📅 25. 7. 2023 Mgr. Martin Jelínek
Časť populácie význam pitného režimu úplne prehliada, iní naň naopak zameriavajú prehnane zbytočnú pozornosť so snahou spočítať presné množstvo tekutín, ktoré na optimálne fungovanie potrebujeme. Dospelý človek má možnosť sa riadiť vlastnými pocitmi, ktoré mu v situácii nedostatku tekutín oznámia, že je vhodné sa napiť. Spoliehať sa na tento ukazovateľ u detí je ale problematické, u dojčiat a batoliat dokonca nemožné. Navyše deti sú k stratám vody oveľa citlivejšie ako dospelí. Podiel telesnej vody v tomto období je u nich podstatne vyšší (75-80 %) ako u dospelej populácie (55-60 %), napr. strata 10 % z telesnej hmotnosti (0,5 kg u dieťaťa vážiaceho 5 kg) je už zdravotne kritická. Je preto vhodné príjem tekutín kontrolovať, ale s vedomím, že všeobecne odporúčaný objem pitného režimu, ktorý sa odvíja od veku a telesnej hmotnosti, nie je zárukou optima. V živote každého človeka sa objavujú situácie výrazne zvýšenej potreby príjmu tekutín, u malých detí tomu samozrejme nie je inak.
Všeobecne pre pitný režim platia nasledujúce pravidlá:
1. Dojčenské obdobie.
V priebehu prvých 6 mesiacov života je dostačujúci príjem tekutín zaistený dojčením, prípadne z umelej mliečnej výživy. Za normálnych teplotných podmienok sa odporúča nepodávať žiadne iné tekutiny navyše (voda, čaj, mlieko...). V horúcich dňoch, kedy rastie riziko dehydratácie, je rozumné podiel tekutín mierne navýšiť. Ako vhodné sa prezentujú čaje, vždy ale ovocné, nie zelený ani čierny. Čaj nesladíme, ako zdroj vody preferujeme vždy dojčenskú.
2. Obdobie zavádzania prvých príkrmov.
Štandardné odporúčania pre pitný režim pre vekovú kategóriu 7-12 mesiacov smerujú k 100–140 ml tekutín na 1 kg telesnej hmotnosti. Pre 8 kg vážiace dieťa to znamená aspoň 800 ml tekutín, pri ktorých sa vhodné riešiť aj kvalitu:
Bežne sa odporúča približne 500 ml mlieka (najlepšie materského), ktoré okrem tekutín zaistí aj dôležité množstvo bielkovín a vápnika. Zvyšok pripadá kvalitnej (dojčenskej) vode, prípadne čajom (ovocným a bylinným). Je dôležité, aby dieťa prijímalo tekutiny v pravidelných intervaloch v priebehu celého dňa, nikdy nie v nárazovo vysokom množstve.
3. Predškolské obdobie.
V tomto veku smerujú odporúčania k 80-120 ml na 1 kg telesnej hmotnosti. Podiel mlieka v celkovom objeme tekutín sa znižuje, s ohľadom na potrebu zaistenia dostatočného množstva vápnika sa ale niektoré názorové tábory jej príjmu držia ďalej (ako výhodnejšie sa javí jeho náhrada za kyslé výrobky, napr. jogurty). Toto obdobie je o. i. typické aj tým, že je dieťa samo schopné poukázať na pocit smädu. To je veľmi dôležité, pretože rodičom odpadá nutnosť monitorovať striktne príjem tekutín. Znižuje sa tak riziko dehydratácie, pre ktorú je typická zvýšená únava, bolesť hlavy alebo znížená tvorba moču.
Pretože je trh v dnešnej dobe zaplavený nepreberným množstvom nápojov, ktoré cielia aj na detskú populáciu, rieši sa bežne dilema, aké tekutiny sú vlastne najvhodnejšie:
Pre dojčatá a batoľatá je to jednoznačne voda v dojčenskej kvalite. Z nej pripravujeme čaje, pre najmenších najlepšie ovocné, u starších aj vhodné bylinné. Vždy platí, že je vhodnejšie nesladiť.
S rastúcim vekom sa objavujú odporúčania zaraďovať aj minerálne vody. U týchto je ale potrebné sa vyhýbať sýteným (CO2) a súčasne zvažovať, či má zmysel zaťažovať metabolizmus zbytočne vysokými dávkami anorganických solí niektorých minerálov.
Deti predškolského veku s obľubou konzumujú sladené nápoje. Za najvhodnejšie je možné považovať džúsy – vždy ale bez obsahu sladidiel, farbív a ďalších aditív, najlepšie riedené vodou.
Medzi jednoznačne nevhodné tekutiny patria:
Často sa debatuje o (ne)vhodnosti konzumácie zeleného čaju. Ten je prezentovaný ako „zdravá“ tekutina z dôvodu obsahu antioxidačných látok. Súčasne je ale zdrojom kofeínu, hoci v relatívne malom množstve. Deti minimálne do 1 roka by sa mu mali vyhýbať, pri starších vekových kategóriách už ale môže byť bežnou súčasťou pitného režimu.
Zodpovedný rodič by si mal byť vedomý, že v situáciách zvýšenej pohybovej aktivity či pobytu v horúcom či príliš suchom prostredí sa potreba tekutín výrazne zvyšuje, často aj viac ako dvojnásobok základného odporúčaného množstva. To isté platí aj v priebehu chorôb sprevádzaných zvýšenou telesnou teplotou.
