Kurzy ATAC

Úvod / Všetko o štúdiu / Vplyv stravy na funkciu mozgu

Vplyv stravy na funkciu mozgu

Vplyv stravy na funkciu mozgu

Veľa ľudí je presvedčených, že jedinci, ktorí "pracujú hlavou", nemajú v porovnaní s fyzicky aktívnymi náprotivkami také vysoké nároky na nutričné ​​charakteristiky stravy. Opak je ale pravdou.

Mozog je zo všetkých telesných orgánov najväčším žrútom energie. Tvorí približne 2 % hmotnosti tela (1300 - 1400 g), pre svoju činnosť ale spotrebuje pätinu (20 %) energie, ktorú človek prijme. Pretože prevažná väčšina mozgových buniek sa živí glukózou, javí sa ako vhodnejšia koncepcia stravy postavená na princípoch vysokosacharidového stravovania. S rastúcou aktivitou mozgu samozrejme rastie aj spotreba energie (keď sú vybrané centrá mozgu uvedené do činnosti, rozšíri sa v nich krvné riečisko, zvýši sa prítok krvi a tým aj prísun glukózy).

Pretože 20 % z celkovej dennej energetickej potreby je skutočne vysoká hodnota, je rozumné pri úpravách koncepcie stravovania začať riešiť najprv energetickú bilanciu. Všeobecne platí, že v kalorickej reštrikcii je telo nútené brať zdroje energie z vlastných zásob, takže hrozí riziko, že mozgu pri snahe podať vyšší výkon bude chýbať dostatok cukrov. Aj napriek tomu, že organizmus vie štiepiť glykogén vo svaloch a pečeni na jednoduchý cukor, bude väčšina ľudí pohybujúcich sa v zápornej energetickej bilancii pociťovať zníženú mozgovú aktivitu.

Dôležitým aspektom na udržanie stabilného výkonu mozgu nie je len dostatok kalórií, ale predovšetkým kvalita zdrojov energie. Zatiaľ čo komplexné sacharidy z celozrnných obilnín či strukovín zaisťujú rovnomerný prísun glukózy, jednoduché cukry z priemyselne spracovaných potravín vyvolávajú prudké výkyvy hladiny krvného cukru a následné kolísanie nálady i pozornosti. [1]

Súčasťou manipulácie so stravou je aj úprava pomeru makroživín. Pre vysokosacharidové stravovanie sa prezentuje množstvo:
  • Sacharidov v rozmedzí 45-60 % z celkového energetického príjmu,
  • Bielkovín približne 15-20 %,
  • Tukov v rozmedzí 20 - 30 %.

Na tomto mieste je nutné upozorniť na jednu veľmi dôležitú av praxi často riešenú situáciu: Aj napriek tomu, že mozog potrebuje na svoju činnosť cukor, jeho nadmerná konzumácia spôsobuje silnú formu závislosti. Vyššia hladina glukózy vedie k aktivácii rovnakých oblastí mozgu, aké sú aktivované po dávke alkoholu alebo tvrdých drog. [2] Mozog je veľmi citlivý na pokles svojho hlavného zdroja energie (glukózy), k zníženiu hladiny cukru v krvi dochádza ale najčastejšie po prejedaní sa cukrami, respektíve pri častej a opakovanej konzumácii cukrov. Pri nárazovo vysokom priame zdroja cukrov dôjde k rýchlemu zvýšeniu hladiny glukózy v krvi, po ktorom nasleduje jej prudké zníženie (striedanie hyperglykémie s hypoglykémiou). Toto kolísanie hladiny krvnej glukózy vedie k typickým prejavom závislosti - poklesu výkonnosti, náladovosti, únave, nesústredenosti a ospalosti.

Zaujímavú výhodu poskytujú niektoré nízkosacharidové diéty, ktoré vedú metabolizmus k zvýšenému využívaniu ketónov (produktov metabolizmu tukov) ako hlavného zdroja energie. Eliminujú tak kolísanie hladiny krvného cukru as nimi spojenú zvýšenú únavu a stratu koncentrácie. Tieto postupy sú ale v praxi náročnejšie realizovateľné, nie každý ich dlhodobo zvládne previesť do svojho života. [3]

Je preto vhodné brať do úvahy individuálne rozdiely – zatiaľ čo niekomu môže striedme obmedzenie sacharidov prospieť, iný bude lepšie fungovať na režime s ich vyšším zastúpením. Vždy záleží na genetických predispozíciách, miere fyzickej aktivity aj celkovom životnom štýle.

Ďalej existuje množstvo živín, ktoré majú na chod mozgu dobre preukázaný vplyv:

Omega-3 tuky.
Tieto mastné kyseliny tvoria kľúčovú súčasť štruktúry mozgu. Ich adekvátny príjem zvyšuje kognitívne schopnosti vrátane odolnosti proti stresovým situáciám. [4]

Lecitín.
Je zložený predovšetkým z cholínu a inositolu. Cholín sa v tele premieňa na acetylcholín, ktorý prenáša nervové impulzy v mozgu. Dostatok cholínu sme schopní zaistiť konzumáciou orechov a semien, prípadne nefiltrovaných olejov z nich lisovaných za studena. [5]

- Vitamíny B komplexu.
Ide predovšetkým o B1, B2, B6, B9 a B12. Sú nevyhnutné ako podporný faktor pri syntéze neurotransmiterov a pri tvorbe neurónových výbežkov a ich ochranného obalu. [6]

Adaptogény.
Ich význam spočíva predovšetkým v schopnosti zvyšovať mentálnu výkonnosť nad priemernú úroveň a počas ich používania aj zamedzovať väčším výkyvom. [7]

Serotonín.
Prezýva sa mu "hormón šťastia". Pôsobí ako neurotransmiter, tzn. prenášač nervových vzruchov. Jeho dostatočná koncentrácia je dôležitá pre udržovanie bdelého stavu. Túto látku neprijímame stravou, telo ju musí vytvoriť. Potrebuje k tomu množstvo ďalších látok (prekurzorov) - kľúčovou je aminokyselina tryptofán, medzi ďalšie patria aj minerály vápnik a horčík. Pre záujemcov o celostný prístup k výžive a zdraviu bude zrejme najdôležitejšou informáciou fakt, že približne 80 % serotonínu v tele je vytváranou aktivitou črevnej mikrobioty. Namiesto snahy o zvýšenú konzumáciu potravín bohatých na prekurzor serotonínu tryptofán (mäso, ryby...), ktorá môže vo výsledku viesť k odklonu od metabolickej rovnováhy, je podstatne rozumnejšie zacieliť na správnu výživu črevných mikroorganizmov, a to s cieľom podporovať jej diverzitu. To v podstate obnáša snažiť sa zaistiť vyšší podiel nielen rozpustných foriem vlákniny, ale aj nerozpustných (napr. v podobe rezistentného škrobu). [8]

Stimulačné látky.
S týmito treba nakladať veľmi opatrne, pretože:
- pôsobí len krátkodobo,
- vytvárajú závislosť,
- po ich vysadení vzniká prepad v podobe útlmu aktivity nervovej sústavy.
Najobľúbenejší je kofeín a jeho deriváty. Všeobecne tu platí, že pokiaľ nie je nevyhnutné za každú cenu krátkodobo vybudiť mozog zo zálohy, je rozumnejšie sa im vyhnúť. [9]

Naučiť sa dodávať mozgu potrebné živiny a zvýšiť tak jeho aktivitu a schopnosti nie je nijako náročné. Tejto téme sa venujeme predovšetkým v kurze Poradca pre výživu, kde študenti na výukové aplikácii ZOF vytvárajú modely stravovacích režimov používaním potravín, ktoré majú schopnosť zlepšiť kognitívne vlastnosti. To všetko za výdatnej asistencie tohto programu, ktorý kontroluje nutričnú vyváženosť každého jedálnička a pomáha viesť študentov k požadovanému cieľu.

Mgr. Martin Jelínek

Mgr. Martin Jelínek

Čo hovoria o štúdiu naši absolventi

Eva Šulcová

Zúčastniť sa kurzu Výživový poradca Atac bolo skvelé rozhodnutie. Kurz ponúka neuveriteľné množstvo informácií spojených s overením vedomostí v podobe testov, ktoré ma donútili sa do tém naozaj začítať a snažiť sa porozumieť a skvelou hrou, ktorá ponúka užásnu príležitosť uviesť nadobudnuté informácie rovno do jedálnička. Rada by som sa pánovi Jelínkovi a celému jeho tímu poďakovala a popriala mnoho spokojných študentov.

Bc. Hana Brabec

S kurzom Vegetariánstva a vegánstva v praxi som bola moc spokojná, prebrali sme všetky témy, ktoré ma zaujímali. Venovali sme sa „verejne horúcim témam“ ako výživa detí, tehotných a dojčiacich a športovcov. Až vďaka kurzu som si uvedomila, aké zásadné (a bohužiaľ verejne vcelku zanedbávané téma) je problematika nadbytku vlákniny a antinutričných látok. Ďalšími zásadnými témami pre vegetariánov sú aj termika a energetické tendencie - sama som mala osobnú skúsenosť sa zimomrivosťou, ktorá sa vďaka výberu potravín postupne zlepšuje. Vďaka výukovej hre ZOF som si všetko precvičila, často vyvstal problém, o ktorom by som pri obyčajnom čítaní teória ani nevedela a musela som ho vyriešiť. To mi dalo určite najviac, zákonitosti sa mi dostali pod kožu, mohla som si prechádzať vlastnosti jednotlivých potravín a vzťah k preberanej téme.

Denisa Brňáková

Bolo mi veľkým potešením absolvovať kurz a spoznať osobne pána Jelínka. V odbore starostlivosti o telo pracujem už 13 rokov a týmto kurzom som obohatila svoje skúsenosti. Prešla som množstvo školení, kurzov, prednášok a musím podotknúť, že kurz pod vedením Martina Jelínka má naozaj maximálnu úroveň a kvalitu. Obdivujem jeho nadhľad na výživu, zdravie a predovšetkým schopnosť sa neustále rozvíjať vpred. Budem vernou absolventkou, čitateľkou kníh a absolventkou ďalších prednášok.