Kurzy ATAC

Výživa a zdravie

Cholesterol

Autor: Mgr. Martin Jelínek
Odborné zameranie: výživa, vzdelávanie vo výžive
Posledná odborná revízia: 3. 9. 2024

Cholesterol

Cholesterol je látka, ktorej význam pre ľudské zdravie sa často spomína najmä pri kardiovaskulárnych ochoreniach. Malá časť cholesterolu sa prijíma v živočíšnej strave (najbohatšími zdrojmi sú vnútornosti a vajcia), ale prevažnú väčšinu (približne 90-95 %) si telo vytvára samo (v pečeni). Ak z akéhokoľvek dôvodu (obmedzenia v stravovaní) neprijímame žiadny cholesterol, telo má schopnosť zvýšiť vlastnú produkciu, v skutočnosti tak jeho nedostatok nehrozí.

Cholesterol je východiskovou látkou pre produkciu niektorých hormónov. Je základnou zložkou žlčových kyselín, bez ktorých nie je možné tráviť potravu, okrem iného sa z neho tvorí vitamín D. Pomáha tiež telu spracovávať tuky a je kľúčovou zložkou pri tvorbe bunkových membrán. V krvi sa prenáša prostredníctvom látok nazývaných lipoproteíny. Podľa hustoty sa delia na:

1. Lipoproteíny s vysokou hustotou - označované ako HDL (high density lipoprotein),
2. Lipoproteíny s nízkou hustotou - LDL (low density lipoprotein),
3. Lipoproteíny s veľmi nízkou hustotou - VLDL (very low density lipoprotein).

Zo strany medicíny sa všeobecne prezentuje, že je potrebné sledovať nielen hladinu celkového cholesterolu, ale aj pomer HDL a LDL.
Hlavnou úlohou LDL cholesterolu je prenášať túto látku z krvi do okolitých tkanív, zatiaľ čo úlohou HDL nosiča je prenášať prebytočný cholesterol do pečene, kde sa rozkladá. Nadbytok LDL v porovnaní s HDL sa ľahko oxiduje a má schopnosť prednostne sa ukladať v tzv. sklerotických plakoch v stenách ciev, čo vedie k ateroskleróze (= kôrnatenie tepien a ciev). Tým sa zužuje priechodnosť ciev a dochádza k poruchám prietoku krvi, čo môže viesť k infarktu alebo mŕtvici. Z týchto dôvodov sa LDL cholesterol bežne označuje ako "zlý" a HDL cholesterol ako "dobrý".

Vplyv stravy na cholesterol

Poruchy metabolizmu cholesterolu (ktoré zahŕňajú celkový nadbytok cholesterolu vrátane zvýšených hladín LDL) sa dajú ľahko riešiť úpravou životného štýlu a telo môže na takýto správne nastavený režim reagovať veľmi pružne. Dôležité je pravidelné cvičenie, vhodnejšia je aeróbna aktivita. Zároveň je nevyhnutné kontrolovať prejavy stresu.
V strave má preukázateľne vplyv hneď niekoľko faktorov:

  • Obmedzenie konzumácie zdrojov cholesterolu.
    Platí to najmä pre vnútornosti a vajcia (žĺtok). Samotné zníženie príjmu tejto látky však vo väčšine prípadov situáciu nevyrieši.
  • Zníženie príjmu potravín, ktoré zvyšujú oxidáciu.
    Platí to najmä pre zdroje nadbytočných tukov (= vyprážané jedlá) a nadbytočných cukrov (= sladkosti).
  • Dostatok antioxidantov.
    Ich zvýšený príjem znižuje prejavy oxidácie. Tým sa zabráni tomu, aby väčšie množstvo LDL cholesterolu podľahlo tomuto procesu a podporilo tvorbu a ukladanie tukových plakov v tepnách a cievach. Hlavnými zdrojmi sú zelenina, ovocie, naklíčené potraviny alebo vhodne zvolené výživové doplnky.
     
  • Zvýšený príjem vlákniny.
    To platí nielen pre vlákninu ako celok. Obzvlášť dôležitá je rozpustná forma, pretože sa preukázalo, že má pozitívny vplyv na hladinu cholesterolu v krvi (= znižuje ju). V strave to znamená pravidelnú prítomnosť vybraných druhov zeleniny, ovocia, strukovín a celozrnných výrobkov.
     
  •  Úprava množstva niektorých tukov.
    Ide najmä o zvýšenie príjmu omega-3 tukov a zníženie podielu omega-6 tukov. Vzájomný pomer týchto mastných kyselín sa bežne používa ako indikátor kvality stravy pri zvýšenej hladine cholesterolu a tukov v krvi.

O autorovi

Mgr. Martin Jelínek

Mgr. Martin Jelínek
Zakladateľ ATAC, lektor a autor vzdelávacieho systému v oblasti výživy. Výživovému vzdelávaniu sa systematicky venuje od roku 1999. Je autorom výučbovej aplikácie ZOF a odborných publikácií zameraných na výživu a zdravý životný štýl.