📅 21. 3. 2022 Mgr. Martin Jelínek
Demencia je duševné ochorenie, ktoré postihuje niektoré funkcie mozgu a prejavuje sa poruchou intelektu, pamäte a osobnosti. Najčastejšou príčinou jej vzniku je Alzheimerova choroba, medzi hlavné rizikové faktory patrí vek. O tomto probléme sa hovorí stále hlasnejšie, pretože s rastúcim počtom seniorov v populácii stúpa aj počet výskytov.
Na liečbu demencie sa pristupuje komplexne. Nefarmakologické postupy zahŕňajú predovšetkým tréning kognitívnych funkcií, farmakologická liečba stojí na podávaní látok zlepšujúcich vnímanie, učenie a pamäť (často sú to prekurzory acetylcholínu, ako je lecitín), u ktorých sa ukázalo, že úspešne zmierňujú príznaky a spomaľujú postup choroby. [1]
Demencia tiež spôsobuje vyššiu produkciu voľných kyslíkových radikálov v mozgovom tkanive, ktoré ju poškodzujú. Súčasťou podpornej liečby je preto aj navyšovanie príjmu antioxidantov, ktoré pomáhajú znižovať oxidačnú záťaž. [2]
Zaujímavé zistenie vzťahu výživy a rozvoja demencie priniesol výskum vedcov z japonskej University of Tsukuba, ktorí sa zamerali na vplyv vlákniny. O tejto zložke stravy je všeobecne známe, že je dôležitá ako zdroj výživy pre probiotické mikroorganizmy v črevách, ovplyvňuje fungovanie tráviaceho systému a vie znižovať hladinu cholesterolu v krvi. [3]
Japonská štúdia zistila, že vyššie množstvo vlákniny v strave je spojené s nižším rizikom rozvoja demencie.
Keďže je vláknina zastúpená rozpustnými a nerozpustnými zložkami, sledoval sa ešte rozdiel vo vplyve oboch frakcií. Ukázalo sa, že súvislosť medzi príjmom vlákniny a demenciou bola výraznejšia pri rozpustnej vláknine. [4]
Predpokladá sa, že dôvodom tohto vplyvu sú prebiotické účinky rozpustnej vlákniny ovplyvňujúce diverzitu a správanie črevnej mikrobioty, ktorá prostredníctvom svojej aktivity môže potláčať neurozápal zohrávajúcu úlohu pri nástupe demencie.
Výsledky tohto výskumu môžu byť dobrou argumentáciou pre snahu zvyšovať príjem vlákniny v strave. Odporúčaný príjem vlákniny sa u mužov pohybuje nad 35 g, u žien nad 30 g za deň, jej množstvo na celodennom tanieri ale u väčšiny ľudí v modernej spoločnosti nedosahuje ani polovičné hodnoty.
Najčastejšie sa ako významné zdroje vlákniny citujú zástupcovia ovocia a zeleniny, v skutočnosti sú podstatne bohatším zdrojom celozrnné výrobky, orechy a semená.
Aké dobre dostupné zdroje vlákniny seniorom najčastejšie na tanieri chýbajú?
50 g (1 krajec)
Vláknina:
Vl. rozpustná:
Pečivo sa v jedálničku objavuje najčastejšie, je preto výhodné vedieť vybrať to správne. Výhodou raže je vysoký obsah celkovej vlákniny i jej rozpustnej zložky, kvások zase prináša väčšiu variabilitu fermentačného procesu as ním aj vplyv na stráviteľnosť potraviny.
100 g (1/2 šálky)
Vláknina:
Vl. rozpustná:
Z bezlepkových potravín pohánka vyčnieva ako významný zdroj rozpustných foriem vlákniny.
50 g (1/4 šálky)
Vláknina:
Vl. rozpustná:
Cícer sa ako zástupca strukovín pýši vysokým podielom rozpustnej vlákniny, navyše v porovnaní napr. s fazuľami nespôsobuje také veľké problémy s nadúvaním.
50 g (1/4 šálky,2/3 kusu)
Vláknina:
Vl. rozpustná:
Cibuľa patrí medzi významné zdroje inulínu (zástupca rozpustných foriem vlákniny fungujúci ako veľmi "obľúbené" prebiotikum). Existujú síce bohatšie zdroje (napr. čakankový, púpavový alebo lopúchový koreň), cibuľa je ale oveľa dostupnejšia a v receptoch má širšie využitie.
30 g (3 polievkové lyžice,1 kus)
Vláknina:
Vl. rozpustná:
Jablká sú jedným z najdostupnejších druhov ovocia v miernom pásme. Čerstvé aj sušené obsahujú rovnaký podiel pektínov - rozpustných druhov vlákniny.
20 g (1 1/2 polievkové lyžice)
Vláknina:
Vl. rozpustná:
Chia semienka sú v mnohých krajinách síce exotickou potravinou, väčšinou ale dobre dostupné. Popri rekordnom zastúpení omega-3 tukov poskytujú aj enormne vysokú koncentráciu rozpustnej vlákniny.