Pôst

Zdravím,
keď dávam na jar 4 denný pôst len na vode, tak vnímam asi ako to najhoršie zimu. Nefunguje mi jednoducho termoregulácia :-D (keď dávam cca 36h každý spln, tak sa to dá vydržať).
Nemáte na toto nejaký tip? Napríklad bolesť hlavy som vyriešil občasným pridaním soli do vody.
Vďaka

Tieto situácie nie sú riešiteľné, jedná sa o typický prejav pôstu ako následok silných katabolických pochodov. Vždy je preto vhodnejšie pôstovať v teplejšom období (neskorá jar), kedy organizmus trpí menej. Všeobecne sa ale vypláca udržovať sa v teple (niekoľko vrstiev oblečenia), dôležité sú predovšetkým končatiny a hlava. Má zmysel sa v priebehu dňa opakovane zahrievať aj v teplej vode (sprcha, vaňa), prípadne uvažovať o systematickom prístupe k adaptácii na chladové podmienky (otužovanie).

Pekný deň,
zaujímalo by ma, či pri autoimunite je "na niečo" prerušovaný pôst aspoň 12 hodín? Píšete optimum 16/8, je pre bunky a imunitu 12/12 alebo 14/10 lepší ako žiadny pôst? Deje sa s imunitným systémom pri takto kratšom pôste aspoň niečo pozitívne? Zároveň ma zaujíma aj nepravidenosť a benefity PP. Pretože mám nepravidelný rezim športu (skoré rána, dopoludnia aj poludnia, alebo neskôr večer), mám PP nepravidelný, vždy sa ale snažím dodržať min 12/12. Cítim sa lepšie! :-)

Túto oblasť nie je možné vnímať čiernobielo, je otázkou do širšej diskusie a súčasne je nutné zohľadňovať zdravotný stav jedinca. Všeobecne platí, že modernú civilizáciu trápia vo vzťahu k spôsobu stravovania 2 veľké problémy stojace za vznikom zdravotných porúch:
1. Prvý je prebytok spojený s neriadenou konzumáciou čohokoľvek, čo je v dnešnej dobe považované za požívateľné.
2. Druhý potom kvalita toho, čo jeme – v strave prevažujú vysoko priemyselne spracované produkty, priebežne sa zvyšuje aj podiel xenobiotík majúcich zásadný vplyv na správanie buniek v tele.
V kontexte s týmto je myšlienka riadeného hladovania veľmi atraktívna, pretože umožní organizmu spracovať všetko, čo sme mu dali, a navyše si aj oddýchnuť. Toto všetko má jasne pozitívny vplyv na správanie imunitného systému. Platí tak, že dlhší interval lačnenia je výhodnejší, než kratší. Na stranu druhú efektivita IF súvisí nielen s dĺžkou postenia, ale aj kvalitou používaných surovín a energetickou bilanciou. Pokiaľ napríklad bude bilancia záporná, stále bude zdraviu profitovať aj s kratšími úsekmi hladovania v priebehu IF.
Správny (= zdravý) prístup k strave by mal byť taký, kedy nebude produkovať stres a súčasne z neho budete mať radosť. S tým súvisia aj posuny intervalov v priebehu IF, kde modely, ktoré v kurze prezentujeme, sú síce optimalizované, ale každý záujemca by si ich mal prispôsobiť k obrazu svojmu.
Pri autoimunitných poruchách je vhodná určitá opatrnosť pri manipulácii s akoukoľvek formou pôstov, pri niektorých chorobách nie sú stavy lačnenia výhodné, je rozumné tieto postupy konzultovať s ošetrujúcim lekárom.

Dobrý deň,
zaujímalo by ma, aký vplyv má na pôst ranná káva. Prvé jedlo dňa je obed, ale keď si dám ráno kávu (bez cukru aj mlieka), naruší to nejako prerušovaný pôst?
Ďakujem

V tomto prípade záleží na tom, čo znamená "naruší". Pokiaľ prerušovaný pôst realizujete s cieľom redukcie hmotnosti, tzn. cielite na systematické "prepínanie" metabolizmu do ketogénneho režimu, nie sú odborné štúdie v názore na konzumáciu kávy ráno na lačno názorovo jednotné. Niektoré tvrdia, že stimulačné látky v káve podporia aktivitu autonómnej nervovej sústavy, ktorá zefektívni ketogénne pochody v zmysle rýchlejšieho spaľovania tukových zásob. Prax ukazuje, že tento efekt nie je nijako významný, je preto otázkou, či má zmysel zbytočne dráždiť tráviaci trakt stimulanty a zvyšovať tak stresové prejavy.

Dobrý deň,
nie je mi úplne jasné, ako je možné, že na spustenie rôznych očistných pochodov a navodenie stavu ketózy môže stačiť iba 16 hodín po požití posledného jedla, keď sa v prípade ketogénnych diét hovorí o zhruba 2/3 dňoch potrebných na dosiahnutie rovnakého cieľa ? Hrá tu úlohu práve ono posilňovanie flexibility, tj že tieto stavy často prichádzajú až po nejakej dobe po zavedení pôstu (keď sa telo na toto prispôsobí)?
Ďakujem

Flexibilita metabolizmu samozrejme úlohu zohráva, rovnako ako nastavenie energetickej bilancie a úroveň pohybovej aktivity. Prezentovaných 16 hodín je pomerne dostačujúca doba na to, aby metabolizmus (pri rozumnej skladbe posledného jedla, ktoré by nemalo byť typicky vysokosacharidové) začal vo väčšej miere využívať zásobné tuky. Ak sa držíte koncepcie, kedy prvé jedlo je okolo popoludňajších hodín, máte dostatok priestoru na to naštartovať metabolizmu k vyššej aktivite (mentálne, fyzickej), ktorá proces vždy zrýchli. Hovoríme tu ale o prevažujúcich katabolických pochodoch, pri ktorých sa vo väčšom pomere využívajú ako zdroj energie mastné kyseliny, čo nie je úplne rovnaké ako stav ketózy.

Dobrý deň,
prosím aký je rozdiel medzi pôstom a hladovkou?

Na prvý pohľad žiadny, pretože sa jedná o proces, v rámci ktorého nejete, alebo prijímate živiny len v obmedzenom množstve. Pôst je v pravom slova zmysle aktom postaveným na konštruktívnej práci s mysľou (meditácie a pod.), ktorá ovplyvňuje produkciu celého radu hormonálnych látok majúcich pozitívny vplyv na správanie metabolizmu. Vďaka tomu sa zmierňuje negatívny vplyv silných katabolických pochodov, takže pôstne aktivity zvládate ľahšie, než hladovku, ktorá je postavená len na princípe odmietania jedla.

Dobry deň.
Rád by som sa spýtal, aké frekvencie/počet dní prerušovaného pustu sú bežne odporúčané ako zmysluplné. Iste je to veľmi imdividuálne, ale napr. 2 týždne v kuse, či jeden týždeň každý mesiac? Mesiac v kuse? Či to možno aj pojať ako trvalý rezim?
Ďakujem za odpoveď.

Pri snahe nájsť optimálny režim vždy začínajte rozvahou nad tým, aký je cieľ vašej snahy. Pokiaľ sa napr. jedná o krátkodobú snahu zredukovať pár nadbytočných kilogramov, systém prerušovaných pôstov je schopný ponúknuť zaujímavý potenciál aj v tomto časovo obmedzenom režime. Všeobecne je ale myšlienka PP postavená na presvedčení, že je trvalo použiteľným stravovacím režimom.

Dobrý deň,
chcem sa opýtať, pokiaľ držím pôst a tým pádom nekonzumujem žiadne polysacharidy ani vlákninu netrpia pritom črevné baktérie? Nejako si s týmto neviem rady a nerád by som nechal črevný biom vyhladovať na smrť.
Ďakujem

Črevné mikroorganizmy sa v priebehu pôstu živia mucínom (hlienom produkovaným sliznicou čreva), súčasne ale majú tendencie sa požierať navzájom. U dlhších pôstov sa tak nikdy nevyhnete riziku určitej decimácie črevnej mikrobioty, čo ale neznamená, že je to úplne zle, pretože každý ekosystém je v rámci prirodzeného poriadku prírody atakovaný udalosťami, ktoré v konečnom dôsledku vedú k vytvoreniu nového prostredia (z evolučného hľadiska s potenciálom nové diverzity a väčšej stability).

Dobrý deň,
mala by som otázku či existuje rozdiel medzi pôstom a hladovkou? A ak sa dá niečo z tých dvoch robiť tak, aby nedochádzalo k úbytku svalov.

Jediným rozdielom medzi pôstom a hladovkou je nastavenie mysle v priebehu celého procesu. Vznik pôstov sa spája k náboženským aktivitám, keď sa pustovníci z dôvodu snahy o vnútornú očistu a posun v duchovnom vývoji po určitú dobu izolovali od spoločnosti a postili sa (= odmietali stravu a modlili sa/meditovali). Táto práca s mysľou bola vždy konštruktívna, tzn. bola postavená na produkcii pozitívnych mentálnych vzorcov a súčasné potlačovanie negatívnych myšlienok a emócií, ktoré štandardne vedú k produkcii stresových hormónov. Taká aktivita vytvára v prostredí tela i mysle úplne odlišné podmienky, než hladovka sprevádzaná strachom a stresom. Akonáhle ale prestanete prijímať stravu, tak bez ohľadu na mentálne nastavenie vždy dochádza k silným katabolickým pochodom sprevádzaným úbytkom svalového tkaniva, tomu sa nie je možné vyhnúť.