Úvod / Čo sa u nás študuje / Kvalita potravín
Kvalita potravín by mala zaujímať každého spotrebiteľa, pretože rozhoduje o:
Faktom je, že ide o neuchopiteľný a teda ťažko definovateľný pojem, pretože záleží:
1. Aké kritériá zvolíme na hodnotenie kvality.
Tieto kritériá by mali byť merateľné, čo je základ pre debatu, či potravina je alebo nie je kvalitná. Najčastejšie sa pracuje so senzorickými vlastnosťami, chemickým zložením, fyzikálnymi vlastnosťami, množstvom mikrobiologických a toxikologických kontaminantov, dobou trvanlivosti, balením a značením.
2. Aký význam či dôležitosť jednotlivým kritériám priradíme.
Každý výrobok má vlastnosti, ktoré zaujmú konzumenta viac, než iné. Napríklad balenie a značenie potravín alebo ich chuť hrajú pri výbere produktu u väčšiny populácie oveľa väčšiu úlohu, než nutričné hodnoty alebo sledovanie obsahu aditív. [1] Rozdielne preferencie má aj legislatíva, pre ktorú je najdôležitejšia bezpečnosť a hygiena, pritom nemalá časť populácie považuje za dôležitejšie kritérium obsah živín, iná zase faktor čerstvosti.
Pojem kvalita sa niekedy zamieňa s pojmom akosť, často sú používané ako synonymá. Kvalita je súbor vlastností, ktoré výrobok má (alebo ktoré by mal mať) na naplnenie funkcií, pre ktoré je určený (akosť sa teda prikláňa viac k legislatívou nastaveným kritériám a spadá pod legislatívny dozor).
Kvalitou potravín sú myslené všetky požiadavky, ktoré spotrebiteľ má, aby bol spokojný. Význam tohto pojmu smeruje viac k subjektívnemu hodnoteniu.
V praxi sa ešte môžeme stretávať s pojmom "bezpečná potravina", ktorý sa viac vzťahuje k hygienickej a zdravotnej nezávadnosti. Bezpečná potravina musí spĺňať chemické, fyzikálne a mikrobiologické požiadavky stanovené právnymi predpismi, teda nesmie poškodiť zdravie spotrebiteľa. Faktom je, že hotové výrobky prechádzajú pred vstupom do distribučnej siete radom kontrol a ich bezpečnosť je sledovaná aj v etape distribúcie a predaja konečnému zákazníkovi.
Pozrime sa podrobnejšie na všeobecné požiadavky na vnímanie a hodnotenie kvality potravín.
Plní tri funkcie:
Existujú legislatívou nastavené pravidlá, ktoré výrobcovia musia plniť. To znamená, že na obale výrobku musí byť uvedené určité spektrum informácií, čo je v podstate jediný seriózny zdroj informácií, ktoré k danému výrobku má spotrebiteľ k dispozícii:
- Pôvod – údaj o pôvode potraviny sa všeobecne nemusí vždy uvádzať, povinný je len pri niektorých potravinách (mäso, olivový olej, med...).
- Názov druhu, skupiny alebo podskupiny potravín – napríklad trvanlivé pečivo.
- Údaje o množstve výrobku – v jednotkách objemu, hmotnosti, prípadne počet kusov. Na pevných potravinách v náleve je nutné uvádzať celkovú hmotnosť a hmotnosť pevnej potraviny.
- Trvanlivosť – jedná sa o uvedenie dátumu trvanlivosti, do ktorého je potravina nezávadná.
- Šarže – jedná sa o množstvo druhovo totožných jednotiek, ktoré boli vyrobené za rovnakých podmienok (z rovnakej suroviny, v rovnakom čase).
- Zloženie – jedná sa o zloženie potraviny, o použití všetkých surovín a pridaných látok, potravinových doplnkoch, alergénoch a pod.
- Údaje o spôsobe skladovania – uvádza sa v prípade, že zlým skladovaním môže byť potravina znehodnotená.
- Údaje o spôsobe použitia – uvádza sa v prípade, ak hrozí poškodenie zdravotnej nezávadnosti alebo potravina môže byť zlým spôsobom použitia znehodnotená.
- Údaje o určení potraviny pre zvláštnu výživu – jedná sa o označenie napríklad bezlepkovej výživy, dojčenskej, pre diabetikov a pod.
- Údaje o možnosti nepriaznivého vplyvu na zdravie – uvádza sa v situácii, keď potravina obsahuje látky, ktoré by mohli predstavovať nebezpečenstvo pre osoby so špecifickým postihnutím alebo pri konzumácii v nadmernom množstve (napr. upozornenie, že pri nadmernej konzumácii sa môžu dostaviť preháňavé účinky).
- Údaje o ošetrení ionizujúcim žiarením.
Aj napriek tomu, že pre mnohých spotrebiteľov ide o veľa informácií, prípadne ich vnímajú ako suché a nezáživné, sa vypláca ich v praxi sledovať. Pre človeka, ktorý to myslí s výživou aspoň trochu vážne, ide o dôležité informácie. Dobrá správa na tomto poli je, že s vývojom civilizovanej spoločnosti sa postupne rozširuje aj ich spektrum, takže informovanosť o kvalite potravín sa vďaka tomu neustále zlepšuje. To ale na druhú stranu neznamená, že takto dobre dostupné informácie každý spracuje, pretože obrovské množstvo ľudí pri výbere vhodných potravín "nestráca čas" štúdiom týchto informácií.
Dôležité sú predovšetkým informácie o zložení, kde je k dispozícii zoznam surovín, z ktorých je daný produkt vyrobený, a to v zostupnom poradí. Takto napr. spotrebiteľ uvidí, či potravina obsahuje pridaný cukor, prípadne zistí spektrum použitých aditív.
Nutričná hodnota je daná zložením potraviny. Pre každého spotrebiteľa má význam iné spektrum údajov - niekto cieli na energetickú hodnotu, ďalší zase na zastúpenie makroživín, soli či niektorých špecifických látok (antioxidanty a pod.).
Hodnotí sa na základe vzhľadu, vône, chuti a konzistencie. Spotrebiteľ sa najčastejšie rozhoduje na základe chuti a vône, od ktorých sa odvíja najsilnejšie pocity.
Používajú sa dva pojmy:
A) Dátum minimálnej trvanlivosti.
Ide o minimálnu dobu, počas ktorej je potravina zdravotne nezávadná. Po uplynutí tejto doby môže byť potravina naďalej predávaná, ale v obchode musí byť ponúkaná oddelene s informáciou o uplynutí minimálnej trvanlivosti a musí byť zdravotne stále nezávadná.
B) Dátum použiteľnosti.
Uvádza sa u potravín, ktoré podliehajú rýchlej skaze, s uvedením nápisu „spotrebujte do“. Po uplynutí tejto doby sa potraviny nesmú predávať.
Sú prírodného aj chemického pôvodu ako súčasť moderných technológií spracovania potravín. Používajú sa na predĺženie trvanlivosti, lepší vzhľad, chuť, vôňu, konzistenciu a pod. Tieto látky sa označujú písmenom E a číselným kódom, toto značenie je medzinárodne platné.
Mnohí ľudia vnímajú ako súčasť kritérií kvality aj pohodlnosť pri manipulácii s potravinou, najviac sa to týka predpripravených potravín (polotovary a pod.). Tieto produkty síce šetria spotrebiteľovi čas a energiu vynaloženú na prípravu pokrmu, z dôvodu technologických úprav sú ale väčšinou nutrične chudobnejšie. [2]
A práve ich nutričný potenciál je silne problematický faktor, pretože posledné vedecké výskumy jasne poukazujú na to, že stupeň priemyselného spracovania potravín vedie k zmenám v ich zložení, a to sa zásadne odráža na zdravotnom stave v situácii, keď sa takéto potraviny stávajú pravidelnou súčasťou nášho stravovania. V kontexte s týmto sa objavil nový systém klasifikácie potravín založený na úrovni ich spracovania. Označuje sa NOVA a rozdeľuje potraviny do štyroch skupín [3]:
Skupina 1 – Nespracované alebo minimálne spracované potraviny.
Ovocie, zelenina, vajcia, mäso, mlieko atď.
Skupina 2 – Potraviny spracované v kuchyni s cieľom predĺžiť ich trvanlivosť.
V praxi ide o prísady, ktoré sa používajú v kuchyni, ako sú tuky, aromatické bylinky atď., ktoré sa uchovávajú v pohároch alebo v chladničke, aby ich bolo možné použiť neskôr.
Skupina 3 – Spracované potraviny.
Ide o potraviny získané kombináciou potravín skupiny 1 a 2 za účelom získania mnohých potravinárskych výrobkov pre domáce použitie (chlieb, džemy atď.) zložených z niekoľkých zložiek.
Skupina 4 – Ultra spracované potraviny.
Potraviny obsahujúce veľa prísad (uvádza sa 5 a viac), najčastejšie sú to:
- aditíva zlepšujúce chuť,
- spracované suroviny (hydrogenované tuky, modifikované škroby atď.),
- prísady, ktoré sa v domácej kuchyni používajú len zriedka (sójová bielkovina alebo mechanicky oddelené mäso).
Tieto potraviny sú prevažne priemyselného pôvodu a vyznačujú sa dlhou životnosťou, vysokou energetickou výťažnosťou a výraznou či neprirodzenou chuťou. Sú cenovo dostupné, dostupné predovšetkým v sieti supermarketov, pre výrobcov vysoko ziskové, silne ochutené a agresívne uvádzané na trh. Z nutričného pohľadu majú vysoký obsah energie, často vysoký podiel sodíka, cukru, tuku a nasýtených mastných kyselín. Kombinácia týchto vlastností vedie spotrebiteľa k tomu, aby nahrádzal bežné a čerstvo pripravené jedlá a pokrmy práve týmito typmi potravín.
Problém je, že konzumácia týchto potravín tvorí v západných krajinách až polovicu kalorického príjmu a ukazuje sa, že môže zásadne prispievať k rozvoju mnohých civilizačných chorôb. Niektorí odborníci sú dokonca presvedčení o tom, že tieto potraviny spĺňajú podmienky pre definíciu návykových alebo toxických látok (obsah cukrov, aditív, trans mastných kyselín...).
Prevedené do praxe to znamená (= zhodujú sa na tom všetci renomovaní špecialisti), že obmedzenie konzumácie silne priemyselne spracovaných potravín či najlepšie ich úplné vyradenie z jedálnička je absolútnym základom pre úspešnú prevenciu celej rady civilizačných ochorení – najčastejšie sa cituje cukrovka II. typu, ďalej srdcovo-cievne choroby, na všeobecnej rovine potom ochorenia spojené s prozápalovým prostredím organizmu. [4] [5] [6] [7] [8]
V praxi sa inštitúcie aj firmy snažia o zavedenie systému, ktorý by slúžil ako jednoduchý ukazovateľ kvality potravín. Takéto snahy sú na jednej strane chvályhodné, pretože ich cieľom je uľahčiť spotrebiteľom prácu pri výbere (nákupoch) vhodných potravín. Na druhej strane sa ale ukazuje, že je veľmi obtiažne až nemožné nájsť univerzálny kľúč, ktorý by poslúžil ako univerzálne platný hodnotiaci nástroj.
Jedným z typických príkladov je medzinárodne používaný "Nutri-score". Tento systém prevádza nutričnú hodnotu výrobku do kódu zloženého z 5 písmen (A-B-C-D-E), kde každé má vlastnú farbu (tmavo zelená, svetlo zelená, žltá, oranžová, červená). Kód sa počíta na základe hodnotenia zloženia a nutričných údajov v 100 g/ml potraviny/nápoja.
Používa sa škála od -15 (najlepšia) do +40 (najhoršia).
Body sa pričítajú s rastúcim obsahom:
- energie,
- nasýtených tukov,
- cukru,
- soli.
Body sa odčítajú za percentuálne vyšší obsah:
- ovocia,
- zeleniny,
- strukovín,
- orechov,
- vlašského, olivového a repkového oleja,
- bielkovín,
- vlákniny.
Na prvý pohľad sa tak jedná o skutočne jednoduchý a transparentný systém, hlbšia analýza ale odhalí pomerne zásadné slabiny:
Systém je postavený na veľmi jednoduchom algoritme, nezapočítava tak napr. obsah vitamínov a minerálnych látok, čo je pre hodnotenie nutričnej kvality pomerne dôležitý faktor.
Produkuje tak kontroverzné výsledky, keď napr. olivový olej, údený losos alebo niektoré druhy syrov majú označenie písmena D (druhé najhoršie), naopak hranolky alebo chipsy sa pohybujú v kategóriách A-B.
Pretože kvalita potravín absolútne zásadným spôsobom ovplyvňuje nielen koncepciu jedálnička, ale aj naše zdravie, je táto téma ústredným prvkom výučby vo všetkých našich kurzoch. Našou filozofiou je prevádzať teóriu do praxe, čo sa študenti učia prostredníctvom vytvárania rôznych stravovacích plánov na výukovej aplikácii ZOF. Jej súčasťou je rozsiahla databáza potravín, z ktorých vytvárajú recepty a súčasne sa u nich učia rozlišovať ich kvalitu.
Túto základnú znalosť – teda schopnosť definovať a preferovať kvalitné potraviny, si každý absolvent našich kurzov odnáša do praktického života.
Mgr. Martin Jelínek
Mgr. Janka Blažejová
O zdravé stravovanie som sa začala zaujímať po tom, ako mi diagnostikovali histamínovú intoleranciu. Začiatky boli veľmi ťažké a dokonca kritické. Táto situácia si vyžiadala prehodnotenie nielen môjho stravovania ako takého, ale aj môjho celkového životného štýlu. Dostával som sa do začarovaného kruhu a čo bolo najhoršie, nevidel som riešenie, čo navyše viedlo k úzkosti a depresii. Nastavenie radikálnej a okamžitej zmeny prinieslo úspechy, neúspechy aj zúfalstvo. Tento stav otravoval život nielen mne, ale aj mojej rodine a hlavne bol neznesiteľný. Nakoniec som túto chorobu prijala ako súčasť života. S pomocou mojich najbližších som pochopila, že "plač" nepomôže, že táto cesta nie je správna, že jedinou cestou je racionálne uvažovať a hlavne konať. Keďže v tom čase nebolo na túto tému k dispozícii veľa informácií, začal som zbierať informácie o vplyve stravy na zdravie. Prvou informáciou o tom, čo HIT vlastne je, bola brožúra MUDr. Hrubišku. Zamyslela som sa nad obsahom a postupne som si uvedomila, že nejde len o to, čo jem, aké prísady a potraviny môžem a nemôžem konzumovať, ale aj o to, ako sa tieto prísady pestujú, ako sa spracúvajú, odkiaľ pochádzajú, či obsahujú prídavné látky, rôzne dochucovadlá, konzervanty atď. Postupne ma táto oblasť výživy oslovila natoľko, že som začala vyhľadávať literatúru, odborné články na rôzne témy o potravinách, rôzne smery alternatívnej liečby. Aby som lepšie pochopila a rozšírila svoje vedomosti o zdravej výžive a jej vplyve na ľudské zdravie, rozhodla som sa absolvovať kurz zdravej výživy a zdravého životného štýlu. Z online ponuky ma najviac zaujal 6-mesačný online kurz Výživový a doplnkový poradca ATAC Institute, s.r.o. pod vedením Mgr. Martin Jelínek, ktorý je absolútne najlepší. Kurz má vysokú úroveň, obsah jednotlivých lekcií je prehľadne spracovaný, opisuje danú problematiku. Mentálne mapy a hra ZOF majú svoj význam. Obsah kurzu poskytuje prepojenie poznatkov o zdravej výžive a holistickom vnímaní a komplexný pohľad na bytosť ako takú, čo som v žiadnom kurze nenašla. Oceňujem prístup pána Martina Jelínka, ktorý je profesionál na slovo vzatý, vždy ochotný poradiť. Oceňujem možnosť ďalšej spolupráce po skončení kurzu, možnosť prispievať do poradného zboru absolventov a možnosť ďalšieho vzdelávania. Vďaka tomuto kurzu môžem odovzdávať vedomosti a skúsenosti, ktoré som získal na základe vlastných znalostí, tým, ktorí ich potrebujú. Úprimná vďaka.
Bc. Jana Jílková
Za svoj život som si prešla x kurzy, a tak môžem porovnávať. V každom z predošlých kurzov mi niečo chýbalo a až tento predčil moje očakávania. Naozaj nepreháňam. Nemám jedinú vec, ktorú by som na tomto kurze vytkla. Pán Jelínek bol úžasný lektor a sprievodca kurzom. Kvitovala som poradňu a zdieľanie dojmov s ostatnými účastníkmi kurzu. Ďalším benefitom bolo stretávanie sa 1x mesačne a možnosť ujasnenia si nejasností. Úžasná bola aj aplikácia ZOF na tvorbu jedálnych lístkov. Veľmi oceňujem neobmedzený prístup do kurzu, pretože ešte dnes sa na nejaké kapitoly rada znova pozriem a aj do poradne na zaujímavé otázky a odpovede. V praxi teraz využívam veľmi cenné informácie, ktoré som sa v kurze dozvedela. Týmto by som preto chcela touto cestou pánovi Jelínkovi veľmi poďakovať!
Šárka Šedá
Kurz pána Jelínka ma doslova nadchol, predčil všetky moje očakávania. Už po pár týždňoch štúdia tohto kurzu som vedela, že rozhodne nebude posledná. Najviac ma nadchla (viem, že sa opakujem, ale ono to inak povedať nejde) výuková hra ZOF, pretože jedna vec je niečo sa naučiť, druhá vec je vedieť to správne použiť v praxi, čo je ďalšia vec, oproti iným kurzom, na ktorú v kurzoch pána Jelínka myslí. Ochota, ústretovosť, individuálny prístup – to sú Kurzy Atac.
