Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Pri tepelnej príprave vajec riešte 2 zásadné podmienky:
1. Tepelná úprava by vždy mala prebehnúť z dôvodu eliminácie potenciálnej mikrobiálnej nákazy.
2. Súčasťou žĺtka je aj cholesterol, ktorý pri vyšších teplotách prípadne pri dlhšej tepelnej úprave oxiduje a stáva sa tak zdravotne rizikovým. Vo vzťahu k tomuto faktu je jednoducho výhodnejšie, keď žĺtok na tanieri bude v tuhotekutej forme (tzn. prejde tepelnou úpravou v rozsahu, ktorý zlikviduje mikrobiálnu aktivitu a súčasne nedôjde k zásadným zmenám štruktúry cholesterolu).
Pokiaľ používate žĺtok aj pri pečení, nemáte šancu sa oxidácii cholesterolu vyhnúť. V danej situácii potom musíte riešiť dilemu, či ho použiť alebo nájsť alternatívu z rastlinnej ríše. Možností je celý rad, vždy záleží na type receptu - banán, agar, jablčné pyré, strúhané zemiaky, puding...
Existuje síce odporúčanie vzťahujúce sa na to, koľko vajec by mala spriemerovaná dospelá populácia za týždeň zjesť, tá ale nie je možné považovať za optimálnu pre každú individualitu. Napr. športovci majú vyššiu potrebu príjmu bielkovín, mierne vyššie množstvo vajec v jedálničku nielenže bez problému zvládnu, ale dokonca to v mnohých situáciách ich metabolizmus aj uvíta (zaujímavým extrémom sú niektorí siloví športovci vo vyšších váhových kategóriách, ktorí majú na tanieri každý deň 15 vajec a 30-50 bielkov, bežné je to predovšetkým u profesionálnych kulturistov).
Limity vztiahnuté pre bežnú populáciu majú svoje dôvody, primárne vychádzajú z potreby kontrolovať príjem cholesterolu, ktorý tepelnou úpravou žĺtka oxiduje a stáva sa potenciálne rizikovým. Ďalším dôvodom je samozrejme snaha o zabezpečenie dostatočnej pestrosti vo výbere potravín.
Toto je jednoduché – skladovaním potravín v teple sa skracuje ich životnosť, preto sa moderné potravinárstvo snaží pri každej kategórii potravín definovať optimálne podmienky, ktoré zaistia čo najdlhšiu čerstvosť. Platí to aj pre vajcia, kde sa ako ideálna skladovacia teplota uvádza v rozmedzí od 2 do 8 °C, prípadne miesto, kde teplota nekolíše a neprekročí 18 °C.
Dodnes sa stretávame s tradíciami, ktoré pretrvávajú z čias, keď neexistovali moderné technológie chladenia – na tom nie je nič zlé a pri vajciach to ani nevnímajme ako informačný rozpor. Všeobecne platí, že vajcia nemajú radi teplotné výkyvy, ich skladovanie do vyššie uvádzaných 18 ° C v podstate tiež v poriadku.
Odporúčanie vajcia nesmažiť vychádza z faktu, že pri vysokých teplotách dochádza k jeho oxidácii s predpokladaným nežiaducim dopadom na zdravie. Vajcia sú bohatým zdrojom cholesterolu (v priemere obsahujú plnú odporúčanú dennú dávku), ich konzumácia vo vyššom množstve by teoreticky mohla mať negatívny vplyv na metabolizmus krvných tukov. Aj toto je ale relatívne, pretože do celého procesu vstupuje zdravotný stav jedinca vrátane zabezpečovania dostačujúcej antioxidačnej kapacity a prísunu látok, ktoré majú na metabolizmus cholesterolu najväčší vplyv (napr. fosfolipidové komplexy, ktoré sú súčasťou lecitínu a i.). Kombinácia strukovín s vajcami je de facto zbytočná a zaťažujúca súčasne, pretože obe potraviny sú enormne bohatým zdrojom bielkovín, čo z takého pokrmu robí veľmi náročne stráviteľný zážitok. Všimnite si, že sa jedná o špecifikum predovšetkým českej kuchyne, kým národy, u ktorých sú strukoviny neoddeliteľnou súčasťou ich kultúry (India, Mexiko...), túto skupinu potravín spracovávajú úplne odlišným spôsobom.
Tu neexistuje zhoda, ktorá by sa mohla oprieť o vedecké dôkazy. Ukazuje sa ale, že konzumácia až 3 celých vajec denne je pre zdravých ľudí úplne bezpečná a nemá žiadny negatívny vplyv na ich zdravie. Väčšinou sa v literatúre stretnete s odporúčaním 6 vajec týždenne pre ženy a 9 vajec týždenne pre mužov.
Oxidovaný cholesterol vzniká v potravinách pri ich intenzívnejšej tepelnej úprave (vyprážanie, grilovanie, pečenie). Pokiaľ je jeho konzumácia (vajcia, mäso, vnútornosti...) v tejto forme dlhodobá, má taký cholesterol schopnosť podporovať prozápalové reakcie v tele a byť súčasťou tvorby chronických zápalov.
Pri príprave vajec je najvhodnejšou formou na mäkko.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.