Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
1. Potraviny, ktoré sme schopní označiť za „kvalitné“, teda také, ktoré neprešli väčšími priemyselnými úpravami, budú vždy nutrične kvalitné, tzn. budú obsahovať určité množstvo mikroživín. Ich množstvo sa ale bude odvíjať od spôsobu pestovania/chovu a následného spracovania suroviny. S ohľadom na individuálne požiadavky každého jedinca je ale samozrejme otázkou do debaty, či ich množstvo bude dostačujúce alebo sa oplatí niektoré látky dopĺňať suplementáciou.
2. Aj toto je otázkou individuality, plošné odporúčanie čohokoľvek nikdy nie je riešením. Aj v zimných mesiacoch je možné stravou dodať dostatok vitamínu D a súčasne rozumne nastavená koncepcia jedálnička má potenciál podporiť aktivitu črevnej mikrobioty k dostatočnej produkcii vitamínu K. Nie je tak nevyhnutné preventívne tieto látky užívať, hoci väčšina populácie nikdy nevykáže schopnosť upraviť svoje stravovanie tak, aby bolo nutrične všetko v poriadku.
V tomto prípade nejde ani tak o to, čo by som odporučil ja, ale čo v skutočnosti športovec potrebuje. Všeobecne (= pre polupláciu) sa prezentuje, že s rastúcou fyzickou a psychickou záťažou rastie aj (s)potreba mikroživín. Je ale potrebné sa vyhýbať akejkoľvek paušalizácii, pretože každý športovec disponuje odlišnými požiadavkami, ktoré sa odvíjajú nielen od jeho metabolického profilu, ale aj rozsahu záťaže. Navyše existujú rozdiely medzi vitamínmi rozpustnými vo vode av tukoch - hydrofilné látky si organizmus nevytvára do väčších zásob ako je to pri lipofilných zložkách, je možné ich preto bezpečne užívať vo vyšších koncentráciách (vo vzťahu k ich referenčnej hodnote).
Kalkulácia s referenčnými hodnotami a ich násobkami je ale ošemetná, pretože u každej látky sa navyše definuje jej bezpečná hranica, súčasne sa ešte rozlišuje medzi odporúčanou a terapeutickou dávkou. Ideálne je vždy zaistiť také množstvo každej živiny, ktorá zodpovedá skutočným požiadavkám jedinca, čo ale naráža na problém v podobe voľby analýzy, ktorá by bola schopná stanoviť potrebné množstvo.
Celkom určite ale počítajte s tým, že v režime viacfázových tréningov nebude športovec schopný zaistiť všetky vitamíny v potrebnom množstve len zo stravy, pretože ich skutočná potreba sa väčšinou pohybuje v nižších násoboch ich RI. Vždy je preto vhodná podporná suplementácia, pri ktorej sa navyše rieši, či je vhodnejší multivitamín alebo príjem jednotlivých látok cez samostatné produkty, čo umožní lepšiu manipuláciu s dávkovaním.
Pokiaľ bude vaša strava vykazovať základné charakteristiky pestrosti, budete preferovať prirodzené, teda priemyselne nesprocesované potraviny, a súčasne nebudete experimentovať s redukčnými diétami vo výraznom energetickom mínuse, nemali by ste mať problém so zabezpečením základných dávok mikroživín. Všeobecne platí, že s rastúcou stresovou a fyzickou záťažou rastie aj potreba vyššieho príjmu týchto látok, v takýchto situáciách potom podporná suplementácia svoj zmysel má.
Každý prvok plní v tele množstvo funkcií. Časť sa používa na okamžitú potrebu, časť sa ukladá do depotných tkanív, tento systém si organizmus riadi na základe svojich vlastných potrieb. V podstate sa do zásoby ukladajú všetky, ale v odlišnom rozsahu a na iné miesta, nie je preto možné toto paušalizovať. V praxi sa tak môže stať, že dôjde k "predávkovaniu" akýmkoľvek prvkom, a to z dôvodu nielen neprimeranej suplementácie, ale je možné to dosiahnuť aj bežnou stravou. Pokiaľ napr. dôjde k prebytku vápnika, čo je pomerne častý jav, ukladá sa tento prvok najčastejšie do mäkkých tkanív, pri ktorých potom dochádza ku kalcifikácii (najčastejšie sú to artérie, rozvíja sa tak ateroskleróza).
Systém metabolizácie prvkov je veľmi zložitý av tele prebieha cez enzymatické reakcie. Prvky sú vo vzájomných antagonistických vzťahoch, tzn. spolu súperia a súčasne aj spolupracujú. Pokiaľ vznikne nejaká metabolická porucha, prípadne výrazný deficit niektorých prvkov a naopak aj prebytok iných, odkloní sa ich metabolizmus od rovnováhy a výsledkom môže byť zvýšené ukladanie minerálu do tkanív, kam v podstate nepatrí. Toxicita je u každého prvku vo vzťahu k jeho referenčným hodnotám príjmu odlišná.
Sprejová forma doplnkov nesie jednoznačnú výhodu v podobe rýchleho vstrebania aktívnych látok cez sliznicu. V podstate sa tak vyhýba časovo náročnému procesu metabolizácie počas spracovania stravy tráviacim traktom. Z hľadiska rýchlosti a efektivity v oblasti dostupnosti potrebných živín sa táto forma javí ako skutočne zmysluplná a efektívna, svojim spôsobom tak ani nemusíte riešiť nadväznosť užívania doplnku na príjem stravy.
Pridaný cukor v ovocných produktoch funguje predovšetkým ako konzervant, predlžuje teda trvanlivosť výrobku. Sám o sebe nemá zásadný vplyv na úbytok vitamínov, k tomu dochádza na základe postupnej oxidácie spôsobenej práve predĺženou expiráciou. Súčasne počítajte s tým, že zvýšený príjem cukrov ovplyvňuje acidobázické pochody smerom ku kyselinotvorným prejavom, čo obnáša zvýšenú aktivitu patogénnych mikroorganizmov, ktoré zvyšujú spotrebu vitamínov.
Toto tvrdenie pochádza z dôb vzniku definície vitamínov, kedy do tejto skupiny boli zoradené iba látky esenciálne. V priebehu vývoja sa tento zoznam postupne rozširoval aj o látky, ktoré s pôvodnou definíciou vitamínov nemali veľa spoločného (názov „vitamín“ vznikol spojením slov „vital“ a „amine“ = životne dôležité amíny, niektoré látky dnes radené medzi vitamínmi ale neobsahujú amínovú skupinu a súčasne ani nie sú esenciálne - napr. uvádzaný vitamín D. Občas sa ako ďalšie príklady uvádzajú aj vitamíny B12 a K2, tieto sú ale vyrábané črevnými baktériami, nie naším vlastným telom). Stále ale platí fakt, že prevažná väčšina vitamínov sú esenciálne, telo si ich teda nedokáže vyrobiť
Toto tvrdenie pochádza z dôb vzniku definície vitamínov, kedy do tejto skupiny boli zoradené iba látky esenciálne. V priebehu vývoja sa tento zoznam postupne rozširoval aj o látky, ktoré s pôvodnou definíciou vitamínov nemali veľa spoločného (názov „vitamín“ vznikol spojením slov „vital“ a „amine“ = životne dôležité amíny, niektoré látky dnes radené medzi vitamínmi ale neobsahujú amínovú skupinu a súčasne ani nie sú esenciálne - napr. uvádzaný vitamín D. Občas sa ako ďalšie príklady uvádzajú aj vitamíny B12 a K2, tieto sú ale vyrábané črevnými baktériami, nie naším vlastným telom). Stále ale platí fakt, že prevažná väčšina vitamínov sú esenciálne, telo si ich teda nedokáže vyrobiť
Nie že by táto skupina potravín nebola vôbec vhodná na jedenie, v skutočnosti je bohatým zdrojom celého radu látok. Je ale potrebné počítať s tým, že organizmus má tendenciu do týchto orgánov ukladať aj toxíny, je preto rozumné uvažovať, aký veľký prínos vo výsledku ich konzumácie má.
Zmysel to vždy má a v podstate aj mať musí, pretože strava je vždy základom, od ktorého sa odvíja vhodnosť použitia doplnkov stravy. V potravinách sa vždy nachádza určité množstvo minerálov a minerálov, ale ich množstvo je veľmi pohyblivé. Vždy sa odvíja od spôsobu pestovania potraviny, kvality pôdy a formy technologického spracovania produktu, u vitamínov navyše aj spôsobu skladovania (= podmienok nastoľujúcich oxidáciu). Nutričné hodnoty v aplikáciách vychádzajú z merania obsahu živín v potravinách, vždy ich ale považujte za silne orientačné. U ZOF sme databázu vytvárali priemerovaním hodnôt bežne prezentovaných na jednotlivých kontinentoch (kurzy študujú záujemcovia v podstate zo všetkých kútov planéty), v mnohých prípadoch sa tak líšia od databáz, ktoré sú bežne používané v Európe.
Zaistiť dostatok minerálov väčšinou nie je problém, u vitamínov a antioxidantov je to už väčšia výzva, pretože sú termolabilné a podliehajú oxidačným pochodom – z týchto dôvodov je ich doplňovanie suplementáciou dôležitejšie, než u minerálnych látok.
Krvné testy nie sú pre hodnotenie nutričnej kvality stravy ideálnou (= presnou) metódou. Organizmus disponuje zložitými homeostatickými samoregulačnými systémami, ktorých úlohou je okrem iného udržiavať v krvi obsah vitamínov či minerálov na úrovni hodnôt s relatívne malým rozptylom. Pokiaľ je obsah sledovanej látky v strave podpriemerný, organizmus je schopný využívať jej zásoby, krvné testy tak nemusia odhaliť nedostatok v strave. Výnimkou sú situácie, kedy je príjem mikroživín extrémne nízky po dlhšiu dobu a vlastné zásoby sa vyčerpajú, telo potom nemá odkiaľ brať a množstvo danej látky klesne pod normu. Evolúcia nás vyformovala do stavu, v ktorom sme schopní zvládať pomerne veľkú záťaž, pružnosť aj adaptabilita systémov v tele sú pomerne veľké. Do tejto "schémy" je potrebné ešte zakalkulovať individualitu jedinca, teda jeho vlastné schopnosti reagovať na podmienky, a tie sa môžu veľmi výrazne líšiť. Výsledkom sú potom odlišnosti medzi ľuďmi, ktoré sa na prvý pohľad zdajú nelogické prípadne nespravodlivé, čo je ale dané prirodzenou tendenciou človeka hodnotiť realitu dominantne ľavohemisféricky (škatuľkovať, „atomizovať“...). Obsah živín v potravinách je veľmi pohyblivý, organizmus (ak nie je preťažovaný) dokáže "fungovať" aj s podstatne nižším príjmom, než sú bežne prezentované odporúčané denné dávky, hoci v takom stave nie vždy pracuje optimálne. Je potom otázka, ktorý systém v tele začne trpieť ako prvý a vznikne stav, ktorý označujeme ako „choroba“.
Cieľom by vždy mala byť rovnováha v príjme dostupných živín s priebežným sledovaním reakcií a spôsobu správania tela, ktoré ukazujú, či je náš prístup k stravovaniu v poriadku alebo nie.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.
