Kurzy ATAC

Výživa a zdravie

Skleróza multiplex

Autor: Mgr. Martin Jelínek
Odborné zameranie: výživa, vzdelávanie vo výžive
Posledná odborná revízia: 3. 9. 2024

Skleróza multiplex

Roztrúsená skleróza (sklerosis multiplex) je degeneratívne ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém (CNS). Názov „roztrúsená skleróza“ vyjadruje charakter tohto ochorenia. Slovo "skleróza" pochádza z gréckeho slova "skleros", čo znamená "tuhý". Roztrúsená preto, že v CNS vytvára rôzne roztrúsené zápalové ložiská nazývané plakmi alebo lézie (majú rôznu veľkosť, niekoľko milimetrov až centimetrov, a sú rozosiate v bielej hmote mozgu a miechy).

Jej vznik a priebeh je bohužiaľ nepredpovedateľný, choroba napáda mladých dospelých ľudí vo veku 20-30 rokov. Choroba je spúšťaná mnohými nešpecifickými faktormi, najčastejšie sa uvádza:

  • infekcie,
  • narkóza,
  • chirurgický zákrok,
  • stres,
  • vyčerpanie organizmu.

Prejavuje sa vznikom mnohopočetných zápalových ložísk, ktoré ničia ochranný obal niektorých nervových vlákien (myelínové pošvy). Pre roztrúsenú sklerózu je typické, že postihuje oblasti zodpovedné za pohyb a koordináciu. U niektorých ľudí môže viesť k poškodeniu zrakového nervu alebo mozgových a miechových nervov, k zrakovým problémom, ťažkej chôdzi, zlej artikulácii a výslovnosti, zmäteném mysleniu až k celkovej paralýze tela.

Jedná sa o autoimunitné ochorenie, kedy imunitný systém považuje myelín (= lipoproteín, ktorý sa podieľa na tvorbe myelínovej pošvy) za cudzí, a ničí ho. Akonáhle je myelínová pošva zničená, je spomalený alebo úplne prerušený prenos nervových vzruchov v CNS.
Medzi ďalšie príčiny, o ktorých sa často hovorí, sú otravy toxickými kovmi, nádory miechy, genetické predispozície aj niektoré vírusy.

Klasická liečba je zatiaľ neúčinná, zameriava sa predovšetkým na zmiernenie niektorých príznakov podávaním kortikoidov a imunosupresív.

Vplyv stravy na sklerózu multiplex

Úprava stravy má primárne preventívny charakter. Nebolo zatiaľ preukázané, že by akákoľvek manipulácia s jedálničkom mala schopnosť zvrátiť progresiu tohto ochorenia. Cieľom preventívnych úprav stravy je:

1. Zvýšiť antioxidačnú kapacitu organizmu, teda ochrániť nervové bunky pred poškodzovaním voľnými radikálmi).

2. Podporovať tvorbu mastných kyselín, ktoré sa podielajú na stavbe nervov.

3. Zmierňovať zápalové procesy.

Koncepcia je postavená na princípoch protizápalovej stravy, ktorá obnáša:

A) Zníženie podielu živočíšnych bielkovín, ktoré sa nahradia rastlinnými,

B) Minimalizovať príjem akýchkoľvek sladkostí a zbytočných aditív, ktoré podporujú rozvoj zápalu,

C) Upraviť pomery jednotlivých skupín mastných kyselín (nasýtené:nenasýtené, o-3:o-6),

D) Zaistiť dostatok vybraných vitamínov (poukazuje sa na vplyv vitamínov C , E a B komplexu),

E) Zvýšiť príjem lecitínu (má vplyv na regeneráciu myelínových puzdier nervov) - základom sú orechy a semená prípadne oleje z nich lisované. Zmysel majú aj doplnky stravy, výhodnejšie sú s garantovaným podielom fosfolipidových komplexov (fosfatidylcholín, fosfatidylinositol, fosfatidylethanolamín).

O autorovi

Mgr. Martin Jelínek

Mgr. Martin Jelínek
Zakladateľ ATAC, lektor a autor vzdelávacieho systému v oblasti výživy. Výživovému vzdelávaniu sa systematicky venuje od roku 1999. Je autorom výučbovej aplikácie ZOF a odborných publikácií zameraných na výživu a zdravý životný štýl.