Úvod / Čo sa u nás študuje / Vplyv stravy na funkciu mozgu
Veľa ľudí je presvedčených, že jedinci, ktorí "pracujú hlavou", nemajú v porovnaní s fyzicky aktívnymi náprotivkami také vysoké nároky na nutričné charakteristiky stravy. Opak je ale pravdou.
Mozog je zo všetkých telesných orgánov najväčším žrútom energie. Tvorí približne 2 % hmotnosti tela (1300 - 1400 g), pre svoju činnosť ale spotrebuje pätinu (20 %) energie, ktorú človek prijme. Pretože prevažná väčšina mozgových buniek sa živí glukózou, javí sa ako vhodnejšia koncepcia stravy postavená na princípoch vysokosacharidového stravovania. S rastúcou aktivitou mozgu samozrejme rastie aj spotreba energie (keď sú vybrané centrá mozgu uvedené do činnosti, rozšíri sa v nich krvné riečisko, zvýši sa prítok krvi a tým aj prísun glukózy).
Pretože 20 % z celkovej dennej energetickej potreby je skutočne vysoká hodnota, je rozumné pri úpravách koncepcie stravovania začať riešiť najprv energetickú bilanciu. Všeobecne platí, že v kalorickej reštrikcii je telo nútené brať zdroje energie z vlastných zásob, takže hrozí riziko, že mozgu pri snahe podať vyšší výkon bude chýbať dostatok cukrov. Aj napriek tomu, že organizmus vie štiepiť glykogén vo svaloch a pečeni na jednoduchý cukor, bude väčšina ľudí pohybujúcich sa v zápornej energetickej bilancii pociťovať zníženú mozgovú aktivitu.
Dôležitým aspektom na udržanie stabilného výkonu mozgu nie je len dostatok kalórií, ale predovšetkým kvalita zdrojov energie. Zatiaľ čo komplexné sacharidy z celozrnných obilnín či strukovín zaisťujú rovnomerný prísun glukózy, jednoduché cukry z priemyselne spracovaných potravín vyvolávajú prudké výkyvy hladiny krvného cukru a následné kolísanie nálady i pozornosti. [1]
Na tomto mieste je nutné upozorniť na jednu veľmi dôležitú av praxi často riešenú situáciu: Aj napriek tomu, že mozog potrebuje na svoju činnosť cukor, jeho nadmerná konzumácia spôsobuje silnú formu závislosti. Vyššia hladina glukózy vedie k aktivácii rovnakých oblastí mozgu, aké sú aktivované po dávke alkoholu alebo tvrdých drog. [2] Mozog je veľmi citlivý na pokles svojho hlavného zdroja energie (glukózy), k zníženiu hladiny cukru v krvi dochádza ale najčastejšie po prejedaní sa cukrami, respektíve pri častej a opakovanej konzumácii cukrov. Pri nárazovo vysokom priame zdroja cukrov dôjde k rýchlemu zvýšeniu hladiny glukózy v krvi, po ktorom nasleduje jej prudké zníženie (striedanie hyperglykémie s hypoglykémiou). Toto kolísanie hladiny krvnej glukózy vedie k typickým prejavom závislosti - poklesu výkonnosti, náladovosti, únave, nesústredenosti a ospalosti.
Zaujímavú výhodu poskytujú niektoré nízkosacharidové diéty, ktoré vedú metabolizmus k zvýšenému využívaniu ketónov (produktov metabolizmu tukov) ako hlavného zdroja energie. Eliminujú tak kolísanie hladiny krvného cukru as nimi spojenú zvýšenú únavu a stratu koncentrácie. Tieto postupy sú ale v praxi náročnejšie realizovateľné, nie každý ich dlhodobo zvládne previesť do svojho života. [3]
Je preto vhodné brať do úvahy individuálne rozdiely – zatiaľ čo niekomu môže striedme obmedzenie sacharidov prospieť, iný bude lepšie fungovať na režime s ich vyšším zastúpením. Vždy záleží na genetických predispozíciách, miere fyzickej aktivity aj celkovom životnom štýle.
Ďalej existuje množstvo živín, ktoré majú na chod mozgu dobre preukázaný vplyv:
- Omega-3 tuky.
Tieto mastné kyseliny tvoria kľúčovú súčasť štruktúry mozgu. Ich adekvátny príjem zvyšuje kognitívne schopnosti vrátane odolnosti proti stresovým situáciám. [4]
- Lecitín.
Je zložený predovšetkým z cholínu a inositolu. Cholín sa v tele premieňa na acetylcholín, ktorý prenáša nervové impulzy v mozgu. Dostatok cholínu sme schopní zaistiť konzumáciou orechov a semien, prípadne nefiltrovaných olejov z nich lisovaných za studena. [5]
- Vitamíny B komplexu.
Ide predovšetkým o B1, B2, B6, B9 a B12. Sú nevyhnutné ako podporný faktor pri syntéze neurotransmiterov a pri tvorbe neurónových výbežkov a ich ochranného obalu. [6]
- Adaptogény.
Ich význam spočíva predovšetkým v schopnosti zvyšovať mentálnu výkonnosť nad priemernú úroveň a počas ich používania aj zamedzovať väčším výkyvom. [7]
- Serotonín.
Prezýva sa mu "hormón šťastia". Pôsobí ako neurotransmiter, tzn. prenášač nervových vzruchov. Jeho dostatočná koncentrácia je dôležitá pre udržovanie bdelého stavu. Túto látku neprijímame stravou, telo ju musí vytvoriť. Potrebuje k tomu množstvo ďalších látok (prekurzorov) - kľúčovou je aminokyselina tryptofán, medzi ďalšie patria aj minerály vápnik a horčík. Pre záujemcov o celostný prístup k výžive a zdraviu bude zrejme najdôležitejšou informáciou fakt, že približne 80 % serotonínu v tele je vytváranou aktivitou črevnej mikrobioty. Namiesto snahy o zvýšenú konzumáciu potravín bohatých na prekurzor serotonínu tryptofán (mäso, ryby...), ktorá môže vo výsledku viesť k odklonu od metabolickej rovnováhy, je podstatne rozumnejšie zacieliť na správnu výživu črevných mikroorganizmov, a to s cieľom podporovať jej diverzitu. To v podstate obnáša snažiť sa zaistiť vyšší podiel nielen rozpustných foriem vlákniny, ale aj nerozpustných (napr. v podobe rezistentného škrobu). [8]
- Stimulačné látky.
S týmito treba nakladať veľmi opatrne, pretože:
- pôsobí len krátkodobo,
- vytvárajú závislosť,
- po ich vysadení vzniká prepad v podobe útlmu aktivity nervovej sústavy.
Najobľúbenejší je kofeín a jeho deriváty. Všeobecne tu platí, že pokiaľ nie je nevyhnutné za každú cenu krátkodobo vybudiť mozog zo zálohy, je rozumnejšie sa im vyhnúť. [9]
Naučiť sa dodávať mozgu potrebné živiny a zvýšiť tak jeho aktivitu a schopnosti nie je nijako náročné. Tejto téme sa venujeme predovšetkým v kurze Poradca pre výživu, kde študenti na výukové aplikácii ZOF vytvárajú modely stravovacích režimov používaním potravín, ktoré majú schopnosť zlepšiť kognitívne vlastnosti. To všetko za výdatnej asistencie tohto programu, ktorý kontroluje nutričnú vyváženosť každého jedálnička a pomáha viesť študentov k požadovanému cieľu.
Mgr. Martin Jelínek
Gabriela Maršálková
V mladosti som stravu nikdy neriešila, ale ako matku ma začalo zaujímalo, ako sa správne stravovať a čo dávať deťom, aby mali všetko, čo potrebujú - obzvlášť v dnešnom svete plnom polotovaru, cukrov a umelých prísad. Akonáhle sme začali pracovať s doplnkami stravy, táto zvedavosť sa premenila v túžbe vedieť čo najviac o základnej ľudskej potrebe. Vďaka pánovi Jelínkovi som nezískala len holé fakty o jedle, ale komplexný a ucelený pohľad na stravovania a vplyvu - toho, čo jeme alebo nejeme - na našu existenciu. Jeho prístup k vzdelávaniu je unikátny a vrelo jeho kurzy odporúčam každému!
Martin Hajtmar
Som bývalý profesionálny športovec, u ktorého bolo jedlo na prvom mieste. Kurzy Atac pre mňa boli jednou veľkou neznámou. Za mňa jedno veľké odporúčanie a zároveň obrovské vďaka Mgr. Jelínkovi. Dokázal vytvoriť univerzálny študijný program, ktorý je prehľadný jednoduchý a dostupný pre väčšinu ľudí. Jednu vec musím uprednostniť, pretože moja práca bola prevažne v zahraničí, študovať skrátka nebolo možné. Mgr. Jelínek však myslel aj na tento problém a vďaka tomu sa zo mňa mohol stať výživový špecialista. Teraz sa venujem tomu, čo ma baví. Cestou zdravého a chutného stravovania ľuďom ukazujem, že nič nie je nemožné.
Ľubica Majerová
Kurz Martina Jelínka je to najlepšie, čo som si mohla vybrať, pretože si myslím, že je to najkvalitnejší kurz v oblasti výživy a poradenstva.Štúdium online mi vyhovovalo, práca so stránkou je jednoduchá a prehľadná a hra ZOF je veľmi poučná. Informácie, ktoré som sa naučila počas kurzu, budem využívať počas celého života, je to veľmi dobrý základ pre ďalší rozvoj v oblasti zdravej výživy. Ďakujem pánovi Jelínkovi za ochotu podeliť sa s nami ostatnými o svoje cenné vedomosti a skúsenosti.
