📅 21. 4. 2022 Mgr. Martin Jelínek
Tému dlhovekosti zaujímalo ľudstvo odnepamäti. Z histórie sú zdokumentované snahy alchymistov o nájdenie elixíru života, v modernej spoločnosti, ktorej základy stoja na vedomosťach, je to potom neutíchajúca snaha vedcov hľadať možností, ako predĺžiť život. Výskumy preukazujú, že dĺžka ľudského života má svoje limity. [1]
Úlohu hrá celý rad faktorov, popri genetike sú to predovšetkým:
- Prostredie, v ktorom žijeme,
- Miera stresu, ktorú podstupujeme,
- Choroby, ktoré nás trápia, vrátane spôsobu ich liečby (napr. vedľajšie účinky užívaných liekov),
- Strava, ktorú máme dlhodobo na tanieri.
Na kvalitu jedálnička upína pozornosť nielen laická, ale aj odborná verejnosť v domnení, že tzv. zdravá strava pomôže o nejaký ten rok predĺžiť život. Problém, ktorý sa rieši dlhodobo, spočíva v tom, že zatiaľ neexistuje jednotný názor na to, ako by zdravá strava mala vyzerať. Každá potravina disponuje celým radom vlastností a nutričných charakteristík, ktoré nejakým spôsobom ovplyvňujú správanie metabolizmu a majú tak v nejakom rozsahu vplyv na zdravie. Určiť optimálne množstvo zástupcov jednotlivých skupín potravín na tanieri vrátane ich vzájomných kombinácií je veľmi zložité. A definovať toto vo vzťahu k individualite jedinca je takmer nemožné.
Aj napriek tomu sa vedcom podaril v tomto smere husársky kúsok – vyvinuli model, ktorý sa snaží predpovedať, ako výber stravy ovplyvňuje predpokladanú dĺžku života. [2] Podobné pokusy sa v minulosti už objavili, model publikovaný nórskymi vedcami je ale výnimočný tým, že je metaanalýzou, tzn. zahŕňa výsledky už skôr publikovaných štúdií. Pracuje teda s oveľa väčším množstvom dát, vďaka tomu vykazuje väčšiu vierohodnosť, než samostatné štúdie.
Systém, ktorý vyvinuli, pracuje s odhadom, ako sa mení dĺžka života v súvislosti s konzumáciou ovocia, zeleniny, celých zŕn, rafinovaných obilnín, orechov, strukovín, rýb, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov, červeného mäsa, spracovaných mäsových produktov, rýb, bieleho mäsa, rastlinných tukov a cukrom sladených nápojov.
Výskumníci zistili, že mladý dospelý človek by si mohol predĺžiť dĺžku života o viac ako desať rokov. Podmienkou je prechod z typicky západného spôsobu stravovania na tzv. optimalizovanú stravu, ktorú definujú vyšším príjmom celozrnných produktov, zeleniny, ovocia, orechov a obmedzením konzumácie červeného a priemyselne spracovaného mäsa. Súčasne platí, že na predĺženie života má podstatný vplyv doba, počas ktorej sa zdravo stravujeme. Čím skôr sa zmenou začneme, tým väčší efekt získame.
Kalkulačka funguje na jednoduchom princípe:
- Najprv je nutné analyzovať svoj jedálniček s cieľom zistiť, aké priemerné množstvo jednotlivých potravín na každodennom tanieri máme (celozrnných výrobkov, rýb, priemyselne spracovaného mäsa, vajec, orechov, strukovín...).
Jednoduchý systém evidencie stravovania ponúkne napríklad aplikácia ZOF.
- Na základe zmien, ktoré sa rozhodneme v stravovaní vykonať, program v kontexte s vekom a pohlavím spočíta, o koľko si v priemere takouto úpravou môžeme predĺžiť život.
Výsledky tohto výskumu ukazujú jednu zaujímavosť - najväčší vplyv na dĺžku života má dlhodobá konzumácia väčšieho množstva strukovín, celých zŕn a orechov.
Ak patríte medzi nadšencov do zdravého stravovania, spočítať možné predĺženie svojho života môžete tu.
