Kurzy ATAC

Živiny a metabolizmus

Vláknina

Autor: Mgr. Martin Jelínek
Odborné zameranie: výživa, vzdelávanie vo výžive
Posledná odborná revízia: 3. 9. 2024

Vláknina

Vláknina fakticky patrí do skupiny sacharidov. Existujú dva základné druhy vlákniny (zastúpené v rastlinách):

  • Rozpustná:

    Je tvorená zložkami rastlinných buniek, ktoré napučiavajú vo vode (= je hygroskopická). V hrubom čreve sa účinkom baktérií (pomocou fermentačných pochodov) rozkladajú na jednoduchšie zložky. Rozpustné frakcie vlákniny ľudský tráviaci trakt dokáže stráviť. Je bežnou súčasťou ovocia, zeleniny, obilnín, orechov i strukovín, vždy v rôznych pomeroch. Hlavným účinkom rozpustnej vlákniny je vstrebávanie nadbytočnej vody z čriev a zväčšovanie objemu stolice. Ďalšou dôležitou vlastnosťou je ovplyvňovanie metabolizmu cholesterolu v krvi. V posledných rokoch sa do popredia záujmu dostávajú špecifické druhy rozpustných foriem vlákniny, ktoré sa označujú pojmom prebiotiká (napr. fruktooligosacharidy – FOS, galaktooligosacharidy – GOS, prípadne inulín), u ktorých sa preukazujú rôzne priaznivé zdravotné účinky.

  • Nerozpustná:

    Najviac je zastúpená v obilninách, zelenine, strukovinách a hubách. Je zložená z rôznych zložiek bunkových stien a lignínov, ktoré síce viažu vodu, ale nebobtnajú. Ľudský tráviaci systém ich nevie rozložiť (na rozdiel od prežúvavcov), prechádza preto zažívacím traktom nestrávené. Pravidelný príjem tejto formy vlákniny podporuje črevné funkcie (zlepšuje peristaltiku čriev) a vylučovanie zvyškov metabolizmu vrátane rôznych nežiaducich látok prijímaných bežnou stravou (tzv. mechanické procesy detoxikácie).

Pri vláknine všeobecne platia nasledujúce v praxi dôležité informácie:

  1. Oba druhy vlákniny (rozpustné aj nerozpustné) sa nachádzajú prakticky vo všetkých rastlinách, vždy v iných zastúpeniach a vzájomných pomeroch. Napríklad v ovocí prevažujú rozpustné, v zelenine naopak nerozpustné druhy.
  2. Vláknina je nesmierne dôležitá pre správnu funkciu tráviaceho traktu - zväčšuje objem tráveniny a zlepšuje jej priechod v črevách. Rozhoduje tak o stavoch zápchy alebo hnačiek. V praxi je preto potrebné konzumovať dostatok potravín s obsahom vlákniny, ktorá je v bežnej strave väčšiny ľudí veľmi nedostatková.
  3. Vláknina ovplyvňuje hodnoty glykemického indexu potravín (znižuje ich). Hrá tak významnú úlohu v prevencii pred vznikom inzulínovej rezistencie a cukrovky druhého typu.
  4. Vláknina nemá takmer žiadnu výživovú hodnotu. Pretože sa jej vstrebávanie odvíja od úrovne aktivity črevných baktérií, bola stanovená jej energetická hodnota iba ako priemerná (necelé 2 kcal na 1 gram).
  5. Priemerný denný príjem vlákniny u dospelého človeka by sa mal pohybovať medzi 25-35 g, u väčšiny ľudí v západnej civilizácii však dosahuje polovičné hodnoty.
  6. Vláknina je súčasťou mnohých rôznych prípravkov určených na redukciu váhy – vďaka vstrebanej vode napĺňa žalúdok a znižuje chuť do jedla. Zároveň predlžuje trávenie potravy a pôsobí tak pocit nasýtenia.
  7. Nárazový nadmerný príjem vlákniny môže vyvolať nadúvanie, plynatosť a bolesti v bruchu.
  8. Vysoký príjem vlákniny môže znižovať účinnosť niektorých liekov vrátane orálnej antikoncepcie.
  9. Niektoré potraviny s vysokým obsahom vlákniny – napr. ľanové semienko – obsahujú rastlinné estrogény, ktoré sa odporúčajú na zníženie rizika vzniku rakoviny prsníka u žien.

Vláknina

O autorovi

Mgr. Martin Jelínek

Mgr. Martin Jelínek
Zakladateľ ATAC, lektor a autor vzdelávacieho systému v oblasti výživy. Výživovému vzdelávaniu sa systematicky venuje od roku 1999. Je autorom výučbovej aplikácie ZOF a odborných publikácií zameraných na výživu a zdravý životný štýl.

Sledujte Lucku na Facebooku  a  Instagramu