Demencia a Alzheimerova choroba

Demencia je súhrnné označenie pre skupinu ochorení, ktoré vedú k postupnému zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Nejde o jednu konkrétnu chorobu, ale o syndróm vznikajúci v dôsledku rôznych patologických procesov v mozgu. Spoločným znakom je úbytok duševných schopností natoľko výrazný, že narušuje bežné fungovanie človeka v každodennom živote. [1]

Medzi typické príznaky patria poruchy pamäti (predovšetkým krátkodobej), zhoršenie myslenia a úsudku, ťažkosti s orientáciou v čase a priestore, narušenie reči a zmeny správania i osobnosti. Postihnutý máva problém plánovať a riešiť bežné úlohy, postupne stráca samostatnosť a často sa objavujú aj emočné zmeny (apatia, podráždenosť, úzkosť).

Prirodzené starnutie so sebou prináša mierne spomalenie myslenia a občasné zabúdanie, ktoré ale nebráni samostatnému životu. Naproti tomu pri demencii je úbytok schopností výraznejší, progresívny a vo väčšine prípadov nevratný. Inými slovami, demencia nie je normálnou súčasťou starnutia, ale závažná porucha, ktorá významne ovplyvňuje sebestačnosť pacienta.

Najčastejšou príčinou demencie je Alzheimerova choroba, ktorá zodpovedá približne za 60–70 % všetkých prípadov. Ide o neurodegeneratívnu poruchu rozvíjajúcu sa pozvoľna, prvé príznaky môžu byť dlho nenápadné. Typicky sa najprv zhoršuje pamäť (najmä schopnosť ukladať nové informácie) a až s postupom času pribúdajú poruchy reči, myslenia, orientácie a výraznejšie zmeny správania. [2]

V mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou dochádza k hromadeniu beta-amyloidových plakov a vzniku neurofibrilárnych klbiek (zhlukov proteínu tau). [3] Tieto patologické zmeny narušujú fungovanie neurónov – poškodzujú ich vzájomnú komunikáciu a vedú k postupnému zániku nervových buniek. Poškodenie mozgového tkaniva sa šíri do ďalších oblastí, preto má choroba progresívny charakter a príznaky sa v čase zhoršujú.

Rizikové faktory demencie

Vznik demencie je ovplyvnený kombináciou neovplyvniteľných aj ovplyvniteľných faktorov. Medzi hlavné rizikové faktory jej rozvoja patria:

• vyšší vek – najvýznamnejší rizikový faktor (riziko demencie výrazne rastie s pribúdajúcim vekom),

• genetická záťaž – dedičné vlohy môžu zvýšiť pravdepodobnosť ochorenia, samy o sebe ale zvyčajne nestačia na prepuknutie choroby,

• chronické ochorenia – najmä vysoký krvný tlak, cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Tieto stavy poškodzujú cievy (vrátane mozgových) a zvyšujú tak riziko kognitívneho úpadku a cievnej demencie,

• Životný štýl – nedostatok pohybu a fajčenie patria medzi modifikovateľné rizikové faktory demencie. Negatívny vplyv môže mať tiež dlhodobý nadmerný stres a chronická únava (pravdepodobne prostredníctvom hormonálnych a zápalových zmien v organizme). [4]

Naopak ochranne pôsobí zdravý životný štýl. Pravidelná fyzická aktivita, duševná stimulácia (trénovanie mozgu) a celkovo zdravý spôsob života môžu znížiť riziko rozvoja demencie. Najmä telesné cvičenie je spojené s lepšími kognitívnymi funkciami v starobe a nižším výskytom demencie. [5] Udržiavanie týchto zdravých návykov v priebehu života tak môže podporiť kognitívnu rezervu mozgu a oddialiť nástup demencie.

Vplyv stravy na Alzheimerovu chorobu a demenciu

Dlhodobé stravovacie návyky môžu ovplyvňovať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby aj ďalších demencií, a to predovšetkým prostredníctvom vplyvu na cievny systém, zápalové procesy a metabolizmus mozgu. Nevhodné zloženie stravy síce nie je priamou príčinou demencie, ale vytvára prostredie, ktoré môže rozvoj kognitívneho úpadku v priebehu rokov urýchliť. Nezdravá strava tak môže cez dopad na celkové zdravie mozgu urýchliť patologické zmeny, ktoré k demencii vedú. [6]

Negatívny vplyv nevhodnej stravy:

Strava s vysokým obsahom nasýtených tukov, transmastných kyselín, priemyselne spracovaných potravín a pridaného cukru je spájaná so zvýšeným výskytom obezity, cukrovky, vysokého tlaku a porúch metabolizmu tukov. Tieto stavy významne prispievajú k poškodeniu ciev (vrátane mozgových) a nepriamo tak podporujú vznik kognitívneho úpadku aj niektorých foriem demencie. [7]

Nadmerná konzumácia jednoduchých cukrov navyše zaťažuje reguláciu hladiny glukózy v krvi a dlhodobo môže nepriaznivo ovplyvňovať energetický metabolizmus mozgových buniek (niekedy sa Alzheimerova choroba metaforicky označuje aj ako „cukrovka typu III“ kvôli súvislosti s inzulínovou rezistenciou v mozgu). [8] Nezdravý jedálniček tohto typu býva tiež spojený s chronickým nízkoúrovňovým zápalom v tele, ktorý je považovaný za jeden z faktorov prispievajúcich k neurodegeneratívnym zmenám v mozgu. Trvalo zvýšená zápalovosť a oxidačný stres môžu poškodzovať neuróny, narušovať synaptickú komunikáciu a urýchľovať tvorbu amyloidových plakov a tau proteínov v mozgu, teda patologické javy typické pre Alzheimerovu chorobu.

Prínos zdravej výživy pre mozog:

Ochranný vplyv je naopak spájaný s dlhodobo vyváženou stravou založenou na prirodzených, minimálne spracovaných potravinách (celozrnné produkty, ovocie, zelenina...). Takáto strava dodáva organizmu množstvo bioaktívnych látok (vitamíny, minerály, antioxidanty, flavonoidy a ďalšie fytonutrienty), ktoré podporujú funkciu nervových buniek a pomáhajú chrániť mozgové tkanivo pred oxidačným stresom. [9] Zároveň prispieva k udržaniu zdravého cievneho zásobenia mozgu.

Významný vplyv majú zdroje omega-3 mastných kyselín, ktoré sú spájané s podporou štruktúry bunkových membrán neurónov a s reguláciou zápalových procesov. [10]

Celozrnné potraviny (obilniny, strukoviny a pod.) pomáhajú stabilizovať hladinu krvného cukru, čo je významné najmä vzhľadom na dokázanú súvislosť medzi poruchami metabolizmu glukózy (napr. cukrovkou) a kognitívnym úpadkom.

Zelenina a ovocie sú bohaté na antioxidanty, ktoré tlmia oxidačný stres a zápalové procesy v nervovom tkanive. Tým môžu prispievať k ochrane mozgových buniek pred poškodením.

Je potrebné zdôrazniť, že žiadna strava sama o sebe demencii nezabráni ani ju nevylieči. Predstavuje ale dôležitú súčasť dlhodobej prevencie. V kombinácii s pravidelným pohybom, duševným tréningom a celkovo zdravým životným štýlom môže vyvážený jedálniček významne prispieť k udržaniu dobrej funkcie mozgu a kognitívnych schopností v priebehu celého života. Súčasné výskumy naznačujú, že až okolo tretiny prípadov demencie by mohlo byť preventívne ovplyvnených práve zlepšením životného štýlu, kam patrí výživa, fyzická aktivita, intelektuálna a sociálna činnosť alebo kontrola kardiovaskulárnych rizikových faktorov. [11] Zdravý životný štýl teda predstavuje kľúčový pilier starostlivosti o zdravie mozgu.