Zápal žlčníka

Poruchy funkcie žlčníka patria medzi novodobé choroby, ktoré súvisia predovšetkým s prebytkom stravy a nevhodným zložením jedálnička. Najviac rozšíreným problémom je zápal žlčníka alebo cholelitiáza.

Jej výskyt a rozšírenie sú "zaujímavé" - postihuje nielen západnú časť civilizácie, ktorej jedálniček je typický prebytkom, rozšírená je aj v rozvojových krajinách, kde väčšina populácie trpí hladom (v Európe sa uvádza 40-50% dospelých). Častejšie (2-3x) postihuje ženy (nad 40 rokov), uvádza sa súvislosť s vplyvom estrogénu.

Pôvodcom zápalu sú niektoré mikroorganizmy, ktoré v žlčníku spôsobia infekciu. Do žlčníka sa dostávajú:
- z tenkého čreva (Escherichia coli),
- krvou (streptokoky).

Kľúčovú úlohu vo vzniku cholecystitídy ale zohrávajú žlčové kamene, čo sú usadeniny najčastejšie cholesterolu alebo bilirubinátu vápenatého. Vytvárajú sa niekoľko rokov a problémy začnú spôsobovať v situácii, keď zostanú v oblasti krčku žlčníka a spôsobia zablokovanie odtoku žlče. Taký stav sa prejaví zápalom, infekciou a bolesťou. Pokiaľ sa kamene nachádzajú v žlčníku, označuje sa stav cholecystolitiáza. Ak sa nachádzajú v žlčových cestách, hovoríme o choledocholitiáze. Veľkosť kameňov je väčšinou malá (v milimetroch), môžu ale dorásť do rozmeru až niekoľkých centimetrov. Aj ich počet je rôzny.

Presné príčiny tvorby žlčových kameňov nie sú známe, vieme ale o faktoroch, ktoré k ich vzniku prispievajú najviac:

1. Genetika.

2. Demografia.
V severnej a strednej Európe, v Severnej a Južnej Amerike je výskyt žlčových kameňov vysoký. V Ázii, Afrike av Tichomorí je naopak pomerne nízky.

3. Vek.
Riziko vzniku žlčových kameňov sa vekom zvyšuje u oboch pohlaví, diagnóza je najčastejšie stanovená v päťdesiatom a šesťdesiatom roku života.

4. Pohlavie.
Častejšie sú postihnuté ženy. Zvýšená tvorba kameňov v puberte a jej pokles po menopauze je vysvetľovaný hormonálnymi zmenami (predovšetkým estrogénu a progesterónu).

5. Tehotenstvo.
Riziko značne stúpa u žien, ktoré prekonali tri a viac tehotenstiev. Riziko vzniku je nižšie, pokiaľ je prvá gravidita až po 30. roku života.

6. Hormonálna liečba.
Pri užívaní hormonálnej antikoncepcie staršieho typu je riziko vzniku cholelitiázy 2-2,5-krát vyššie. Rovnako tak stúpa riziko v klimaktériu pri liečbe estrogénmi a u mužov s karcinómom prostaty liečených estrogénmi.

7. Obezita.
U obéznych osôb je riziko vzniku 3-4-krát častejšie ako u rovnako starých ľudí s normálnou hmotnosťou. U morbídne obéznych až 6x častejšie.

8. Redukčné diéty.
Bol vysledovaný aj vzťah zvýšeného vzniku žlčníkových kameňov pri rýchlom chudnutí – kamene sa vytvárajú asi u polovice chudnúcich.

9. Chorobné stavy.
Najčastejšie sa jedná o:

• Crohnovu chorobu,
• pečeňovú cirhózu,
• cukrovku.

10. Lieky.
Najznámejší je účinok niektorých hypolipidemík, ktoré zvyšujú saturáciu žlče cholesterolom alebo prerušujú obeh žlčových kyselín.

Zápaly žlčníka sa delia na:
1. Akútne (krátkodobé),
2. Chronické (dlhotrvajúce).

Zápal sa bežne prejavuje horúčkou a bolesťou v oblasti žlčníka, časté sú nevoľnosti a zvracanie.

Liečba zápalu spočíva v:
- diéte,
- používanie ľadových obkladov,
- užívanie liekov, ktoré utlmia sťahy žlčníka,
- v chirurgickom odstránení žlčníka (cholecystektómia).

Vplyv stravy na zápal žlčníka

Pri úpravách stravovania pri problémoch so žlčníkom sa rozlišuje, či sa jedná o akútny zápal alebo chronickú fázu problému. Žlčníková diéta v akútnej fáze zahŕňa prísne pravidlá. Pri chronickom priebehu sú ale podstatne miernejšie, riešia sa:

1. Energetická bilancia.
Príjem energie by mal byť v rovnováhe s výdajom, redukčný režim sa odporúča len u obéznych.

2. Úprava množstva a kvality tukov.
Preferujú sa tuky rastlinného pôvodu s cieľom zabezpečiť vhodné pomery medzi mononenasýtenými a polynenasýtenými mastnými kyselinami. Z dôvodu zachovania ich stability sa odporúča vyhýbať sa výraznejším tepelným úpravám. Súčasne sa vylučujú zdroje prepálených tukov.

3. Frekvencia jedál.
Najlepšou prevenciou pred vznikom zápalov žlčníka je pravidelné vyprázdňovanie jeho obsahu. Preferuje sa preto pravidelnosť v rozdelení denných jedál a vyšší počet menších porcií.

4. Voľba vhodných potravín a ich úprava.
Jedlo sa pripravuje tak, aby zbytočne nedráždilo trávenie. Je nutné sa tak vyhýbať niektorým potravinám s obsahom tuhých šupiek, drevnatých častí, kôstok či jadier, ďalej ostrému koreniu, koncentrovaným zdrojom cukru, soli, kyselín, alkoholu alebo CO2.
Nevhodné sú často aj silné bujóny a mäsokostné vývary, kôrky vznikajúce pri pečení, príliš horúce alebo naopak studené pokrmy a nápoje.