Črevnou peristaltikou sa rozumie pohyb stien tenkého a hrubého čreva, ktorý slúži na posúvanie ich obsahu. Tieto rytmické pohyby sú ovládané:
1. Autonómnou nervovou sústavou.
Táto zaisťuje automatický a nevedomý pohyb čriev.
2.
Aktivitou črevnej mikrobioty .
Rýchlosť priechodu tráveniny črevom ovplyvňuje aj diverzita
mikrobioty, ktorej súčasťou je aj rovnováha medzi probiotickými a patogénnymi mikroorganizmami.
3. Kvalitou stravy.
Táto má na peristaltiku dvojaký vplyv:
A) Priamy v podobe množstva
vlákniny, ktorá riadi peristaltické pohyby výraznou mierou.
B) Sekundárny skrze ovplyvnenie činnosti črevných mikroorganizmov, ktorým poskytujeme potrebné zdroje živín.
4.
Zdravotným stavom.
Najväčší vplyv majú potravinové
intolerancie a
alergie, prípadne zápaly v črevnom trakte (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída a pod.).
5. Emočným rozpoložením.
Všeobecne tu platí, že stresové faktory zrýchľujú peristaltiku.
6. Pohybovou aktivitou.
Pohyb (mechanicky) zrýchľuje priechod tráveniny tráviacim traktom, naopak fyzická neaktivita vedie k jej spomaleniu (často býva príčinou vzniku zápchy).
7. Užívanými liekmi.
Najviac antibiotikami (vedú k poškodeniu črevnej mikrobioty), ďalej potom niektorými antidepresívami a kortikoidmi.
Rovnováha v oblasti stability pohybov čriev býva posunutá do dvoch extrémov:
1. Zrýchľuje sa.
Príčinami sú:
- stres,
- niektoré užívané lieky,
- črevná disbióza vedúca k zápalom,
- potravinové intolerancie a alergie ,
- dlhodobý nedostatok vlákniny,
V extréme vznikajú hnačky.
2. Spomaľuje sa.
Príčinami sú najčastejšie:
- nedostatok pohybu,
- črevná disbióza spôsobená napr. užívaním antibiotík.
Výsledkom môžu byť zápchy.
Vplyv stravy na črevnú peristaltiku
Úpravy jedálnička je potrebné vykonávať na základe dostupných informácií týkajúcich sa príčiny vzniku tohto problému. Všeobecne platí, že je vždy výhodné analyzovať súčasný spôsob stravovania a snažiť sa odhaliť akékoľvek nezrovnalosti, ktoré môžu byť potenciálnou príčinou situácie. V praxi to najčastejšie býva (u oboch extrémov, teda rýchlych alebo spomalených pohybov):
1. Nedostatok vlákniny.
Je žiaduce jej príjem postupne navyšovať, kde cieľom nemusí byť hranica bežne odporúčaných denných dávok (25 – 35 g pre dospelých), ale hľadanie optima pre danú individualitu (to sa pokojne môže posunúť aj na viac ako dvojnásobok bežne odporúčaného množstva). Treba súčasne riešiť aj pomery medzi nerozpustnou a rozpustnou vlákninou.
2. Nedostatok probiotík.
Pri poruche rovnováhy v diverzite črevnej mikrobioty je výhodné zaisťovať aj probiotické kultúry. To dosiahneme konzumáciou fermentovaných potravín, súčasťou jedálnička by tak mali byť napr. kvasená zelenina, miso pasty, kyslé mliečne produkty.
3. Nedostatok mastných kyselín s krátkym reťazcom.
Súvisí priamo s aktivitou črevnej mikrobioty. Mastné kyseliny s krátkym reťazcom (SCFA – z anglického Short Chain Fatty Acids) sú produkované prospešnými črevnými baktériami. Tvoria hlavný zdroj výživy pre bunky hrubého čreva, ktoré sú tak schopné plnohodnotne plniť svoju funkciu. V strave to znamená zaistiť dostatok vlákniny, fermentovaných potravín, a udržiavať vyváženosť v pomere makroživín.
4. Nepomer medzi vápnikom a horčíkom.
Horčík má uvoľňujúce (= laxatívne) účinky. Pokiaľ dôjde k výraznej prevahe jeho aktivity, môže na túto disbalanciu reagovať aj črevná peristaltika. V praxi k tejto situácii dochádza buď pri niektorých alternatívnych formách stravovania (vegánstva), prípadne pri nevhodnej manipulácii s doplnkami stravy.
