V živote každého rodiča príde okamih, kedy je u svojho dieťaťa nútený riešiť prechod na nemliečnu stravu. Zaradenie prvých príkrmov je pre dieťa av podstate aj rodičia veľká zmena, ktorú sprevádza rad pravidiel, bohužiaľ nie vždy sa zhodujúcich.
Pod označením "príkrm" (komplementárna výživa) sa rozumie všetka pevná i tekutá strava s výnimkou materského mlieka alebo umelej mliečnej výživy. Všeobecne platí, že príkrmy sa začínajú zavádzať v čase, keď:
A) Samotné materské mlieko alebo umelá mliečna výživa už nepokryje
nutričné potreby dieťaťa (príjem
energie, makroživín a mikroživín),
B) Dieťa obvykle presiahne hmotnosť 6 kg,
C) Dieťa je hladné po 8-10 dojčeniach alebo po vypití 900-1000 ml mlieka za deň.
Na zavedenie príkrmov je dôležitý aj psychomotorický vývoj dieťaťa. Tzn. dieťa musí byť schopné sedieť samo alebo s oporou, udržať hlavu v stabilnej polohe, otvoriť ústa pri pohľade na lyžičku a po podaní sústa ho nevytlačiť jazykom späť, ale prehltnúť.
Okrem vyššie uvedených podmienok sa v praxi na zavedenie príkrmov rieši aj vek dieťaťa a to s ohľadom na dĺžku dojčenia či kŕmenia dojčenskou výživou. Pri výlučnom dojčení panuje názorová zhoda, odporúča sa minimálne do ukončeného 4. mesiaca (17 týždňov) veku dieťaťa. Pokiaľ dieťa prospieva, je dojčenie vhodné po dobu 6 mesiacov (26 týždňov). Na toto obdobie nadväzuje zaradenie prvých príkrmov. V opačnom prípade, teda pokiaľ dieťa neprospieva na výlučnom dojčení, prípadne je kŕmené dojčenskou výživou alebo je na zavedenie príkrmu iný dôvod, odporúča sa začať s prvými príkrmami v období medzi 17. a 26. týždňom veku dieťaťa.
Tento časový rámec má svoje dôvody. Zavádzaním príkrmov pred 17. týždňom alebo ich odkladaním na neskoršiu dobu ako 6 mesiacov veku dieťaťa sa zvyšuje riziko niektorých zdravotných komplikácií – najčastejšie sa uvádzajú poruchy príjmu potravy, malnutrícia, anémia alebo potravinové alergie. Situáciu trochu komplikuje názorová zhoda nemalej časti odbornej verejnosti, ktorá tvrdí, že nemliečne príkrmy by sa mali zavádzať v období tzv. okna imunologickej tolerancie ("imunologické okno"), medzi 17. až 26. týždňom života dieťaťa, teda nie skôr ako po 4 ukončenom mesiaci veku a nie neskôr ako na konci 6. mesiaca veku.
Prechod na nemliečnu výživu by nemal nárazový, ale plynulý. Pri zavádzaní príkrmov sa pokračuje v dojčení alebo v podávaní umelej mliečnej výživy podľa potrieb dieťaťa do 2 rokov veku alebo dlhšie (dôvodom je fakt, že mlieko je dôležitým zdrojom vápnika, železa a vitamínu D).
V praxi sú prvé príkrmy často sprevádzané neochotou dieťaťa pokrm zjesť. Toto správanie súvisí o. i. aj s chuťou jedla. Deti majú vrodené preferencie pre sladké a slané, naopak vrodenú nechuť pre horké chute. Dojča dokáže prijať novú chuť až po jej 8.-10. ochutnaniu, rodič by mal byť preto trpezlivý a dieťa povzbudzovať aj napriek jeho opakovanej nevôli.
Postup pri zavádzaní jednotlivých druhov príkrmov vyzerá nasledovne:
- Štandardne sa odporúča najskôr zavádzať jednodruhové zeleninové príkrmy.
Najčastejšie je to mrkva alebo zemiaky, vhodné sú ale aj hrášok, brokolica, karfiol, neskôr špenát, cuketa, kaleráb a i. Dôležité je zavádzať každú novú potravinu samostatne a opakovane po dobu 3-4 dní, dôvodom je snaha rozpoznať prípadnú alergickú reakciu.
- Na viaczložkovú koncepciu sa prechádza už v priebehu prvého mesiaca prikrmovania, podmienkou je dobrá tolerancia jednotlivých zložiek.
Pracuje sa nielen s kombináciami viacerých druhov zeleniny, ale podávajú sa aj mäsovo-zeleninové príkrmy. Mäso by malo byť chudé, ideálne z bio produkcie, v žiadnom prípade by sa nemali v jedálničku objaviť údeniny. Z dôvodu lepšej stráviteľnosti sa preferuje mäso biele, štandardne sa ale pre vyšší obsah železa odporúča kombinovať s mäsom červeným (v pomere 1:1). Všeobecné odporúčania pre množstvo mäsa v porcii smerujú k hodnotám okolo 20 g, od 7. mesiaca 35 g, v početnosti konzumácie potom šesťkrát týždenne, raz v týždni by malo byť nahradené vareným slepačím žĺtkom. Postupne by mala byť jedna mliečna porcia úplne nahradená týmto mäsovo-zeleninovým pokrmom. Kým dieťa nedokáže prijať aspoň 150 g príkrmu, malo by byť dokŕmené materským mliekom alebo mliečnou formulou.
- Druhým príkrmom, ktorý po mäsovo-zeleninovej kombinácii nahrádza ďalšiu mliečnu porciu, je nesladené ovocné pyré.
Platia tu rovnaké pravidlá, ako pri zeleninových príkrmoch, tzn. nové druhy ovocia sa zavádzajú s odstupom 3-4 dní. Pri jeho domácej výrobe je vhodné sledovať nutričné hodnoty, 100 g pyré by nemalo obsahovať viac ako 20 g sacharidov. Pyré je možné postupne zmiešať s bielym jogurtom.
- Ďalším zavádzaným príkrmom, ktoré nahrádzajú tretiu mliečnu porciu, sú mliečne obilné kaše.
- Používajú sa lepkové aj bezlepkové zdroje, vždy dôkladne tepelne upravené, necelozrnné. U komerčne vyrábaných kaší musí byť uvedený druh obilniny, z ktorej sú vyrobené, a vek dieťaťa, od ktorého ich možno podávať.
Minimálne do ukončeného 1. roku života dieťaťa nie je vhodné pokrmy dosoľovať ani do sladzovať. Dieťa kŕmime lyžičkou. Príkrmy by mali byť najprv hladko, neskôr viac na hrubo mixované, roztlačené a potom nasekané na kúsky. Pevná strava by mala byť zaradená najneskôr v 8.-10. mesiaci. Toto je súčasne obdobie, kedy je vhodné dieťaťu dávať jedlo na samostatné kŕmenie (tzv. finger food = jedlo do ruky) - pečivo, ovocie...
Jedným z nových trendov je tzv. baby-led weaning, ktorý preskakuje kŕmenie mixovanej stravy lyžičkou a dieťa si samo volí, aké jedlo a akým spôsobom ho skonzumuje. V tomto prípade ale existujú pochybnosti, či je dieťa schopné takto prijať dostatok potrebných živín.
Rodičia bežne riešia dilemu, či príkrmy kupovať alebo pripravovať v domácich podmienkach. Oba prístupy majú svoje klady a zápory:
Domáce príkrmy umožňujú väčšiu variabilitu chutí, rizikom ale môže byť použitie nevhodných potravín či spôsobov skladovania a prípravy (ideálne je varenie a pečenie, naopak nevhodné grilovanie, vyprážanie, restovanie). Pri komerčnej produkcii sa zo strany spotrebiteľov najčastejšie rieši kvalita používaných surovín a cena, ich nespornou výhodou je limitovaný obsah niektorých rizikových látok.
Dôležitou témou vo výžive dojčiat sú
alergény:
Výskyt alergických ochorení sa v populácii neustále zvyšuje. Medzi najčastejšie prejavy alergií v dojčenskom veku patria
potravinové alergie (približne 6-8 % dojčiat) s prevahou alergie na
bielkovinu kravského mlieka (ABKM - 1-3 %). Ostatné tvoria alergie na
vaječné bielkoviny,
lepok, ďalej
sóju a
orechy. Rieši sa preto význam
okna imunologickej tolerancie medzi 17. až 26. týždňom života dieťaťa, v rámci tohto obdobia alergológovia odporúčajú prvé kontakty s potenciálne alergénnymi potravinami (ryba, vaječný bielok, kravské mlieko, lepok). Dôležité je zavádzať každú novú potravinu samostatne po dobu 3-4 dní so sledovaním možných prejavov nežiaducich reakcií. Potenciálne alergény sa odporúča zavádzať v čase, keď je dieťa ešte aspoň
čiastočne dojčené, a dávky postupne zvyšovať.
Je nutné zdôrazniť, že tento prístup razia predovšetkým alergológovia. Na nutričnej platforme sa u plne dojčených detí odporúča s prvými príkrmami začínať väčšinou až po šiestom mesiaci veku, jednotlivé potraviny vrátane potenciálne alergénnych zaraďovať postupne. Platí to aj pre zdroje lepku, ktorého zavádzanie niektoré seriózne zdroje odporúčajú až od ukončeného 12. mesiaca (jeho počiatočná dávka by mala byť do 7,5 g potraviny s obsahom lepku na deň, čo zodpovedá dvom lyžičkám pšeničnej múky do zeleninového príkrmu alebo dvoch piškótov do ovocného príkrmu, a postupne sa navyšuje až do zavedenia plnej cereálnej porcie).
V praxi sa môžeme stretnúť s „kompromisným“ prístupom, ktorý zlučuje princípy oboch názorových táborov. Pri snahe využiť potenciál "imunologického okna" sa dáva dieťaťu pri výlučnom dojčení ochutnať malé množstvo jednotlivých potravín vrátane potenciálne alergénnych. Takto je možné podporiť proces imunizácie bez toho, aby sa potláčal prirodzený prístup k výžive dojčaťa.
