Ovocie

Dobrý deň,
chcem sa opýtať, či po cvičení naštartujú anabolické procesy iba bielkoviny? Má rovnaký efekt ako ovocie aj proteínový prášok alebo aminokyselinový nápoj?
Ďakujem

Anabolizujúce pochody v svalovom tkanive sú výsledkom súboru niekoľkých faktorov, nie iba príjmu sacharidov či bielkovín. Pokiaľ pôjdeme cestou úvah v oblasti príjmu týchto dvoch živín, vyvstane pred nami dilema, v akých objemoch kombinovať tieto dve makrozložky, v akom časovom odstupe po záťaži, v akej kvalite ... V podstate ide o to, že konzumáciou čistých sacharidov po záťaži naštartujete pochody vedúce k regenerácii glykogénu vo svaloch, navyše je to silne energiu šetriaci postup (z hľadiska náročnosti trávenia) v porovnaní so situáciou, kedy po tréningu najskôr prijmeme bielkoviny. Tie sú náročne stráviteľné, teda energeticky vyčerpávajú. Na druhú stranu štartujú anabolizujúce pochody v svalovom tkanive podporou produkcie rastového hormónu, ktorý je príjmom samotných sacharidov po záťaži naopak blokovaný. Z toho dôvodu sa hľadajú postupy, ktoré by v praxi "zabili dve muchy jednou ranou". Faktom je, že vrcholoví siloví športovci vďaka extrémnej záťaži majú natoľko zrýchlený svalový metabolizmus, že v porovnaní so svojimi rekreačnými náprotivkami nemajú problém ihneď po záťaži prijať proteínový koncentrát, ich tráviaci trakt to zvládne (= použije na regeneráciu glykogénu glykogénne aminokyselíny z proteínov). Najlepšie toto zvládajú jedinci, ktorí navyše ešte užívajú rôzne podporné prostriedky anabolizujúceho rázu (doping), keď úroveň ich metabolizmu je prakticky neporovnateľná s obyčajným človekom. Pokiaľ patríte medzi "normálne smrteľníky", ktorým nejde o trhanie svetových rekordov, odporučil by som všeobecne preferovaný (a súčasne vcelku prirodzený) postup, kedy najprv po záťaži prijmete jednoduché a rýchlo stráviteľné sacharidy (napr. z ovocia), po niekoľkých desiatkach minút (20 -40) potom hlavnú porciu jedla s dostatkom dobre stráviteľných bielkovín. Určitou formou kompromisu sú tzv. gainery, ktoré všetko zlučujú. Ich nevýhoda ale spočíva v prítomnosti aditív a množstve synteticky vyrobených živín (napr. vitamíny, antioxidanty).

Dobrý deň,
chcela by som sa len pre zaujímavosť opýtať, či je dané aj percentuálne o koľko živín prichádza ovocie či zelenina pokiaľ je a nie je pestovaná v bio spôsobom :)
Ďakujem

Existujú síce štúdie, ktoré sa zaoberajú porovnaním nutričnej hodnoty konvenčne pestovaného a bio ovocia a zeleniny, ich výsledky ale nie sú jednoznačné (líšia sa v závislosti od druhu ovocia či zeleniny, pôdy, klimatických podmienok a ďalších faktorov).
Všeobecne je možné povedať len to, že sa ukazuje, že bio ovocie a zelenina obsahujú vyššie množstvo antioxidantov, vitamínov a minerálov ako konvenčne pestované plodiny.

Dobry deň.
vieme, že sa fruktóza metabolizuje odlišne (v pečeni bez príspevku inzulínu). Prečo teda býva vo všeobecnosti odporúčané konzumovať ovocie po skončení športovej aktivity? Obsahuje ovocie aj iné jednoduché cukry?
Ďakujem za odpoveď.

Ovocie je zdrojom aj sacharózy. Odporúčanie konzumácie ovocia po záťaži je otázka do diskusie - výhoda spočíva v rýchlom prvotnom zasýtení, uspokojení sladkej chuti, dodaní vlákniny, sacharidov a mikroživín, naštartujú sa tak procesy vedúce k obnove vyčerpaného glykogénu. Iný uhol pohľadu (názor) hovorí, že zvýšená aktivita inzulínu viazaného na metabolizmus sacharidov, ktoré dodáte ihneď pozáťaži, potlačí produkciu rastového hormónu, ktorý je (predovšetkým u silových športov) dôležitý pre regeneráciu svalového tkaniva. Príjem ovocia po záťaži je tak otázkou vlastného zváženia daného požiadavky na metabolizmus.

Dobrý deň,
môže byť fruktózová intolerancia len čiastočná? Myslím tým, že nie až s takým dramatickým priebehom ako opisujete a teda enzým tam je, len je ho menej? Ja osobne sa dlho skúmala, čo mi spôsobovalo nadúvanie, až som zistila, že je to fruktóza, ale primárne mi vadilo ovocie - jablká, hrušky, marhule..nie bobuľové ovocie, hrozienka, med, hrášok, karfiol, ružičkový kel, červená cibuľa. Keď vyradím tieto potraviny, v princípe mi nerobí problém skoro žiadna potravina...
Dá sa bežne nejakým testom zistiť táto intolerancia?
Ďakujem.

Fruktózová intolerancia sa najlepšie potvrdzuje genetickým vyšetrením. Je možné vykonať aj dychový test, ktorý určuje koncentrácie vodíka a metánu vo vydýchnutom vzduchu po požití prípravku s fruktózou (tento je ale menej presný).
U intolerancií platí všeobecne fakt, že ich závažnosť sa odvíja od miery produkcie patričných enzýmov – neznášanlivosť tak môže byť aj tzv. "čiastočná", kedy určité množstvo látky môžete konzumovať bez zjavných nežiaducich príznakov.

Dobrý deň,
chcem sa spýtať, pri ovocí ste písali, že zvýšené množstvo citrusov môže spôsobiť zahlienenie. Tu pri babských receptoch na odhlienenie, je voda s citrónom, takže krátkodobo to predsa len môže pomôcť? Poprosila by som Vás o krátke vysvetlenie procesu, pri ktorom mlieko zahlieňuje (pri chorobách sa bežne odporúča vysadiť mliečne produkty kvôli zahlieneniu).

Túto problematiku treba vnímať celostne, tzn. nepaušalizovať vplyv potravín na zahlienenie v zmysle "zjem danú potravinu a výsledkom je neprimeraná tvorba hlienu".
Najprv treba rozlišovať, o akej časti organizmu hovoríme, keď riešime vplyv potravín na zahlienenie. Niektoré látky v potravinách zvyšujú priamo produkciu hlienu na sliznici dýchacieho ústrojenstva, iné na tráviacom, ďalšie zase na vylučovacom systéme.
Ďalej je nutné brať do úvahy zdravotnú situáciu - u zdravého jedinca bude rozsah vplyvu podstatne menší, než v situáciách zdravotných/metabolických porúch. V neposlednom rade úlohu zohráva aj teplota prostredia a množstvo konzumovanej potraviny.
Typický príklad je uvádzaná voda s citrónom/limetkou, kde organické kyseliny z citrusu vyvolajú po konzumácii krátkodobo zvýšenú aktivitu slizničných buniek produkujúcich hlien. Vzhľadom na to, že množstvo šťavy z citróna/limetky je v porovnaní s konzumáciou celého plodu veľmi malé, zodpovedá tomu aj reakcia buniek v podobe celkovej produkcie hlienu. Tzn. menšia reakcia vyvolá nižšiu produkciu, čo umožní ľahšie vykašliavanie pri súčasnom vplyve nižšieho pH tekutiny hlien rozpúšťať.
Mlieko/mliečne produkty fungujú trochu inak – u zdravých jedincov nemajú vplyv na vznik zahlienenia dýchacieho ústrojenstva. Napr. v situácii laktózovej intolerancie ale majú schopnosť nepriamo podporovať vznik hlienu na črevnej sliznici, pri zápaloch horných dýchacích ciest potom zhoršujú stav existujúceho zahlienenia.

Dobrý večer,
rada by som sa spýtala na Váš názor na kombináciu ovocia s mliečnym produktom, napríklad jogurtom. To býva často prezentované ako vhodné raňajky/desiata (doplnená napr. o vločky a orechy). Mliečne výrobky by sa ale so zdrojmi cukru kombinovať skôr nemali, je to tak? A pokiaľ nie je táto kombinácia výhodná, kam by ste ovocie odporučili zaradiť? (Niekde som čítala, že je najvhodnejšie zjesť ovocie samostatne, ale to sa mi javí ako nezmysel – vysoký GI, zlý pomer makroživín,...).
Ďakujem veľmi za odpoveď.

Táto kombinácia nie je problematická do okamihu, keď u danej individuality začne robiť akékoľvek „problémy“. Všeobecne platí, že zdravý jedinec takú zmes strávi bez akýchkoľvek komplikácií, je preto zbytočné sa v jedálničku obmedzovať len kvôli tomu, že jednotlivé zložky sa budú tráviť trochu lepšie, keď ich budete jesť oddelene. V situáciách, keď človek trpí tráviacimi problémami (dyspepsia, zápaly...), je naopak výhodné trochu premýšľať a preventívne sa niektorým kombináciám vyhýbať, čo môže (ale nemusí) platiť aj o mliečnych výrobkoch s ovocím.

Dobrý deň,
je pravda, že pri konzumácii ovocia a cukru pridaného ako sladidlá, dochádza k ničeniu vitamínov z ovocia? Napr. tým, že by cukor bránil vstrebávaniu vitamínov alebo nejako inak bránil ich využitiu?
Ďakujem za odpoveď.

Pridaný cukor v ovocných produktoch funguje predovšetkým ako konzervant, predlžuje teda trvanlivosť výrobku. Sám o sebe nemá zásadný vplyv na úbytok vitamínov, k tomu dochádza na základe postupnej oxidácie spôsobenej práve predĺženou expiráciou. Súčasne počítajte s tým, že zvýšený príjem cukrov ovplyvňuje acidobázické pochody smerom ku kyselinotvorným prejavom, čo obnáša zvýšenú aktivitu patogénnych mikroorganizmov, ktoré zvyšujú spotrebu vitamínov.

Dobrý deň,
rada by som sa opýtala na Váš názor na príjem cukrov. WHO odporúča maximálne 50g, optimálne 25g jednoduchých cukrov, to mi ale príde nereálne. Dve porcie ovocia o 150 gramoch už pripočítajú 30g, nehovoriac o zapojení mliečnych výrobkov, zeleniny a ďalších potravín. Chápem, že sa jedná o spriemerovanú hodnotu, ale jednoduché cukry sa veľmi často uvádza ako príčina všetkých možných zdravotných ťažkostí, pritom 25g cukrov je naozaj veľmi nízka hranica.
Ďakujem

Aktuálne odporúčania v oblasti príjmu cukrov sú strany WHO smerujú k max. 90 g za deň, z toho 50 g pridaných, uvažuje sa množstvo 50 g znížiť na 25 g. Pri kontrole kvality stravovania je tak potrebné rozlišovať cukry prirodzene obsiahnuté v potravinách, a pridané pri ich spracovaní. Faktom je, že ovocie a produkty z neho (šťavy, kompóty, marmelády...) sú najbohatším zdrojom prirodzene sa vyskytujúcich cukrov, je preto vhodné kontrolovať podiel tejto skupiny potravín v jedálničku. To isté platí pre kategóriu potravín s obsahom cukrov pridaných, kde hrozí podstatne vyššie riziko ich prebytku. Jedná sa o jeden z mnohých zmysluplných príkladov av podstate aj dôvodov, prečo sa vypláca sledovať nutričnú kvalitu stravy, čísla občas vedia hovoriť jasnou rečou... 25 g pridaných cukrov za deň sa na prvý pohľad tvári ako nízka hranica, ale v prepočte sa jedná o 6 kociek cukru, čo pri tejto vizualizácii dostáva trochu iný rozmer, než abstraktná hodnota. Máte pravdu v tom, že nie je jednoduché tento limit dosiahnuť, obzvlášť dlhodobo. Na stranu druhú je potrebné si uvedomiť, že sa jedná o zložku v strave, ktorú v skutočnosti nepotrebujeme, a ktorá navyše neprospieva zdraviu. Táto téma by mala viesť k zamysleniu sa nad tým, ako prísne budeme sledovať podiel prirodzených a priemyselne spracovaných potravín vo svojom jedálničku.

Mám otázku, či sa kvasinky môžu živiť aj fruktooligosacharidy alebo inými prebiotikami? Je nejaké ovocie, ktoré na základe svojho zloženia je v poriadku jesť aj počas liečby kandidózy?

Fruktooligosacharidy sú štiepené probiotickými mikroorganizmami (teda aj niektorými kvasinkami). Pri tomto štiepení vznikajú mastné kyseliny, ktoré vytvárajú nepriaznivé podmienky pre patogénne kultúry - pri kvasinkových infekciách sa preto vyplácajú tieto prebiotiká používať. Ovocie je pri liečbe kandidózy diskutabilnou skupinou potravín. Všeobecne platí, že sa vypláca znižovať podiel cukrov v strave, vo vzťahu k ovociu sa jedná predovšetkým o zrelé banány a hroznové víno (prípadne bobuľoviny). Faktom je, že niektoré kyslejšie druhy ovocia sú naopak odporúčané v primeranom množstve (napr. 1x denne).