Vybrané otázky z on-line poradne, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou nami organizovaných kurzov.
Dobrý deň,
prosím, ako je to u obilných káv a ich vplyve na zdravie? Napr. čakankové?
Ďakujem
Čakanková káva nie je obilná, pretože sa vyrába z praženého koreňa čakanky. Rovnako ako obilné kávy je prirodzene bez kofeínu, navyše môže obsahovať inulín a ďalšie zložky vlákniny s prebiotickým účinkom (ich dostatočný príjem tak môže priaznivo ovplyvňovať črevnú mikrobiótu a niektoré metabolické parametre). V tomto smere je však dôležité rozlišovať čakankový koreň/inulín ako potravinu alebo doplnok od šálky praženej čakankovej kávy. Pri pražení sa totiž časť inulínu rozkladá a pri výrobe a príprave nápoja tak väčšinou nebýva jeho množstvo také vysoké, aby bolo možné očakávať rovnaké účinky ako v prípade suplementácie. Ak však výrobok obsahuje inulínu viac alebo ho človek prijíma vo väčšom množstve aj z iných zdrojov, môže u citlivejších jedincov vyvolávať nadúvanie, plynatosť alebo bolesti brucha. Týka sa to predovšetkým ľudí so syndrómom dráždivého čreva (IBS) alebo tých, ktorí horšie znášajú FODMAP sacharidy, teda niektoré horšie vstrebateľné fermentovateľné sacharidy.
Obilné kávy sa vyrábajú najčastejšie z praženého jačmeňa, raže alebo ich zmesí, niekedy spoločne s čakankou. Ich hlavnou výhodou je absencia kofeínu, nemajú však žiadnu zvláštnu „liečivú“ vlastnosť len preto, že nahrádzajú kávu. Ak obsahujú jačmeň alebo raž, obsahujú aj lepok, takže nie sú vhodné pre celiatikov.
U oboch skupín je potrebné spomenúť aj akrylamid, čo je látka vznikajúca pri intenzívnom tepelnom spracovaní potravín bohatých na sacharidy. Je prítomný tak v pražených obilných náhradách kávy, ako aj v čakanke. Pri dlhodobom príjme vo vyššom množstve je akrylamid považovaný za potenciálne zdravotne rizikovú látku, pretože má genotoxické účinky a v experimentálnych štúdiách vykazuje aj karcinogénne pôsobenie. Z tohto dôvodu je obecne vhodné jeho príjem zbytočne nezvyšovať, súčasne však nie je dôvod považovať bežnú konzumáciu obilných alebo čakankových nápojov automaticky za zdravotné riziko.
Označenie "zlé" pre umelé sladidlá nie je úplne dobre vypovedajúce. Majú jednoznačnú výhodu v nízkom až nulovom obsahu energie, na stranu druhú – rovnako ako akékoľvek iné sladidlá – zbytočne zvyšujú či zosilňujú väzbu na sladkú chuť, čo môže viesť až k závislosti na sladkom. Ak hľadáte v(ý)hodné sladidlo pre diabetikov, považujte za jednoznačného favorita zdroje inulínu (napr. čakankový sirup) - sú prírodného pôvodu, s veľmi nízkym podielom energie a súčasne plnia funkciu prebiotika.
Kuchynská tepelná úprava môže znehodnotiť minerálne zloženie výrobku maximálne v tom, že príliš vysoké teploty spôsobia rozklad látok, na ktoré sú prvky viazané, samotná štruktúra minerálu ale zostane neporušená. V takejto situácii sa môže zmeniť využiteľnosť prvku. Melasu považujte za nutrične veľmi výhodné sladidlo, ktorého špecifikom je predovšetkým chuť, ktorá nie každému bude vyhovovať. Ak chcete, aby sladidlá boli neoddeliteľnou súčasťou vášho jedálnička, opreferujte predovšetkým melasu spoločne s medom a čakankovým sirupom, z nutričného a zdravotného hľadiska patrí medzi najvýhodnejšie.
Pri výbere čakankového sirupu vždy riešte jeho zloženie, ideálny je čistý extrakt z koreňa čakanky bez akýchkoľvek ďalších látok.
Čakankový sirup je nutrične aj zdravotne veľmi zaujímavou alternatívou cukru. Hlavnou výhodou je vysoký podiel rozpustnej vlákniny inulínu, vysoká sladivosť a nízka hodnoty GI. Má tak vplyv na krvnú glykémiu a výživu probiotických kultúr v črevnom trakte, čím v oblasti sladidiel celkom vyčnieva.
Na otázky odpovedá
Mgr. Martin Jelínek
lektor kurzov
Výživový poradca, autor siedmich úspešných kníh. Zakladateľ vzdelávacej spoločnosti ATAC organizujúcej kurzy, ktoré spájajú múdra východných filozofií s poznatkami modernej vedy. Jeho cieľom je odovzdávať celostné poznanie v oblasti výživy a zdravia všetkým skupinám populácie. Vedie kurzy výživového poradenstvo on-line, podieľal sa na programe Českej televízie Pod pokrievkou, je autorom výukového systému ZOF.