje pridaný cukor, prípadne zistí spektrum použitých aditív.

2. Nutričná hodnota

Nutričná hodnota je daná zložením potraviny. Pre každého spotrebiteľa má význam iné spektrum údajov - niekto cieli na energetickú hodnotu, ďalší zase na zastúpenie makroživín, soli či niektorých špecifických látok (antioxidanty a pod.).

3. Senzorická kvalita

Hodnotí sa na základe vzhľadu, vône, chuti a konzistencie. Spotrebiteľ sa najčastejšie rozhoduje na základe chuti a vône, od ktorých sa odvíja najsilnejšie pocity.

4. Trvanlivosť

Používajú sa dva pojmy:

A) Dátum minimálnej trvanlivosti.
Ide o minimálnu dobu, počas ktorej je potravina zdravotne nezávadná. Po uplynutí tejto doby môže byť potravina naďalej predávaná, ale v obchode musí byť ponúkaná oddelene s informáciou o uplynutí minimálnej trvanlivosti a musí byť zdravotne stále nezávadná.

B) Dátum použiteľnosti.
Uvádza sa u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, s uvedením nápisu „spotrebujte do“. Po uplynutí tejto doby sa potraviny nesmú predávať.

5. Prídatné látky

Sú prírodného aj chemického pôvodu ako súčasť moderných technológií spracovania potravín. Používajú sa na predĺženie trvanlivosti, lepší vzhľad, chuť, vôňu, konzistenciu a pod. Tieto látky sa označujú písmenom E a číselným kódom, toto značenie je medzinárodne platné.

6. Konzumná pohotovosť

Mnohí ľudia vnímajú ako súčasť kritérií kvality aj pohodlnosť pri manipulácii s potravinou, najviac sa to týka predpripravených potravín (polotovary a pod.). Tieto produkty síce šetria spotrebiteľovi čas a energiu vynaloženú na prípravu pokrmu, z dôvodu technologických úprav sú ale väčšinou nutrične chudobnejšie.

A práve ich nutričný potenciál je silne problematický faktor, pretože aj vedecké výskumy poukazujú na to, že konzumácia ultrazpracovaných potravín môže zásadne prispievať k rozvoju mnohých civilizačných chorôb. V súčasnej dobe bohužiaľ neexistuje jednotná a všeobecne prijímaná klasifikácia tohto pojmu. Zjednodušene povedané však ide o priemyselne upravené potraviny, ktoré obsahujú 5 a viac rôznych ingrediencií. Konzumácia takýchto potravín vedie k vyššiemu kalorickému príjmu. Niektorí odborníci sú dokonca presvedčení o  tom, že tieto potraviny spĺňajú podmienky pre definíciu návykových alebo toxických látok (obsah cukrov, aditív, trans mastných kyselín...).

Prevedené do praxe to znamená, že obmedzenie konzumácie silne priemyselne sprocesovaných potravín alebo najlepšie ich úplné vyradenie z jedálnička je absolútnym základom pre úspešnú prevenciu celého radu civilizačných ochorenie - najčastejšie sa cituje cukrovka II.typu, ďalej srdečne-cievne choroby, na všeobecnej rovine potom ochorenia spojené s prozápalovým prostredím organizmu.

V praxi sa inštitúcie aj firmy snažia o zavedenie (rádoby transparentného) systému, ktorý by slúžil ako jednoduchý ukazovateľ kvality potravín. Takéto snahy sú na jednej strane chvályhodné, pretože ich cieľom je uľahčiť spotrebiteľom prácu pri výbere (nákupe) vhodných potravín. Na druhej strane sa však ukazuje, že je veľmi ťažké až nemožné nájsť univerzálny kľúč, ktorý by poslúžil ako univerzálne platný hodnotiaci nástroj.

Jedným z typických príkladov je medzinárodne používaný "Nutri-score". Tento systém prevádza nutričnú hodnotu výrobku do kódu zloženého z 5 písmen (A-B-C-D-E), kde každé má vlastnú farbu (tmavo zelená, svetlo zelená, žltá, oranžová, červená). Kód sa počíta na základe hodnotenia zloženia a nutričných údajov v 100 g/ml potraviny/nápoja.
Používa sa škála od -15 (najlepšia) do +40 (najhoršia).

Body sa pričítajú s rastúcim obsahom:
- energie,
- nasýtených tukov,
- cukru, 
- soli.

Body sa odčítajú za percentuálne vyšší obsah:
- ovocia,
- zeleniny,
- strukovín,
- orechov,
- vlašského, olivového a repkového oleja,
- bielkovín,
- vlákniny.

Na prvý pohľad sa tak jedná o skutočne jednoduchý a transparentný systém, hlbšia analýza ale odhalí pomerne zásadné slabiny:
Systém je postavený na veľmi jednoduchom algoritme, nezapočítava tak napr. obsah vitamínov a minerálnych látok, čo je pre hodnotenie nutričnej kvality pomerne dôležitý faktor.
Produkuje tak kontroverzné výsledky, keď napr. olivový olej, údený losos alebo niektoré druhy syrov majú označenie písmena D (druhé najhoršie), naopak hranolky alebo chipsy sa pohybujú v kategóriách A-B.

Pretože kvalita potravín absolútne zásadným spôsobom ovplyvňuje nielen koncepciu jedálnička, ale aj naše zdravie, je táto téma ústredným prvkom výučby vo všetkých našich kurzoch. Našou filozofiou je prevádzať teóriu do praxe, čo sa študenti učia prostredníctvom vytvárania rôznych stravovacích plánov na výukovej aplikácii ZOF. Jej súčasťou je rozsiahla databáza potravín, z ktorých vytvárajú recepty a súčasne sa u nich učia rozlišovať ich kvalitu.

Túto základnú znalosť – teda schopnosť definovať a preferovať kvalitné potraviny, si každý absolvent našich kurzov odnáša do praktického života.

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Kateřina Kapková

Ďakujem osudu, že ma zaviedol až k Vám. Dva roky som márne bojovala s exemom na rukách. Prešla som si "klasickým" začiatkom, u ktorého mnoho ľudí končí: liečbou kortikoidmi. Potom som si o nich niečo prečítala a utiekla od nich k homeopatikom. Môj zdravotný stav sa o niečo zlepšil, ale stále to nebolo ono. Skúsila som teda – na radu jedného známeho – zmeniť spôsob stravovania. Objavila som pani, ktorá ma uviedla do sveta makrobiotiky. Bola som viac-menej samouk, až kým som na internete objavila Váš kurz "Makrobiotika v českej kuchyni". S nadšením som hltala informácie nielen o tom, ako sa makrobioticky stravovať, ale aj o tom, ako funguje tráviaci systém a ako dokáže správne zvolená a nakombinovaná strava prospieť telu i duši. Váš prvý absolvovaný kurz mi vysvetlil všetky zmeny, ktoré som na sebe zmenou stravovania pociťovala: exem z rúk úplne zmizol a navyše som sa zbavila tráviacich ťažkostí, ktorými som trpela od detstva bez toho, aby ma kedy napadlo ich riešiť. Brala som ich ako "normálnu" súčasť môjho života. O to väčší úžas a radosť vo mne vyvolalo ich zmiznutie. Varenie "novým" spôsobom sa mi náhle stalo vášňou. Kedysi som brala zeleninu skôr len ako "farebnú ozdobu taniera" a zrazu som pri jej krájaní a spracovávaní zažívala pocity šťastia (a tie trvajú dodnes.) Z mojej kuchyne začala postupne miznúť zelenina sterilovaná aj mrazená, údeniny urobili v chladničke miesto zelenín namiesto zeleniny , namiesto kupovaného chleba som začala piecť kváskový. Začala som skrátka tráviť v kuchyni viac času, pretože ma to robilo (a robí) šťastnou. A potom som v e-maile objavila Vašu ponuku na "Kurz poradcu pre výživu a suplementáciu". Vzala som to ako výzvu a nič od toho nečakala. Bolo mi spočiatku jedno, či nadobudnuté znalosti využijem len pre seba a svoju rodinu, alebo aj pre iných. Znova som hltala ďalšie informácie o životospráve av hlave sa mi postupne skladala väčšia a väčšia mozaika. Vďaka praktickej časti kurzu - teda vytváraniu jedálnikov - sa vo mne usadil "program", ktorý ma teraz v kuchyni vedie. Úplne automaticky uvažujem o tom, aké dnes použijem strukoviny a ktorý fermentovaný výrobok, čím zahustím omáčku, aby som nemusela použiť múku, či prisypem semienka do polievky alebo ďalšieho chodu... Je to až úsmevné, ako človek zrazu "prepne" myslenie, keď vezme do ruky varešku :-) Aj keď... nedá sa povedať, že by som takto prepínala len v kuchyni. Odvtedy, čo sa snažím stravovať zdravo – a Váš kurz ma v tom VEĽMI posunul – sa mi zmenilo myslenie a vnímanie všeobecne. Zostrila sa mi intuícia, začala som sa mať viac rada, zbavila sa obáv a úzkostí atď. Dva dni po absolvovaní kurzu "Poradca pre výživu a suplementáciu" si tak v kuchyni varím obed a hovorím si: Kiež by som sa tým mohla živiť. Popoludní idem do mesta, stretnem známu, spomeniem jej, že mám kurz úspešne za sebou a ona sa pýta: "A nechcela by si mi občas niečo uvariť?" Takže varím sebe, priateľovi a druhý týždeň už aj kamarátke. A snívam o tom, že si zriadim jedáleň so zdravou domácou kuchyňou a začnem variť ešte aj ďalším.

Bc. Shanti Šimková

Kurz Poradca pre výživu a suplementáciu je ďalším z mnohých medzníkov v ceste sebarozvoja jedinca, ktorý sa zaujíma o to, čo všetko dodáva svojmu telu. Som vegetariánka 17 rokov, o zdravú výživu sa zaujímam už dlhodobo a okrem pár študijných okruhov (pre mňa naozaj nezaujímavých – ale kto sa zavďačí všetkým) som sa dozvedela veľa užitočných informácií. Vzhľadom k tomu, že ľudia skôr dajú na rady diplomovaného odborníka ako človeka s "len" 17-timi rokmi skúseností, môžem vďaka tomuto kurzu do ľudí v mojom okolí "rýpať odborne" :). A to ešte s vidinou ďalších tematických kurzov.

Miluše Heryšerová

Keďže som vyštudovaný chemický technológ a zároveň sa profesne venujem notifikácii doplnkov stravy, potom študovanie a posudzovanie jednotlivých zložiek v potravinách či doplnkoch stravy je mi zábavou tak aj denným chlebom. Aj keď viem, prečo sú určité látky do jedla pridávané a aké vlastnosti mu dávajú, tak môj hlavný cieľ bol sa týmto zložkám v jedle vyhýbať. Chcela som však svoju znalosť rozšíriť a pochopiť, ako ľudské telo hospodári s jednotlivými makro aj mikro zložkami a aký to má na naše telo vplyv. Dlho som teda hľadala rozširujúce vzdelanie, ktoré by mi pomohlo pochopiť vzťah medzi tým čo jeme a ľudským zdravím. Zároveň som chcela byť schopná zostaviť vyrovnaný jedálniček pre ľudí s individuálnymi požiadavkami. Som veľmi rada, že som sa rozhodla absolvovať dištančný kurz Poradca pre výživu a suplementáciu, ktorý mi priblížil, ako jedlo vnímať z pohľadu východnej i západnej kultúry, a hlavne mi pomohol pochopiť ako a prečo obohatiť svoj jedálniček o určité potraviny vo vzťahu k ľudským chorobám či potravinovým intoleranciám. Chcela by som veľmi poďakovať pánovi Jelínkovi, že vytvoril kurz, ktorý úplne splnil moje očakávania, celú organizáciu, náplň kurzu, prehľadnosť jednotlivých tém a moderného poňatia celého kurzu. Zároveň oceňujem možnosť vyskúšať si pripraviť jedálničky v praxi pomocou ZOF hry. Určite sa chcem aj naďalej vzdelávať v ďalších témach a pokračovať aj v ďalších kurzoch vedených p. Jelínkom.