Úvod / Všetko o štúdiu / Vplyv stravy na funkciu mozgu
Veľa ľudí je presvedčených, že jedinci, ktorí "pracujú hlavou", nemajú v porovnaní s fyzicky aktívnymi náprotivkami také vysoké nároky na nutričné charakteristiky stravy. Opak je ale pravdou.
Mozog je zo všetkých telesných orgánov najväčším žrútom energie. Tvorí približne 2 % hmotnosti tela (1300 - 1400 g), pre svoju činnosť ale spotrebuje pätinu (20 %) energie, ktorú človek prijme. Pretože prevažná väčšina mozgových buniek sa živí glukózou, javí sa ako vhodnejšia koncepcia stravy postavená na princípoch vysokosacharidového stravovania. S rastúcou aktivitou mozgu samozrejme rastie aj spotreba energie (keď sú vybrané centrá mozgu uvedené do činnosti, rozšíri sa v nich krvné riečisko, zvýši sa prítok krvi a tým aj prísun glukózy).
Pretože 20 % z celkovej dennej energetickej potreby je skutočne vysoká hodnota, je rozumné pri úpravách koncepcie stravovania začať riešiť najprv energetickú bilanciu. Všeobecne platí, že v kalorickej reštrikcii je telo nútené brať zdroje energie z vlastných zásob, takže hrozí riziko, že mozgu pri snahe podať vyšší výkon bude chýbať dostatok cukrov. Aj napriek tomu, že organizmus vie štiepiť glykogén vo svaloch a pečeni na jednoduchý cukor, bude väčšina ľudí pohybujúcich sa v zápornej energetickej bilancii pociťovať zníženú mozgovú aktivitu.
Dôležitým aspektom na udržanie stabilného výkonu mozgu nie je len dostatok kalórií, ale predovšetkým kvalita zdrojov energie. Zatiaľ čo komplexné sacharidy z celozrnných obilnín či strukovín zaisťujú rovnomerný prísun glukózy, jednoduché cukry z priemyselne spracovaných potravín vyvolávajú prudké výkyvy hladiny krvného cukru a následné kolísanie nálady i pozornosti. [1]
Na tomto mieste je nutné upozorniť na jednu veľmi dôležitú av praxi často riešenú situáciu: Aj napriek tomu, že mozog potrebuje na svoju činnosť cukor, jeho nadmerná konzumácia spôsobuje silnú formu závislosti. Vyššia hladina glukózy vedie k aktivácii rovnakých oblastí mozgu, aké sú aktivované po dávke alkoholu alebo tvrdých drog. [2] Mozog je veľmi citlivý na pokles svojho hlavného zdroja energie (glukózy), k zníženiu hladiny cukru v krvi dochádza ale najčastejšie po prejedaní sa cukrami, respektíve pri častej a opakovanej konzumácii cukrov. Pri nárazovo vysokom priame zdroja cukrov dôjde k rýchlemu zvýšeniu hladiny glukózy v krvi, po ktorom nasleduje jej prudké zníženie (striedanie hyperglykémie s hypoglykémiou). Toto kolísanie hladiny krvnej glukózy vedie k typickým prejavom závislosti - poklesu výkonnosti, náladovosti, únave, nesústredenosti a ospalosti.
Zaujímavú výhodu poskytujú niektoré nízkosacharidové diéty, ktoré vedú metabolizmus k zvýšenému využívaniu ketónov (produktov metabolizmu tukov) ako hlavného zdroja energie. Eliminujú tak kolísanie hladiny krvného cukru as nimi spojenú zvýšenú únavu a stratu koncentrácie. Tieto postupy sú ale v praxi náročnejšie realizovateľné, nie každý ich dlhodobo zvládne previesť do svojho života. [3]
Je preto vhodné brať do úvahy individuálne rozdiely – zatiaľ čo niekomu môže striedme obmedzenie sacharidov prospieť, iný bude lepšie fungovať na režime s ich vyšším zastúpením. Vždy záleží na genetických predispozíciách, miere fyzickej aktivity aj celkovom životnom štýle.
Ďalej existuje množstvo živín, ktoré majú na chod mozgu dobre preukázaný vplyv:
- Omega-3 tuky.
Tieto mastné kyseliny tvoria kľúčovú súčasť štruktúry mozgu. Ich adekvátny príjem zvyšuje kognitívne schopnosti vrátane odolnosti proti stresovým situáciám. [4]
- Lecitín.
Je zložený predovšetkým z cholínu a inositolu. Cholín sa v tele premieňa na acetylcholín, ktorý prenáša nervové impulzy v mozgu. Dostatok cholínu sme schopní zaistiť konzumáciou orechov a semien, prípadne nefiltrovaných olejov z nich lisovaných za studena. [5]
- Vitamíny B komplexu.
Ide predovšetkým o B1, B2, B6, B9 a B12. Sú nevyhnutné ako podporný faktor pri syntéze neurotransmiterov a pri tvorbe neurónových výbežkov a ich ochranného obalu. [6]
- Adaptogény.
Ich význam spočíva predovšetkým v schopnosti zvyšovať mentálnu výkonnosť nad priemernú úroveň a počas ich používania aj zamedzovať väčším výkyvom. [7]
- Serotonín.
Prezýva sa mu "hormón šťastia". Pôsobí ako neurotransmiter, tzn. prenášač nervových vzruchov. Jeho dostatočná koncentrácia je dôležitá pre udržovanie bdelého stavu. Túto látku neprijímame stravou, telo ju musí vytvoriť. Potrebuje k tomu množstvo ďalších látok (prekurzorov) - kľúčovou je aminokyselina tryptofán, medzi ďalšie patria aj minerály vápnik a horčík. Pre záujemcov o celostný prístup k výžive a zdraviu bude zrejme najdôležitejšou informáciou fakt, že približne 80 % serotonínu v tele je vytváranou aktivitou črevnej mikrobioty. Namiesto snahy o zvýšenú konzumáciu potravín bohatých na prekurzor serotonínu tryptofán (mäso, ryby...), ktorá môže vo výsledku viesť k odklonu od metabolickej rovnováhy, je podstatne rozumnejšie zacieliť na správnu výživu črevných mikroorganizmov, a to s cieľom podporovať jej diverzitu. To v podstate obnáša snažiť sa zaistiť vyšší podiel nielen rozpustných foriem vlákniny, ale aj nerozpustných (napr. v podobe rezistentného škrobu). [8]
- Stimulačné látky.
S týmito treba nakladať veľmi opatrne, pretože:
- pôsobí len krátkodobo,
- vytvárajú závislosť,
- po ich vysadení vzniká prepad v podobe útlmu aktivity nervovej sústavy.
Najobľúbenejší je kofeín a jeho deriváty. Všeobecne tu platí, že pokiaľ nie je nevyhnutné za každú cenu krátkodobo vybudiť mozog zo zálohy, je rozumnejšie sa im vyhnúť. [9]
Naučiť sa dodávať mozgu potrebné živiny a zvýšiť tak jeho aktivitu a schopnosti nie je nijako náročné. Tejto téme sa venujeme predovšetkým v kurze Poradca pre výživu, kde študenti na výukové aplikácii ZOF vytvárajú modely stravovacích režimov používaním potravín, ktoré majú schopnosť zlepšiť kognitívne vlastnosti. To všetko za výdatnej asistencie tohto programu, ktorý kontroluje nutričnú vyváženosť každého jedálnička a pomáha viesť študentov k požadovanému cieľu.
Mgr. Martin Jelínek
Monika Patrmanová
Kurzy pána Jelínka sa mi veľmi páčia. Musím povedať, že som štúdium Poradca pre výživu začala ako úplný laik. Živila som sa už pár rokov zoštíhľujúcimi "práškovými" koktailmi, pretože som nevedela ani variť, ani som nevedela, čo mám jesť. Za pár mesiacov v kurze som dostala taký prehľad, že si po prvé denne varím všetky jedlá a za druhé som schudla na požadovanú váhu, ktorú si navyše viem udržať. Mám výborný pocit, že moja strava je zdravá a vyvážená. V žiadnom prípade sa nijako neobmedzujem v palete jedál a chutí, naučila som sa však aké veľké porcie sú pre mňa dostačujúce, čo jesť, aby som zostala dlhšie nasýtená, ako zaháňať chuť na sladké, ako odkysliť svoje telo a udržiavať ho v acidobázickej rovnováhe, čo jesť pred a po cvičení a mnoho ďalších "kúziel". Už niekoľko rokov pracujem v Austrálii ako zdravotná sestra a kurzy p. Jelínka ma tak nadchli, že som sa rozhodla otvoriť svoju výživovú poradňu a odovzdávať tieto cenné informácie ďalej mojim klientom. Veľmi pekne ďakujem pán Jelínk a teším sa na absolvovanie ďalších Vašich kurzov.
Petra Attafová
Kurz výživového poradcu mi úplne zmenil nielen pohľad na stravovanie ako také, ale aj vnímanie ostatných aspektov života a naozaj ma obohatil o znalosti, ktoré sa premietajú do môjho každodenného fungovania. Za to veľmi ďakujem.
Mgr. Pavlína Byrtusová
Dnes nestačí mať prehľad iba v jednotlivých aspektoch výživy, pretože výživa, ako taká, je globálna (pre športovcov, pre deti, pre chudnúcich...). Kurzy, semináre, školenia, besedy Martina Jelínka odovzdajú veľa presvedčivých informácií z akejkoľvek oblasti výživy. Bohatý a pestrý je nielen rozsah informácií , ale aj jazykový prejav M. Jelínka, čo v dnešnej SMS dobe je veľmi osviežujúce ;-). Ak má človek záujem pochopiť výživu, poradiť sám sebe aj druhým a "nestratiť sa" v záplave "odporúčaných" výživových smerov kolujúce nielen internetom, odporúčam absolvovať aspoň jeden kurz :-)
