Strava v tehotenstve

K hlavným zásadám výživy tehotnej ženy patrí konzumácia pestrej a rozmanitej stravy, v ktorej by mali byť zastúpené všetky hlavné skupiny potravín. V priebehu tehotenstva sa menia nároky na jedlo a pocit hladu a nasýtenosti, čo je dané zväčšovaním bruška a tlakom maternice na žalúdok a pečeň. Tieto zmeny vedú tehotné ženy k prirodzenej preferencii menšieho množstva potravy v kratších intervaloch. Tu je dobré rešpektovať fakt, že v priebehu večerných hodín nie je ideálne jesť ťažko stráviteľné potraviny.

V prípade energetickej bilancie by sa množstvo stravy počas tehotenstva nemalo zvýšiť viac ako o 200 kilokalórií za deň (830 kJ). Pre zdarný vývoj dieťaťa nie je potrebné prednostne zaraďovať sladké jedlá, ani veľké množstvo príloh (cestoviny, zemiaky, knedle, ryža). Je vcelku zbytočné tvrdiť, aby budúce mamičky nepodliehali rôznym chutiam – väčšina z týchto neobvyklých chutí je ovládaná hormonálnou reguláciou, preto sa takéto odporúčanie nie vždy stretne v praxi s pozitívnym ohlasom. Počet porcií by sa mal pohybovať v rozmedzí 4 až 6.

Celkový prírastok na váhe by na konci tehotenstva nemal presiahnuť viac ako 12 kg. Ak je zvyšovanie hmotnosti nepravidelné a príliš rýchle, môžu byť dôvody aj iné ako dôsledok nesprávnej výživy.

Špecifika výživy počas tehotenstva

Podiel sacharidov sa odporúča na rovnakej úrovni, ako u tehotných žien.

Spotreba bielkovín by v tehotenstve mala vzrásť oproti “normálnemu” stavu približne o 10-20 %. Nutrične je výhodné, aby určitý podiel bielkovín bol zastúpený mäsom (aj červeným), dôvodom je obsah hemového železa (v tehotenstve sa často objavuje chudokrvnosť, ktorej príčinou môže byť nedostatok železa). Faktom ale je, že železo je možné doplniť aj inými spôsobmi, než červeným mäsom, jeho konzumácia tak nie je podmienkou. Často sa diskutuje o vhodnosti konzumácie rýb v tehotenstve. Bývajú síce v tehotenstve odporúčané ako dobrý zdroj jódu (morské ryby) a kvalitných tukov, mnohokrát ale tiež aj ťažkých kovov. V súčasnej dobe sa rozdiel medzi sladkovodnými a morskými stiera, dôležitejší ukazovateľ spočíva predovšetkým vo zdroji samotnom - voľné prostredie vs. farmársky velkochov, a bylinožravce vs. mäsožravce (byložravce sú vhodnejšie).

Pri príjme tukov sa rešpektuje odporúčanie v rozmedzí 20-30 % z celkového energetického príjmu. Dôležité je dohliadať na ich kvalitu, kde všeobecne sú ako nevhodné považované tuky stužené a prepálené. Pozornosť treba smerovať na omega-3, kde sa ako výhodnejšie javia živočíšne zdroje.

S ohľadom na vývoj plodu je dôležité sledovať zastúpenie niektorých minerálov, medzi najdôležitejšie patrí vápnik, horčík, jód, selén a železo.

Z vitamínov má zásadný význam kyselina listová. Spoločne sa železom je dôležitá pro krvotvorbu, jej nedostatok u žien vytvára  megaloblastovú anémiu (chudokrvnosť s prítomnosťou nezrelých červených krviniek v kostnej dreni), naviac hrá významnú úlohu v prevencii vrodených vývojových vád nervovej sústavy. Jej bohatým zdrojom sú kel, brokolica, zelený šalát, špargľa, špenát, droždie, sója, fazuľa, cereálie.