Je štúdium u nás náročné?

To je otázka do diskusie. Každý človek, ktorý má snahu posunúť sa vo svojom vzdelávaní ďalej, má svoje vnímanie náročnosti nastavené na inú úroveň. Pretože je najväčší záujem o polročný kurz „Poradca pre výživu“, ktorý je súčasne aj študijne najnáročnejší, vezmime na paškál najprv túto najväčšiu výzvu:

V prvom rade treba zdôrazniť, že hlavným cieľom našich kurzov nie je naučiť študentov čo najviac.

Cieľom je pochopiť a naučiť sa uplatňovať základné princípy vzťahu medzi stravou a zdravím, navyše v súvislostiach.

To nedosiahneme biflovaním sa kvanta poučiek, odborných termínov a vzájomne si protirečiacich teórií. Jedinou možnosťou je osvojiť si konštruktívny spôsob uvažovania. Teda taký, ktorý spája kreativitu pravej mozgovej hemisféry s logikou a racionalitou ľavej.

Najlepší spôsob, ako to dosiahnuť, odkukáme od malých detí. O nich vieme, že majú úplne dokonalú schopnosť rýchlo sa učiť novým veciam. Vstrebávajú nové informácie doslova ako huba nasáva vodu.

Celé toto tajomstvo spočíva v tom, že sa jednoducho hrajú.

V dospelosti má väčšina z nás tendenciu sama seba presviedčať, že na hranie nie je čas, a nahrádzať túto detskú záľubu rôznymi „efektívnejšími“ spôsobmi práce s informáciami.

Už Jan Amos Komenský hovoril, že škola by mala byť hrou. A veľmi dobre vedel, o čom hovorí. Klasický školský systém nás vedie k tomu, aby sme využívali najmä ľavú mozgovú hemisféru. Tá, ktorá pracuje s logikou, číslami, systémami. Zapojením pravej hemisféry vstupuje do hry kreativita, priestorové vnímanie, farby, emócie...

Keď sa chceme naučiť niečo nové, prijímame informácie. Najčastejšie počúvaním a čítaním. Množstvo informácií sa neustále zvyšuje a po krátkom čase začneme strácať jednotlivé súvislosti. S tým sa zvyšuje aj miera nervozity a z nej vyplývajúci stres. Čím viac stresu, tým horšie mozog pracuje.

Ale stres nevzniká, keď sa hráme.

Preto je súčasťou kurzu tvorba myšlienkových máp. Ich princíp spočíva v tom, že z obsahu každej lekcie kurzu vytvorí študent stručný a jednoduchý príbeh vo forme jednej myšlienkovej mapy.

Hrou s farbami, symbolmi, obrázkami a slovami sa vytvára plastický obraz, ktorý je výtvorom oboch častí mozgu ako celku. Takto spracované informácie sa najlepšie pamätajú. Vďaka týmto individuálnym možnostiam sa v mozgu vytvára veľmi silná pamäťová stopa, ktorú podporuje emócia radosti z procesu hry.

Okrem toho má každý študent možnosť vytvoriť tieto mapy buď ručne, alebo priamo v počítači, rozhodnutie je na ňom.

Prax ukazuje, že s princípom myšlienkových máp sa „zžíva“ približne 90% všetkých študujúcich. Zvyšok má tendenciu tvrdiť, že ich tvorba máp iba zdržuje, pretože im lepšie vyhovuje vstrebávať informácie systémom klasického čítania zľava doprava, riadok za riadkom, stránku za stránkou. Väčšinou pochopí až na konci štúdia, aký veľký rozdiel pri opakovaní učiva spočíva v čítaní celého obsahu kurzu a zbežnom prelistovaní zoznamom myšlienkových máp.

Ak teda chceme odpovedať na otázku, či je štúdium u nás náročné z hľadiska zvládnutia množstva informácií, ktoré musia študenti zvládnuť, môžeme povedať, že nie je. Aspoň nie pre tých záujemcov, ktorí sa radi hrajú.

Náročnosť je ale pojem s podstatne širším poňatím. Veľmi často sa záujemcovia o štúdium obávajú odbornosti problematiky. Toto je tiež silne relatívne.

Na jednej strane je pravda, že dnešná doba sa vyznačuje veľkým záujmom o zdravie a stravu. Neustále sa objavujú nové potraviny, výživové doplnky, inštitúcie produkujú nové vedecké štúdie snáď úplne na všetko. Svoje výsledky majú tendenciu prezentovať verejnosti profesionálnym spôsobom, pretože to vyvoláva dojem, že výrobok alebo služba sú "lepšie". Z tejto pozície je potrebné poznať aspoň základné pojmy bežne používané v tejto oblasti. A pretože doba ide vpred, je tento proces obohacovania svojho slovníka neustály.

Na druhej strane ma moja forma perfekcionizmu neustále núti k zjednodušovaniu. Ako lektor ctím pravidlo "V jednoduchosti je krása". Pokiaľ ide o odbornosť a rozsah, každý rok kurz kompletne upravujem. Vždy tak, aby v ňom nechýbali novinky zo sveta racionálneho stravovania, a súčasne štúdium bolo čo najjednoduchšie na pochopenie.

Občas sa niektorí študenti dožadujú odkazov na vedecké štúdie, ktoré by podporili teórie a úvahy pri jednotlivých témach. Je to dvojsečná zbraň, ktorú nechce pochopiť každý (najmä rozumný) človek. Je veľmi dôležité zohľadniť výsledky vedeckých štúdií. Má to však dve závažné úskalia:

1. Vždy je to za nejakým účelom, a my nemáme šancu sa dozvedieť, či výsledky takejto štúdie sú skutočne vedecké, alebo sa za nimi skrýva predovšetkým komerčný záujem.

2. Každá štúdia býva vykonávaná v iných podmienkach a poskytuje odlišné výsledky. V praxi sa tak bežne deje, že jedna odborná štúdia vyvracia tvrdenia iné. Vzniká tak problém, na aké štúdie konkrétne odkazovať, aby v mysli začiatočníka nevznikal ešte väčší informačný zmätok.

Z týchto dôvodov som po opakovaných pokusoch zahrnúť odkazy na niektoré vedecké štúdie v oblasti stravy a zdravia nakoniec od tejto snahy upustil. Každý, kto má záujem o vlastné preskúmanie rôznych názorov inštitúcií a ich výskumníkov, si môže sadnúť k internetu a nechať sa zahltiť ich množstvom. Nie som v pozícii, aby som niekomu povedal, ktorý z nich je "lepší" alebo "horší", alebo ktorý je takpovediac "pravdivejší".

Najčastejšie otázky záujemcov sa týkajú časovej náročnosti štúdia. Na prvý pohľad sa môže zdať, že študovať každý pracovný deň tri nové témy a vytvárať z nich myšlienkové mapy musí zabrať veľa času.

Na chvíľu sa zastavme: Vytvoriť z jednej lekcie myšlienkovú mapu trvá každému odlišne dlhú dobu. Sú študenti, ktorí to zvládnu za 10 minút. Tí, ktorí majú viac času, a súčasne svojim povahovým profilom inklinujú k melancholizmu, sa s každou mapou „hrajú“ aj dvadsať minút. Navyše myšlienkové mapy nie sú povinné, ich tvorba je na dobrovoľnej báze.

Všetko je teda otázkou individuálneho prístupu a slobodnej voľby. Približne 30-40% študujúcich sa z časovo-organizačných dôvodov venujú štúdiu nárazovo, najčastejšie cez víkendy. Neviem, či je to lepšie, alebo nie, opäť odpoveď stočím na „politicky korektnú“ – je to otázkou individuality.

Poslednou novinkou, ktorá obohatila tento kurz, je výučbová aplikácia ZOF. Účastníci v nej vytvárajú jedálničky pre konkrétne situácie na základe aktuálne preberaných tém v jednotlivých lekciách.

Aplikácia je priradená vždy iba k tým lekciám, ktorých obsah a téma korešponduje s praktickým prístupom k stravovaniu. V tomto smere sa síce zvýšila časová investícia do štúdia, ale aj to je relatívne.

Aplikácia slúži ako povinná pomôcka, ktorá prepája teóriu s praxou.

Faktom je, že práca s ňou úplne zásadným spôsobom posúva našu schopnosť osvojiť si praktickú tvorbu jedálničkov a súčasne zvyšuje cit pre túto činnosť. Vyhýbať sa jej znamená polovičatú prácu pri štúdiu. Kľúčovou informáciou je ale to, že sa jedná o hru. Učíme sa hrou, čo je fakticky druhá najlepšia možnosť, ako sa čokoľvek naučiť (tou prvou je prax samotná).

Súčasťou snahy o zjednodušenie štúdia je možnosť využívať on-line Poradňu. Tu som ako lektor kurzu plne k dispozícii každému študentovi, kde odpovedám na každú otázku, ktorá je k jednotlivým lekciám poslaná. Všetky otázky aj ich odpovede sa archivujú, študenti tak majú prístup k celej histórii Poradne. Informačný rozsah kurzu vrátane možností vnímať rôzne uhly pohľadu na problematiku vo výžive sa tak neustále rozširujú.

Každý študijný deň majú účastníci kurzu možnosť precvičiť si svoje znalosti na cvičných testoch. Tieto stoja 2-3 minúty času, takže hovoriť o náročnosti je tu bezpredmetné.

Súhrnne vzaté je polročný kurz „Poradca pre výživu“ náročný predovšetkým na zmeny. Jeho absolventi totiž zhodne potvrdzujú, že obsah kurzu spoločne so študijným systémom, ktorý používame, a samotnou dĺžkou kurzu, výrazne ovplyvnia kvalitu ich života v podobe priebežných zmien, ktoré v rámci štúdia do svojho života zaraďujú.

Náročnosť štúdia našich ostatných kurzov je v porovnaní s výživovým poradcom na úplne inej úrovni.

Kľúčové sú jednomesačné kurzy - Vegetariánstvo a vegánstvo v praxi, Tajomstvo biologického veku, Cesta k vysnívanej postave, Sprievodca výživou pri diabete, Všetko o chudnutí, Low carb diéty, Strava a imunitný systém a Makrobiotika v našej kuchyni, ktoré majú podobnú štruktúru a rozsah - niektoré sa študujú denne, iné 4-5 dní v týždni.

Filozofia týchto kurzov je vždy založená na holistickom vnímaní reality.

Keďže tieto kurzy prebiehajú online formou, pre každý z nich existuje online poradňa, kde som plne k dispozícii ako lektor. Časové nároky sú tu rôzne, ale ani pri najväčšej snahe nedosiahnu charakter výživového poradcu.

Náročnosť štúdia je v našich kurzoch výrazne individuálna z hľadiska časovej investície a vnímania odbornosti. Aj tak je však všetko otázkou nášho duševného rozpoloženia. Faktom je, že študovať sa rozhodnú vždy ľudia, ktorí chcú. To znamená, že ich štúdium baví. S takýmto prístupom je vyjadrenie úrovne náročnosti naozaj relatívne.