Úvod / Čo sa u nás študuje / Kvalita potravín
Kvalita potravín by mala zaujímať každého spotrebiteľa, pretože rozhoduje o:
Faktom je, že ide o neuchopiteľný a teda ťažko definovateľný pojem, pretože záleží:
1. Aké kritériá zvolíme na hodnotenie kvality.
Tieto kritériá by mali byť merateľné, čo je základ pre debatu, či potravina je alebo nie je kvalitná. Najčastejšie sa pracuje so senzorickými vlastnosťami, chemickým zložením, fyzikálnymi vlastnosťami, množstvom mikrobiologických a toxikologických kontaminantov, dobou trvanlivosti, balením a značením.
2. Aký význam či dôležitosť jednotlivým kritériám priradíme.
Každý výrobok má vlastnosti, ktoré zaujmú konzumenta viac, než iné. Napríklad balenie a značenie potravín alebo ich chuť hrajú pri výbere produktu u väčšiny populácie oveľa väčšiu úlohu, než nutričné hodnoty alebo sledovanie obsahu aditív. [1] Rozdielne preferencie má aj legislatíva, pre ktorú je najdôležitejšia bezpečnosť a hygiena, pritom nemalá časť populácie považuje za dôležitejšie kritérium obsah živín, iná zase faktor čerstvosti.
Pojem kvalita sa niekedy zamieňa s pojmom akosť, často sú používané ako synonymá. Kvalita je súbor vlastností, ktoré výrobok má (alebo ktoré by mal mať) na naplnenie funkcií, pre ktoré je určený (akosť sa teda prikláňa viac k legislatívou nastaveným kritériám a spadá pod legislatívny dozor).
Kvalitou potravín sú myslené všetky požiadavky, ktoré spotrebiteľ má, aby bol spokojný. Význam tohto pojmu smeruje viac k subjektívnemu hodnoteniu.
V praxi sa ešte môžeme stretávať s pojmom "bezpečná potravina", ktorý sa viac vzťahuje k hygienickej a zdravotnej nezávadnosti. Bezpečná potravina musí spĺňať chemické, fyzikálne a mikrobiologické požiadavky stanovené právnymi predpismi, teda nesmie poškodiť zdravie spotrebiteľa. Faktom je, že hotové výrobky prechádzajú pred vstupom do distribučnej siete radom kontrol a ich bezpečnosť je sledovaná aj v etape distribúcie a predaja konečnému zákazníkovi.
Pozrime sa podrobnejšie na všeobecné požiadavky na vnímanie a hodnotenie kvality potravín.
Plní tri funkcie:
Existujú legislatívou nastavené pravidlá, ktoré výrobcovia musia plniť. To znamená, že na obale výrobku musí byť uvedené určité spektrum informácií, čo je v podstate jediný seriózny zdroj informácií, ktoré k danému výrobku má spotrebiteľ k dispozícii:
- Pôvod – údaj o pôvode potraviny sa všeobecne nemusí vždy uvádzať, povinný je len pri niektorých potravinách (mäso, olivový olej, med...).
- Názov druhu, skupiny alebo podskupiny potravín – napríklad trvanlivé pečivo.
- Údaje o množstve výrobku – v jednotkách objemu, hmotnosti, prípadne počet kusov. Na pevných potravinách v náleve je nutné uvádzať celkovú hmotnosť a hmotnosť pevnej potraviny.
- Trvanlivosť – jedná sa o uvedenie dátumu trvanlivosti, do ktorého je potravina nezávadná.
- Šarže – jedná sa o množstvo druhovo totožných jednotiek, ktoré boli vyrobené za rovnakých podmienok (z rovnakej suroviny, v rovnakom čase).
- Zloženie – jedná sa o zloženie potraviny, o použití všetkých surovín a pridaných látok, potravinových doplnkoch, alergénoch a pod.
- Údaje o spôsobe skladovania – uvádza sa v prípade, že zlým skladovaním môže byť potravina znehodnotená.
- Údaje o spôsobe použitia – uvádza sa v prípade, ak hrozí poškodenie zdravotnej nezávadnosti alebo potravina môže byť zlým spôsobom použitia znehodnotená.
- Údaje o určení potraviny pre zvláštnu výživu – jedná sa o označenie napríklad bezlepkovej výživy, dojčenskej, pre diabetikov a pod.
- Údaje o možnosti nepriaznivého vplyvu na zdravie – uvádza sa v situácii, keď potravina obsahuje látky, ktoré by mohli predstavovať nebezpečenstvo pre osoby so špecifickým postihnutím alebo pri konzumácii v nadmernom množstve (napr. upozornenie, že pri nadmernej konzumácii sa môžu dostaviť preháňavé účinky).
- Údaje o ošetrení ionizujúcim žiarením.
Aj napriek tomu, že pre mnohých spotrebiteľov ide o veľa informácií, prípadne ich vnímajú ako suché a nezáživné, sa vypláca ich v praxi sledovať. Pre človeka, ktorý to myslí s výživou aspoň trochu vážne, ide o dôležité informácie. Dobrá správa na tomto poli je, že s vývojom civilizovanej spoločnosti sa postupne rozširuje aj ich spektrum, takže informovanosť o kvalite potravín sa vďaka tomu neustále zlepšuje. To ale na druhú stranu neznamená, že takto dobre dostupné informácie každý spracuje, pretože obrovské množstvo ľudí pri výbere vhodných potravín "nestráca čas" štúdiom týchto informácií.
Dôležité sú predovšetkým informácie o zložení, kde je k dispozícii zoznam surovín, z ktorých je daný produkt vyrobený, a to v zostupnom poradí. Takto napr. spotrebiteľ uvidí, či potravina obsahuje pridaný cukor, prípadne zistí spektrum použitých aditív.
Nutričná hodnota je daná zložením potraviny. Pre každého spotrebiteľa má význam iné spektrum údajov - niekto cieli na energetickú hodnotu, ďalší zase na zastúpenie makroživín, soli či niektorých špecifických látok (antioxidanty a pod.).
Hodnotí sa na základe vzhľadu, vône, chuti a konzistencie. Spotrebiteľ sa najčastejšie rozhoduje na základe chuti a vône, od ktorých sa odvíja najsilnejšie pocity.
Používajú sa dva pojmy:
A) Dátum minimálnej trvanlivosti.
Ide o minimálnu dobu, počas ktorej je potravina zdravotne nezávadná. Po uplynutí tejto doby môže byť potravina naďalej predávaná, ale v obchode musí byť ponúkaná oddelene s informáciou o uplynutí minimálnej trvanlivosti a musí byť zdravotne stále nezávadná.
B) Dátum použiteľnosti.
Uvádza sa u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, s uvedením nápisu „spotrebujte do“. Po uplynutí tejto doby sa potraviny nesmú predávať.
Sú prírodného aj chemického pôvodu ako súčasť moderných technológií spracovania potravín. Používajú sa na predĺženie trvanlivosti, lepší vzhľad, chuť, vôňu, konzistenciu a pod. Tieto látky sa označujú písmenom E a číselným kódom, toto značenie je medzinárodne platné.
Mnohí ľudia vnímajú ako súčasť kritérií kvality aj pohodlnosť pri manipulácii s potravinou, najviac sa to týka predpripravených potravín (polotovary a pod.). Tieto produkty síce šetria spotrebiteľovi čas a energiu vynaloženú na prípravu pokrmu, z dôvodu technologických úprav sú ale väčšinou nutrične chudobnejšie. [2]
A práve ich nutričný potenciál je silne problematický faktor, pretože posledné vedecké výskumy jasne poukazujú na to, že stupeň priemyselného spracovania potravín vedie k zmenám v ich zložení, a to sa zásadne odráža na zdravotnom stave v situácii, keď sa takéto potraviny stávajú pravidelnou súčasťou nášho stravovania. V kontexte s týmto sa objavil nový systém klasifikácie potravín založený na úrovni ich spracovania. Označuje sa NOVA a rozdeľuje potraviny do štyroch skupín [3]:
Skupina 1 – Nespracované alebo minimálne spracované potraviny.
Ovocie, zelenina, vajcia, mäso, mlieko atď.
Skupina 2 – Potraviny spracované v kuchyni s cieľom predĺžiť ich trvanlivosť.
V praxi ide o prísady, ktoré sa používajú v kuchyni, ako sú tuky, aromatické bylinky atď., ktoré sa uchovávajú v pohároch alebo v chladničke, aby ich bolo možné použiť neskôr.
Skupina 3 – Spracované potraviny.
Ide o potraviny získané kombináciou potravín skupiny 1 a 2 za účelom získania mnohých potravinárskych výrobkov pre domáce použitie (chlieb, džemy atď.) zložených z niekoľkých zložiek.
Skupina 4 – Ultra spracované potraviny.
Potraviny obsahujúce veľa prísad (uvádza sa 5 a viac), najčastejšie sú to:
- aditíva zlepšujúce chuť,
- spracované suroviny (hydrogenované tuky, modifikované škroby atď.),
- prísady, ktoré sa v domácej kuchyni používajú len zriedka (sójová bielkovina alebo mechanicky oddelené mäso).
Tieto potraviny sú prevažne priemyselného pôvodu a vyznačujú sa dlhou životnosťou, vysokou energetickou výťažnosťou a výraznou či neprirodzenou chuťou. Sú cenovo dostupné, dostupné predovšetkým v sieti supermarketov, pre výrobcov vysoko ziskové, silne ochutené a agresívne uvádzané na trh. Z nutričného pohľadu majú vysoký obsah energie, často vysoký podiel sodíka, cukru, tuku a nasýtených mastných kyselín. Kombinácia týchto vlastností vedie spotrebiteľa k tomu, aby nahrádzal bežné a čerstvo pripravené jedlá a pokrmy práve týmito typmi potravín.
Problém je, že konzumácia týchto potravín tvorí v západných krajinách až polovicu kalorického príjmu a ukazuje sa, že môže zásadne prispievať k rozvoju mnohých civilizačných chorôb. Niektorí odborníci sú dokonca presvedčení o tom, že tieto potraviny spĺňajú podmienky pre definíciu návykových alebo toxických látok (obsah cukrov, aditív, trans mastných kyselín...).
Prevedené do praxe to znamená (= zhodujú sa na tom všetci renomovaní špecialisti), že obmedzenie konzumácie silne priemyselne spracovaných potravín či najlepšie ich úplné vyradenie z jedálnička je absolútnym základom pre úspešnú prevenciu celej rady civilizačných ochorení – najčastejšie sa cituje cukrovka II. typu, ďalej srdcovo-cievne choroby, na všeobecnej rovine potom ochorenia spojené s prozápalovým prostredím organizmu. [4] [5] [6] [7] [8]
V praxi sa inštitúcie aj firmy snažia o zavedenie systému, ktorý by slúžil ako jednoduchý ukazovateľ kvality potravín. Takéto snahy sú na jednej strane chvályhodné, pretože ich cieľom je uľahčiť spotrebiteľom prácu pri výbere (nákupoch) vhodných potravín. Na druhej strane sa ale ukazuje, že je veľmi obtiažne až nemožné nájsť univerzálny kľúč, ktorý by poslúžil ako univerzálne platný hodnotiaci nástroj.
Jedným z typických príkladov je medzinárodne používaný "Nutri-score". Tento systém prevádza nutričnú hodnotu výrobku do kódu zloženého z 5 písmen (A-B-C-D-E), kde každé má vlastnú farbu (tmavo zelená, svetlo zelená, žltá, oranžová, červená). Kód sa počíta na základe hodnotenia zloženia a nutričných údajov v 100 g/ml potraviny/nápoja.
Používa sa škála od -15 (najlepšia) do +40 (najhoršia).
Body sa pričítajú s rastúcim obsahom:
- energie,
- nasýtených tukov,
- cukru,
- soli.
Body sa odčítajú za percentuálne vyšší obsah:
- ovocia,
- zeleniny,
- strukovín,
- orechov,
- vlašského, olivového a repkového oleja,
- bielkovín,
- vlákniny.
Na prvý pohľad sa tak jedná o skutočne jednoduchý a transparentný systém, hlbšia analýza ale odhalí pomerne zásadné slabiny:
Systém je postavený na veľmi jednoduchom algoritme, nezapočítava tak napr. obsah vitamínov a minerálnych látok, čo je pre hodnotenie nutričnej kvality pomerne dôležitý faktor.
Produkuje tak kontroverzné výsledky, keď napr. olivový olej, údený losos alebo niektoré druhy syrov majú označenie písmena D (druhé najhoršie), naopak hranolky alebo chipsy sa pohybujú v kategóriách A-B.
Pretože kvalita potravín absolútne zásadným spôsobom ovplyvňuje nielen koncepciu jedálnička, ale aj naše zdravie, je táto téma ústredným prvkom výučby vo všetkých našich kurzoch. Našou filozofiou je prevádzať teóriu do praxe, čo sa študenti učia prostredníctvom vytvárania rôznych stravovacích plánov na výukovej aplikácii ZOF. Jej súčasťou je rozsiahla databáza potravín, z ktorých vytvárajú recepty a súčasne sa u nich učia rozlišovať ich kvalitu.
Túto základnú znalosť – teda schopnosť definovať a preferovať kvalitné potraviny, si každý absolvent našich kurzov odnáša do praktického života.
Mgr. Martin Jelínek
Zbyněk Harabiš
Ako bývalý vrcholový športovec sa o výživu zaujímam už od predrevolučných rokov a mohol som tak sledovať unáhlené názory na zdravú výživu, ktoré sa v dlhodobom horizonte niekoľkokrát prehodnocovali - zdarný príklad sú mliečne výrobky :) Vďaka klesajúcej kvalite potravín kvôli cenovej konkurencii a tiež kvôli zvyšujúcemu sa počtu novodobých civilizačných chorôb, sa v posledných rokoch enormne zdvihla vlna záujmu práve ohľadom zdravej výživy. Loby potravinových a farmaceutických firiem zvrátili triezvy pohľad na správny nákup potravín. Reklama je naozaj mocná čarodejnica... každodenné články na internete venujúce sa chudnutiu a výžive, človeka snažiaceho sa dopátrať pravdy, ho vrhnú do úplného chaosu. Preto som zvolil dištančný kurz Mgr. Martina Jelínka, ktorý ma zaujal ako športovou minulosťou, tak komplexným prístupom k výžive. Pre hovorí tiež rozumná cena vďaka dĺžke a množstvu odprednášaných hodín. Po prvotných hodinách mojej nedôvery všeobecne ku všetkému, sa môj názor na kurz menil a povestný zlom asi definitívne nastal ku koncu kurzu, kedy sa Vám ako skladačka zostaví kompletný obraz. Je to však len odrazový mostík na ďalšiemu poznaniu, ktoré musíte vypilovať ďalším podrobným štúdiom a komunikáciou s klientmi, pokiaľ sa chcete poradenstvom zaoberať. Pre ešte nedôverčivých odporúčam prečítať stránky o jedinečnom dvojmesačnom pokuse o vyrysovanie a zvýšenie svalovej hmoty mgr. len na vegánskej strave! - www.vysnenapostava.cz. Mal som pochybnosti, ale čuduj sa svete, ide to :-)
Ivan Rajkó
Dlho som hľadal pre mňa najideálnejší kurz.Nenašiel som nič tak komplexné ako tento kurz na Slovensku. Kurz bol nad moje očakávania a bude mi nesmierne chýbať.Poznatky z ajurvédy využívam v osobnom živote a určite ich budem aplikovať aj na svojich klientov.Po kurze mám úplne iný pohľad na stravovanie a som s ním nesmierne spokojná.Ďakujem pánovi Jelínkovi a jeho tímu za všetko.
Rudolf Novák
Odvtedy, čo aktívne prevádzkujem posilňovanie, som sa musel začať ešte viac zaujímať o to, čo do svojho tela vkladám a aké to má dopady na jeho fungovanie. A tu začala moja cesta k zdravému životnému štýlu. Uvedomil som si zásadný vplyv stravy na naše zdravie. Vypočul som mnoho názorov, prečítal som stovky teórií a pozrel som si mnoho dokumentov. Postupom času som sa však dostal do bodu, kedy som si uvedomil, že sa chcem vo svojom bádaní posunúť ďalej a hlavne si všetky veci v hlave poriadne utriediť, pretože som zo všetkých tých názorov mal akurát poriadny zmätok. Vyslobodením pre mňa bolo až absolvovanie kurzu Poradca pre výživu a suplementáciu, kde som si uvedomil dôležitosť holistického pohľadu na stravovanie, zohľadnenie individuality a tiež rešpektovanie východných filozofií TČM a Ajurvédy. Zo začiatku som mal obavy, že z hľadiska rozsiahlosti kurzu, bude informácií až príliš a ja nezvládnem všetko dostatočne vstrebať. Opak bol ale pravdou a na konci kurzu mi všetko takzvane docvaklo a získal som komplexný pohľad na výživu. Pán Mgr. Jelínek je veľký profesionál a dokáže sa na každú potravinu, situáciu alebo názor pozrieť komplexným spôsobom as otvorenou mysľou. Veľmi si tiež vážim jeho priateľského prístupu a ochote zodpovedať akékoľvek nejasnosti. Kurzy ATAC vrelo odporúčam všetkým, ktorým nie je ľahostajné ich zdravie.
