Voda

Dobrý deň,
ak budeme vylievať vodu z vopred namočených zŕn (ryža, pohánka, krúpy, atď.), nevylejeme si aj cenné látky? Zostanú nejaké?
Ďakujem

Cieľom namáčania zŕn je potrebné znížiť množstvo antinutričných látok v potravine. Z malej časti sa do vody uvoľňujú aj niektoré živiny, ale jedná sa o skutočne zanedbateľné množstvo, v celkovom súčte je tak väčším prínosom zníženie podielu antinutričných faktorov.

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať, či by napríklad pomohlo nechať pár dní deti piť podľa vlastnej potreby, že potom budú smädné a začnú viac piť aj obyčajnú vodu? Mám deti 5 a 2 roky a keby som ich furt nenaháňala, tak za deň vypijú ani nie 200ml. Niečo iné je, keď im urobím šťavu alebo džús, to vypijú pohár na posedenie. Alebo keď majú horúčkovité ochorenie alebo v lete, kupujem im ochutené detské vody (kubík, hello). To mám istotu, že vypijú tých 700ml za deň. Ale predpokladám, že tie konzumovať tiež nie je úplná výhra.

Z dôvodu sladkej chuti deti vypijú vždy viac sladených tekutín ako nesladených, je to podmienené pomerne silným emočným vzťahom k sladkej chuti a súčasne fyziologicky reakciami na množstvo krvného cukru, ktorý má vplyv na mozgovú chémiu. Dieťa v rámci svojho vývoja prechádza čiastkovými fázami, v ktorých zbiera skúsenosti, toto je absolútne dôležité pre jeho budúci život. Nemá preto zmysel ho úplne izolovať od sladkostí, na stranu druhú je súčasne potrebné ich príjem systematicky kontrolovať. Ako rodičia nesieme morálnu i právnu zodpovednosť za ich výchovu a vzdelávanie, k tomu patrí aj prístup v oblasti stravovania. Z toho vyplýva, že jednoducho treba kontrolovať aspoň základné veci, vždy ale tak, aby tento proces nevzbudzoval v dieťati zbytočný stres. Objem prijatých tekutín tak nie je nutné merať úplne presne. Pokiaľ už súčasťou pitného režimu musia byť aj sladené nápoje, vždy preferujte riedené lisované šťavy - máte u nich istotu, že neobsahujú aditíva a neriskujete pridané sladidlá navyše. V celkovom súčte by ale vždy mala prevažovať čistá voda.
Vzhľadom na to, že dieťa nemá vyvinuté potné žľazy na rovnakej úrovni, ako dospelí, nereaguje s rovnakou citlivosťou na pocit smädu ako dospelý jedinec, na stranu druhú ani nedochádza k väčším stratám tekutín. Deti preto nechajte piť taký objem tekutín, o ktorý si samy povedia, v prípade nutnosti ich občas vyzvite k vyššiemu príjmu. Nikdy z toho ale nerobte "strojový" systém, akákoľvek forma nátlaku na dieťa sa do budúcnosti môže vypomstiť (poukazuje sa na neustále rastúci počet adolescentov postihnutých poruchami príjmu potravy).

Dobrý deň.
1) Sú antinutričné látky v zemiakoch dôvodom, prečo sa na ich varenie odporúča pridávať rascu?
2) Ďalej je spomenuté odporúčanie nekonzumovať vodu, v ktorej sa zemiaky varili – mali by sa v tom prípade zemiaky do polievok ideálne variť zvlášť (a voda vyliať)?
3) Aký je obsah antinutričných látok u sladkých zemiakov (batátov) av akej miere platia tieto pravidlá aj pre ne?
Ďakujem.

1. Rasca (resp. látky v ňom obsiahnuté) nemá schopnosť rozkladať alkaloidy (primárne solanín a chaconín zastúpený v hľuzách). Kombinácia rasce so zemiakmi je tradičná z dvoch dôvodov:
- zlepšenie chuti zemiakov, ktorá sa v dôsledku dlhšieho skladovania zhoršuje,
- podpora tráviacich pochodov (rasca potláča nadúvanie).

2. Toto platí pre prípravu zemiakov, u ktorých je pravdepodobnosť vyššieho obsahu solanínu. Za normálnych podmienok toto v praxi nie je nevyhnutné.

3. Batáty neobsahujú tieto glykoalkaloidy (sú typické predovšetkým pre rod Solanum), ich konzumácia je v tomto smere zdravotne bezpečnejšia.

Dobrý deň,
je pravda, že organizmus vstrebáva vodu z mlieka, čajov a pod. o dosť zložitejšie ako samotnú vypitú vodu? Aký je rozdiel?
Ďakujem

Rýchlosť vstrebávania vody z prijatých tekutín sa odvíja od ich osmolality (hustoty). Najrýchlejšie dochádza k hydratácii pri čistej vode prípadne z čajov, podstatne pomalšie pri nápojoch s vyššou hustotou (= väčšou koncentráciou obsiahnutých látok), ako sú napr. mlieko či lisované šťavy.

Dobrý deň,
chcela by som sa opýtať, či je z pohľadu trávenia vhodné počas jedla piť, alebo či je lepšie sa napiť až po jedle. To všetko za predpokladu, že je jedlo vždy dostatočne rozhryznuté a napitie teda nenahrádza preslinenie sústa.
Ďakujem.

Odpoveď tu nie je jednoznačná, pretože výsledok je ovplyvňovaný hneď niekoľkými zásadnými faktormi:
1. Obsahom soli v jedle - pokiaľ máte na tanieri slaný chod, veľmi rýchlo sa z dôvodu obsahu sodíka, ktorý viaže vodu v medzibunkovom priestore, zvýši potreba po konzumácii tekutín. U sladkých variantov to tak z pochopiteľných dôvodov nie je.
2. Stupneň hydratácia organizmu pred jedlom - konzumácia stravy v situácii, keď telu chýbajú tekutiny, vždy povedie k potrebe piť v priebehu jedla.
3. Zdravotný stav – príjem tekutín v priebehu konzumácie stravy bude vždy menej zaťažujúci u zdravého človeka. Problematické to bude predovšetkým u jedincov s poruchami trávenia (dyspepsia), pretože príjem tekutín spôsobí zriedenie tráviacich a zažívacích enzýmov, čo v takýchto situáciách môže komplikovať zdravotný stav.

Dobrý deň pán Jelínek,
zaujalo ma v teórii využitie vody 2dcl za 15min? Nie je to málo? Ja osobne, keď sa pozorujem a idem na tréning na bicykel, tak keď to dám do nádsazky ešte nie som vonku a už popíjam, napr. aj pri futsale som prezlečený, idem do haly a stále popíjam, pijem celkom dosť a stále. Ako som sa dočítal v lekcii, telo to aj tak spracováva postupne? Je to napríklad v psychike a pod. a mal by som sa snažiť treba "ubrať"?
Ďakujem veľmi za radu (tip).

Tieto hodnoty vychádzajú z meraní, ktoré sú vo svojich hodnotách spriemerované. Vždy záleží na tom, či pijete nalačno alebo v priebehu jedla, aký je podiel soli v strave, ktorá viaže vodu, rolu hrá teplota prostredia, pohlavia, rýchlosť metabolizmu atď. Ak ste aktívni športovci, neriešte konkrétne hodnoty, ale pozornosť venujte viac subjektívnemu vnímaniu vlastné potreby, teda pocitu. Vyhnite sa len nárazovému príjmu vysokého množstva tekutín, ktoré organizmus nie je schopný vstrebať a aktivuje mechanizmy ich vylučovania, čo vo vzťahu k snahe o efektívny tréning nie je výhodné.